Burina je neúžitková rastlina, ktorá v záhrade odčerpáva vodu a živiny z pôdy na úkor ovocných stromov, zeleniny aj trávnika. Dokáže narobiť nemalé škody, najmä ak sa rozšíri nekontrolovane. Burina je rastlina, ktorá v záhrade neprináša žiadny úžitok, keďže odčerpávaním vody a rôznych živín z pôdy ohrozuje všetky úžitkové plodiny.
Hlavným "ohniskom" rozšírenia burín na naše územie boli kultúrne plodiny počas neolitu. Okolo roku 1500 došlo k zmenám v pôvodných vegetačných pásmach a k rozmachu sekundárnych spoločenstiev - sprievodná flóra, ku ktorej zaraďujeme aj buriny.

Klasifikácia a typy burín
Buriny môžeme rozdeliť podľa viacerých kritérií - najčastejšie podľa životného cyklu, spôsobu rastu a výskytu.
Podľa životného cyklu:
- Jednoročné buriny, ako napríklad lebeda alebo mrlík, klíčia a dozrievajú počas jedného vegetačného obdobia.
- Dvojročné buriny, napríklad bodliak či repík, vytvárajú v prvom roku len prízemnú ružicu listov a kvitnú až nasledujúci rok.
- Trvácne buriny, medzi ktoré patrí pýr plazivý, pupenec alebo skorocel, majú vytrvalé korene či podzemky a dokážu sa rozrastať dlhodobo.
Podľa spôsobu rastu:
- Plazivé buriny, ako pupenec, mach či pýr plazivý, sa šíria po povrchu alebo pod zemou.
- Pichľavé buriny, ako bodliaky alebo pŕhľava, vyžadujú pri mechanickom odstraňovaní opatrnosť a ochranné rukavice.
Za nezničiteľné buriny označujeme najmä také druhy, ktoré sa intenzívne rozrastajú podzemnými koreňmi a prežívajú aj v nepriaznivých podmienkach. Typickým príkladom je pýr plazivý, pichliač roľný alebo pupenec.
Prečo burina rastie a kde sa objavuje?
Burina sa v záhrade objavuje opakovane, najmä ak zostane pôda nekrytá, ochudobnená o živiny alebo sa k nej dostávajú semená vetrom. Takmer v každej lyžici zeminy sa nachádza dosť semien na to, aby rastliny, ktoré by z nich vzišli, pokryli rozhľahlú plochu. Presné zloženie zmesi závisí od kvality pôdy a jej pôvodu. Kyslá pôda obsahuje semená, ktoré obľubujú kyslé prostredie, zatiaľ čo vo vápencovej pôde sú semená, ktorým sa darí v zásaditej zemi.
Burina v trávniku často vzniká kvôli riedkemu porastu a chudobnej pôde. Burina v zámkovej dlažbe rastie medzi škárami, kde sa drží vlhkosť. Plazivá burina v trávniku sa najčastejšie objavuje v dôsledku zle vyživenej alebo zriedkavo obrábanej pôdy. Medzi najčastejšie patrí pýr plazivý, ďatelina či mach. Problémom býva aj rozrušená štruktúra pôdy alebo nedostatok vápnika.
Ak sa vám burina usádza medzi škárami zámkovej dlažby, ide najčastejšie o prienik semien do jemného prachu či piesku. Na takéto miesta je vhodné použiť herbicídny prípravok s neselektívnym účinkom, ktorý zasiahne celú nadzemnú časť rastliny a postupne preniká aj do koreňov.

Metódy odstraňovania a ničenia buriny
Zbaviť sa buriny môže byť zdĺhavý proces, ale so správnymi metódami ju vieme udržať pod kontrolou. Jediné správne riešenie neexistuje, pretože každý typ buriny si vyžaduje osobitý prístup.
