Článok sa zameriava na pestovanie a starostlivosť o dve obľúbené záhradné rastliny, ktoré sa v bežnej reči niekedy zamieňajú alebo sú predmetom nejasností v terminológii: zemolez (Lonicera) a zimozeleň (Vinca). Hoci obe nesú v názve "zimo-", ide o botanicky odlišné druhy s rozdielnymi vlastnosťami, požiadavkami na pestovanie a využitím. Prehľadné informácie vám pomôžu úspešne pestovať tieto rastliny vo vašej záhrade.
Zemolez (Lonicera): Jedlý a Okrasný
Zemolez, latinsky Lonicera, je rod rastlín, ktorý zahŕňa druhy pestované pre chutné plody, ako aj okrasné popínavé či kríkové formy. Najčastejšie sa v našich záhradách stretávame s jedlým zemolezom kamčatským, ktorý je známy aj ako kamčatská čučoriedka alebo medovka.
Charakteristika a Využitie Jedlého Zemolezu
Domovom tejto rastliny je ďaleká Sibír, Kamčatka, Kanada, Japonsko, Rusko a Poľsko, odkiaľ bol k nám privezený. Plody sú pretiahnuté, tmavofialové, šťavnaté a slabo kyslé, chuťou pripomínajúce čučoriedku. Sú cenené pre svoj vysoký obsah vitamínu C a draslíka. Taktiež majú vysoký obsah polyfenolických látok, ktoré sú považované za anitisklerotické a protirakovinové. Obsahom týchto látok jedlé zemolezy predbehnú aj čierne ríbezle alebo aróniu čiernoplodú. Majú tiež antiseptické vlastnosti, podporujú liečenie viacerých chorôb a zvyšujú celkovú odolnosť organizmu.
Plody dozrievajú ako prvé ovocie už koncom mája do konca júna, resp. od polovice mája. Ich tvar je pretiahnutý, s dĺžkou od 15 do 30 mm. Sú vhodné na výrobu ovocných štiav, džemov, drení, komponovanie a mrazenie. Taktiež sa dajú uchovávať zamrazené, výborné sú aj sušené. Sú vhodnou ozdobou pre sladké dezerty, zmrzlinové a ovocné poháre, a do ovocných koláčov.
Pestovanie Jedlého Zemolezu
Stanovište a Pôda
Zemolez kamčatský je nenáročná rastlina vhodná na pestovanie vo všetkých oblastiach. Je nenáročný na pôdu, ale najlepšie sa mu darí v mierne kyslej pôde s pH 5,5 -6,5. Kríky zemolezu rastú na takmer ľubovoľnej pôde, ale extrémne ľahká, piesočnatá alebo ťažká ílovitá pôda je pre zemolez nevhodná, pretože sa v nej nebude dobre rozvíjať a spoľahlivo rodiť. Úplne nevhodné sú lokality, kde stagnuje pôdna vlhkosť. Zemolezy znesú pestovanie aj v polotieni, no bohatú úrodu dajú len na plnom slnku. Dobre porastie v polotieni, ale je to skôr svetlomilný ker, na svetle bude aj lepšie plodiť a bude viac olistnený. Dorastá do výšky 1,5 až 2 m.
Vďaka svojmu pôvodu vydrží mráz až -45 stupňov Celzia, v kvete dokonca -8 stupňov Celzia. Na rozdiel od čučoriedok, s ktorými nemá botanicky nič spoločné, nevyžaduje dostatok kyslej rašeliny, kyslé hnojivá ani mäkkú, nevápenatú vodu na zavlažovanie. Keďže nie je poškodzovaný chorobami a škodcami, nevyžaduje chemickú ochranu, čo nám umožňuje dopestovať zdravotne nezávadné plody.
Výsadba
Najvhodnejší čas na výsadbu je jeseň, možno vysádzať aj na jar (kontajnerované a dobre prekorenené rastliny je možné bez obáv vysadiť aj v priebehu sezóny až do trvalého zamrznutia pôdy). V čase kvitnutia by sa nemalo s drevinami manipulovať, nakoľko hrozí opad existujúcich kvetov.
