Zemolez kamčatský (Lonicera caerulea var. kamtschatica), známy tiež ako kamčatská čučoriedka alebo medovka, je odolná a výživná rastlina, ktorá si získava čoraz väčšiu obľubu medzi záhradkármi. Tento mrazuvzdorný ker pochádza zo Sibíri a severovýchodnej Ázie. Hoci zemolez kamčatský u nás zatiaľ nie je príliš rozšírený, vďaka svojim výnimočným vlastnostiam a plodom, ktoré nápadne pripomínajú čučoriedky, si získava popularitu. Jeho história siaha hlboko do minulosti; pôvodní obyvatelia japonského ostrova Hokkaido ho nazývali „elixírom života“ a jeho plody považovali za liek na večnú mladosť. V čínskej a ruskej ľudovej medicíne bol cenený pre svoje liečivé vlastnosti. Moderná veda dnes potvrdzuje mnohé z toho, čo ľudová medicína tušila, označujúc ho za „superovocie“ 21. storočia.
Charakteristika Zemolezu Kamčatského
Zemolez patrí medzi skoré bobuľové ovocie, pretože dozrieva skôr než mnohé iné bobuľové druhy, už v máji, čím sa stáva jedným z prvých ovocných potešení v záhrade. Plodmi sú valcovité bobule, ktoré dorastajú v závislosti od odrody do dĺžky 1 až 4 cm. Majú výraznú tmavomodrú až fialovú farbu s charakteristickým voskovým povlakom.
Chuť zemolezu je najčastejšie sladkokyslá, niekedy jemne trpká, a podľa odrody môže pripomínať kombináciu čučoriedky, černice a ríbezle. Na rozdiel od čučoriedok sú plody zemolezu pretiahnuté do valcovitého tvaru. Staršie odrody boli známe typickými jemne trpkými tónmi, ktoré sa strácali dozrievaním, zatiaľ čo nové moderné odrody trpké tóny už prakticky nemajú, vynikajúc príjemnou sladkou chuťou pripomínajúcou čučoriedky. Prítomnosť iridoidov, ktoré sú v ovocí mimoriadne zriedkavé, je zodpovedná za mierne horkú chuťovú zložku niektorých odrôd.
Výživové a Zdravotné Benefity
Zemolez patrí medzi drobné ovocie s veľmi zaujímavým nutričným profilom. Jeho plody sú bohaté na vitamíny a antioxidanty, vďaka čomu sa spája s antioxidačne bohatým jedálničkom a celkovou pestrosťou stravy.
- Vitamíny: Významným zdrojom sú vitamín C, vitamín A a vitamíny skupiny B. Vďaka obsahu vitamínu C je zemolez obľúbený najmä v období, keď ľudia riešia imunitu.
- Minerály: Z minerálnych látok je v plodoch významnejšie zastúpené železo, jód a meď.
- Antioxidanty: Obsahuje polyfenoly, pektíny a najmä antokyány - purpurové pigmenty, ktoré tvoria najväčšiu časť polyfenolov. Ich obsah je extrémne vysoký, čo odlišuje zemolez od takmer všetkých ostatných plodov. Zemolez kamčatský obsahuje až dvakrát viac antioxidantov než čučoriedky. Antioxidanty a vitamín C sa často spájajú aj s výživou pleti, chránia organizmus pred voľnými radikálmi a vznikom zákernej rakoviny.
- Vláknina: Pri konzumácii celých plodov získate aj vlákninu, preto sa zemolez hodí do raňajkových misiek, kaší a jogurtov.
Okrem toho sa zemolez spája s viacerými špecifickými zdravotnými benefitmi:
- Nízky obsah cukru: Na rozdiel od čučoriedok obsahuje zemolez podstatne menej cukru, čo z neho robí ideálnu voľbu pre diabetikov.
- Podpora mozgu a pamäte: Polyfenoly prechádzajú hematoencefalickou bariérou a chránia nervové bunky, čo má potenciál zlepšiť kognitívne funkcie a podporovať zdravie mozgu.
- Boj proti cukrovke: Zemolez je mimoriadne sľubný v prevencii a riadení cukrovky 2. typu.
- Protizápalové a antimikrobiálne účinky: Účinne bojuje proti škodlivým baktériám (napr. E. coli) bez poškodenia prospešnej črevnej flóry. Plody majú významné antiseptické a antisklerotické účinky (spevnenie a elasticita cievneho systému).
- Podpora trávenia: Pomáhajú pri poruchách trávenia a zažívacieho traktu.
- Celkové posilnenie organizmu: Konzumácia plodov sa odporúča ľuďom pre celkové posilnenie organizmu.
Liečivé účinky majú aj kvety zemolezu, z ktorých sa robí zápar vhodný na použitie pri zápaloch hrdla a chrípke.
