Každý záhradkár sa určite už aspoň raz pohrával s myšlienkou, vytvoriť si vlastné výpestky rastlín. Či už ide o rastliny alebo kry, možností je naozaj veľa. Takýto spôsob rozmnožovania a pestovania rastlín uprednostňujeme najmä v prípade svojpomocného zakladania novej záhrady alebo zakladania vegetačnej a pestrej izolácie, tzv. živého plota, kde potrebujeme väčšie množstvo rastlín rovnakého druhu. Veľkou výhodou je aj ekonomický charakter dopestovania si rastliny do požadovanej veľkosti.
Ako na rozmnožovanie odrezkami?
Ideálnym obdobím na vytváranie odrezkov vybraných rastlín a krov je počas celého vegetačného obdobia, v závislosti na type odrezku, ktorý chceme vytvoriť.
Jarné odrezky
V prípade, že si chceme namnožiť rastlinný materiál čo najskôr, odrezky môžeme odoberať počas jarného obdobia, keď sa rastlina prebúdza z vegetačného pokoja a začína rašiť nové výhonky. Práve tie sú ideálnymi časťami na efektívnejšie zakorenenie v tomto čase. Nakoľko v tomto období začínajú panovať rôzne odrody byliniek, ich zelené časti si môžeme bez väčších problémov množiť odrezkami a využívať počas celého roka do chutných pokrmov.
Letné odrezky
Jednou z ďalších variant je aj množenie prostredníctvom odrezkov, ktoré už majú mladé zelené drevo (jednoročné). Tieto odrezky robíme počas celého leta, keď je rastlina vegetačne aktívna. Najlepšie si to vieme predstaviť pri rastlinách, ako sú ruže alebo vavrínovce.
Jesenné odrezky
Ideálnym drevom pre letné až jesenné odrezky je staršie a tvrdšie drevo (jednoročné). Medzi rastliny na takéto odrezky môžeme radiť napr. Cezmínu alebo Zemolez.
Iné typy odrezkov a množenia
Odrezky listov (pri interiérových rastlinách) a odrezky častí koreňového systému (zväčša pri trvalkách, alebo kroch, ako napr. orgován) sa realizujú počas celého vegetačného obdobia. Taktiež môžeme množiť delením trsov, ktoré sa najviac uplatňuje pri okrasných trávach a rastlinách trsového charakteru.
Substrát na výsadbu odrezkov
Substrát, do ktorého budeme umiestňovať odrezky rastlín, by mal byť vzdušný, ľahký a nie príliš prehnojený. Mal by mať jemne kyslé pH.
Pri “rezkovaní” si zvolíme najzdravšiu a najkrajšiu vetvičku rastliny. Tú následne odstrihneme ostrými záhradníckymi nožnicami na dĺžku odrezku približne 10-15 cm šikmým rezom. Mal by mať aspoň 6-7 pukov.
Ak je na odrezku príliš veľa listov, časť, ktorú zapichneme do pôdy, očistíme od prebytočných listov, aby sme mohli lepšie ponárať odrezok do stimulátora, vďaka ktorému rýchlejšie a kvalitnejšie zakorení. V prípade potreby môžeme skrátiť prebytočné listy z celkovej jeho dĺžky na polovicu.
Odrezok, ktorý bol namočený v stimulátore, následne zapichneme kolmo do vopred pripraveného vlhkého substrátu.
Substrát môžeme mať v nádobe alebo kvetináči, ktorý si prikryjeme priesvitnou fóliou alebo skleneným pohárom. Týmto spôsobom môžeme docieliť teplé a vlhké prostredie, ktoré je ideálne pre zakoreňovanie odrezkov.
Ako zakoreniť odrezky?
Pre ľahšie pochopenie množenia odrezkami je dôležité si uvedomiť základnú vec. Rastlina je živý organizmus, ktorý svoje živiny a energiu posúva postupne do všetkých častí svojho tela, v závislosti od ročného obdobia.