Po výbere miesta by mala byť pôda vyčistená od burín. Pripravíme si jamu o veľkosti zhruba 50x50x50 cm, vykopanú do hĺbky 25-30 cm a s priemerom asi 40 cm. Na dno zapracujeme dobre vyzretý kompost, alebo na zvýšenie rozvoja je vhodné aplikovať vyzretý kravský hnoj (8-10 kg na 1 m²). Hnoj sa môže nahradiť iným organickým materiálom - rašelinou, humusom, kompostom. Odporúča sa tiež pridať superfosfátovú a draselnú soľ (každej po 40-50 g). Hnojivá sa zmiešajú s hornou vrstvou pôdy a nalejú do dna jamy. Aplikované hnojivá poskytnú sadeniciam živiny počas prvých troch rokov rastu.
V rade ho možno sadiť 1,5 m od seba, pričom vhodná vzdialenosť medzi kríkmi je meter a pol až dva metre. Dôležitou podmienkou dobrej úrody zemolezu je rešpektovanie ich cudzoopelivosti. Nestačí mať vedľa seba vysadené dva kríky rovnakej odrody, podstatné je, aby každá odroda bola iná.
Zálievka
Do určitej miery a nakrátko znesú sucho, ale hrozí, že plody a niekedy aj listy opadnú. Preto je pravidelná závlaha namieste. Mladé rastliny zemolezu potrebujú pravidelnú zálievku, najmä počas prvého roka po výsadbe, kým sa dobre zakorenia. Dospelé rastliny zemolezu sú odolné voči suchu, no aj tak ocenia zálievku počas dlhších suchých období, aby zostali zdravé a dobre kvitli.
Hnojenie
Ďalšia starostlivosť spočíva v pletení burín, maximálne do hĺbky 5-8 cm pôdy okolo sadeníc. Organické hnojivá je možné pridať s odstupom času po výsadbe ku sadeniciam (do 10 kg na sadenicu, ale až po zakorenení).
- Jarné dusíkové hnojenie: vykonáva sa na začiatku vegetačného obdobia pred objavením plodov (v apríli až máji, v závislosti od regiónu). Podporuje rast výhonkov a rozvoj zelenej hmoty. Aplikuje sa 30 gramov dusičnanu amónneho alebo 20 gramov močoviny na 1 m².
- Letné kvapalné hnojenie: Po zbere sa vykonáva letné kvapalné hnojenie roztokom močoviny a vody v pomere (1:4) a množstve 10 litrov močoviny na každú rastlinu. Organické je možné nahradiť nitrofosfátom alebo nitroamónom (25-30 g na 10 litrov vody). Letné hnojenie je zamerané na zvýšenie počtu pukov na rastline.
- Jesenné hnojenie: Do pôdy sa plytko zapravuje superfosfátová a draselná soľ (15 g na 1 m²).
Rez
Prvé 2-3 roky kríky rastú pomaly a ich koreňový systém aktívne rastie. V tomto období by ste nemali očakávať úrodu. Ovocie sa začína väčšinou tvoriť v 3., 4. až 5. roku. Po výsadbe nie je prakticky potrebný žiadny rez v prvých rokoch. Dokonca ho nemusíte vykonávať ani do 5 rokov od výsadby. Odstrániť môžete len estetické chyby, či odumreté a inak poškodené konáriky.
Ten prvý, zmladzovací a udržiavací rez, prevedieme cca vo štvrtom roku života, kedy vyberieme 12 základných prútov a odstránime tie vodorovné, alebo tie, čo majú tendenciu previsať. Vybrané vetvy skrátime nad miestom rozvetvenia, aby sme podporili tvorbu nových silných výhonov. Po 5 rokoch sa dá vykonať zmladzovací rez, kde odstránite najstaršie konáre, slabé výhony či zahusťujúce korunu.
Choroby a Škodcovia
Hoci sa to môže zdať nepravdepodobné, kamčatské čučoriedky nenapadajú prakticky žiadne choroby ani škodcovia. Júlové zasychanie listov nie je na škodu.