Pestovanie Zemolezu Kamčatského
Všeobecné požiadavky a mrazuvzdornosť
Zemolez kamčatský je jednou z najmrazuvzdornejších rastlín, znášajúcou mrazy v dreve až do -40 °C (niektoré zdroje uvádzajú aj -45 °C) a počas kvitnutia (kvety znášajú až -7 °C). Pre jeho nenáročnosť a včasnosť dozrievania ho možno pestovať vo všetkých oblastiach Slovenska. Dobre rastie tak v nížinách, ako aj vo vyšších nadmorských výškach, dokonca až do 1300 m n. m. Pre svoje nízke nároky na teplo a krátke vegetačné obdobie je veľmi vhodný do stredných a vyšších horských oblastí. Možno ho vysádzať aj v mrazových kotlinách.
Stanovište: Zemolez preferuje slnečné až polotienisté stanovište.
Pôda: Darí sa mu vo výživnej piesočnato-hlinitej alebo hlinito-piesočnatej pôde so slabo až stredne kyslou pôdnou reakciou. Optimálne sú menej úrodné pôdy. Vyžaduje vlhkú, odvodnenú pôdu, bohatú na organickú hmotu. Nezahusťuje sa v kyslých pôdach ako čučoriedka, čo zjednodušuje jeho pestovanie. Je odolný voči chorobám a škodcom, možno ho pestovať ekologickým spôsobom.
Sadenie a výsadba
Rastliny sa sadia na jar alebo na jeseň, do jamy dostatočne veľkej, aby sa korene mohli voľne rozvinúť. Vzhľadom na to, že zemolez začína vegetovať skoro na jar, optimálny termín vysádzania je jeseň. Rastliny z kontajnerov (minimálne jednoročné) možno vysádzať kedykoľvek počas obdobia vegetácie. Sadenice po vybratí z kontajnera alebo z pôdy v škôlke sadíme na trvalé stanovište o 3 - 4 cm hlbšie. Po vysadení výhonky (letorasty) nerežeme ani neskracujeme. Optimálny spon vysádzania pre väčšinu odrôd je 2,5 x 1 m.
Starostlivosť
- Hnojenie: Zemolez patrí k druhom málo náročným na živiny, hoci dobre reaguje na hnojenie. Používajte organické hnojivá alebo kompost, ktoré podporia zdravý rast a bohatú úrodu. Pôdu možno obohatiť organickým materiálom (rozložený hnoj alebo kompost) k rastlinám - pri trojročných v dávke asi 10 až 15 kilogramov na ker. Dopĺňanie je vhodné opakovať každé dva až tri roky. Na veľmi chudobných pôdach môžeme do výsadbových jám pred sadením primiešať vyzretý kompost, príp. menšie množstvo niektorého z NPK hnojív. Dôležité je vedieť, že na veľmi úrodných pôdach môžu plody obsahovať viac horkých látok, čo nie je veľmi žiaduce.
- Zavlažovanie: Zemolez potrebuje pravidelnú zálievku, najmä počas suchých období. V prípade veľmi suchého počasia je nutná závlaha.
- Mulčovanie: Ihneď po vysadení je vhodné pozemok v okolí rastlín namulčovať kôrou, štiepkou prípadne pilinami v šírke 1 m a v hrúbke 5 až 8 cm, aby sa zabránilo zaburineniu. Mulčovací materiál pomáha udržiavať vlhkosť a dopĺňa sa podľa potreby. Medziradie sa zatrávňuje a pravidelne kosí.
Rez
V prvých rokoch si rastlina rez nevyžaduje. Rez kríkov zemolezu sa robí na jar. Po vysadení sa konáre skrátia cca 10-15 cm nad zemou, aby sa podporilo rozkonárenie. Potom od 4.-5. roku po vysadení sa odstraňujú len poškodené a jemnejšie konáre pri báze rastliny, ktoré zahusťujú ker. Ponechávajú sa len silné kostrové konáre. Vo štvrtom až šiestom roku sa odporúča rastlinu zmladiť, nakoľko má zemolez tendenciu sa zahusťovať. Každoročné vyrastanie letorastov má za následok jeho zahusťovanie, čo spôsobuje postupné znižovanie úrody, pretože plody sa potom tvoria len na obvode kra a sú čoraz menšie. Pri bujne rastúcich a bohato rodiacich odrodách môže v dôsledku silného zahustenia dochádzať až k zasychaniu a odumieraniu vrchných častí konárikov. Kvety a plody sa tvoria pri báze letorastov v pazuchách listov.
