Pestovanie chilli papričiek doma je celkom jednoduché a prináša mnoho výhod. Len ťažko by sme našli rastlinu, ktorá by dokázala vyprodukovať viac chuti na tak málo priestoru. Navyše máte možnosť vybrať si z nepreberného množstva variet rôznych chutí, farieb a stupňov pálivosti, čo sa nedá porovnať s chudobnou ponukou v supermarketoch. Existujú stovky odrôd chilli papričiek a záleží len na vašej chuti a vkuse, pre ktoré sa rozhodnete.
Milovníci ostrých jedál si často pestujú vlastné chilli papričky, aby si užili ich plnú chuť. Prednosťou pestovania zo semien je, že si cez internet môžeme zakúpiť aj raritné odrody. Pri výbere je však dôležité premyslieť si, ako chceme plody používať a aká pálivosť je pre nás znesiteľná. Extrémne pikantné chilli papričky totiž môžu nepríjemne prekvapiť a v konečnom dôsledku nebudeme vedieť, čo s nimi.
Pestovanie chilli papričiek: od semienka k úrode
Voľba odrody a predpestovanie
Na spracúvanie do omáčok uprednostníme odrody s väčšími plodmi a veľkým výnosom. Z väčších a produktívnejších chilli papričiek sú obľúbené napríklad Ring of Fire, Cherry Bomb (produkujúca okrúhle, skoro dozrievajúce papričky s miernou štipľavosťou a skvelou chuťou) alebo maďarský Hot Wax s výbornou chuťou a tvarom pripomínajúcim klasickú papriku.
V našich podmienkach je najlepšie začať s predpestovaním semien chilli v interiéri koncom zimy alebo na začiatku jari, ideálne v období od februára do marca. Čas vysievania je pri jednotlivých druhoch odlišný: papriku páperistú a bobuľnatú vysievame už koncom decembra alebo začiatkom januára, čínsku vo februári. Pri neskorších výsevoch sa môže stať, že rastliny sa dostatočne nerozvinú a nestihnú dozrieť. Odrôdy, ktoré zrejú dlho, sa prirodzene vysievajú skôr, zatiaľ čo tie skoré sa vysievajú neskôr.
Semená chilli je nutné zasiať do sterilného výsevného substrátu do kvetináčov alebo špeciálnych sadbových boxov (napríklad mini sadbovačov s priemerom 7 cm, prípadne jiffy peliet z kokosového vlákna alebo rašeliny). Ak substrát pripravujete sami, je nutné ho ešte pred vysiatím semien pol hodiny piecť v rúre, aby ste sa zbavili všetkých choroboplodných zárodkov. Semená zasypte slabou vrstvou substrátu, nie však vyššou ako 3 mm, aby mali silu preraziť zeminu. Ako substrát môžete použiť vermikulit alebo kompost na semená, a pred výsadbou ho poriadne polejte (po výsadbe polievanie obmedzte na minimum, pokiaľ rastlinka nevyklíči). Semená chilli môžeme pred výsadbou namočiť na 24 hodín do vody, čo urýchli vyklíčenie.
Ideálna teplota na klíčenie chilli semienok je okolo 27 - 29 °C. Ak si chcete vyklíčenie semienok chilli uľahčiť a urýchliť, použite na to propagátor, ktorý im zabezpečí ideálnu teplotu 25 - 30 °C. S pomocou propagátora a slnečného stanovišťa (alebo LED lampy) môžete semienka chilli vysadiť už v januári. Ak takéto podmienky nemáte, odložte výsadbu až na marec, prípadne zvážte kúpu hotových sadeničiek.
Podmienky pestovania
Chilli papričky sú teplomilné rastliny, preto potrebujú veľa svetla a tepla, najmä v raných fázach rastu. Po tom, čo semienka vyklíčia, je potrebné ich v mesiacoch január až marec prisvecovať umelým svetlom ráno aj večer, aby mali cca 14 hodín svetla denne. Ako zdroj osvetlenia môžete použiť napríklad žiarivkové trubice BIO Vital (18W/958), ktorých umelé svetlo svojím spektrálnym zložením zodpovedá prirodzenému slnečnému svetlu. Rastliny sa potom nebudú vyťahovať a budú dostatočne silné pre budúcu úrodu.