Mechanické odstraňovanie:
- Ručné pletie: Ideálne po daždi, keď je pôda mäkká a korene sa ľahšie vyťahujú. Vhodné pre buriny, ktoré plánujete spotrebovať (napr. do kompostu). Pre plytko koreniace druhy burín je efektívne i ručné pletie. Nezabudnite použiť rukavice. Menšiu burinu pokojne nechajte na hriadke medzi zeleninou. Postupne sa rozloží a zároveň poslúži ako nástielka, pôda nezostane odokrytá. Pri odstraňovaní buriny soľou je potrebné aplikáciu opakovať. Pri aplikácii použite lievik, ktorým soľný roztok nalejete priamo na rastliny.
- Vytrhávanie buriny aj s koreňmi: Pri vyplievaní záhrady by sme si mali dať záležať na tom, aby sme vždy vytrhli rastliny aj s koreňmi. Pýr, bodliak, púpava a mnohé ďalšie rastliny majú schopnosť množiť sa aj zo zbytkov koreňov, ktoré pri vytrhávaní necháme v pôde. Rastliny s pevným a hlbokým koreňom, ako je napríklad púpava lekárska, ľahko odstránite vypichovaním.
- Kosenie buriny: Účinné proti burinám, ktoré sa rozmnožujú semenami.
Prevencia a potláčanie rastu buriny:
- Mulčovanie: Jedna z najlepších prevencií proti burine. Mulč (napr. kôra, slama, pokosená tráva) zabráni prístupu svetla k povrchu pôdy a tým potláča rast burín. V záhradách využívajte prírodné materiály, ako sú ekotextília, tráva, drevná štiepka či slama.
- Netkaná textília a agrotextília: Položením netkanej textílie na záhony zabránite prenikaniu svetla do pôdy. Ekotextília je prírodná alternatíva k záhradným textíliám z plastov, ktorá sa v priebehu niekoľkých rokov úplne rozloží. Zakrytie plochy geotextíliou a štiepkou na približne rok môže viesť k zániku trávy.
- Hustá výsadba: Vysádzanie husto rastúcich rastlín, ktoré burinu zatienia, je účinnou prevenciou.
- Zelené hnojenie: Vysejte facéliu, ďatelinu, hrach, ľadenec, horčicu, pohánku. Hustý porast, ktorý za krátku dobu vytvoria, potlačí rast burín. Mladé rastlinky stihnú do zimy vyrásť, následne ich môžete vytrhať či skosiť a nechať ležať na hriadke. Zeleným hnojením dodáte pôde potrebné živiny a zlepšíte jej kvalitu, zároveň zabránite rastu burín.
- Pravidelná starostlivosť o trávnik: Hustý a dobre udržiavaný trávnik dokáže rast buriny výrazne obmedziť. Vertikutujte trávnik ideálne dvakrát ročne. Vypichovače buriny si poradia s púpavami, podbeľom a ďalšími druhmi rastlín s guľovitým koreňom. Hnojivo s dostatočným množstvom živín udrží trávnik zdravý a svieži.
Mimoriadne: Fico oznámil suverénny krok! Brusel sa dozvedel šokujúcu správu #politika #slovensko
Chemické prostriedky (herbicídy):
Ak sa rozhodnete pre prípravky proti burinám, herbicídy, vyberajte také, ktoré nezaťažujú pôdu a sú biologicky rozložiteľné. Ich výhodou je rýchly účinok na viacero druhov burín, vrátane inváznych. Pri výbere sledujte, či je určený na ničenie buriny v trávniku, v zámkovej dlažbe alebo na univerzálne použitie.
Okrem samotného zásahu do buriny pomáhajú herbicídy aj zlepšiť pH pôdy a obohatiť ju o živiny, najmä ak obsahujú organicky viazaný dusík a vápnik.
Typy herbicídov:
- Totálne herbicídy: Spália všetky rastliny, s ktorými prídu do styku (napr. Roundup).
- Selektívne herbicídy: Vyhubia len určitý druh rastlín, zatiaľ čo zvyšná vegetácia môže naďalej prospievať (napr. Bofix).
Pri ich použití buďte veľmi opatrní, pretože môžu poškodiť aj užitočné rastliny. Po použití herbicídu je dôležité počkať minimálne dva týždne, kým sa chemikálie vsajú do pôdy.
