Pestovanie papriky je mimoriadne obľúbené medzi záhradkármi, a to vďaka lahodným a šťavnatým plodom, ktoré sa vyskytujú v rozmanitých tvaroch a farbách. Papriky patria medzi teplomilnú plodovú zeleninu, ktorú je možné úspešne dopestovať v skleníku, fóliovníku, priamo v pôde, ale aj v kvetináči na balkóne.
Výber a príprava sadeníc
Paprika je plodina s mnohými odrodami, ktoré sa líšia tvarom, zafarbením, chuťou aj veľkosťou. Ak chcete papriku pestovať zo semien, budete si musieť najskôr predpestovať sadenice. Ideálny čas na výsev je koniec februára až začiatok marca. Semienka papriky majú dlhú dobu klíčenia, preto je vhodné začať v interiéri alebo skleníku.
- Výsev: Použite kvalitný výsevný alebo supresívny substrát. Ideálna hĺbka vysievania je 0,5 až 1 cm.
- Teplota: Pre úspešné klíčenie je kľúčová teplota 25 - 30 °C cez deň a 20 - 22 °C v noci.
- Pikírovanie: Keď majú mladé rastlinky 2 pravé listy, prichádza čas na pikírovanie do samostatných nádob.
Priesada je vhodná na vysádzanie, keď je 12 až 14 cm dlhá, husto olistená, stonka má priemer 5 mm a rastlina má dobre vyvinutú koreňovú sústavu.
Pestovanie v skleníku, fóliovníku a na záhone
Skleník vám môže zaručiť lepšiu úrodu a vyrovnanejší výnos, pretože umožňuje regulovať teplotu a vlhkosť vzduchu. Pri výsadbe mladých priesad paprík je dôležité neponáhľať sa - počkajte do druhej polovice mája, keď už nehrozia prízemné mrazy a pôda je dostatočne prehriata (min. 15 °C).
Kľúčové faktory úspechu:
- Aklimatizácia: Pred výsadbou von priesady postupne otužujte (pár hodín denne vonku), aby si privykli na vonkajšie svetlo a teploty. Tento proces by mal trvať aspoň 7 až 14 dní.
- Výsadba: Papriky vysádzajte v rozstupoch minimálne 30 - 60 cm. Výsadbové jamy vyhĺbte dostatočne hlboko - koreň aj stonka až do 5 cm od prvých listov by sa mali nachádzať v pôde.
- Opora: K vyšším odrodám alebo druhom s veľkými plodmi zatlčte do zeme kolík, ktorý zabezpečí rastline stabilitu.
Pestovanie v nádobách na balkóne
Nemusíte mať fóliovník ani úžitkovú záhradu za domom, aby ste si pochutnávali na domácej paprike. Na kvetináčové pestovanie si vyberte tzv. balkónové odrody. Na dne nádoby musí byť drenážna vrstva (keramzit, štrk) a otvory pre odtekanie prebytočnej vody. Papriky v kvetináčoch vyžadujú častejšiu zálievku a pravidelné hnojenie.
Zavlažovanie, hnojenie a starostlivosť
Papriky si potrpia na pravidelnú a dostatočnú zálievku ku koreňom. Voda by mala byť odstáta a teplá približne ako pôda. Pričasté polievanie rastlinám škodí, pretože môže viesť k hnilobe koreňov.
| Činnosť | Odporúčanie |
|---|---|
| Zálievka | 2 - 3 krát týždenne, ráno alebo večer |
| Hnojenie | Kompost pri výsadbe, počas vegetácie tekuté hnojivo s draslíkom a fosforom |
| Zaštipovanie | Odstránenie prvého kvetu podporí rast koreňov a celkovú vitalitu |
Rez papriky - Ako rezať papriky pre väčšiu úrodu - Pepper Geek
Choroby a škodcovia
Jemné listy papriky často poškodzujú vošky, roztočec chmeľový a molice. Prevenciou je pravidelná kontrola rastlín. Z chorôb sa často vyskytuje vädnutie papriky alebo suchá škvrnitosť plodov, ktorá je zvyčajne spôsobená nedostatkom vlahy a nevyrovnanou výživou (najmä nedostatkom vápnika).
Zber a využitie plodov
Plody môžete zberať v technologickej zrelosti (zelené, tuhé) alebo v botanickej zrelosti (vyfarbené do červena, žlta či oranžova). Čím dlhšie plody zostanú na rastline, tým budú sladšie a aromatickejšie. Paprika je významným zdrojom vitamínu C, vitamínu E, provitamínu A a skupiny vitamínov B.
tags: #zaujimavosti #o #pestovani #paproky