Chilli papričky majú rady teplo. Doprajte im teplé chránené stanovište s minimálne 6 hodinami slnka denne (v interiéri alebo vonku). Zabezpečte, aby bola pôda dobre priepustná a bohatá na živiny. Preferujú vlhkú, ale nie premočenú pôdu, takže je dôležité nájsť rovnováhu v zálievke.
Ďalším špecifikom chilli papričiek je, že obľubujú striedanie suchých a mokrých cyklov, takže ich nie je potrebné polievať každý deň. Vyhovuje im, ak substrát viac vyschne medzi jednotlivými zálievkami. Počas pestovania priesad dávajte pozor, aby ste rastliny nepreliali, pretože substrát býva navrchu kvetináča zvyčajne preschnutý, no hlbšie je vlhký. Chilli papričky znesú skôr krátke preschnutie ako preliatie, pričom krátke preschnutie ich môže naopak povzbudiť ku kvitnutiu. Intenzita zálievky závisí od expozície okien a teploty v miestnosti, môže to byť napríklad raz za tri dni.
Chilli papričky potrebujú priepustný substrát, ktorý dokáže za krátky čas odviesť prebytočnú vodu preč. Substrát pripravíte tak, že zmiešate záhradnícky substrát s dobre vyzretým kompostom (30 %) a perlitom (15 %), čo zabezpečí jeho dobrú priepustnosť. Chilli papričky nepotrebujú tak veľa živín ako napríklad paradajky, no tak či tak potrebujú doplniť živiny, keď vyčerpajú tie zo substrátu (cca po 6 týždňoch). Aj medzi chilli papričkami existujú rozdiely v množstve potrebných živín. Chilli papričkám vyhovuje väčší pomer draslíka v substráte, ktorý im pomáha vytvárať plody. Z tohto dôvodu môžete používať substráty alebo pomaly rozpustné hnojivá určené pre rajčiny, avšak v nižších koncentráciách. Hnojenie a výživa sú dôležité aj pre rýchlejšie dozrievanie. V počiatočnej vegetačnej fáze prihnojujte rastliny hnojivami s vyššími hodnotami dusíka (N). Akonáhle rastlina začne nasadzovať kvety, s hnojením prestaňte, aby ste predišli strate kvetov (prílišný dusík môže mať za následok, že rastlina kvety zhodí).
Kým sadenice presadíme do pôdy alebo kvetináča, uplynie niekoľko mesiacov a musíme rátať s tým, že živiny obsiahnuté vo výsevnom substráte sa po čase vyčerpajú. V poslednej fáze pestovania priesad hnojíme raz do týždňa kvapalným bio hnojivom na podporu tvorby zelenej hmoty a kvitnutia. Na podporu kvitnutia začnite papriky niekoľko dní po výsadbe hnojiť kvapalnými bio hnojivami vyrobenými z guána (trus vtákov) alebo zo slepačincov. Niektorí pestovatelia odstraňujú prvé kvety, aby podporili rast.
Presádzanie a starostlivosť
Najskôr po 6 až 8 týždňoch je možné rastliny presadiť do väčších kvetináčov alebo priamo do záhrady. Ako chilli papričky rastú, je ich potrebné presádzať postupne do mierne väčších nádob. Sadeničky zo 7 cm sadbovačov môžete presadiť do pollitrových kontajnerov, potom litrových a následne trojlitrových kvetináčov. Do konca mája rastliny minimálne aspoň raz presaďte do väčšieho kvetináča, aby sa dobre zakorenili.
