Metódy a význam závlahy poľnohospodárskych plodín

Úvod a historický kontext závlah na Slovensku

V rámci agrotechniky pestovania plodín patrí správne zvolený termín a veľkosť závlahovej dávky medzi najproblematickejšie rozhodnutia pestovateľa. Výstavba závlah realizovaná v bývalej ČSSR v rokoch 1960 - 1990 mala za cieľ podporiť dosiahnutie sebestačnosti vo výrobe potravín. Výrazne k tomu mali prispieť závlahy ako jeden z rozhodujúcich intenzifikačných a stabilizačných faktorov rastlinnej výroby.

Okrem novovzniknutých problémov súvisiacich s technicko-organizačným zabezpečením bolo potrebné vypracovať aj metodiku využitia závlah ako nového agrotechnického opatrenia. Touto úlohou bol poverený Výskumný ústav závlahového hospodárstva (VÚZH), ktorý bol založený 31. 12. 1958. V rámci riešenia výskumných úloh boli vypracované metodiky pestovania plodín v závlahových podmienkach. Tieto riešili základnú agrotechniku danej plodiny a podrobne stanovovali vlahové režimy plodín. Výsledkom boli doporučené termíny a veľkosti závlahových dávok v kritických fázach ontogenézy. Dôraz sa pritom kládol na množstvo, kvalitu a ekonomický efekt zabezpečený závlahou. Po analýze dosiahnutých výsledkov v poloprevádzkových pokusoch sa metodiky overovali vo vybraných poľnohospodárskych podnikoch a následne sa zavádzali do praxe. Na vypracovanie metodík závlahy slúžili na pracovisku VÚZH v Moste aj posuvné kryty, tzv.

Súčasný stav a význam závlah v kontexte klimatických zmien

Dopyt po produkcii potravín v priebehu rokov výrazne vzrástol a nedostatok vody je v poľnohospodárstve čoraz väčším problémom, preto je pre poľnohospodárov kľúčové efektívne hospodárenie s vodou. „Klimatické zmeny menia klasické spôsoby hospodárenia a budú nútiť poľnohospodárov zvážiť potrebu a dôležitosť závlah.“ Ako zdôraznil konateľ VPP Pavol Findura, na vodu v pôde treba nazerať komplexne, závlahy sú len doplnkom k pestovateľským technológiám. Zavlažovanie je nevyhnutné pre zdravie rastlín, poľnohospodárstvo a údržbu krajiny, umožňuje pestovanie plodín v regiónoch s obmedzenými zrážkami, čím zvyšuje produkciu potravín. Štatisticky 17% zavlažovaného poľnohospodárstva produkuje 40% celosvetových potravín.

Na Slovensku boli v nedávnej minulosti realizované závlahy na viac ako 360-tisíc hektároch poľnohospodárskej pôdy, v súčasnosti sa zavlažuje na 60-tisíc hektároch. Ako informoval riaditeľ štátneho podniku Hydromeliorácie Peter Rusňák, podnik spravuje 461 závlahových čerpacích staníc, funkčných je asi 156. „Závlahová infraštruktúra je zničená, rozkradnutá a treba do nej vložiť veľké investície,“ prízvukoval P. Rusňák. Tlmočil aj nedávne slová ministra pôdohospodárstva, že za účelom developerskej výstavby (rastúcej individuálnej bytovej výstavby), sa hydromelioračné zariadenia privatizovať nebudú. Kľúčovým prvkom nielen pri zadržiavaní vody v krajine, ale aj pri ochrane prírody a zvyšovaní biodiverzity, sú aj odvodňovacie kanály. Vo vlastníctve štátu je v súčasnosti 5 258 km odvodňovacích a 254 km závlahových kanálov.

