Ringloty (Prunus domestica subsp. italica), často označované ako greengages, sú jedným z najobľúbenejších druhov sliviek. Sú známe svojou sladkou chuťou a jemnou textúrou, čo ich robí ideálnymi na priamu konzumáciu, ale aj na zaváranie či výrobu džemov. Pestovanie ringlôt je nenáročné, ak dodržíte správne postupy pri výsadbe a starostlivosti.
Ringloty nie sú len chutné, ale aj veľmi zdravé. Obsahujú množstvo vitamínov, minerálov a antioxidantov, ktoré podporujú trávenie, posilňujú imunitu a pomáhajú pri detoxikácii organizmu. Pestovanie ringlôt je skvelým riešením pre tých, ktorí hľadajú ovocné stromy, ktoré kombinujú krásu, nenáročnosť a vysokú úrodnosť.
Zelená ringlota: história a charakteristika
Odroda ringloty Zelená je stredne skorá francúzska odroda, ktorá je cudzoopelivá a vhodná do teplejších oblastí. Vhodným opeľovačom pre ňu je napríklad Althanova ringlota. Strom do rodivosti nastupuje relatívne neskoro (4-5 rok), ale rodí bohato a pravidelne.
Samotná zelená ringlota má stredne veľké, guľaté, zelené až zelenožlté, osrienené plody. Dužina je zelenožltá, stredne pevná, sladká, aromatická a veľmi šťavnatá. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny. Ringlota je drevina stredného vzrastu s hustou, okrúhlou korunou. Listy sú oválne a tmavozelené, na jeseň sa sfarbujú do žlta. Jej kyselkavé, pevné plody sú populárne na priamu konzumáciu, ale aj na prípravu lekvárov, koláčov alebo destilátov.
Pôvod Zelenej ringloty
Korene Zelenej ringloty siahajú hlboko, minimálne do 16. storočia. Jeden z prozaickejších príbehov rozpráva o botanikovi Pierreovi Belonovi, ktorý si vraj v roku 1549 priviezol Zelenú ringlotu zo svojich ciest po Blízkom východe, už dlhšie po smrti francúzskej kráľovnej Claudie, po ktorej je pomenovaná Reine-Claude (reine je kráľovná). Druhý príbeh naznačuje, že ju samotnej kráľovnej Claudii poslal nik iný než sám Süleyman I., a ovocie prečkalo dlhú cestu z Konštantínopolu do Paríža. Avšak, či ho ešte stihla ochutnať kráľovná Claudia, ktorá zomrela už v roku 1524 pred svojimi 25. narodeninami, nie je isté.
Nie je vôbec isté, či k presunu tejto odrody do Európy došlo až v 16. storočí. Iné zdroje tvrdia, že ju tam priviezli už Križiaci v 12. či 13. storočí a až cez Taliansko sa dostala do Francúzska, kde získala takú popularitu, že ju pokrstili podľa kráľovnej. Po hlbšom pátraní sa zdá, že jej pravlasťou je Kaukaz alebo Predná Ázia, možno dnešná Sýria.
Semená zisku: Prečo sú ovocie a zelenina novým zlatom
Ako správne pestovať ringloty
Pestovanie ringlôt je skvelý spôsob, ako si obohatiť záhradu o krásny a úrodný ovocný strom. S trochou starostlivosti a správnymi podmienkami vám ringloty každoročne prinesú bohatú úrodu lahodných plodov. Ideálne obdobie na sadenie je na jar alebo na jeseň, keď už pominuli veľké mrazy alebo extrémne teploty.
Výber miesta na výsadbu
- Slnečné stanovište: Ringloty milujú slnko. Najlepšie sa im darí na plne osvetlených miestach, kde môžu dostávať aspoň 6-8 hodín slnečného svetla denne. Nedostatok slnka môže viesť k slabému rastu a menšej úrode.
- Chránené miesto: Vyberte miesto, ktoré je chránené pred silným vetrom.
Príprava pôdy
- Typ pôdy: Ringloty preferujú hlinitú, dobre priepustnú pôdu s dostatkom organickej hmoty. Ťažké ílovité pôdy alebo pôdy s nedostatočnou drenážou nie sú vhodné, pretože môžu spôsobiť hnilobu koreňov.
- Úprava pH: Ideálne pH pôdy pre ringloty je v rozmedzí 6,0 - 7,0. Ak je pôda príliš kyslá, pridajte dolomitický vápenec.
- Hnojenie: Na jar aplikujte dusíkaté hnojivo, ktoré podporí rast. Na jeseň môžete použiť draselné alebo fosforečné hnojivá, ktoré podporia kvitnutie a tvorbu plodov na ďalší rok.