Domáce a ekologické metódy:
- Ocot: Ocot (najmä 10 % alebo silnejší) aplikovaný priamo na listy rastlín spôsobuje ich vysušenie. V kombinácii s kuchynskou soľou a saponátom môže byť efektívny najmä na menších plochách. Aplikujte ho len za suchého počasia, ideálne ráno. Kuchynský ocot však nemusí mať požadovaný efekt. Podľa názoru odborníkov by bolo možné použiť ocot o koncentrácii 20 % ako totálny herbicíd. V domácich podmienkach potom môže byť riešením použitie octu o koncentrácii 12 %. Pri aplikácii octu buďte opatrní, aby ste nepoškodili povrch dlažby alebo chodníka.
- Horúca voda: Vytrvalú burinu stačí v škárach niekoľkokrát zaliať vriacou vodou. Ideálna je teplota okolo 98 °C. Opakovaná aplikácia horúcej vody postupne oslabí burinu.
- Soľ: Nasypte soľ priamo na rastliny. Zmiešajte soľ s vodou v pomere 1:3 a týmto roztokom burinu zalejte. Buďte opatrní najmä v okolí záhonov.
- Jedlá sóda: Nasypte ju priamo do škár, cez ktoré prerastá burina a počkajte na výsledok.

Burina a kompostovanie
Často sa v časopisoch so záhradkárskou tematikou stretávame s tvrdeniami, že burina do kompostoviska nepatrí. Je to pravda? Burina, inak povedané i húževnaté rastliny, ktoré rastú presne tam, kde nechceme, sa kompostovať dajú a úspešne.
Zvýšenú pozornosť si vyžadujú buriny, ktoré sa rozmnožujú vegetatívne (koreňovou sústavou) alebo buriny, ktoré majú vyzreté semená. Pri druhoch, ako sú napríklad pýr plazivý, pupenec roľný, púpava lekárska hrozí riziko, že ich semená a korene zostanú schopné klíčenia aj po procese kompostovania.
Odporúčané metódy spracovania buriny pred kompostovaním:
- Dobre navlhčenú burinu posekanú na kúsky vložíme do nepriehľadného čierneho vreca, dobre ho uzavrieme a necháme minimálne 14 dní na slnku zapariť. Snažme sa pritom, aby to boli iba rastliny bez zeminy, resp. s minimom zeminy.
- Burinu posekanú na kúsky vložíme do nádoby s vodou a necháme na minimálne 14 dní skvasiť. Všetka burina musí byť zaliata vodou, z času na čas obsah premiešame. Keď nám začne voda pri okrajoch nádoby peniť (treba povedať, že aj zapáchať), môžeme burinu kompostovať.
Burina sa považuje za dusíkatý materiál, preto ho musíme pred kompostovaním ešte zmiešať s uhlíkatým materiálom, napr. slamou, drevnou štiepkou, lístím.
Význam buriny v prírode
Nie každá tráva je burina, ale ak vyrastá na miestach, kde je nežiaduca (napr. medzi dlažbou alebo v záhonoch), vtedy ju tak môžeme označiť. Burina je v podstate každá rastlina, ktorá rastie tam, kde je to nežiaduce. Práve v zeleninových hriadkach nemá svoje miesto.
Mnohé druhy planých rastlín veľmi hlboko korenia. To má hneď dve výhody: prekyprujú pôdu do hĺbky a zároveň z nižších vrstiev zeme transportujú živiny do tých vyšších. Napríklad púpava obsahuje fosfor, draslík, vápnik, železo, horčík, kremík, meď, mangán a sodík. Túto vlastnosť planých rastlín môžeme využiť vo svoj prospech.
Burinou príroda zaceluje zelené plochy. Mnohé jej druhy znovu prerastajú a zakrývajú holé miesta napr. po zosuvoch pôdy, krtince, jazvečie či králičie nory alebo bahnité plochy. Všetky tieto časti uvoľnenej plochy pôdy potrebujú spevniť, aby sa zemina nezmývala, alebo ju neodvial vietor.