Výhody ozimného jačmeňa siateho
Jačmeň siaty ozimný prináša v porovnaní s inými ozimnými obilninami viacero výhod. V prvom rade je menej náročný na pestovateľské podmienky, úrodnosť pôd či predplodinu. Dobre odoláva suchu a na jar intenzívne odnožuje. Dozrieva o 10 dní skôr ako pšenica letná forma ozimná, čo umožňuje skorý zber a následnú sejbu strniskových medziplodín v optimálnom agrotechnickom termíne. Kŕmny jačmeň siaty ozimný zabezpečuje krmivo v najkritickejšom období, keď zásoby jadrového krmiva klesajú a nové obilniny ešte nie sú pozberané.
Výhodou je tiež možnosť zberu celých rastlín na začiatku voskovej zrelosti na senážovanie. Veľmi cenné jadrové krmivo sa využíva najmä na kŕmenie monogastrických zvierat. Pestovatelia si sladovnícke ozimné formy jačmeňa siateho pochvaľujú, pretože v porovnaní s jarnými odrodami poskytujú vyššie a stabilnejšie úrody, čo súvisí s priaznivým pôsobením zimnej vlahy. Naopak, jarné odrody sladovníckeho jačmeňa siateho často trpia nedostatkom vlahy.
Ako dosiahnuť dobré výsledky pri pestovaní jačmeňa siateho ozimného
1. Hospodárenie s vlahou a spracovanie pôdy
Či už sa rozhodnete pestovať jačmeň siaty ozimný klasickým systémom s využitím orby, alebo s použitím minimalizačných technológií, vždy by ste sa mali sústrediť na hospodárenie s vlahou. Z hľadiska uľahnutia pôdy je pre jačmeň siaty ozimný optimálny odstup orby od sejby 3 - 4 týždne. Hĺbka orby by nemala presiahnuť 22 cm. Spojením pracovných operácií, ktoré umožňujú moderné sejacie stroje s aktívnym náradím na spracovanie pôdy, je možné skrátiť obdobie medzi zberom predplodiny a sejbou, čo je u jačmeňa siateho ozimného vzhľadom na skorú sejbu veľkou výhodou.
2. Predsejbová príprava a termín sejby
Predsejbová príprava pôdy sa vykonáva do hĺbky 4 - 6 cm tak, aby bolo osivo uložené v hĺbke 2 - 4 cm. Kľúčovým faktorom prezimovania porastov je termín sejby. V repárskej výrobnej oblasti sa odporúča siať od 20. do 30.09., v zemiakarskej oblasti od 10. do 20.09. a v kukuričnej výrobnej oblasti od 25.09. do 05.10. Vzhľadom na klimatické zmeny a globálne otepľovanie je možné posunúť termín sejby aj na neskôr, avšak sejba oneskorená o sedem až desať dní môže znížiť úrody.
Jačmeňu siatemu ozimnému nevyhovujú predčasné výsevy (pred 10.09.) a pri normálnom priebehu zimy ani príliš neskoré výsevy (po 05.10.). Veľmi dôležité je dodržanie optimálneho výsevného množstva.
3. Používanie certifikovaného osiva
Preverené a odskúšané osivo je jedným z rozhodujúcich parametrov dosiahnutia dobrých výsledkov. Používanie certifikovaných osív naberá na význame najmä v posledných rokoch.
4. Výber predplodiny
Väčšina odrôd jačmeňa siateho ozimného nie je náročná na predplodinu a môže sa pestovať aj po obilnine (napríklad po pšenici letnej). Z dôvodu prenosu chorôb medzi jarnými a ozimnými jačmeňmi by sa jačmeň siaty ozimný nemal siať aspoň 2 roky po sebe. Celkový podiel jačmeňov v osevnom postupe by nemal presiahnuť 25 %. Najvyššie úrody a kvalitu docielime pestovaním jačmeňa siateho ozimného po strukovinách.