Starostlivosť o ringloty
Počas prvého roka po výsadbe je dôležité stromček pravidelne polievať, aby sa dobre zakorenil. Po zakorenení je ringlota pomerne odolná voči suchu, no počas suchých letných mesiacov alebo v období plodenia ocení pravidelnú závlahu. Pravidelný rez pomáha stromu udržať si tvar, zabezpečuje dobrú cirkuláciu vzduchu medzi vetvami a svetla v korune, čo znižuje riziko chorôb. Pre rovnomernú úrodu je dôležité krotíť strom pred jarným rezom v rokoch očakávanej veľmi bohatej úrody.
Klimatické podmienky
Ringloty sú pomerne prispôsobivé stromčeky, ktoré dokážu rásť v rôznych klimatických podmienkach. Sú mrazuvzdorné a dokážu prežiť zimy až do -20°C, čo z nich robí ideálny ovocný strom pre naše klimatické podmienky.
Choroby a škodcovia ringlôt
Tak ako všetky ovocné stromy, aj ringloty môžu byť náchylné na niektoré choroby a škodce. Dôležitou súčasťou pestovania je aj prevencia proti nim.
- Vošky: Hmyz vysávajúci rastlinné miazgy, čo môže spôsobiť stratu vitality rastlín, spomalený rast a často vylučuje lepkavú látku (medovicu), na ktorej môžu rásť sadzové plesne.
- Vrtivka slivková (piliarka slivková): Larvy sa predierajú ovocím, ktoré je potom nepožívateľné.
- Obaľovač slivkový: Nočný motýľ, ktorého larvy sa zavŕtavajú do plodov.
- Moníliová hniloba (hnedá hniloba/spála): Hubové ochorenie ovocia, ktoré je problémom najmä na plodoch náchylných rastlín. Napáda len príliš prehustené plody, tak sa v rokoch nadmernej úrody nebojme preriediť ich. Infekcia nastáva najmä počas chladného a daždivého počasia, prezimuje v tzv. mumifikovaných plodoch.
- Vírus nekrotickej krúžkovitosti: Prejavuje sa škvrnami na listoch, belavými kresbami na plodoch a krúžkami na kôstkach, prenášajú ju vošky. Ochranu zabezpečí zdravý množiteľský materiál a preventívne postreky proti voškám.
- Grmaník slivkový: Spôsobuje deformáciu plodov - sú zdurené, sploštené a podlhovasté bez kôstky.
Význam podpníkov pri pestovaní ovocných drevín
Správny výber podpníka pre mirabelky a ringloty je kľúčovým faktorom úspechu pestovania. Podpník je spodná časť ovocného stromu, na ktorú je naštepená ušľachtilá odroda. Podpník je neoddeliteľnou súčasťou ovocného stromu a je rovnako dôležitý ako odroda. Podzemná časť stromu vytvára koreňový systém, ukotvuje strom v pôde a zásobuje ho vodou a živinami. To isté možno povedať i o preprave asimilačných látok z koruny do podzemných orgánov. Významne ovplyvňuje aj rast navrúbľovanej alebo naočkovanej odrody, začiatok rodivosti, celkovú úrodnosť a výkonnosť stromu. Ovplyvňuje tiež odolnosť proti nízkym teplotám, kvalitu i množstvo ovocia a iné.
Rovnako dôležitý je tiež spôsob rozmnožovania podpníkov, kvalita ich koreňovej sústavy a hĺbka vysadenia. Stabilita ovocného stromu (jeho upevnenie - zakotvenie v pôde) je predovšetkým charakteristikou použitého podpníka. Veľké rozdiely v raste jednotlivých typov podpníkov umožnia pestovanie rozličných pestovateľských tvarov, od veľmi slaborastúcich zákrpkov až po bujne rastúce kmeňové tvary. Pri výbere nových odrôd ovocných stromčekov neprihliadajte len na chuť plodov. Aby ste boli s úrodou spokojní, dôležitý je aj podpník, ktorý silno vplýva počas celého života stromu.
Šľachtenie podpníkov a afinita
Šľachtenie podpníkov sa zameriava na slabú intenzitu rastu, ľahkú rozmnožovateľnosť, odolnosť proti celému spektru škodlivých činiteľov a toleranciu voči rozličným pôdno-klimatickým podmienkam. Okrem toho podpník musí mať dobrú afinitu k naštepeným odrodám. Dôležité je pripomenúť, že podpník a ovocný druh (jabloň, hruška, čerešňa a iné), ktorý naň chceme naštepiť musia byť vzájomne príbuzné. Niekedy spolu nezrastú ani dosť blízko príbuzné druhy. Hovoríme, že im chýba vzájomná znášanlivosť (sú inkompatibilné). Opakom je dobrá afinita (kompatibilita - znášanlivosť).
V zimnom období sa pre korene vegetatívnych podpníkov uvádza v pôde ako kritická teplota mínus 7 až mínus 15,5 °C, pričom sú rozdiely v citlivosti jednotlivých podpníkov na mrazy, aj rozdiely v ich regeneračnej schopnosti po namrznutí.