Základné princípy riadenia vlahy a monitoring pôdnej vlhkosti

Jedným z predpokladov efektívneho riadenia závlahy je nutnosť poznania hodnôt základných pôdnych hydrolimitov, ktorými sú bod vädnutia, bod zníženej dostupnosti vody pre rastliny, optimálna vlhkosť pôdy, poľná a plná vodná kapacita. V každodennej praxi iste nebudeme sledovať všetky tieto hodnoty, ale zaujímať nás bude najmä optimálna vlhkosť pôdy. Rastlina nasáva vodu a živiny z pôdy prostredníctvom koreňového systému a následne ju vytláča do ciev. Tento proces je možný, iba ak sacia sila koreňov prevyšuje saciu silu pôdy. Na optimálny príjem vody je vhodné, aby bola teplota pôdy o 2 - 5 °C nižšia ako teplota vzduchu.

Metódy určovania vlhkosti pôdy

Na určenie vlhkosti pôdy nám slúžia viaceré metódy. Základnou je gravimetrická. O význame sledovania pôdnej vlhkosti svedčí okrem iného aj široká ponuka pôdnych senzorov od rôznych výrobcov. Tí sa zameriavajú predovšetkým na presnosť meraní, rýchlosť a prehľadnosť automatického zasielania získaných údajov. Namerané hodnoty, ktoré sú zobrazované na displejoch smartfónov alebo počítačov, sú uvádzané v percentách alebo v kPa. Je na konkrétnom užívateľovi, aký spôsob vyhodnotenia si zvolí po nainštalovaní senzorov.

Monitoring a príklady z praxe

Monitoring a vyhodnocovanie pôdnej vlahy a vody prístupnej pre rastliny je nedeliteľnou súčasťou manažmentu riadenia vlahových režimov rastlín. Informácie získané prostredníctvom pôdnych senzorov a ďalších pozorovacích metód sú východiskovými podkladmi pri rozhodovaní o riešení vlahového deficitu rastlín. Význam optimalizácie pôdnej vlahy s využitím najmodernejších metód monitoringu má okrem priameho vplyvu na úrodu ešte jeden významný benefit.

Spoločnosť Dan-Slovakia Agrar, a. s., používa na sledovanie pôdnej vlahy senzory firmy SoilSense, ktoré majú v priebehu vegetácie inštalované pod pivotovými zavlažovačmi. Jedno takéto zariadenie zberá a odovzdáva prostredníctvom satelitu údaje o teplote a vlhkosti z dvoch pôdnych senzorov umiestnených v hĺbke 0,25 a 0,35 m, čo v prípade zrnovej kukurice alebo sóje fazuľovej predstavuje najaktívnejšiu koreňovú zónu. Údaje sú prijímané na počítač užívateľa v stanovených časových intervaloch. Pri predstave, že priemerná veľkosť zavlaženej plochy z jedného pivotového zavlažovača je 50 ha, jeden senzor iste nie je veľa na túto plochu. Zsolt Domonkos s tým súhlasí a cení si takto získané údaje, ktoré mu významne pomáhajú v rozhodovaní nielen v otázke zavlažovania, ale aj pri ďalších agrotechnických opatreniach v rámci presného poľnohospodárstva.

V spoločnosti BONI FRUCTI, spol. s r. o., Jozef Mertuš informoval o využití pôdnych senzorov slovenského výrobcu Barani Design, s. r. o. Vyzdvihol presnosť a spoľahlivosť zariadenia, ako aj prehľadnosť zasielaných údajov na smartfón alebo počítač. Senzory inštalujú do hĺbky 0,3 a 0,6 m v najsuchšej časti ovocného sadu. V doterajšej histórii podniku získavali údaje o vlhkosti a teplote pôdy prácnym spôsobom - osobne z každého zo 60 sledovaných stanovíšť. O to viac si cenia ich automatické zasielanie prostredníctvom mobilnej siete, na ktoré prešli v roku 2024 a sú maximálne spokojní. Moderné a efektívne ovocinárstvo si dnes nedokážeme predstaviť bez zabezpečenej závlahy. Potvrdzuje sa to i v spomenutej spoločnosti, kde v priebehu vegetácie môžu použiť tri spôsoby závlahy: protimrazovú, klimatizačnú a kvapkovú.

Iné, ale tiež účinné metódy na stanovenie termínu a veľkosti závlahových dávok používa aj významný pestovateľ zemiakov a cibule na Slovensku, Michal Szalay. Je to metóda tzv. rýľa a ruky. Zavlažovanie organizuje na základe vzorky ornice a jej vlhkosti posúdenej hmatom, vizuálnym posúdením stavu porastu, meteorologickej predpovede a ďalších faktorov.

