Pestovanie hrušiek opäť získava na obľube a tieto ovocné stromy sa stávajú klasikou našich záhrad. Pri výbere správnej odrody a podpníka je dôležité zvážiť podmienky vašej záhrady, aby ste dosiahli optimálny rast, veľkosť, úrodnosť a životnosť stromu.
Výber podpníka a jeho vplyv na rast hrušky
Výber vhodného podpníka ovplyvňuje kľúčové vlastnosti hrušky. Pre väčšie záhrady a menej priaznivé pôdne podmienky je ideálny hruškový semenáč (hruška planá). Tento podpník zabezpečuje silný rast, odolnosť voči suchu a dlhovekosť, aj keď plodnosť nastupuje neskôr.
Do menších záhrad a teplejších oblastí je vhodnejšia dula. Táto podnož podporuje skorý zber a menší vzrast stromu, avšak vyžaduje kvalitnejšiu pôdu a prípadne oporu.
Existujú aj špecifické podpníky, ako napríklad dula Adams, ktorá je vhodná pre zákrsky a zabezpečuje skorú plodnosť už v štvrtom roku od výsadby, no vyžaduje kvalitné pôdy a môže byť náchylná na vymŕzanie. Podnož dula MA je tiež vhodná pre štíhle vretená, rastie slabšie a vyžaduje stredne kvalitné až kvalitnejšie pôdy, pričom odrody na nej skoro vstupujú do plodnosti. Dula S1 je najviac mrazuvzdorný typ dula, tvorí silnejší koreňový systém a znesie krátkodobé prísušky. Hruška kaukazská je ďalšou možnosťou, ktorá prináša plodnosť neskôr (okolo 6. roku), ale obmedzenie rastu je menšie.
Podmienky pre pestovanie a výsadba hrušiek
Ideálne podmienky pre pestovanie hrušiek sú v nadmorských výškach do 350 m.n.m., s priemernou ročnou teplotou nad 7,5 °C. Pre stromy hrušiek vyberáme teplé a slnečné stanovište, najlepšie s južnou orientáciou a chránené proti vetru. Pôda by mala byť stredne ťažká, dobre priepustná, bez vysokej hladiny podzemnej vody (nemala by dosahovať výšku cca 1,8 m na pestovanie na semenáčoch a 1,2 m na pestovanie na duliových podnožiach).
Pri výsadbe väčšieho množstva hrušiek doporučujeme dodržiavať spon od 3,5m x 3,5m až 8m x 8m, v závislosti od zvoleného podpníka a predpokladanej výšky dospelého stromu.
Pred výsadbou je dôležité pripraviť výsadbovú jamu s rozmermi približne 60cm x 60cm x 100cm (prípadne 80x80x100cm v ťažkých ílovitých pôdach). Vykopanú pôdu upravíme podľa potreby: do ťažkej pôdy pridáme piesok a do ľahkej primiešame hlinitú zeminu. Pridávame tiež odležaný maštaľný hnoj alebo kvalitný záhradný substrát.
Pred samotnou výsadbou je nutné upraviť korene stromu - odstrániť poškodené a príliš dlhé korene. Následne koreňový systém namočíme do vody na minimálne 2 hodiny, maximálne však 24 hodín.
Pri jesennej výsadbe sa stromček nestrihá a rez sa odloží až na jar. Väčšina mladých ovocných stromčekov potrebuje v prvých rokoch rastu aj primeranú oporu. Kôl alebo drôtenku si pripravíme už k vyhĺbenej výsadbovej jame.
Stromček vložíme do jamy zvisle a prihadzujeme zeminu tak, aby sa dostala dobre aj pod korene a postupne vyplnila celú jamu. Po prešliapaní jamy ešte prihodíme zeminu a nakoniec prelejeme jamu zhruba 15 až 20 litrami vody. Miesto výsadby môžeme zamulčovať kôrou alebo lístím.