Olivovník európsky (Olea europaea)
Olivovník európsky (Olea europaea) patrí do čeľade olivovníkovitých (Oleaceae). Do tejto čeľade spadá 23 rodov s viac ako 400 druhmi.
Charakteristika stromu
Jeden z týchto rodov je Olea, ktorý má asi 40 druhov, ale len jeden druh Olea europaea sa pestuje pre olejnaté plody. Existuje niekoľko stoviek odrôd, ktoré majú väčší, alebo niekedy len lokálny význam. Niekedy sa delí ešte na 6 poddruhov (zväčša podľa oblasti rozšírenia). Jedná sa o subtropický vždyzelený strom, resp. ker dorastajúci do maximálnej výšky 7 metrov, len výnimočne viac. Kmeň a konáre sa vyznačujú rôznym pokrútením. Dožívajú sa niekoľko stoviek rokov a počas celej svojej životnosti sú schopné prinášať úrodu. Listy sú úzke sivozelené. Olivovníky majú schopnosť vyrážať nové výhony z koreňov a takto sa niektoré jedince môžu dožívať niekoľko tisíc rokov (údajne existujú exempláre staré 3-4 tisíc rokov). Kvitne obojpohlavnými cudzoopelivými kvetmi (niektoré pestované odrody aj samoopelivé). Kvety sú vonné, drobné biele prípadne žltkasté zoskupené v strapcoch až po 30 kvietkov. Po opelení sa z nich vytvára plod - kôstkovica. Kvety vyrastajú v pazuchách listov na jednoročnom dreve. V produkčných kultúrach sa vysadzujú opeľovače v pomere 1:1 až 1:2. Opelenie je väčšinou zabezpečené vetrom, z neopelených kvetov sa niekedy vytvárajú malé plody veľkosti hrášku. Plod - kôstkovica je vajcovitého tvaru v mladosti zelená pri dozrievaní mení farbu na tmavšiu hnedú, fialový až čiernu. Plody sa zberajú podľa stupňa zrelosti a oblasti pestovania od septembra až do konca januára. Zberajú sa striasaním a následným zberom z plachiet, aj keď pri tomto spôbe môže dochádzať k poškodeniu plodov s nepriaznivým vplyvom na kvalitu oleja. Odrody pestované pre plody sa musia zberať opatrnejšie (často aj ručne), aby nedochádzalo k poškodeniu plodov.
História a rozšírenie
Olivovník bol pestovaný už pred 5000-6000 rokmi. Najstaršie písomné zmienky o pestovaní olivovníka boli nájdené v Sýrii, Palestíne a na Kréte. Pôvod kultúrneho olivovníka je pravdepodobne vo východnom Stredomorí, resp. Západnej Ázii. Predpokladá sa, že kultúrny olivovník mohol vzniknúť z O. chrysophylla v severnej Afrike, odkiaľ sa rozšíril cez Egypt do celého Stredomoria, ale existuje viacero teórií o pôvode olivovníka. V dnešnej dobe Stredomorie patrí k najvýznamnejším lokalitám pestovania olivovníka (až 95% celosvetovej produkcie), aj keď sa jeho pestovanie rozšírilo aj do severnej a južnej Ameriky (tichomorské pobrežie), do Ázie, Austrálie a mnohých ďalších oblastí s vhodnými klimatickými podmienkami. V Austrálii patrí k invazívnym druhom. K najväčším producentským krajinám patria Španielsko, Taliansko, Grécko, Turecko, Maroko a ďalšie stredomorské krajiny.
Symbolika a využitie
Už od staroveku mal olivovník a olivový olej rôzne symbolické významy a bol používaný k rôznym rituálnym účelom. Olivové ratolesti boli často symbolom hojnosti, slávy a mieru.
Pestovanie olivovníka v našich podmienkach
Aj keď olivovník čiastočne znáša mráz, na voľné pestovanie v našich podmienkach vhodný nie je. Avšak jeho pestovanie v nádobách je pomerne jednoduché a často sa využíva aj na bonsajové pestovanie, hlavne pre atraktívne pokrútené kmene a konáriky na starších rastlinách.
