Na slovenskej hudobnej scéne existujú osobnosti, ktorých vplyv a prínos sú nepopierateľné. Medzi takýchto tvorcov patrí Maťo Ďurinda, líder skupiny Tublatanka, a už zosnulý Šaňo Klinko, dlhoročný tvorca obalov albumov, ktorý zanechal výraznú vizuálnu stopu.
Maťo Ďurinda: Osobnosť slovenskej hudby
Predstaviť si slovenskú hudobnú scénu bez Maťa Ďurindu je nemožné. Ktovie, ako by to dopadlo, keby sa v mladosti ako nádejný hokejista nebol zranil a hokejku nevymenil za gitaru? Roky letia a nedávno oslávil neuveriteľnú šesťdesiatku. Maťo Ďurinda, vyštudovaný doktor farmácie, nám porozprával o svojom živote a súčasnej zložitej situácii nielen ako človek a muzikant, ale aj ako odborník.
Boj za slovenskú hudbu v rádiách
V roku 2013 založili s Jožom Rážom a Jurajom Toporom združenie Iniciatíva za slovenskú hudbu, ktoré riadne zaregistrovali na ministerstve vnútra. Túto iniciatívu podporili všetci známi slovenskí hudobníci a pridali sa aj ostatní. Museli žiadať vládu, aby s nimi rokovala o veľmi nízkej hranosti slovenskej hudby v rádiovom éteri. Štyrikrát ich prijal minister kultúry Maďarič, dvakrát predseda parlamentu Paška a trikrát premiér Fico. Priniesli im množstvo dokumentov o hranosti a kvótach domácej hudby v iných krajinách sveta, prieskumy verejnej mienky od renomovaných agentúr aj playlisty rádií.
Okrem konštruktívneho argumentovania sa Maťo Ďurinda osobne každého politika spýtal, či keď cestuje po Slovensku vo svojej limuzíne a prepína si v nej naše rádiá, nie je v nich našej hudby ako šafranu. Podľa neho bola slovenská hudba ako vyhnanec vo vlastnej krajine. Koncom roka 2015 vláda a parlament schválili zavedenie povinných kvót pre rádiá vysielajúce v éteri Slovenskej republiky. Maťo Ďurinda je presvedčený, že keby tieto kvóty zrušili, hranosť domácej produkcie by sa opäť dostala pod hranicu desať percent oproti 90 percentám anglo-americkej hudby.
Kvalita a obsah textov
Uvedomuje si, že slovenská hudba nie je až taká kvalitná ako anglo-americká, ktorú produkuje obrovská časť našej planéty. Pre dramaturgov je ľahké vybrať piesne zo svetových hitparád a jednoducho ich nasadiť do rotácií. So slovenskou hudbou je to ťažšie, treba sa ňou zaoberať a vyhľadávať vydarené skladby pre rôzne formáty rádií. Maťo Ďurinda si myslí, že je správne, aby sa zo slovenského éteru ozývalo aspoň 25 percent piesní spievaných v našom materinskom jazyku, ktorému rozumieme, rozprávame ním a učíme ho odmalička naše deti.
Dovolil si povedať, že niektoré anglo-americké piesne majú slabé, banálne, často až - jemne povedané - stupídne texty. V niektorých piesňach používajú slovo „fuck“, ktorému, žiaľ, rozumejú už aj malé deti. Alebo speváčky bežne spievajú: „I want to be a bitch“ (v preklade: „Chcem byť k**va“). Keby nemali slovenskí hudobníci priestor, mohli by odmalička cvičiť, rodičia by nadarmo investovali do nástrojov, hudobníci by si platili nahrávacie štúdiá, ale kde by potom ich piesne odzneli? Prirovnal to k situácii, ako keby slovenskí futbalisti mohli len trénovať, ale nepustili by ich na zápas.
Kreatívna spolupráca a odkaz Šaňa Klinka
Vizuálna identita hudobnej skupiny je rovnako dôležitá ako jej hudba. V prípade Tublatanky za to dlhé roky zodpovedal Šaňo Klinko, ich dlhoročný tvorca obalov albumov. Jeho práca výrazne prispela k rozpoznateľnosti a imidžu kapely.
S Maťom Ďurindom sa stalo, že prišiel do predajne a obal albumu mu rovno padol do oka, na čom sa schuti zasmial. Žiaľ, po tom, čo vlani v máji nečakane zomrel ich dlhoročný tvorca obalov Šaňo Klinko, za ktorým Maťovi bolo smutno, musel sa poobzerať po novom dizajnérovi. V súčasnosti spolupracuje s dizajnérom Alexandrom Račkovičom, s ktorým, ako hovorí, trafil do čierneho.
Súčasnosť a plány kapely Tublatanka
Maťo Ďurinda sa v rozhovore zamyslel aj nad predajnosťou albumov. Pravda je, že sa nepredávajú na státisíce, ako to bolo pri LP platniach, ale je to vývoj. Ľudia dnes vyhľadávajú hudbu na internete a streamujú si ju cez aplikácie, čo Maťovi neprekáža, pretože sa prispôsobil dobe.
S Tublatankou teraz pracujú na novom albume. Majú roznahrané skladby v troch bratislavských štúdiách. Žiaľ, korona im niekoľkokrát prerušila nahrávanie, a práve preto už bol najvyšší čas. Koncom minulého roka vydali výberový dvojalbum "Najlepšie roky" na LP platni, lebo o tento nosič je znova záujem. Prvý aj druhý náklad sa rýchlo vypredal a pripravuje sa tretí. Dvojalbum obsahuje piesne takzvanej starej zostavy s už nebohým bubeníkom Ďurom Černým a basgitaristom Paľom Horváthom.