Presné poľnohospodárstvo a moderné zavlažovacie systémy

Presné zavlažovanie ponúka sľubné riešenie na zníženie plytvania vodou a maximalizáciu efektívnosti využívania vody na farmách. Označuje prax presného a cieleného zavlažovania plodín, optimalizácie spotreby vody a zvyšovania výnosov plodín pri súčasnom minimalizovaní plytvania vodou. Jeho význam pramení z potenciálu zrevolucionizovať poľnohospodárske postupy a zmierniť naliehavé problémy nedostatku vody a neefektívneho využívania zdrojov.

Základná filozofia presného poľnohospodárstva je aplikovať len toľko a len tam, koľko je kde nevyhnutne potrebné. Presné zavlažovacie hospodárstvo je treťou, zatiaľ menej prezentovanou oblasťou uplatňovania princípov presného poľnohospodárstva. V závislosti na nehomogenite hydropedologických charakteristík pôdy, na rozdielnom stave pôdnej vlhkosti a na rozdielnom stave zavlažovaného porastu je možné určiť aj rozdielny závlahový režim na zavlažovanej parcele či hone. Precízne zavlažovať teda znamená zavlažovať podľa rozdielneho stavu rozdelenia pôdnej vlhkosti a podľa rozdielneho hydratačného stavu zavlažovanej plodiny. Tzv. aplikačná závlahová mapa takto definované rozdielne závlahové dávky na zavlažovanej ploche (parcela, hon) jednoznačne definuje a podľa toho sa aj závlaha realizuje.

Inteligentné zavlažovacie systémy pre poľnohospodárstvo automaticky upravujú časovanie a harmonogram zavlažovania tak, aby spĺňali špecifické potreby pôdy. Tieto systémy fungujú tak, že zhromažďujú informácie z rôznych senzorov a analyzujú ich, aby mohli meniť časovanie a prietok vody. Systém zhromažďuje informácie zo senzora vlhkosti a potom ich analyzuje, aby rozhodol, či bol dosiahnutý limit vlhkosti nastavený klientom. Okrem toho môže klient ovládať systém aj pomocou aplikácie pre smartfóny na cestách. Hoci dopyt po produkcii potravín v priebehu rokov výrazne vzrástol, potreba správneho zavlažovania v poľnohospodárstve je viac, než si človek dokáže predstaviť. Pomohla modernému poľnohospodárstvu rôznymi spôsobmi.

Špecifické metódy presného zavlažovania

Presné zavlažovanie zahŕňa presnú aplikáciu vody na plodiny, pričom sa zohľadňujú faktory, ako sú pôdne podmienky, požiadavky plodín na vodu a faktory prostredia. Využíva údaje o evapotranspirácii (ET), ktoré zohľadňujú poveternostné podmienky, typ plodiny a ďalšie premenné na odhad množstva vody stratenej odparovaním a transpiráciou. Riadiace jednotky zavlažovania založené na počasí využívajú údaje o počasí v reálnom čase, ako sú teplota, vlhkosť a zrážky, na úpravu plánov zavlažovania. Vedecké dôkazy podporujú jeho výhody, zahŕňa rôzne metódy a technológie, z ktorých každá je prispôsobená na riešenie špecifických aspektov distribúcie vody a potrieb plodín.

Kvapková závlaha

Kvapková závlaha je presný systém dodávania vody, ktorý sa výrazne líši od tradičných metód zavlažovania záplavami alebo brázdami. Dodáva vodu priamo do koreňovej zóny rastlín, čím minimalizuje straty vody odparovaním alebo odtokom. Tento typ závlahy, spadajúci pod mikro-závlahové systémy, umožňuje presné dávkovanie vody aj hnojív priamo ku koreňom rastlín. Vďaka tomu nielen šetrí vodu a energiu, ale taktiež minimalizuje straty a maximalizuje efektivitu zavlažovania v porovnaní s tradičnými postrekovými metódami. Jedným z najvýraznejších príkladov je Izrael, národ, ktorý využil kvapkovú závlahu na premenu vyprahnutých oblastí na produktívne poľnohospodárske centrá. V Číne zohralo kvapkové zavlažovanie kľúčovú úlohu pri zvyšovaní výnosov plodín v regiónoch s nedostatkom vody. Spoločnosť Toro Ag, ktorá tieto moderné systémy dodáva už viac ako 30 rokov, pomáha zaisťovať zdravšie plodiny s minimálnym rizikom chorôb.