Výživa a hnojenie hrušiek
Dôležité pre správny rast stromu hrušky je dodávanie potrebných živín, ako sú dusík, vápnik, fosfor, draslík a horčík. Draslík a fosfor môžeme pridať do zeminy už pred samotnou výsadbou a potom ich pridávať s ďalšími živinami v priebehu vegetácie. Dusík aplikujeme hlavne na jar, pretože na jeseň sa rýchlo a ľahko vyplavuje do pôdy. Najjednoduchšie pre bežného spotrebiteľa je pridanie trochu NPK na jeseň a potom znovu na jar. Rovnako sa snažíme dopĺňať humus do pôdy.
V čase zakoreňovania stromčeka venujeme zálievke zvýšenú pozornosť, najmä pri výsadbe do príliš piesočnatých pôd, kde je pravidelná zálievka nutnosťou.
Rez ovocných stromov hrušiek
Rez po/pred výsadbou: Korunu hrušiek je najvhodnejšie tvarovať do pyramidálneho tvaru. Preto je dobré ako prvé zvoliť rez tak, že necháme hlavný terminál a základné 4 bočné výhony (2 na každej strane) a tie skrátime na 4-6 očiek, aby posledné očko vždy smerovalo z koruny von. Terminál prispôsobíme bočným výhonom tak, aby ich presahoval asi o 10 cm.
V prvom roku od výsadby sa odporúča ponechať hlavný terminál a tri až štyri rovnomerne rozložené bočné vetvy.
V 2. roku sa odstraňujú prebytočné konkurenčné výhony a najslabšie výhony skrátime zhruba o polovicu. Čím je ich rast slabší, tým hlbšie režeme. Hlavné výhony zakracujeme v rovnakej výške, tak aby vždy posledné očko smerovalo von z koruny. Terminál zakrátime, tak aby prevyšoval základné vetvy o ¼ - 1/3 dĺžky.
V 3. a 4. roku je postup podobný, ale na výhonoch, kde sa už objavujú prvé kvety, rez ešte viac obmedzíme. V 5. roku by už väčšina stromov mala plodiť.
Letný rez: Vykonáva sa zakracovanie alebo zaštipovanie letorastov, ktoré podporí lepšiu tvorbu púčikov.
Výchovný rez: Jeho cieľom je predovšetkým založiť a tvarovať novo vznikajúcu korunu. Hrušky nerastú príliš husto, a tak rez v priebehu rokov bude jednoduchší ako u jabloní.
Udržiavací rez: Udržujeme ním strom v dobrej kondícii, tak že zmladzujeme základné výhony. Pri jemnom zmladzovacom reze skracujeme výhony do dvojročného dreva, zhruba o ¼ dĺžky. Pri stredne hlbokom reze redukujeme do 3-4 ročného dreva, zhruba o ½ dĺžky. Hlboký zmladzovací rez je niekedy nutný iba u veľmi slabo rastúcich odrôd hrušiek a to až na 1/3 pôvodnej dĺžky.
Zmladzovací rez: Vykonávame predovšetkým u polokmeňov a vysokokmeňov, kde skracujeme základné vetvy podľa veku stromu. Najprv sa prevedie presvetlenie koruny, po ktorom zakrátime základné vetvy na 1-2m ich dĺžky.
Ochrana hrušiek pred škodcami a chorobami
K starostlivosti o strom patrí aj pravidelná prebierka plodov, kedy odstraňujeme už malé plody na vzdialenosť 10 cm (u menších plodov) alebo 20 cm (u veľkoplodých). Plody letných hrušiek sú určené na priamu konzumáciu a vydržia skladovanie do 1 mesiaca.