Chilli papričky sú vhodné aj na pestovanie v nádobách. Použite nádoby s objemom 10 - 30 l, v závislosti od druhu, napríklad na pestovanie Rocot alebo 3-metrových kultivarov Ají budete potrebovať 30-litrový kontajner. Veľkosť kvetináča priamo ovplyvní aj veľkosť vypestovanej rastliny a množstvo plodov. Chilli papričky obľubujú vzdušnú, dobre priepustnú humóznu pôdu. Do pôdy preto zapracujte kvalitný kompost. Malou nevýhodou pestovania v kvetináčoch je nutná pravidelná zálievka, počas horúcich letných dní niekedy aj dvakrát za deň. Aby ste zabránili odparovaniu vody, môžete povrch zamulčovať. Prednosťou pestovania v nádobách je, že rastliny môžete prezimovať (pri teplote 10 - 15 °C), chilli papričky totiž patria medzi trvalky.
Pred samotnou výsadbou sadenice počas niekoľkých dní postupne otužujeme a privykáme na slnko. Pri výsadbe do fóliovníka či skleníka ich môžeme prikryť bielou netkanou textíliou. Ak plánujete chilli papričky pestovať vonku, bude im najlepšie v skleníku alebo fóliovníku, pretože inak by vám nestihli priniesť bohatú úrodu. Pri vonkajšom pestovaní je kľúčové zasiať semienka ešte v januári, aby mali dostatok času na rast a dozrievanie. Vysoké rastliny priväzujeme k bambusovej tyči.
Chilli papričky sú okrem polievania takmer bezúdržbové, no vyššie variety je potrebné priviazať o kolík, aby boli rastliny stabilnejšie. Ak chcete, aby mali chilli papričky hustejšiu korunu, je im potrebné odtrhnúť vrcholové výhonky, keď majú rastlinky cca. 15 cm. Väčšina chilli papričiek je čiastočne samoopelivá, no ak ich pestujeme v interiéri bez potrebného prievanu alebo opeľovačov, môžeme im pomôcť umelým oplodnením (jednoducho pretrieme všetky kvety štetcom alebo vatovou tyčinkou). Niekedy nasadia chilli papričky kvety príliš skoro, keď ešte nie je dostatok svetla na bohatú úrodu a rastlina nie je dostatočne silná.
Ochrana pred škodcami a špecifiká odrôd
Chilli papričky sú v našich zemepisných šírkach pomerne odolné proti škodcom a chorobám. Vonku aj v interiéri môžu chilli papričky napadnúť vošky a molice, proti ktorým postupujeme rovnako ako pri ochrane rajčín. Najbežnejšími škodcami chilli papričiek sú strapky, roztoče, vošky a molice. Na ich potlačenie aplikujeme biologické postreky.
Z najznámejších druhov chilli vyžaduje celodenné slnko a veľa tepla predovšetkým paprika čínska (Capsicum chinense). Naopak, na pestovanie Ají Amarillo, najobľúbenejšej papriky bobuľnatej v Peru, je optimálna teplota 25 °C. Pri teplotách nad 28 °C vznikajú problémy s tvorbou plodov, preto sa nehodí na pestovanie v skleníku alebo vo fóliovníku, kde teploty počas leta dlhodobo prekračujú 30 °C. Pri pestovaní Rocot, ktorých domovinou sú vyššie položené oblasti Ánd, je vhodný čiastočný tieň, najmä v popoludňajších hodinách. Môžeme ich pestovať napríklad pod korunou väčšieho stromu, kde rastlina bude mať dostatok slnka ráno a večer, ale tieň cez obed. Optimálna teplota na pestovanie je takisto 25 °C. Rocota sa odvďačí na jeseň, keď ostatné druhy chilli papričiek veľmi zle reagujú na ochladenie.
Kedy a ako zbierať chilli papričky
Určenie zrelosti
Určiť správny čas zberu chilli papričiek môže byť náročné, pretože rastú a dozrievajú neskôr ako väčšina letných plodín a plodom trvá dlho, kým sa zafarbia na „konečnú“ farbu. Na rozdiel od uhoriek alebo cukety visia plody papriky na rastline celé týždne takmer bez akýchkoľvek známok rastu alebo zmeny farby.