Jačmeň siaty ozimný je schopný vyrovnať sa aj so zhoršenými pôdno-klimatickými podmienkami, s nižšou hladinou živín a krátkodobými prísuškami. Niektoré odrody dokonca tolerujú aj „horšie zaobchádzanie“.
Výživa a hnojenie jačmeňa siateho
5. Hnojenie fosforečnými, draselnými a dusíkatými hnojivami
Jačmeň siaty ozimný patrí medzi obilniny, ktoré majú vďaka dobre vyvinutému koreňovému systému predpoklady pre dobré využitie živín. Pri hnojení fosforečnými a draselnými hnojivami vychádzame zo zásady, že nimi hnojíme pôdu, pretože ich využiteľnosť v danom roku je iba čiastočná a zvyšok prechádza do pôdnych zásob. Fosforečné a draselné hnojivá zapracujeme do pôdy pred sejbou pri základnej príprave pôdy.
Z pohľadu sladovníckeho jačmeňa siateho ozimného sa fosfor podieľa na zlepšovaní kvality zrna, predovšetkým pre podporu rovnomernosti dozrievania a zvýšenia podielu predného zrna. Dostatok fosforu v pletivách pôsobí priaznivo na obsah škrobu. Draslík taktiež pôsobí na zvyšovanie obsahu škrobu v zrne, zlepšuje kyprosť endospermu a jemnosť plevy.
Jačmeň siaty ozimný dobre reaguje na jesenné hnojenie dusíkom, preto sa odporúča najmä po obilninách aplikovať tretinu celkovej dávky dusíka spolu so základným hnojením fosforu a draslíka. Pri vyšších dávkach hrozí riziko prerastania porastov a horšieho prezimovania. Základné hnojenie realizujeme obzvlášť pri kŕmnom jačmeni siatom ozimnom, pričom sledujeme dosiahnutie dobrej úrody aj vysokej kŕmnej akosti.
Pri sladovníckom jačmeni siatom ozimnom je možné od základného jesenného hnojenia dusíkom upustiť a prihnojiť rastliny dusíkom v jarnom období. Súčasné poveternostné podmienky však čoraz častejšie nastoľujú potrebu hnojenia aj sladovníckych jačmeňov siatych ozimných dusíkom už v čase zakladania porastu.
Regeneračné hnojenie
Regeneračné hnojenie zohráva rozhodujúcu úlohu vo výžive jačmeňa siateho ozimného. Toto hnojenie je potrebné vykonať čo najskôr, ako to podmienky dovolia. Dávky sa pohybujú v rozmedzí 30 - 60 kg/ha. Pri kŕmnom jačmeni siatom ozimnom a v priaznivejších podmienkach pestovania sladovníckeho jačmeňa siateho ozimného je možné dusík aplikovať jednorazovo, v horších podmienkach a pri zle prezimovaných porastoch je lepšie dávku rozdeliť na dve časti. Ideálne je dodať dusík vo forme liadku amónneho.
Z pohľadu zvýšenia kvality zrna sladovníckeho jačmeňa siateho ozimného sa odporúča s dusíkom aplikovať aj síru, ideálne s prvou, prípadne druhou dávkou dusíka. Pri produkčnom hnojení dusíkom je možné využiť aj granulované formy priemyselných hnojív, avšak v suchom počasí veľmi rýchlo klesá úrodový efekt a zvyšuje sa riziko negatívneho vplyvu na poliehanie a zvýšený obsah dusíkatých látok v zrne. Z tohto pohľadu je vhodnejšie pre korekciu výživného stavu v rastovej fáze steblovanie používať kvapalné hnojivá aplikované predovšetkým na list.