Mikrozavlažovanie

Systém mikrozavlažovania využíva sieť nízkoprietokových, vysokotlakových emitorov, ktoré rozptyľujú vodu vo forme jemných kvapôčok a simulujú tak jemný dážď. Mikrozavlažovanie si získalo pozornosť na celom svete ako schodné riešenie pre udržateľné poľnohospodárstvo, najmä v regiónoch s nedostatkom vody. Okrem toho časopis “Journal of Horticultural Science and Biotechnology” publikoval výskum, ktorý preukázal pozitívny vplyv mikrozavlažovania na pestovanie paradajok.

Podpovrchová kvapková závlaha (SDI)

Podpovrchová kvapková závlaha, často označovaná ako SDI, je revolučný prístup, ktorý dodáva vodu priamo do koreňovej zóny rastlín pod povrchom pôdy. Tieto emitory uvoľňujú vodu v presných množstvách, čím zabezpečujú konzistentné a cielené zásobovanie koreňovej zóny rastliny. Podpovrchová kvapková závlaha je obzvlášť výhodná v suchých oblastiach, kde je šetrenie vodou mimoriadne dôležité. Izrael, národ známy priekopníckymi pokročilými zavlažovacími technikami, tiež prijal podzemné kvapkové zavlažovanie, aby sa vyrovnal s obmedzenými vodnými zdrojmi. Okrem toho, Medzinárodný časopis poľnohospodárskeho a biologického inžinierstva publikoval výskum, ktorý skúmal vplyv SDI na pestovanie pšenice.

Presné mobilné zavlažovanie

Presné mobilné zavlažovanie, známe aj ako automatizované alebo robotické zavlažovanie, predstavuje evolúciu oproti tradičným stacionárnym zavlažovacím systémom. Tieto platformy môžu byť samohybné vozidlá, drony alebo dokonca autonómne traktory. Presné mobilné zavlažovanie ponúka bezkonkurenčnú flexibilitu pri prispôsobovaní sa meniacim sa podmienkam na poli a optimalizácii distribúcie vody.

Variabilná dávka závlahy (VRI)

Variabilná dávka závlahy, známa aj ako VRI, predstavuje významný odklon od tradičných zavlažovacích postupov. Táto technika upravuje dávky vody na základe vlastností pôdy a variability plodín na poli. Implementáciou systému VRI existujú dva spôsoby, ako optimalizovať spotrebu vody na vašej farme. Po prvé, minimalizuje stratu živín z pôdy vylúhovaním a zlepšuje zdravie pôdy. Po druhé, znižuje spotrebu vody v okrajových oblastiach, ktoré vyžadujú málo zavlažovania, alebo v pôde s vysokou retenčnou kapacitou, napr. v ílovitej pôde. Krajiny na celom svete, od Spojených štátov až po Austráliu, prijali VRI ako nástroj na zvýšenie výnosov plodín a zároveň minimalizáciu vplyvu nadmernej spotreby vody na životné prostredie. Americká spoločnosť poľnohospodárskych a biologických inžinierov okrem toho vykonala výskum o vplyve VRI na pestovanie bavlny. Kľúčovými komponentami VRI sú používateľské rozhranie, ktoré dokončí mapovanie poľa a nastaví systém, a ovládač, ktorý riadi každý postrekovač alebo všetky postrekovače.

Fertigácia

Fertigácia, kombinácia slov “hnojenie” a “zavlažovanie”, predstavuje revolučný prístup k výžive plodín. Umožňuje dodávanie živín priamo do koreňovej zóny rastlín, čím sa optimalizuje ich príjem a využitie. Organizácia Spojených národov odhaduje, že približne 50% aplikovaných hnojív sa stráca v dôsledku rôznych foriem neefektívnosti vrátane odtoku a odparovania.