Väčšina chilli papričiek dosiahne zrelosť približne 60 až 90 dní po presadení. Plody chilli papričiek dozrievajú do 2 až 4 mesiacov podľa odrody. Doba dozrievania jednotlivých odrôd sa môže výrazne líšiť, pričom tie najpálivejšie potrebujú až 120 dní od nasadenia kvetov, takže buďte trpezliví! Bežným obdobím pre zber je august až október, niektoré skoršie odrody však môžu dozrievať aj už v júli. Z prvých plodov sa môžete tešiť už v júli, ale zber vrcholí v období jesene, najmä na prelome septembra/októbra, keď sa papričky najviac vyfarbujú a dosahujú plnú zrelosť. Odroda a jej skorosť pri zbere hrá veľkú rolu. Pravidelne kontrolujte svoje rastliny, aby ste nepromeškali tú pravú chvíľu.
Zásadou, kedy začať zbierať, je predovšetkým zmena farby plodu. Akonáhle zmení plod farbu zo zelenej na svoju finálnu farbu, možno ho už z rastliny odtrhnúť. Keď zmenia farbu na svoju finálnu kompletne, niektoré odrody idú najprv do hnedej, fialovej, alebo najbežnejšie do žltej/oranžovej - bežné u červených odrôd. Biele alebo hnedé idú priamo zo zelenej do konečnej farby. Niektoré odrody zostanú zelené alebo fialové po celý čas, napríklad Pimenta de Neyde alebo Saras Green. Chilli papričky však môžete zbierať v akomkoľvek štádiu zrelosti, od zelených nezrelých až po plne zrelé, ktoré môžu byť červené, žlté, oranžové, fialové alebo dokonca čierne (v závislosti od odrody). Všeobecne platí, že všetky plody papriky sú najskôr svetlo zelené a dozrievaním sa sfarbujú. Dokonca aj zelená paprika, ktorá zostane na rastline dlhšie, sa zmení na červenú.
Vizuálne a hmatové znaky zrelosti
- Farba a lesk: Zrelé plody budú plné, pevné a pekne vyfarbené. Zrelé papričky majú lesklý povrch.
- Dotyk: Keď na papričku jemne zatlačíte, mala by byť pevná, ale nie tvrdá. Ak praská, ešte zrelá nie je. Ak je mäkká, je možno už prezretá.
- Tvar: Skontrolujte, či paprička má svoj typický tvar a známky zdravia.
Zberajte papriky, keď je ich pokožka napnutá a bez známok starnutia, vtedy budú najchrumkavejšie. Ak chcete nechať dozrieť papriky do plnej zrelosti na rastline, mali by ste počkať, kým sa sfarbia do konečnej farby a veľkosti (vzhľadom na odrodu), a potom ich ihneď odtrhnúť. Niekto hovorí, že úplne presne vám to nepovie nikto, a že to skúša napríklad tým, že papričku ľahko stlačí.
Optimalizácia zberu a dozrievania
Čím dlhšie necháte chilli papričky na rastline, tým budú pálivejšie, no zároveň budú obmedzovať rast nových kvetov a plodov. Obzvlášť u superpálivých odrôd sa odporúča nechať ich pár dní (4-5, kľudne aj týždeň) po zmene farby na rastline, pretože chuť bude lepšia a taktiež pálivosť. Neodporúča sa však dlhšie ako týždeň po dozretí nechávať plody na rastline. Hrozí riziko, že začnú hniť (rastlina ich automaticky prestane vyživovať) a navyše prezreté plody už budú mazľavé a kapsaicínoidy sa začnú rozkladať na cukry, čo je na škodu. Prezretá paprička začína potom mäknúť a scvrkávať sa. Ak už má plod finálnu farbu, najdlhšie do 14 dní po vyfarbení by ste ho mali odtrhnúť. Ak chcete vybrať z plodu semienka, môžete ho na rastline nechať o niečo dlhšie, ideálne 2-3 týždne. Vyhnite sa situácii, kedy nechávate papričky príliš dlho na rastline po zmene farby, aby nedošlo k rozvoju plesní a hubových chorôb.