Hrdza hrušková
Jednou z najčastejších chorôb hrušiek je hrdza hrušková, spôsobená hubou *Gymnosporangium sabinae*. Hlavným nositeľom tejto huby je borievka čínska a borievka chvojka (nie tuje, ako sa traduje). Hrdza prezimuje vo vetvách borievky vo forme červenohnedej hmoty. Na jar sa z týchto ložísk uvoľňujú zimné výtrusy, ktoré infikujú listy hrušiek, kde vytvárajú oranžové „hrdzavé“ škvrny a drobné výrastky. Na konci leta sa hrdza sťahuje späť na borievky (na hruškách neprezimuje). K infikovaniu hrušky môže dôjsť aj na niekoľko sto metrov.
Priamy chemický prípravok proti hrdzi hruškovej neexistuje. Preventívne odporúčame postrek pred kvetom alebo tesne po odkvitnutí. V jarných mesiacoch môžete hrušky ošetriť prípravkami proti chrastavitosti, napríklad Delan Pro, Dithane DG Neotec, Polyram WG, ktoré zasiahnu aj proti hrdzi. Bellis zabraňuje klíčeniu spór, predlžovaniu a rastu húb či sporulácii.
Vlnovník hruškový
Ak má vaša hruška pokrútené listy s hrbolkami rôznych farieb (zelené, hnedé), s najväčšou pravdepodobnosťou je napadnutá roztočom - vlnovníkom hruškovým. Ten obvykle prezimuje v kôre alebo v šupinách púčikov.
Preventívne sa môžete brániť niekoľkými spôsobmi. Na jar použijeme postrek sulkou alebo iným siričitým prípravkom. Počas skorej jari (pri teplotách okolo 5 °C) ošetríme hrušku prípravkom proti prezimujúcim škodcom a následne pred kvetom použijeme prípravok na savé škodce.
Moniliová choroba plodov
Hrušky môže napadnúť aj moniliová choroba plodov, ktorá sa prejavuje vytváraním žlto sfarbených prepadlín na plodoch. Táto choroba sa šíri veľmi rýchlo (v závislosti na teplote a vlhkosti). Výskyt sa snažíme obmedziť prebierkou plodov a fungicídnym prípravkom.
Chrastavitosť hrušky
Tmavosivé až čierne škvrny na letorastoch či plodoch značia napadnutie chrastavitosťou hrušky. Proti tejto chorobe pôsobia prípravky ako Chorus 50 WG, ktorý preniká do rastliny veľmi rýchlo prostredníctvom listov v priebehu 2 hodín po ošetrení.
Méru hruškovú
Na hruškách je významným škodcom méra hrušková. Proti nej sú povolené rôzne prípravky, ako napríklad pyretroidné prípravky (napr. Beetlon, Gunner, Lambada s účinnou látkou lambda-cyhalothrin), ktoré sa používajú v období kladenia vajíčok najneskôr vo fáze ružového púčika. Podobný účinok možno dosiahnuť aj predjarným postrekom. Ďalší postrek môže byť potrebný v lete. Movento 100 SC a Mobile s účinnou látkou spirotetramat sa aplikujú neskôr v sezóne. Prípravok Harpun s účinnou látkou pyriproxyfen účinkuje na larvy. Prípravok Sivanto Prime s účinnou látkou flupyradifurone sa aplikuje od rastovej fázy myšieho uška do rastovej fázy plného kvitnutia.
Na obmedzenie škodlivosti mer majú veľký vplyv ich prirodzení nepriatelia, ktorými sú dravé bzdochy, lienky, zlatoočky, ucholaky, mravce a pavúky.
Zimný postrek ovocných stromov
Zimný postrek ovocných stromov je preventívny zásah, ktorého cieľom je zničiť prezimujúce štádiá škodcov a obmedziť šírenie chorôb ešte pred začiatkom vegetácie. Vykonáva sa v období vegetačného pokoja, najčastejšie od decembra do februára, pri teplotách nad 3-5 °C, bez mrazu, hmly a zrážok.
Správne načasovaný zimný postrek na stromy dokáže výrazne znížiť tlak škodcov už na začiatku sezóny a obmedziť potrebu opakovaných zásahov na jar. Ak sa zimný postrek stromov vynechá alebo vykoná nesprávne, problémy sa často prejavia hneď po vypučaní.