Pestovanie v Nádobe
Dá sa úspešne pestovať aj v nádobe na balkóne. Pokryvné rastliny sa môžu pestovať aj v nádobách na balkóne či terase. Základné pravidlo: čím väčší črepník použijeme, tým lepší je rast. Odporúča sa obsah od 10 litrov. Dno črepníka musí mať otvory, aby mohla odtekať prebytočná voda. Na spodok črepníka dajte 5 cm vrstvu štrku pre lepšiu drenáž. Vrstvu zakryte rúnom, aby sa pôda nepremiešala so štrkom. Použite zmes dobrej záhradnej zeme a rašeliny (pomer 1:1). Dávajte pozor na okraj črepníka, aby zem nebola až po úplný okraj, kvôli lepšiemu zalievaniu. Pre hnojenie je vhodné univerzálne hnojivo. Hnojením docielite pevný rast, nádherné farby a robustné rastliny. Vysadené v črepníku potrebujú dostatok vody, obyčajne sa zalievajú raz denne. Ako zimnú ochranu postavte nádoby tesne vedľa seba na chránené miesto. Počas silných mrazov prikryte nádoby rúnom. Nezabúdajte, že aj v zime je nutná mierna zálievka, pretože mráz znižuje vlhkosť pôdy a rastliny častejšie vysychajú než vymŕzajú.
Rozmnožovanie
Množstvo plodov z roka na rok narastá, nie však veľmi rýchlym tempom, takže trvá viac rokov, kým krík dosiahne svoju najvyššiu rodivosť (cca 5r.). Kríky potom rodia aj viac ako 50 rokov.
- Byľové a polodrevité odrezky: Najistejšia metóda. Odoberajte 8-12 cm dlhé odrezky v máji-júni (byľové) alebo v júli-auguste (polodrevité). Spodné listy odstráňte, koniec namočte do zakoreňovača a zapichnite do sterilného, vzdušného substrátu (1:1 perlit a rašelina/kompost).
- Potápanie (vrstvenie): Vhodné pre ohybné, popínavé druhy. Na jar alebo koncom leta pritiahnite bočný výhon k pôde, v mieste dotyku jemne narušte kôru, priťažte a zahrňte zeminou.
- Delenie trsov: Pri niektorých kríkových formách možno staršie, zhrubnuté rastliny deliť na jar alebo jeseň.
- Výsev semien: Menej používané v záhradách - semená nemusia zachovať vlastnosti kultivarov.
Ďalšie Druhy Zemolezu
Okrem jedlého zemolezu existujú aj druhy pestované pre ich okrasnú hodnotu:
- Zemolez obyčajný (Lonicera periclymenum): Často pestovaný ako okrasná popínavá rastlina. Má nádherné, voňavé kvety, ktoré lákajú včely a iné opeľovače.
- Zemolez tatársky (Lonicera tatarica): Je to ker s ružovými až bielymi kvetmi.
- Zemolez Henryho (Lonicera henryi): Popínavý vždyzelený druh pochádzajúci z Číny. Má tmavozelené listy, dekoratívne kvety a výborne sa hodí na zakrytie stien či pergol.
Zimozeleň (Vinca): Krásna Pôdopokryvná Rastlina
Zimozeleň, latinsky Vinca, patrí medzi vytrvalé byliny či polokry vyskytujúce sa najmä v Európe, severnej Afrike a západnej Ázii. Na Slovensku sa prirodzene vyskytuje iba zimozeleň menšia, ktorá je pôvodným druhom na našom území. Zimozeleň je krásna, odolná a nenáročná rastlina, ktorá dokáže oživiť každú záhradu. Vďaka svojej schopnosti rásť v tieni je zimozeleň ideálnou voľbou pre oblasti záhrady, kde iné rastliny nedokážu prežiť. Je ideálna na pokrytie pôdy v tienistých a polotienistých miestach, kde iné rastliny často zlyhávajú.