Neskoré hnojenie dusíkom, aplikované vo vegetačnej fáze klasenie, sa nepočíta do celkovej dávky dusíka a je dávkou navyše. Na zvýšenie úrody táto dávka výrazný vplyv nemá, zvyšuje však obsah bielkovín v zrne a tým aj kŕmnu hodnotu produktu. Hnojenie je účinné iba pri dostatku vlahy a odporúča sa využívať iba v systéme hnojenia kŕmneho jačmeňa siateho ozimného. Pri sladovníckom jačmeni siatom ozimnom sa toto hnojenie neodporúča, zvyšuje totiž riziko poliehania, predĺženia vegetácie, nevyrovnaného dozrievania a častejšieho výskytu chorôb.
Regulácia rastu a ochrana porastov
6. Morforegulátory rastu
Morforegulátory rastu sú veľmi dôležitou súčasťou systému zvyšovania intenzity pestovania. Väčšina odrôd jačmeňa siateho ozimného registrovaných v SR má odolnosť voči poliehaniu dobrú a morforegulátor nevyžaduje. Jeho využitie sa však u väčšiny odrôd ukazuje ako vysoko rentabilné. U skoro poľahnutých porastov môže dôjsť k veľmi výraznej redukcii HTZ, preto sa pri silne rastúcich porastoch odporúča aplikácia morforegulátora tesne pred klasením.
Naopak, použitie morforegulátora u slabšie rastúcich porastoch bez navýšenia dávky dusíkatých hnojív, môže spôsobiť zníženie úrody. Taktiež predčasný termín aplikácie alebo príliš vysoká dávka môžu spôsobiť zníženie úrody v dôsledku skrátenia klasov. U jačmeňa siateho ozimného sa dosahujú dobré výsledky pri morforegulátoroch na báze etefónu. Morforegulátory možno väčšinou aplikovať zároveň s fungicídom.
7. Ochrana proti škodcom a chorobám
Vošky napádajúce porasty jačmeňa siateho ozimného možno považovať za štandardných škodcov. Ich výskyt môžeme s určitosťou očakávať, keď po výdatnejších zrážkach koncom leta nastúpi teplá a dlhšia jeseň. Pri takýchto pomeroch sa vošky rýchlo množia. Vošky, ktoré prenášajú vírus žltej zakrpatenosti jačmeňa (Barley yellow dwarf virus - BYDV), sú aktívne pri teplotách 15 - 18 °C cez deň.
Odporúča sa sledovať denné teploty, vlahové pomery, zakoreňovanie jačmeňa, nálet vošiek a v prípade dennej teploty nad 15 °C porasty ošetriť. Symptómy napadnutia zahŕňajú zaostávanie v raste, sfarbenie listov od špičky a okrajov do červenofialova a vzpriamovanie listov. Ochrana porastov proti virózam aplikáciou insekticídov proti prenášačom viróz je jedným z opatrení, ktoré eliminuje virózy na najnižšiu mieru ekonomického prahu škodlivosti.
Do porastov jačmeňa siateho ozimného je zväčša potrebné použiť aspoň jeden herbicíd, predovšetkým proti lipkavcu, bodliaku a harmančekovitým burinám. Termín aplikácie závisí od cieľového druhu buriny a zvoleného prípravku.
Pri zvýšenej intenzite pestovania je nutné vykonať aspoň jedno fungicídne ošetrenie proti listovým chorobám pred klasením. Je vhodné použiť aj fungicíd proti chorobám päty stebiel na začiatku steblovania. V oblastiach výskytu ramuláriovej škvrnitosti je ošetrenie pred klasením nutnosťou aj pri základnej intenzite pestovania, keďže odrody jačmeňa siateho ozimného nemajú proti tejto chorobe dostatočnú odolnosť.
Keď toto uvidíte, už nikdy nevyhodíte ani nespálite orezané konáre
Pestovanie mladého jačmeňa (zelený jačmeň)
Zelený jačmeň, v skutočnosti mladý jačmeň (steblá, ktoré nestihli dozrieť), je superpotravina. Jeho pestovanie doma nevyžaduje žiadne špeciálne podmienky. Stačí univerzálny substrát, plytká nádoba a voda.