Požiadavky na prostredie
- Stanovište: Olivovníku najlepšie vyhovuje ľahký priepustný substrát s obsahom vápna. Olivovník dobre znáša aj zasolené substráty. Dobre znáša prísušok, zvýšený nárok na vodu má len na jar pri nasádzaní plodov. Olivovníku sa darí aj na priamom slnku.
- Zálievka: Pri polievaní olivovníkov platí jediná zásada - nikdy ich nenechajte vo vlhkej a preliatej pôde. Pravidelnú zálievku síce potrebujú, ale vždy si radšej pôdu skontrolujte prstom, či nie je ešte vlhká. Ak je už vysychá, je čas na zálievku. Pôdu však nenechajte úplne vyschnúť - kým olivovníky rastúce voľne v prírode sú zakorenené hlboko v zemi a dokážu tak lepšie znášať sucho, olivovníky v kvetináči majú omnoho menšiu koreňovú sústavu, preto je pravidelná zálievka základom. Intenzitu polievania zvýšte v lete, hlavne počas horúčav, keď slnko páli a vlhkosť z pôdy sa rýchlo vyparí.
- Hnojenie: Počas vegetácie pravidelne prihnojujeme, ale dávame pozor na prehnojenie dusíkom, pretože sa znižuje tvorba plodov na úkor rastu. Hnojivo pre olivy by malo obsahovať dusík (min. 10 %), fosfor a draslík a nejaké ďalšie minerály a stopové prvky. Použiť môžete hnojivo na izbové rastliny, hnojivo pre bonsaje, ale aj kompost. Hnojivo sa má aplikovať pravidelne vtedy, keď olivovník rastie, na jar a počas leta.
- Presádzanie: Olivovník nezabudnite presadiť, keď podrastie a koruna sa zväčší, najlepšie každých 3 - 5 rokov.
Zimovanie
V zimnom období doprajeme olivovníku odpočinok v chladnejšej miestnosti s teplotou do 10 °C. Počas vegetačného pokoja olivovník znesie teploty aj pod bodom mrazu (do -10 °C). Z rôznym poškodením krátkodobo aj menej. Ak dôjde k vymrznutiu nadzemnej časti, často regeneruje olivovník výmladkami z koreňov.
Ak máte olivovníky vonku v kvetináčoch, je potrebné ich premiestniť dovnútra približne koncom októbra alebo ak teplota začne klesať pod 10 °C. Neumiestňujete rastlinu do miestností s izbovou teplotou. Teplota vhodná na prezimovanie je v rozmedzí 10 - 15 °C. Vyhovujúce môžu byť nevykurované priestory, garáž, pivnica, chladná chodba a podobne. Vyhnite sa príliš tmavým a vlhkým priestorom. Umiestnite ich k oknu, aby sa im počas krátkych zimných dní dostalo čo najviac svetla.
Ako sa starať o olivovník (NOVÁ ZÁHRADA)
Rozmnožovanie olivovníka
Olivovník si môžete rozmnožiť zo semien alebo z odrezkov. Ak už olivovník máte alebo poznáte niekoho, kto ho vlastní, semienka si môžete nazbierať po odkvitnutí plodov. Tie zasaďte na jar v kvetináči. Semienka zatlačte do pôdy, aby boli prikryté substrátom, a polejte. Pôdu udržiavajte vlhkú, nie premočenú. Semienka vyklíčia asi za 6 - 10 týždňov, kvetináč je potrebné uložiť na teplé a slnečné miesto.
Rozmnožovanie odrezkami
Výhodou pestovania z odrezkov je rýchlejší rast aj to, že sa úrody dočkáte o čosi skôr. Stromy pestované zo semien zvyknú tvoriť olivy omnoho neskôr, niekedy až v 10. roku.
Na rozmnožovanie z odrezkov môžete použiť odrezky, ktoré vzniknú pri jarnom strihu olivovníka. Tie je potrebné namočiť do vody, kým sa nezakorenia. Vodu nezabúdajte vymieňať, aby odrezky nezačali hniť. Zakorenený odrezok zasaďte do kvetináča, kde bude ďalej rásť. Keď o čosi viac zmohutnie, môžete ho presadiť aj na záhradu.
