Lujo Adamović sa narodil v meste Rovinj (Rovigno) v Istrii, ktorá v tom čase patrila Rakúsko-Uhorskej monarchii. Jeho otec Vicko Adamović tam pôsobil na krátkodobom služobnom pobyte. Adamović vyrastal v Dubrovníku a svoje vzdelanie získal v Belehrade (1888), Viedni a Berlíne (1898). V Berlíne napísal svoju dizertačnú prácu s názvom Die Vegetationsverhaltnisse Ostserbiens.
Po ukončení štúdia pôsobil Adamović ako učiteľ na strednej škole v rôznych mestách južného Srbska, ako sú Zaječar, Pirot, Gornji Milanovac a Vranje. V rokoch 1901 až 1905 zastával funkciu riaditeľa Botanickej záhrady Jevremovac na Belehradskej univerzite. Počas svojej kariéry tiež dočasne žil vo Viedni a Taliansku. Viedenská univerzita mu umožnila pôsobiť ako súkromný prednášajúci v oblasti fytogeografie.
Fokus na Balkánsku oblasť
Adamović sa primárne zameriaval na vegetáciu Balkánskeho polostrova. V svojej dobe bol považovaný za jedného z najlepších expertov na vegetáciu a flóru juhovýchodnej Európy a napísal v tejto oblasti zásadné diela. Pod vedením svojho mentora Richarda Wettsteina absolvoval dôležité výskumné pobyty v oblastiach Panónskej nížiny, Rumunska, Macedónska, Bulharska, Trácie, Tesálie a Apeninského polostrova. Tieto cesty mu umožnili získať komplexné vedomosti o rastlinných formáciách juhovýchodnej Európy a Stredomoria.
Jeho znalosti flóry a vegetácie Dalmácie, Bosny a Hercegoviny, Čiernej Hory a Albánska boli obzvlášť fundamentálne. Najvýznamnejším floristickým dielom Luju Adamovića bolo spracovanie flóry Čiernej Hory s názvom Građa za floru kraljevine Crne Gore. Toto dielo nebolo spomenuté v zozname českého botanika Josefa Rohlena Conspectus Florae montenegrinae ani v diele Augusta von Hayeka Prodromus Florae Peninsulae Balcanicae.
Výskum a zber rastlín v Čiernej Hore
Medzi rokmi 1905 a 1911 Adamović uskutočnil rôzne expedície za účelom spracovania flóry Čiernej Hory. Pri týchto cestách viackrát zbieral rastliny na pohoriach Orjen, Komovi a Durmitor, pričom získal približne 1000 herbárových položiek z juhovýchodnej oblasti Dinárskych hôr. Lujo Adamović bol po Josifovi Pančićovi jediným botanikom, ktorý opätovne zbieral rastliny na vrchu Velika Jastrebica v oblasti Bijela Gora v Čiernej Hore.
Kľúčové diela a vedecký odkaz
Najvýznamnejším dielom v jeho rozsiahlej tvorbe je publikácia Die Vegetationsverhältnisse der Balkanländer (Vegetačné pomery Balkánskych krajín), vydaná v rokoch 1909 a 1916. Toto dielo je dnes považované za jedno z klasických diel vedy o rastlinných formáciách. Medzi ďalšie významné publikácie patria:
- Die Vegetationsverhältnisse Ostserbiens (1898)
- Die Vegetation der Erde: Sammlung pflanzengeographischer Monographien (spoluautor, 1909)
- Die pflanzengeographische Stellung und Gliederung Italiens (1933)
- Pflanzenwelt Dalmatiens (online dostupný materiál)
Adamovićove práce prispeli k hlbšiemu poznaniu rastlinného sveta juhovýchodnej Európy a jeho prínos v oblasti fytogeografie je dodnes vysoko cenený.