Zimný postrek je zameraný predovšetkým na škodcov a choroby, ktoré prezimujú na kôre, konároch alebo v pukoch stromov. Najčastejšie ide o vajíčka vošiek, roztoče, puklice a štítničky, ktoré sú na jar zdrojom masívneho napadnutia. Ak sa zimný postrek ovocných stromov vykoná dôkladne, dokáže znížiť ich populáciu o desiatky percent ešte pred začiatkom vegetácie.
Okrem škodcov má zimný postrek význam aj pri obmedzovaní niektorých chorôb, najmä hubových a bakteriálnych ochorení, ktoré prezimujú na povrchu stromov alebo v trhlinách kôry.
Kedy a ako vykonávať zimný postrek
Správne načasovanie je pri zimnom postreku rozhodujúce. Vykonáva sa v období vegetačného pokoja, keď stromy nemajú listy a denná teplota sa stabilne pohybuje nad 3 až 5 °C. Zároveň nesmie hroziť nočný mráz.
Ideálne obdobie býva od decembra do februára. Dôležité je sledovať predpoveď počasia aspoň na 48 hodín dopredu a vybrať deň bez hmly, dažďa či silného vetra.
Jadroviny, ako jablone a hrušky, znášajú zimný postrek veľmi dobre. Kôstkoviny sú citlivejšie, preto je potrebné dodržať presné teplotné podmienky.
Postup zimného postreku krok za krokom:
- Pred samotným postrekom je potrebné stromy mechanicky pripraviť - odstrániť suché, poškodené alebo choré konáre a očistiť kôru od machov a lišajníkov.
- Samotná aplikácia spočíva v dôkladnom “máčaní” celého stromu, najmä kmeňa, hlavných konárov a rozkonárení.
- Postrek by mal byť aplikovaný rovnomerne a do stečenia.
- Pri zimnom postreku stromov je dôležité používať správne nastavený postrekovač a dodržať odporúčané dávkovanie a koncentráciu.
Najčastejšie chyby pri zimnom postreku:
- Nesprávne načasovanie (príliš skoro alebo príliš neskoro).
- Postrek aplikovaný počas nevhodného počasia (vietor, dážď, mráz).
- Nedostatočné pokrytie stromu.
- Nesprávna koncentrácia postreku.
Praktickým tipom je spojiť zimný postrek stromov s pravidelnou kontrolou zdravotného stavu stromov a zimným rezom.
Postrekovanie spiacich olejov na ovocné stromy a meď na kontrolu chorôb
Predjarný postrek
Nastávajúce oteplenie postupne urýchľuje prebúdzanie vegetácie. Preto upozorňujeme na jadroviny, pri ktorých je prvým ošetrením predjarný postrek, hlavne jabloní. Predjarné ošetrenie sa má vykonať až v období, kedy sa už neočakáva príchod silnejších mrazov. Je veľmi vhodné, ak sa robí po dlhšom súvislom oteplení, kedy sa predpokladá aktivizovanie väčšiny prezimujúcich škodcov. Dobrá účinnosť je pri teplotách aspoň 10 ºC, spoľahlivejšia nad 15 ºC. Ošetruje sa od pokročilého „myšieho uška“ do fázy ružového kvetného púčika.
Pri vyšších teplotách a vo vyššom štádiu pučania možno použiť prípravky s účinnou látkou lambda-cyhalothrin (napr. Karate Zeon 5 CS) alebo cyantraniliprole (Exirel). Všetky uvedené prípravky sú autorizované proti kvetovke jabloňovej, prípadne proti húseniciam všeobecne. Je vhodné použiť väčšie množstvo postrekovej tekutiny (okolo 1 000 l/ha), čím sa zabezpečí vyššia účinnosť postreku. Predjarný postrek sa neopakuje.