Pestovanie doma
Jačmeň je obilnina, ktorá klíči rýchlo. Postup je jednoduchý: do plytkej nádoby nalejte vodu a nasypte semená. Odložte na tmavé miesto. Po 24 hodinách vodu zlejte, jačmeň opatrne vyberte a do nádoby nasypte substrát. Následne môžete výsadbu prikryť potravinovou fóliou alebo igelitom, ktorý po 24 hodinách odstránite. Mladé rastlinky zavlažujte rosením. Polievajte iba odstátou vodou izbovej teploty, nehnojte ani nijak inak nepridávajte živiny.
Približne po týždni až desiatich dňoch narastú 10 - 15 centimetrové steblá. Pre pravidelnú konzumáciu nie je potrebné vysiať všetko naraz. Je možné si zasadiť postupne.
Výnimočné vlastnosti mladého jačmeňa
Mladý jačmeň je skvelé prírodné tonikum, bohaté na aktívne enzýmy, vitamíny (C, A, E, skupiny B), minerály, stopové prvky, aminokyseliny a jedinečnú látku - chlorofyl. Chlorofyl, známy ako prírodné zelené farbivo, je nevyhnutný pre fotosyntézu a je prospešný aj pre ľudský organizmus.
Spracovanie a konzumácia
Mladý jačmeň je možné konzumovať priamo, pridaním vody rozmixovať a vypiť, pridať do šalátov, polievok či iných jedál, použiť na chlieb alebo v pomazánkach. Môžete ho tiež vysušiť a pomlieť.
Forma nápoja je lepšie vstrebateľná než tablety. Nástup energie je veľmi rýchly a stráviteľnosť nutričných látok maximálna. Zelený nápoj sa často používa počas pôstu a môže prispieť k zníženiu nadváhy.
Vývojové fázy a klimatické podmienky
Jačmeň začína klíčiť už pri teplote 1 - 3 °C, dobre odnožuje pri 5 - 7 °C a stebluje pri 10 - 12 °C. Kvitnutiu praje 16 - 18 °C a dozrievaniu 18 - 20 °C. Teplejšie podmienky rast a vývoj urýchľujú, chladnejšie spomaľujú.
Jarovizácia a vplyv teploty
Počas skorých rastových fáz je pri väčšine ozimných odrôd kľúčovým jarovizačné štádium - pôsobenie nízkych teplôt nad bodom mrazu, ktoré podmieňujú neskoršiu tvorbu generatívnych orgánov. Suma efektívnych teplôt, ktoré jačmeň pre vývin potrebuje, je odlišná podľa formy. Pri jačmeni ozimnom dosahuje suma denných teplôt hodnoty o 800 - 1 000 °C vyššie ako pri jačmeni jarnom a v porovnaní s ostatnými obilninami dozrieva najskôr.
Citlivosť na mrazy a prezimovanie
Hlavným obmedzením pre pestovanie je vyššia citlivosť na mrazy a na teplotné výkyvy. Porasty ozimného jačmeňa poškodzujú holomrazy bez snehovej pokrývky už pod -7 °C, pri mrazoch pod -15 °C môže jačmeň vyzimovať úplne. Prezimovanie je horšie ako pri pšenici ozimnej. Na vyzimovanie sú náchylnejšie prebujnelé/prerastené rastliny, ako aj nedostatočne vyvinuté - porasty siate veľmi skoro a veľmi neskoro.
Mladé rastliny jačmeňa nie sú na neskoré jarné mrazíky citlivé. Preto vhodným termínom sejby pre jačmeň jarný je marec a pokiaľ je možné, vysieva sa už koncom februára. V podmienkach KVO/RVO sa jarný jačmeň bežne vysieva v druhej polovici marca, vo vyšších polohách do konca apríla.