Technológie monitoringu

Technológie ako senzory, meteorologické stanice a satelitné snímky sa používajú na monitorovanie vlhkosti pôdy, poveternostných podmienok a zdravia plodín. Tieto regulátory používajú údaje o počasí v reálnom čase na úpravu zavlažovacích harmonogramov, pričom zohľadňujú mieru evapotranspirácie a zrážok. Konkrétne techniky monitoringu zahŕňajú:

• Lokálne zavlažovanie zhora: Tento prístup využíva nízkotlakové nadzemné postrekovače na zavlažovanie špecifických oblastí poľa.
• Senzory na strieške: Tieto senzory merajú odraz svetla od porastu, aby odhadli vodný stres plodín.
• Tenziometre pôdy: Tieto zariadenia merajú napätie v pôde, čo naznačuje, akú silu musia korene vynaložiť na odčerpávanie vody z pôdy.

Zariadenia pre variabilné zavlažovanie

Analýza súčasného stavu procesu realizácie presného zavlažovania naznačuje, že najväčšia požiadavka pozornosti výskumu a vývoja do celého systému by mala byť venovaná výkonným prvkom, teda zavlažovacím zariadeniam, ktoré realizujú variabilný závlahový režim podľa zostavených aplikačných závlahových máp a ktoré vlastne determinujú kvalitu úspechu projektu. Pri všetkých piatich krokoch postupnosti aplikácie presného zavlažovania je nevyhnutné využívať 2 základné nástroje - geografický informačný systém (GIS) a globálny pozičný systém (GPS). Diaľkový prenos prevádzkových údajov medzi riadiacim centrom a zavlažovacím detailom opatreným počítačom, resp. riadenie mobilom je bežným prostriedkom. Solventnejšie subjekty môžu využívať na monitoring stavu vlhkosti pôdy, resp. na monitoring hydratačného stavu zavlažovaných plodín diaľkovo ovládané letecké modely s príslušnou aparatúrou diaľkového prieskumu.

Typy zavlažovacích zariadení:

• Mikrozávlahy: Napríklad stabilná alebo sezónne stabilná kvapková závlaha, prípadne mikropostrek. Systém kvapkovej závlahy je mimoriadne adaptabilný pre potreby presného zavlažovania, je však investične najnáročnejší. Situácia a napojenie zavlažovacích vetiev, blokov a ich napojenia na rozvodné potrubia osadené diaľkovo ovládanými regulačnými armatúrami je nutné riešiť súčasne v závislosti na pôdnej variabilite a v závislosti na riadky výsevu, či výsadby.
• Pásové zavlažovače: Sú vhodným aplikačným nástrojom. Musia mať nainštalované ovládacie zariadenie na programovanie rôznej intenzity zavlažovania v jednej pracovnej pozícii. Rôzna intenzita zavlažovania sa dosahuje zmenou rýchlosti navíjania hadice so zavlažovacou koncovkou, ktorou býva otáčavý postrekovač, dvojica postrekovačov, prípadne konzola osadená rozstrekovacími tryskami, prípadne mikropostrekovačmi.
• Lineárne zavlažovače: Sú mimoriadne výhodné pre dodávku variabilnej závlahovej dávky jednoduchou zmenou pojazdovej rýchlosti zavlažovača, resp. distribučnými prvkami a ich automatickou reguláciou.
• Pivotové širokozáberové zavlažovače: Z pohľadu prevádzkových nákladov ide o veľmi prijateľné riešenie. Nároky na realizáciu sú vysoké v otázkach zabezpečenia zdrojov vody a pri sklonitých zavlažovaných plochách. Opäť platí, že mapy variabilnosti pôdy a vlhkosti musia byť zostrojené adekvátne kruhovému zavlažovaniu pivota, čo ich aplikáciu mierne sťažuje. V praxi je to však softvérová záležitosť. Namerané hodnoty variabilnosti, resp. pôdnej vlhkosti je nutné transformovať do kruhovitých segmentov.