Charakteristika a Využitie Zimozeleňe
Zimozeleň je vždyzelená, svoj vzhľad teda nestráca ani cez zimu. Táto rastlina je pomerne nízka a rozľahlá, má fialovo-modré kvety umiestnené jednotlivo. Tie sa objavujú na jar, kedy zimozeleň tvorí husté zelené koberce posiate kvetmi. Vytvára husté zelené koberce z plazivých výhonkov, ktoré sa postupne zakoreňujú a pokrývajú pôdu. Jej tmavozelené, lesklé listy pôsobia dekoratívne počas celého roka. Zimozeleň je odolná voči väčšine chorôb a škodcov.
Zohráva v záhrade viacero dôležitých úloh. Z estetického hľadiska poskytuje celoročnú zeleň, ktorá stabilizuje vzhľad výsadby a vytvára pozadie pre sezónne kvitnúce rastliny. Z praktického hľadiska pomáha chrániť pôdu pred eróziou, vysychaním a extrémnymi výkyvmi teplôt. Hustý porast znižuje výpar vody a zabraňuje prerastaniu burín, čím výrazne znižuje potrebu údržby. Zimozeleň má význam aj z ekologického hľadiska, pretože poskytuje úkryt drobným živočíchom a vytvára stabilné mikroprostredie v pôde.
Druhy Zimozeleňe
- Zimozeleň menšia (Vinca minor): Tento druh má menšie listy a jemné fialové alebo modré kvety. Rastie nízko pri zemi a je ideálny ako pôdopokryvná rastlina na tienisté miesta. Je to jedna z najspoľahlivejších a najuniverzálnejších pôdopokryvných rastlín v našich klimatických podmienkach.
- Zimozeleň väčšia (Vinca major): Má väčšie listy a kvety ako Vinca minor a je o niečo agresívnejšia v raste.
- Variegata (pestrá zimozeleň): Táto odroda má pestré, svetlozelené listy so žltým okrajom.
Ako pripraviť pôdu na jar tak, aby ste sa zároveň zbavili slimákov? #zahrada #zelenina #gardening
Pestovanie Zimozeleňe
Stanovište a Pôda
Zimozeleň je nenáročná plne mrazuvzdorná rastlina, ktorá príliš pozornosti nepotrebuje. Preferuje polotienisté stanovište, avšak k jej úhynu nedochádza ani pri plnom tieni. Najlepšie sa jej darí v polotieni až tieni, kde vytvára husté a zdravé porasty. Znáša však aj slnečné stanovištia, pokiaľ má k dispozícii dostatok vlahy. Zimozeleň najlepšie rastie na tienistých alebo polotienistých miestach, čo z nej robí ideálnu voľbu pre oblasti pod stromami, pri múroch alebo na severných stranách budov.
Pôda by mala byť vlhká, humózna a dobre priepustná. Zimozeleň preferuje pôdu, ktorá je dobre priepustná a bohatá na organické látky. Mierne kyslá pôda (pH medzi 6,0 a 7,0) je ideálna pre jej zdravý rast. Vyhnite sa radšej kyslým pôdam - nevysádzajte ho spoločne s vresmi, čučoriedkami či rododendronmi. Dokáže však rásť aj v chudobnejších alebo kamenistých substrátoch. Neznáša dlhodobo premokrenú pôdu, kde môže dochádzať k zahnívaniu koreňov.
Výsadba
Rastliny sa vysádzajú najčastejšie na jar alebo na jeseň, keď je pôda dostatočne vlhká a teploty mierne. Klasické sadenice vysadíme do zeme na jar alebo na jeseň. Aj napriek mrazuvzdornosti sa vyvarujeme výsadbe v období, keď už (alebo ešte) sú teploty pod nulou. Pred výsadbou pôdu prekypríme a odstránime burinu, aby sa rastlina mohla rýchlo rozrastať. Pri výsadbe dodržujte rozostupy približne 15-20 cm alebo 20-30 cm medzi jednotlivými rastlinami, čo umožní zimozeleni rýchlo pokryť požadovanú plochu.