Vplyv počasia na jarný jačmeň
Pre základnú podmienku dobrej úrody sladovníckeho jačmeňa jarného je dôležitý pomerne teplý a suchý marec. Naopak, pokiaľ sa počasie v apríli príliš oteplí, či prudšie oteplí, nepraje to ani odnožovaniu, ani vegetatívnemu štádiu. Počas teplého apríla jačmeň urýchľuje vývin, čo vedie k skorému klaseniu bez dostatočnej listovej plochy a vývinu klasov, úroda a kvalita zrna klesá.
Klíčenie a výsevné stratégie
Aj keď jačmeň začína klíčiť pri 1 °C, pri tejto teplote trvá klíčenie veľmi dlho. Na pokusoch v KVO/RVO vzišiel jačmeň jarný rekordne rýchlo a kompletne za 4 dni, keď sa sial až veľmi neskoro - 20. apríla. Traduje sa, že jačmeň si udrží v pôde klíčivosť, takže obavy z poklesu teplôt po sejbe nie sú veľmi opodstatnené.
Osivo stráca životaschopnosť, najmä pokiaľ opakovane napučí a stratí vlhkosť. Neskôr zasiate porasty prechádzajú vývojovými štádiami rýchlejšie, pričom každú fázu rýchlejšie aj ukončujú. Preto porasty zasiate s odstupom niekoľkých týždňov dozrejú zvyčajne iba s odstupom pár dní.
Dĺžka vegetačného obdobia má vplyv na výšku aj kvalitu úrody, preto sa dbá o čo najskorší termín výsevu. Skorší výsev má za následok nielen dlhšie obdobie vegetatívneho štádia, ale aj zvyšuje počet klasov na jednotku plochy a počet zŕn v klase.
Ozimný výsev jačmeňa
Porasty ozimného jačmeňa, ktoré sú vysiate po prvej dekáde októbra, dosahujú v rokoch s normálovým priebehom počasia kľúčové vývojové fázy neskôr, ako je optimálny dátum. Obdobie vhodné pre výsev ozimného jačmeňa je užšie ako pri ozimnej pšenici.
Ozimný jačmeň je na zimné mrazy citlivejší ako pšenica. Do príchodu zimy by rastliny v ideálnom prípade mali vyviesť 2 - 3 silné odnože, keď je ozimný jačmeň najlepšie pripravený na prezimovanie. Ak sa v tomto období nepravé steblo hlavnej odnože už vzpriamuje, vtedy hrozí nebezpečenstvo jeho poškodenia vyzimovaním. Na spomalenie vývoja a rastu je v takomto prípade vhodné použitie rastového regulátora.
Príchodom zimného obdobia sa spomaľuje rast a vývoj, oziminy prechádzajú do obdobia tzv. mikrotermickej kryptovegetácie. V tomto období sa v odnožiach a listoch nahromadí väčšie množstvo rezervných látok, najmä cukrov. K nevýhodám ozimného výsevu patrí zvýšený výskyt chorôb.
Najlepšími podmienkami na úspešnú prípravu na prezimovanie sú denné teploty 4 - 7 °C a nočné teploty okolo 0 °C. V tejto fáze rastliny znesú určitú dobu aj niekoľko stupňov pod bodom mrazu.
Zimuvzdornosť a hĺbka sejby
Ozimný jačmeň sa biologicky od ostatných druhov ozimín podstatne líši, pričom jeho zimuvzdornosť je podstatne nižšia ako ozimnej raže a ozimnej pšenice. Odolné odrody ozimného jačmeňa v mieste odnožovacieho uzla znesú mrazy až -10 °C. Aby ozimný jačmeň úspešne prezimoval, odnožovací uzol musí byť v dostatočnej hĺbke, a preto je dôležité siať do uľahnutej pôdy.
Jarný jačmeň a jeho výsev
Jarný jačmeň sa u nás vysieva v prvej vlne jarných prác, zvyčajne od začiatku marca do konca apríla. V krajinách s miernejšou zimou sa vysieva už od decembra pri tzv. „veľmi skorom výseve na neskorú jeseň”. Keďže ide o plodinu na mrazy pomerne citlivú, výsevok sa poisťuje navýšením výsevku, prípadne sa poškodený porast prisieva aj na jar.
