Zberateľstvo predstavuje ušľachtilú formu aktivity, ktorej výsledkom je vytvorenie zbierky. Zmysel tejto činnosti nespočíva v bezduchom hromadení vecí, ale v prejavovaní hlbokého záujmu o štúdium určitého druhu materiálu. Zberateľom môže byť aj človek, ktorý vlastní iba zopár predmetov, ak ho dráždia natoľko, že ich študuje a odhaľuje ich historické pozadie.
Ak sa na zbierku pozeráme ako na umelecký výtvor odzrkadľujúci osobnosť zberateľa, zberateľstvo môžeme považovať za jeden z prejavov ľudskej kreativity. Pozor však treba dať na to, že nie každý zberateľ dokáže vytvoriť zbierku, ktorú možno považovať za umelecký výtvor v pravom zmysle slova. Zberateľskou činnosťou sa zaoberajú pracovníci múzeí, no je mimoriadne rozšírená aj medzi bežnými ľuďmi, ktorých súkromné zbierky bývajú často pestrejšie a zaujímavejšie než tie inštitucionálne.
Fenomén lepenkových cestovných lístkov
Ešte pred niekoľkými rokmi sme sa na staniciach a vo vlakoch bežne stretávali s fenoménom, ktorému mnohí podľahli natoľko, že ho začali zbierať. Reč je o lepenkových cestovných lístkoch, známych aj ako Edmondsonove lístky. Tie sprevádzali celé generácie cestovateľov a hoci sa dnes s nimi stretávame už len výnimočne, pri rôznych mimoriadnych jazdách historických železníc, ich odkaz pretrváva.
História Edmondsonových lístkov
V počiatkoch železničnej dopravy vyzerali lístky ako tie na dostavník - išlo o veľké karty vytlačené na mäkkom papieri, ktoré sa vypisovali ručne. Rýchly nárast intenzity osobnej prepravy však ukázal neúnosnosť takéhoto systému. Prevratné riešenie priniesol v roku 1836 Thomas Edmondson, prednosta malej staničky Milton v Anglicku. Vyvinul systém lístkov vytlačených na malom tuhom kartóne s rozmermi 53 x 30,5 x 0,8 mm.
Tento systém obsahoval vzostupné číslovanie (od 0001 po 9999) pre každú reláciu, vozňovú triedu a typ lístka. Vďaka tuhosti kartónu bolo možné viazať lístky do zväzkov, ktorých hrúbka umožňovala jednoduchý prepočet počtu predaných kusov. K týmto lístkom Edmondson vyvinul aj špeciálne pomôcky: ternión (zásobnú skriňu) a kompostér (pečiatkovací stroj na razenie dátumu).
Farebné rozlíšenie a zabezpečenie
Pre zjednodušenie práce pokladníkov a orientácie cestujúcich sa lístky rozlišovali farebne podľa vozňovej triedy:
- I. trieda: žltá farba
- II. trieda: zelená farba
- III. trieda: hnedá farba
- IV. trieda: modrá farba (neskôr pridelená robotníckym lístkom)
Proti falšovaniu a zneužívaniu sa bojovalo viacerými opatreniami. Typické bolo „preštikávanie“ lístkov perforačnými kliešťami, ktoré vykonávali vlakoví sprievodcovia alebo perónni pracovníci pri vstupe na nástupište.
Zberateľské tipy a regionálna história
Poznávanie histórie skrz zbierkový materiál je jednou z najsilnejších motivácií každého zberateľa. Históriu jednotlivých regiónov nemožno chápať ako izolovaný útvar, ale ako súčasť širšieho celku. Zberateľ, ktorý sa venuje železničnej histórii, často objaví zaujímavé prepojenia medzi technickými pamiatkami a lokálnymi udalosťami.
| Typ lístka | Vizuálny znak |
|---|---|
| Rýchlikové lístky | Červený prúžok po celej dĺžke |
| Rýchlikové príplatky | Biela farba s hrubými pruhmi diagonálne |
| Zamestnanecké | Vytlačené okrídlené koleso v hornej časti |
Ak vás tento druh zberateľstva oslovil, odporúčame začať štúdiom archívnych materiálov a hľadaním špecializovaných búrz. Mnohé železničné spoločnosti dnes ponúkajú aj repliky alebo spomienkové predmety, ako sú magnetické záložky inšpirované práve retro lepenkovými lístkami, ktoré potešia každého nadšenca histórie dopravy.