Zelené hnojenie je veľmi ekologickým a k prírode šetrným spôsobom, ako prirodzene obohatiť pôdu o potrebné živiny. Ide o pestovanie špeciálnych rastlín, ktoré sa sadia na voľné plochy alebo prázdne záhony s cieľom zlepšiť pôdnu štruktúru, viazať dusík, potláčať buriny a zvýšiť obsah organickej hmoty po zapracovaní. Na rozdiel od priemyselných hnojív, zelené hnojenie obohatí pôdu prirodzeným spôsobom a je aj ekonomicky výhodné.
Zelené hnojenie sa vzťahuje na plodiny, ktoré sa pestujú a potom sa zaorú alebo obrábajú späť do pôdy, kým sú ešte zelené a aktívne rastú. Keď sa rastliny zapracujú do pôdy, rozkladajú sa a uvoľňujú živiny ako dusík, fosfor a draslík, ktoré predtým absorbovali. Tieto živiny sa stávajú dostupnými pre následné plodiny, čím sa zlepšuje celkové zdravie a úrodnosť pôdy. Tieto plodiny sa pestujú hlavne pre výhody, ktoré ponúkajú, a nie na pastvu alebo zber úrody. Obnovením pôdnych entít a poskytnutím zdroja potravy zároveň premieňajú nedostupné živiny v pôde na dostupné živiny.
Výhody zeleného hnojenia
Používanie zeleného hnojenia prináša množstvo benefitov pre pôdu a životné prostredie:
- Obohatenie pôdy o živiny: Rastliny na zelené hnojenie, najmä bôbovité druhy, obohacujú pôdu o dusík. V ich koreňoch žijú hľuzkové baktérie, ktoré viažu dusík zo vzduchu, ktorý sa po zotletí uvoľní do pôdy. Okrem toho čerpajú živiny z väčšej hĺbky a po zapracovaní ich sprístupňujú iným rastlinám. Skosené, zotleté a zapracované do pôdy podporuje zelené hnojivo tvorbu humusu.
- Zlepšenie štruktúry a prevzdušnenie pôdy: Rastliny, ktoré sa využívajú na zelené hnojenie, sú typické bujným rastom a hlbokými koreňmi. Ich silné korene nemajú problém preniknúť aj ťažkou zeminou a pôdu tak prevzdušniť, čím sa otvára jej štruktúra. Svojimi koreňmi nielenže prevzdušňujú zhutnený povrch pozemku, ale v časoch väčších zrážok zlepšujú rýchlosť infiltrácie vody do pôdy, čím znižujú jej stratu odtokom.
- Kontrola burín: Vďaka svojmu rýchlemu rastu a veľmi bohatému listnatému rastu zelené hnojivo potláča rast buriny, obmedzuje klíčenie a rast nežiaducich rastlín. Hustý porast rýchlo zakryje pôdu, čím zamedzuje priestor burinám.
- Ochrana proti erózii: Zelené hnojenie pomáha predchádzať drveniu pôdy v dôsledku silných dažďov, čím zabraňuje strate živín a udržiava pôdu pohromade. Pôdopokryvné porasty počas sezóny znižujú výskyt veternej a vodnej erózie. Hustý koreňový systém krycích plodín stabilizuje pôdu, hlavne na svahoch. Na Slovensku sa každý rok eróziou strácajú tony kvalitnej pôdy.
- Podpora pôdneho života: Okrem vyživovania samotných rastlín, zelené hnojivá vyživujú aj všetky pôdne organizmy a zvyšujú úrodnosť pôdy. Pri ich pestovaní dostávajú pôdne mikróby podporu, potravu a vhodné podmienky, v ktorých sa môžu rozvíjať. Vlhký pokryv môže slúžiť aj ako domov pre žaby a iné prirodzené predátory, ktorí sa živia škodcami, ako sú slimáky a slizniaky.
- Znižovanie vyplavovania dusičnanov: Strukoviny v zmesiach zeleného hnojenia viažu vzdušný dusík, ktorý mineralizuje v pôde. Zároveň znižujú vyplavovanie dusičnanov do podzemných vôd počas zimy.
- Udržateľnosť a ekonomika: Zelené hnojenie je lacnejšou metódou ako hnojenie umelými hnojivami, najmä pri ich stúpajúcich cenách. Používanie menšieho množstva chemických hnojív a ťažkých strojov počas pestovania plodín má obrovský vplyv na znižovanie znečistenia ovzdušia a vody. Zdravšia pôda taktiež znamená zvýšenie produkcie potravín.
Ako si vybrať a zasiať zelené hnojenie | RHS
Voľba a príprava rastlín na zelené hnojenie
Najbežnejšie druhy zeleného hnojenia
Medzi rastliny, ktoré sa bežne používajú na zelené hnojenie, patria:
- Strukoviny (fixujúce dusík): ďatelina, bôb konský, vika siata, lucerna, lupina. Tieto rastliny sa vyvíjajú na koreňoch pomocou špeciálneho bakteriálneho uzlíka, ktorý má schopnosť absorbovať dusík zo vzduchu a premieňať ho na médium, ktoré môžu rastliny využiť.
- Nestrokoviny (produkujúce organickú hmotu a zlepšujúce štruktúru): horčica biela, chren dedinský, raž, ovos, jačmeň, pohánka siata, nechtík lekársky, cirok. Facélia vratičolistá je tiež obľúbená, má pekné fialové kvety, takže pôsobí aj dekoratívne.