S ohľadom na klimatickú zmenu sa v najteplejších oblastiach na juhu Slovenska výsev jarného jačmeňa na pokročilú/neskorú jeseň príležitostne osvedčuje, pričom namiesto decembra je vhodnejší prelom októbra/novembra.
Agrotechnické opatrenia pri pestovaní
8. Výber odrôd a pôdne podmienky
Jačmeň (Hordeum vulgare) patrí medzi najstaršie pestované obilniny a je dôležitou plodinou pre výrobu potravín, krmív a piva. Je veľmi odolný a nenáročný na podmienky. Pestuje sa v rôznych odrodách, ktoré sa líšia podľa účelu využitia a klimatických podmienok.
Pre jarný jačmeň je dôležité optimálne pH pôdy v rozmedzí 6,2-7,0. Najvhodnejšími predplodinami sú olejniny a okopaniny. Najčastejšie sa jačmeň zaraďuje po obilnine alebo kukurici, v tomto prípade je nutné vziať do úvahy vyšší infekčný tlak chorôb.
9. Výsev a hĺbka
Jačmeň má veľmi krátku vegetačnú dobu (90-130 dní) a relatívne slabý koreňový systém, ktorý významnejšie prekoreňuje iba horných 30 cm pôdy. Preto je dôležité zabezpečiť hneď od začiatku vegetácie dostatok živín v prístupnej forme. Základom úspešného pestovania je kvalitná predsejbová príprava pôdy tak, aby bolo osivo pri sejbe uložené rovnomerne do hĺbky 2-3 cm a malo dostatočný prísun vody a vzduchu.
Jačmeň sa vysieva čo najskôr na jar, akonáhle to pôdne podmienky dovolia, pozor ale na prílišnú pôdnu vlhkosť, aby nedošlo k tzv. zamazaniu jačmeňa. Semená vysievaj do hĺbky 3-4 cm. Medzi riadkami by mala byť vzdialenosť približne 15-20 cm.
10. Hnojenie a korekcia výživy
Pri hnojení dusíkom (N) a stanovení dávky berieme do úvahy predplodinu, predpokladanú úrodu, termín sejby a obsah minerálneho dusíka v pôde. V dobe 3. listu je vhodné urobiť rozbory rastlín a prípadne korigovať výživový stav porastu. Dávky N sa pohybujú v rozmedzí 30-60 (80) kg čistého N/ha.
Pre optimálny vývoj rastlín je veľmi dôležitý obsah dostupného fosforu v najskorších vývojových fázach. V intenzívnych oblastiach má ekonomický prínos tiež korekcia výživy ďalšími makro aj mikroprvkami kvapalnými hnojivami.
11. Ochrana proti škodcom a chorobám
Aplikácia herbicídov sa vykonáva podľa burinného spektra daného pozemku a aplikácie insekticídov na základe výskytu škodcov, predovšetkým kohútikov a vošiek. Použitie fungicídov vychádza v prvom rade z použitého moridla a z odolnosti konkrétnej odrody voči múčnatke trávovej. Vo väčšine prípadov si vystačíme s dvomi aplikáciami fungicídov.
Ošetrenie morforegulátorom používame hlavne na vyrovnanie odnoží a spevnenie stebla, aby nedošlo k poľahnutiu porastu. Účelom je skrátiť internódiá a spevniť steblo.
12. Zber a spracovanie
Jačmeň je pripravený na zber, keď sú klasy zlatohnedé a zrná sú pevné a suché na dotyk. Po zbere musí jačmeň dôkladne vysušiť, aby sa zabránilo vzniku plesní. Zrná môžete sušiť na slnku alebo v suchom, dobre vetranom priestore.