Postup:
- Na jar alebo v lete odrežte mladé, ešte nedrevnaté výhonky dlhé približne 10 až 15 cm.
- Odrezky namočte do stimulátora zakoreňovania.
- Zasaďte do zmesi rašeliny a piesku alebo perlitu.
- Udržiavajte vysokú vlhkosť a teplotu okolo 20 °C.
Rez olivovníka
Rez olivovníka je dôležitý ako podpora rastu aj údržba tvaru koruny stromu. Vhodným obdobím na strihanie olivovníka je skorá jar, vtedy sa zrezáva radikálnejšie. Orezať by sa mali konáre smerujúce nadol, konáre rastúce z kmeňa mimo koruny a vytŕčajúce konáre. Koruna sa zvykne upravovať do guľatého tvaru, keďže vďaka rezu hustne a vytvorí sa pekná, plná koruna. Po reze je vhodné rast nových konárov podporiť hnojivom. Olivovník sa zrezáva aj koncom júna, keď je už rez miernejší, robia sa menšie úpravy. Miernejší rez postačí aj rastlinám rastúcim v nádobách, ktoré neporastú do takých rozmerov, ako voľne rastúce olivovníky.
Plody a ich využitie
Plody olivovníka sú základom výroby jedného z najzdravších tukov. Olivový olej má nespočetné množstvo zdravotných benefitov. Pestovanie olivovníka v byte, na terase či v záhrade je skvelou voľbou pre tých, ktorí milujú stredomorskú atmosféru a chcú si dopriať kúsok slnečného juhu doma.
Olivový olej
Až 90 % vypestovaných olív sa používa na výrobu oleja, iba zvyšných 10 % vypestovaných olív sa používa ako stolové ovocie. Olej ďalej delíme na:
- Panenský olej - najkvalitnejší olej, získava sa samovoľným odtekaním, ktorému sa dá pomôcť napr. zaťažením olív.
- Stredne kvalitný olej - získava sa z olív lisovaných za studena pri použití stredného tlaku.
- Najmenej kvalitný olej - získava sa pôsobením vyššieho tlaku a tepla. Tento olej je možné ďalej rafinovať a používať k technickým účelom.
Choroby a škodcovia
Tak, ako každú rastlinu, aj olivovníky môžu z času na čas potrápiť choroby a škodcovia.
- Žltnutie listov - Zväčša značí prehnané zavlažovanie rastliny alebo nedostatok živín. Ak rastlina stojí vo vlhkej pôde, znížte frekvenciu zalievania alebo sa postarajte o lepší drenážny systém. Ak zálievka nie je problém, podporte zdravie olivovníka hnojením.
- Vlnatka - Napáda nielen domáce ovocné stromčeky, ale aj olivovníky. Spoznáte ju podľa voskovitého povlaku, ktorý sa tvorí na listoch rastliny. Je to veľmi odolný škodca, ktorý sa odstraňuje chemickými postrekmi i umývaným listov tampónom namočenom v oleji.
- Choroba očných škvŕn - Napáda najmä rastliny vysadené v exteriéri, keďže sa jednoducho prenáša živočíchmi, hmyzom aj ovzduším. Na listoch sa začnú tvoriť tmavé škvrny až kým listy úplne nezožltnú a odumrú.
- Puklice - Patria medzi častých škodcov spôsobujúcich biele pavučinky, hrčky na listoch a zdeformované výhonky.
- Rakovina - Toto ochorenie sa prejavuje odumieraním konárikov, odlupovaním kôry i tmavým sfarbením kmeňa a konárov. Napadnuté časti je potrebné odstrániť a zlikvidovať (nie v komposte), vzniknuté rany zaceliť tmelom a rastlinu ošetriť chemickým prípravkom.
tags: #rozmnozovanie #olivovnika #odrezkami