Výhody a výzvy presného zavlažovania

Presné zavlažovanie ponúka množstvo výhod, ktoré prispievajú k efektívnejším a udržateľnejším poľnohospodárskym postupom. Zavlažovaná pôda produkuje bohaté a výnosnejšie plodiny v porovnaní so suchou pôdou. V Spojených štátoch sa denne spotrebuje viac ako miliarda galónov vody na zavlažovanie krajiny. Veľká časť spotrebovanej vody sa premrhá v dôsledku nadmerného zavlažovania, ku ktorému dochádza v dôsledku konvenčných nehospodárnych zavlažovacích systémov. Presné zavlažovanie rieši tieto problémy priamo. Tento prístup založený na údajoch v reálnom čase zabezpečuje, že voda je dodávaná presne tam a vtedy, keď je potrebná, čím sa výrazne znižuje plytvanie vodou.

Kľúčové výhody

• Efektívne hospodárenie s vodou a jej šetrenie: Minimalizuje plytvanie vodou tým, že ju dodáva priamo ku koreňom rastlín, čím znižuje odparovanie a odtok. Podľa Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) sa poľnohospodárstvo podieľa približne na 70% celosvetového odberu sladkej vody.
• Zvýšený výnos a kvalita plodín: Udržiavaním optimálnej úrovne vlhkosti pôdy a predchádzaním nedostatku vody podporuje zdravý rast rastlín.
• Ekologické postupy: Znižuje vplyv poľnohospodárstva na životné prostredie minimalizáciou odtoku vody a vyplavovania živín a chemikálií do ekosystémov.
• Úspora energie: Tieto metódy vyžadujú na distribúciu vody menej energie v porovnaní s konvenčnými metódami.
• Prispôsobené riadenie živín: Integrácia presného zavlažovania so stratégiami hnojenia umožňuje poľnohospodárom dodávať živiny priamo ku koreňom rastlín.
• Účinná kontrola buriny a škodcov: Obmedzuje dostupnosť vody pre buriny, čím znižuje ich rast a konkurenciu s plodinami.
• Prispôsobivosť variabilite poľa: Polia často vykazujú rozdiely v type pôdy, topografii a zdravotnom stave plodín.
• Rozhodovanie na základe údajov: Vďaka využitiu pokročilých technológií, ako sú senzory a údaje o počasí, poskytuje presné zavlažovanie poľnohospodárom prehľad v reálnom čase.
• Odolnosť voči zmene klímy: Vzhľadom na meniace sa poveternostné podmienky v dôsledku klimatických zmien, vybavený funkciami predpovede počasia, prispôsobuje zavlažovacie postupy.
• Dlhodobá udržateľnosť: Je v súlade so zásadami udržateľného poľnohospodárstva. Tieto komponenty spolupracujú na optimalizácii spotreby vody, zlepšení rastu plodín a podpore udržateľného poľnohospodárstva prostredníctvom presných zavlažovacích systémov.

Výzvy pri implementácii

Keďže svet vstupuje do éry presného poľnohospodárstva, sľuby o zvýšených výnosoch plodín, efektívnom využívaní zdrojov a udržateľných postupoch sú lákavé. Avšak, existujú aj výzvy:

1. Vysoké počiatočné investície: Jednou z hlavných výziev pri zavádzaní technológií presného zavlažovania sú značné počiatočné investície. Na fungovanie systému sú potrebné dodatočné náklady na iné poľné vybavenie, ako napríklad nákup senzorov v teréne a poplatky za spracovanie údajov.
2. Potreba nových zručností a vedomostí: Integrácia technológií do poľnohospodárstva si vyžaduje, aby poľnohospodári získali nové zručnosti a vedomosti. Pochopenie zložitosti senzorov, analýzy údajov a kalibrácie systému môže byť náročné.
3. Správa a preťaženie údajmi: Systémy presného zavlažovania generujú obrovské množstvo údajov vrátane úrovne vlhkosti pôdy, poveternostných podmienok a ukazovateľov zdravia plodín. Riziko informačného preťaženia je reálne a bez vhodných stratégií správy údajov by sa jeho potenciálne výhody mohli stratiť. Integrácia cloudových riešení, algoritmov strojového učenia a užívateľsky prívetivých dashboardov môže pomôcť farmárom robiť informované rozhodnutia bez toho, aby boli zahltení zložitosťou údajov.