- Kapustovité druhy: rastú rýchlo, potláčajú buriny, pôsobia proti vyplavovaniu dusíka a hlbokým koreňovým systémom zlepšujú štruktúru i fytosanitárny stav pôdy.
Výber vhodného druhu
Vhodný druh zeleného hnojiva vždy vyberajte podľa vlastností vašej pôdy a druhu zeleniny, ktorú chcete následne vysiať. Dbajte na to, aby ste na tom istom záhone nepestovali hnojivo aj úžitkovú rastlinu z tej istej čeľade, pretože majú podobných škodcov a celý proces by vyšiel nazmar. Neodporúča sa ho používať ani ako hlavnú plodinu, ak pochádza z tej istej čeľade ako následná úžitková rastlina.
Postup a načasovanie aplikácie
Ak sa rozhodnete pre zelené hnojenie, postup nie je zložitý:
- Príprava pôdy: Pôdu prekyprite do hĺbky približne 30 centimetrov a porozbíjajte väčšie hrudy zeminy.
- Výsev: Vybrané rastliny je najvhodnejšie vysiať skoro na jar alebo začiatkom jesene, keď sa záhony práve nevyužívajú na pestovanie úžitkových plodín. Semená je potrebné vysiať s dostatočným predstihom pred príchodom mrazov, aby rastliny nabrali dostatočnú hmotu. Následne nahusto vysejte osivo a semienka zapracujte pomocou záhradných hrablí.
- Starostlivosť po výseve: Semienka postriekajte rozprašovačom, aby mali dostatok vlahy. Najbližšie týždne udržujte pôdu vlhkú, nie však premočenú.
- Zapracovanie do pôdy: Keď rastliny vyrastú do výšky okolo 20 centimetrov (ideálne pred ich vykvitnutím a vytvorením semien), je potrebné ich skosiť a nechať trochu preschnúť na záhone. Nevysušte ich však úplne. Keď už budú zvädnuté, porast rýľom alebo vhodným náradím zapracujte do pôdy, maximálne do hĺbky 15 cm (6 palcov). To umožňuje rýchlejší a jednoduchší rozklad rastlín, pretože nie sú príliš drevnaté.
- Prezimovanie: Ak sa rozhodnete vysiať zelené hnojivo neskôr na jeseň, môžete ho nechať na záhone prezimovať. Väčšina takto pestovaných rastlín je veľmi odolná a počas mrazov len jednoducho pozastaví svoj rast, ktorý obnoví na jar.
- Odpočinok pôdy: Ponechajte organickú hmotu minimálne niekoľko týždňov rozkladať sa pri optimálnej vlhkosti. Pred ďalšou plodinou sa odporúča dodržať tridsaťdňový odstup.
Zelené hnojenie nie je náhradou za všetky hnojivá, ale je účinným doplnkom udržateľného hospodárenia s pôdou.
Zelené hnojenie vo viniciach
V starostlivosti o vinohrad je práca s pôdou rovnako dôležitá ako starostlivosť o samotné rastliny viniča. Pôda je živým ekosystémom, ktorý ovplyvňuje výživu viniča a jeho celkovú kondíciu.
V ekologických vinohradoch je bežnou praxou siať do medziradia rastliny určené na zelené hnojenie, ako je horčica, pohánka alebo ďatelina. Tieto rastliny pomáhajú zlepšiť štruktúru pôdy, zabraňujú jej erózii a po zaoraní dodávajú pôde potrebné živiny. Rôzne ďateliny a trávy nielenže priaznivo pôsobia na vinič, ale obohacujú pôdu o potrebný dusík. Ak ich pokosíte, nebudú oberať pôdu o živiny, vytvoria súvislý povrch, na ktorý budete môcť vstúpiť aj v daždivom počasí. Jedinou podmienkou je obmieňať zelený porast každé tri až päť rokov.
Pre účely pôdneho pokrytia počas zimy a zároveň pre zlepšenie zdravotného stavu pôdy sú pestovatelia podľa legislatívy povinní uplatňovať „zazeleňovanie“ (greening). Medziplodiny zasiate na pole na jeseň sa na ňom počas zimy rozložia a na jar vysiatym jarinám poskytnú dobrú zásobu ľahko dostupných živín. Je to lacnejšia metóda ako hnojenie umelými hnojivami, najmä pri ich stúpajúcich cenách.
Zabránenie stratám úrodnej pôdy a živín patrí medzi hlavné ciele Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Preto, pokiaľ vinohradníci zápasia s odvievaním ornice či prívalovými zrážkami na svahoch svojho chotára, zváženie facélie vratičolistej, ďateliny, viky či fazule ako krycích plodín je veľmi prínosné. Organická hmota, ktorú medziplodiny dodávajú do pôdy, prospieva jej fyzikálnym, chemickým aj biologickým vlastnostiam. Plnia teda ekologickú, ale aj hospodársku funkciu v poľnohospodárskom podniku. Medziplodiny zvyšujú ekonomickú efektivitu celého osevného postupu a tvoria základ správnej poľnohospodárskej praxe, ktorú finančne podporuje aj Európska únia. Takzvaná „zelená architektúra“ Spoločnej poľnohospodárskej politiky bude pre budúcnosť kľúčová.