Plochu pred výsadbou dobre poryľujeme, prekypríme a zbavíme buriny. Pokryvné rastliny sa väčšinou dodávajú v kontajneroch. Tie položíme na plochu do správneho sponu tak, aby boli rastliny rovnomerne rozložené po celej ploche. Rastliny vyberieme z kontajnerov, zasadíme do hĺbky kontajnera a pôdu ušliapeme. Potrvá asi 2 roky, než plocha zarastie a pôda nebude viditeľná. Aby sme počas tejto doby zabránili rastu buriny, pokryjeme pôdu asi 5 - 10 cm vrstvou muľčovacej kôry, ktorá bude zároveň zadržiavať vlhkosť.
Zálievka
Po výsadbe je dôležité zabezpečiť pravidelnú zálievku, kým sa rastlina plne nezakorení. Zimozeleň uprednostňuje vlhkú pôdu, najmä počas obdobia zakoreňovania a intenzívneho rastu. Počas suchších období je vhodné zabezpečiť pravidelnú zálievku, aby sa predišlo vysychaniu pôdy. Pri polievaní dbajte na to, aby ste nenamočili listy, čo môže znížiť riziko vzniku hubových ochorení. Zimozeleň je veľmi odolná voči suchu, čo z nej robí skvelú voľbu pre záhrady s obmedzeným zavlažovaním.
Hnojenie
Zimozeleň nevyžaduje intenzívne hnojenie. Na jar môžete aplikovať vrstvu kompostu alebo organického hnojiva, čo podporí zdravý rast a bohaté kvitnutie. Vyhnite sa nadmernému hnojeniu dusíkatými hnojivami, pretože to môže viesť k bujnému rastu listov na úkor kvetov. Na jar sa používa minerálne plné hnojivo, ktoré sa rovnomerne rozloží po ploche, prípadne trochu zapracuje do pôdy.
Rez
Rastlina sama o sebe rez nevyžaduje. V záhrade sa ale pomerne rýchlo rozrastá, a tak je pravidelné strihanie dôležité z estetických dôvodov. Strihanie zimozelene nie je nevyhnutné, ale môže pomôcť udržať rastlinu v požadovanom tvare a podporiť hustejší rast. Najvhodnejším obdobím na strihanie je jar, pred začiatkom intenzívneho rastu. Odstráňte poškodené, suché alebo príliš dlhé výhonky, čím podporíte tvorbu nových, zdravých výhonkov. V prípade potreby radikálnejšieho rezu skracujeme výhony pokojne o takmer celú dĺžku a robíme tak na jar. Vďaka tomuto načasovaniu stonky rýchlo obrastajú.
Rozmnožovanie
Rastlinu môžeme rozmnožiť pomerne ľahko a rýchlo, pretože sa jedná o plazivý, pôdopokryvný a rýchlorastúci druh. Kedykoľvek počas roka môžeme oddeliť trsy z materskej rastliny a vysadiť ich na iné miesto. Zimozeleň sa ľahko rozmnožuje delením trsov alebo zakoreňovaním plazivých výhonkov. Delenie trsov je najvhodnejšie vykonávať na jar alebo na jeseň, keď sú podmienky pre zakorenenie najlepšie. Jednoducho vykopte časť rastliny s koreňmi a presaďte ju na nové miesto. Zakoreňovanie plazivých výhonkov prebieha prirodzene, keď sa výhonky dotýkajú pôdy a vytvárajú nové korene.
Choroby a Škodcovia
Zimozeleň je odolná voči väčšine chorôb a škodcov. Avšak pri nadmernej vlhkosti alebo zlej cirkulácii vzduchu môže dôjsť k vzniku hubových ochorení, ako je múčnatka alebo hniloba koreňov. Preto je dôležité zabezpečiť správne polievanie a dostatočný rozostup medzi rastlinami, aby sa predišlo týmto problémom. Nadmerné zalievanie môže spôsobiť plesňové ochorenia.
Ďalšie Aspekty Pestovania Zimozeleňe
Zimozeleň sa veľmi dobre rozrastá a časom vytvára súvislé koberce. Práve preto je vhodné počítať s jej expanzívnym charakterom a v prípade potreby rast regulovať. V niektorých oblastiach, kde sa zimozeleň rýchlo rozširuje, môže byť považovaná za invazívnu rastlinu. V záhonoch, pozdĺž stien či plotov sa môže správať pomerne invazívne a neskoršia likvidácia je náročná.