Presné zavlažovanie predstavuje inovatívne riešenie moderných poľnohospodárskych výziev a zahŕňa techniky ako kvapková závlaha, mikrozavlažovanie, podzemné systémy, presné mobilné zavlažovanie a metódy s variabilnou dávkou. Globálne prijatie, podporené údajmi a vedou, zdôrazňuje ich transformačný vplyv. Prekonanie výziev, ako sú počiatočné náklady, technické zručnosti a správa údajov, si vyžaduje spoločné úsilie.

Regionálne a medzinárodné skúsenosti

Vysokoškolský poľnohospodársky podnik SPU (VPP) a redakcia časopisu Naše pole organizovali seminár, ktorého súčasťou bola prezentácia vytvorenej závlahovej štruktúry na VPP v Oponiciach. Závlaha pozemkov spolu so závlahovou čerpacou stanicou Oponice bola vybudovaná v roku 1997. Pred štyrmi rokmi bola závlahová čerpacia stanica zrekonštruovaná a urobená komplexná obnova čerpadiel. Stanica je poloautomatizovaná a energeticky úspornejšia v porovnaní s pôvodným stavom. V súčasnosti VPP zavlažuje asi 280 ha poľnohospodárskej pôdy. Disponuje lineárnymi a pivotovými zavlažovačmi. Seminár navštívila takmer stovka účastníkov, pričom zo strany užívateľov odzneli praktické skúsenosti z oblasti „závlaharstva“ a boli sformulované závery pre ďalší rozvoj v tejto oblasti na Slovensku. Podujatie bolo príležitosťou pre firmy Agrotechnology, Calmit, Campri, B&B, HPKM, PraktikPump, Signet a T-L, ktoré predstavili moderné zavlažovacie systémy a technológie, moderné vysokovýkonné čerpadlá, inovatívne softvérové riešenia a odborné poradenstvo. Projekčná firma zaujala ponukou pri repasovaní čerpacích staníc.

Závlahy v Českej republike a Srbsku

V susednej Českej republike je väčšina závlah sprivatizovaná, závlahy pomáhajú zaistiť čerstvé, zdravé a regionálne potraviny. Závlahy sú v Česku vybudované asi na 4 percentách poľnohospodárskej pôdy, v posledných rokoch ich však pestovatelia kvôli častejšiemu suchu postupne inštalujú na ďalších poliach. Do modernizácie a rozširovania závlah investujú napríklad zeleninári, časť investícií pomáhajú pokryť dotácie, ktoré však nie sú dostatočné. Ako uviedli výskumníci v odbore hydrológia Igor Pelíšek zo Spolku vlastníkov, prevádzkovateľov a užívateľov závlahových zariadení ČR a doc. Zbyněk Kulhavý z Výskumného ústavu meliorácií a ochrany pôdy v Pardubiciach, počet prevádzkovaných závlah sa od roku 1990 výrazne znížil zo 160-tisíc ha na 65-tisíc ha. Podľa nedávnych údajov, závlahy zažívajú renesanciu v posledných 12 rokoch, keď bol ich kvapkový variant vybudovaný až na 4-tisíc ha chmeľníc, sadov, vinohradov, plôch so zeleninou a zemiakmi. Podľa odborníkov je nutné pokračovať v investíciách do zavlažovania.

Ako je na tom so závlahami Srbsko informovala riaditeľka Vojvodinských vodných stavieb a kanálov Dr. Sanja Pantelić-Miralem. Ako uviedla, v Srbsku majú 2,1 milióna ornej pôdy, pričom zavlažujú tri percentá. „Naša krajina má 700 kilometrov plavebných kanálov, 20-tisíc kanálov pre potreby zavlažovania a odvodňovania. Vlastníkom kanálov, závlah a prevádzkovateľom veľkých čerpacích staníc je štát. Pod závlahou je najmä špeciálna rastlinná produkcia, zelenina na otvorenom priestranstve, ktorá je dnes ekonomicky výhodná.

tags: #zavlaha #polnohospodarskych #plodin