Odrody a opeľovanie
Zemolez kamčatský je cudzoopelivý, preto je dôležitým predpokladom jeho spoľahlivej rodivosti výber minimálne dvoch vhodných odrôd, ktoré sa vzájomne opeľujú. Existuje mnoho odrôd zemolezu kamčatského, z ktorých každá má svoje špecifické vlastnosti a líšia sa veľkosťou plodov, chuťou, termínom dozrievania a úrodnosťou. V posledných rokoch sú k dispozícii novšie odrody, najmä z ruského a kanadského šľachtenia, ktoré sa vyznačujú vyššou úrodnosťou, väčšou veľkosťou plodov a lepšou chuťou bez prítomnosti horkých látok.
Medzi spoľahlivé odrody patria napríklad:
- Kanadské odrody: Aurora, Honeybee, Indigo Gem.
- Ruské odrody: Vostorg, Doč Velikana, Bakčarskij Velikan, Silginka.
- Poľské odrody: Warszawa (pre tých, ktorí obľubujú horkejšie a väčšie plody).
Hoci zemolez dorastá až do výšky dvoch metrov, väčšina jeho jedlých odrôd sa pohybuje v rozmedzí 120-180 cm.
Zber
Zemolez v našich podmienkach dozrieva veľmi skoro, a to už koncom mája (v teplejších oblastiach Slovenska už v tretej dekáde mája), pričom ani medzi odrodami nie sú veľké rozdiely v termíne dozrievania. Plody dozrievajú postupne na rastline, preto sa zber vykonáva viackrát. Dozreté bobule majú tmavomodrú až fialovomodrú farbu s rôznym stupňom voskového nádychu. Pri väčšine odrôd dozreté bobule samovoľne opadávajú, preto sa plody z týchto odrôd môžu oberať striasaním na podloženú plachtu. Bobule sa po dozretí ľahko oddeľujú a sú veľmi mäkké, preto ich treba zbierať opatrne, nestláčať a ukladať v tenkej vrstve. Niektoré odrody majú sklon k spŕchaniu dozretých plodov, na čo treba myslieť a pravidelne ich zberať. Iné zase na kre veľmi dobre držia, čo umožňuje ich jednorazový zber.
Využitie Plodov Zemolezu v Kuchyni
Plody zemolezu sú nielen chutné, ale aj bohaté na vitamíny a antioxidanty, vďaka čomu sa hodia do mnohých jedál. Ľudia zemolez vyhľadávajú najmä kvôli pestrejšiemu jedálničku, výraznej chuti a možnosti konzumácie čerstvých aj spracovaných plodov.
- Priamy konzum: Optimálne je konzumovať plody v čo najväčšej miere v čerstvom stave. Sú výborné na priamu konzumáciu, pričom chuťové vlastnosti, najmä pomer kyslej a sladkej zložky, závisia od pestovanej odrody.
- Ako súčasť raňajok: Zemolez sa výborne hodí do raňajok, raňajkových misiek, kaší a jogurtov. Má príjemnú chuť a výborne funguje v kombinácii s jogurtom, kašou alebo tvarohom. Tip: ak vám zemolez chutí výraznejšie kyslo, kombinujte ho s banánom, jablkom alebo jogurtom pre vyváženejšiu chuť.
- Spracovanie: Ak je úroda bohatá a nestihnete zjesť všetky plody zemolezu čerstvé, môžete si pripraviť rôzne pochúťky. Z plodov sa dajú pripravovať:
- kompóty
- džemy a lekváre
- šťavy a drene
- sirupy
- smoothie
- likéry a vína
- Skladovanie: Plody zemolezu sa dajú veľmi dobre mraziť, podobne ako čučoriedky. Môžu sa tiež uchovávať sušené. Čerstvý zemolez skladujte v chladničke a umývajte ho až tesne pred konzumáciou, pretože vlhkosť urýchľuje kazenie. Mrazený zemolez skladujte v mrazničke a odoberajte len potrebné množstvo.
Porcia zemolezu je flexibilná a závisí od celkového jedálnička, no bežná porcia je približne 80-150 g čerstvých alebo mrazených plodov.
Urobil som smoothie JAMBA JUICE zdravšími!
Zemolez či Kamčatská Čučoriedka?
Názov „kamčatská čučoriedka“ sa v bežnej reči často používa pre zemolez jedlý (Lonicera caerulea). V skutočnosti však zemolez s čučoriedkou nemá botanicky nič spoločné. Patrí do celkom iného rodu (Lonicera L.) a na rozdiel od čučoriedky sa väčšina druhov zemolezu využíva ako okrasná rastlina, nie na dopestovanie ovocia. Medzi známe okrasné druhy patria Lonicera tatarica, Lonicera caprifolium a Lonicera japonica. Avšak existujú aj druhy s jedlými plodmi, ktoré vzdialene pripomínajú plody čučoriedky, ako napríklad Lonicera turczaninowii, Lonicera kamtschatica a Lonicera edulis (zemolez jedlý). Je dôležité rozlišovať medzi týmito rastlinami, aj keď ich plody sú si vzhľadovo podobné.