Rozdiely medzi generatívnymi a vegetatívnymi podpníkmi
Podpníky množené generatívne (zo semena) sa stavbou koreňového systému i odolnosťou proti zimným mrazom odlišujú od podpníkov množených vegetatívne. Koreňová sústava generatívnych podpníkov má výrazne vyvinutý hlavný koreň, často kolovitý, postranných koreňov je menej a sú dosť hrubé, vláskových korienkov je tiež menej. Korene sa vyvíjajú rýchlejšie a mohutnejšie, lepšie zakoreňujú a stromy na týchto podpníkoch rastú bujnejšie ako na podpníkoch vegetatívnych.
Koreňovej sústave vegetatívne rozmnožovaných podpníkov veľmi často chýba hlavný koreň, postranné korene sú husté, bohato rozkonárené a tenšie. Vegetatívne podpníky umožňujú pestovanie rozličných pestovateľských tvarov od veľmi slaborastúcich zákrpkov až po bujne rastúce kmeňové tvary.
Vhodné podpníky pre ringloty
Správny výber podpníka pre mirabelky a ringlóty je kľúčovým faktorom úspechu pestovania. Tieto druhy kôstkovín majú podobné požiadavky na pestovanie ako slivky. Najlepšie sa im darí v stredne ťažkých, hlinitých pôdach, ktoré sú dostatočne hlboké a zásobené živinami.
| Podpník | Charakteristika a využitie |
|---|---|
| Myrobalán | Najbežnejší, ľahšie dostupný generatívny podpník pre slivkoviny (vrátane ringlôt). Výpestky štepené na ňom rastú silno, preto nie sú vhodné do intenzívnych zahustených výsadieb. Rodiť začínajú stredne skoro až neskôr. Vďaka bohatému koreňovému systému a nenáročnosti na prostredie sú myrobalánové podpníky vhodné do rôznych typov pôd. Nevyžadujú drôtenku ani závlahu. Sú veľmi mrazuvzdorné a odolné voči šárke. Existujú známe myrobalány zo slovenského šľachtenia ako generatívny MY-BO-1 a vegetatívny MY-KL-A. Červenolistý myrobalán je univerzálny podpník najmä pre horšie pôdne a klimatické podmienky. Po naštepení ušľachtilých odrôd kôstkovín rastie zhruba o tretinu slabšie než obyčajný myrobalán. |
| Rad Wangenheim (Wangenheimova, Wawit, Waxwa) | Tieto podpníky sú určené na intenzívnu ovocinársku veľkovýrobu. Ich rast je oproti Myrobalánu, v závislosti od odrody, o 25 - 50% slabší. Výsadby vyžadujú minimálne základnú drôtenku a doplnkovú závlahu. Slaborastúce podpníky sú vhodné najmä pre slivky a marhule, stromy sa dajú pestovať v stĺpovitom tvare. |
| St. Julien | Stredne silno rastúci podpník. Je dostatočne plastický, vhodný aj do ťažkých hlinitých a vlhkých pôd. Do plnej rodivosti vstupuje v 3 až 4 roku. Používa sa aj pre slivky a marhule. V intenzívnom pestovaní sa odporúča ako ideálny slabší podpník pre ringloty. V chladnejších oblastiach je vhodné uprednostniť ho. |
| GF 677 (broskyňomandľa) | Kríženec Prunus persica x Prunus amygdalus, vyšľachtený vo Francúzsku. Je to stredne (na kvalitných pôdach až bujne) rastúci podpník vhodný najmä pre broskyne, ale aj pre mandle, marhule a slivky. Je vzrastnejší oproti broskyňovému semenáču o 20%. Znesie až 12%-ný obsah vápenca v pôde bez toho, aby sa na listoch objavili príznaky chlorózy. Koreňový systém je silný a dobre ukotvuje strom v pôde. Je prispôsobivý chudobným a suchým pôdam, ale neznáša premokrenie. Je vhodný aj do ťažších pôd a do pôd bohatých na vápnik. |
Výber podpníka pre špecifické podmienky
- Teplé oblasti: Vhodné sú všetky podpníky (Wavit, St. Julien, Myrobalán).
- Chladnejšie oblasti: Uprednostniť hlboko koreniaci Myrobalán alebo St. Julien.
- Intenzívne pestovanie v záhradách: Odporúča sa Wavit alebo St. Julien.
Pri výbere ovocných stromov do záhrady si vyberáme nielen vhodnú odrodu, ale aj ten správny podpník. Odporúčame a zdôrazňujeme, pri kupovaní a objednávaní sa vždy pýtajte, či je vhodná odroda do vyšších polôh, či je mrazu a vetru odolná a hlavne, či je samoopelivá, keď si kupujete len jeden stromček z niektorého ovocného druhu. Pri viacerých druhoch odporúčame kombináciu odrôd.