Skorý zber pomôže rastlinám produkovať zrelé papriky rýchlejšie a vo väčších množstvách. Prvé papriky, ktoré rastlina vytvorí, jej totiž odoberajú veľa energie, a z tohto dôvodu im tiež trvá oveľa dlhšie dozrievanie. Skúsení pestovatelia papriky sa riadia zásadou: akonáhle rastlina začne tvoriť papriku a dosiahne takmer plnú veľkosť, odtrhnite aspoň polovicu plodov a spotrebujte ich ako sviežu zelenú papriku. Kľúčom k zrelým paprikám je zozbierať približne 50 % úrody pred zrelosťou - tak sa vám podarí udržať rastliny v dobrej kondícii. Ponechanie príliš veľkého množstva paprík na rastline môže spôsobiť preťaženie. Od polovice augusta do konca augusta si môžete všimnúť, že papriky rastú a vyfarbujú sa rýchlejšie.
Urýchlenie dozrievania a zvýšenie pálivosti
Ak pred zberom obmedzíte zalievanie, docielite tým väčšiu pálivosť. Pre urýchlenie dozrievania pomôže aj prípravok Biobizz Top-Max, ktorý navyše plody zväčší, zvýrazní ich chuť a celkovo vylepší úrodu. Dávajte si pozor na dostatočné vetranie priestoru a vyhýbajte sa prehrievaniu skleníka, pretože plody môžu začať vnútri černieť a semienka zahnívať.
Čo nestihne dozrieť na rastline, môžete zbierať aj zelené. Niekedy je šanca, že aj po odtrhnutí dozrie paprika do týždňa až dvoch, ak má blízko k svojej zrelosti. Ak chcete, aby plody dozreli mimo rastliny, skladujte ich na chladnom a menej vlhkom mieste. Nemali by byť vystavené priamemu slnečnému žiareniu. Najlepšie je umiestniť ich na stojan, na ktorom nechávate vychladnúť koláče či chlieb, aby okolo nich z každej strany prúdil vzduch.
Zrýchlite rast paprík! (Zlepšite tempo rastu a dozrievania) - Pepper Geek
Ako správne zbierať
Pri zbere buďte opatrní a u pálivejších druhov radšej použite rukavice. Ak budete papričky rovno spracovávať, môžete plody zbierať bez stopiek. Ak budete chcieť plody dlhšie skladovať, odtrhnite papričku aj so stopkou, vďaka tomu paprička vydrží dlhšie čerstvá.
Spracovanie a uchovanie chilli papričiek
Aby ste si užili plnú chuť čerstvých chilli papričiek, je najlepšie konzumovať ich čo najskôr. V chladničke vám vydržia zhruba týždeň. Niektoré druhy chilli papričiek sa ale čerstvé na konzumáciu príliš nehodia a musíte ich ďalej spracovať. Vždy pracujte s plodmi, ktoré nie sú prezreté a rozmäknuté so známkami hniloby.
Využijete ako zrelé plody, tak aj zelené papričky, ktoré sa hodia napríklad na zelenú karí pastu. Čo sa týka možností spracovania, záleží aj od druhu. Jalapeño papričky sa napríklad lepšie sušia nakrájané na prúžky alebo kolieska, nie vcelku. Ak plánujete papriku zavárať alebo konzervovať, čím rýchlejšie po zbere plody spracujete, tým lepšie, pretože paprika každým ďalším dňom stráca svoju chrumkavosť a chuť. Ak budete papriku sušiť, nedávajte ju do chladničky.
Sušenie chilli papričiek
Zrejme najobľúbenejším spôsobom, ako spracovať chilli papričky, je sušenie. Môžete ich sušiť na slnku, v sušičke potravín alebo v rúre pri nízkej teplote. Cez leto môžete papričky sušiť vonku - stačí ich rozpoliť a zbaviť semienok, aby nepokazili výslednú chuť svojou horkosťou, a sušiť na site alebo zavesené niekde pod strechou. Do týždňa by mali byť hotové.
Metódy sušenia:
- Sušenie v rúre: Prepolené papričky zbavené semienok poskladajte na plech vyložený papierom na pečenie. Rúru predhrejte na 80 ℃ (teplovzdušnú na 40 ℃) a sušte 6 až 8 hodín. Počas sušenia ich niekoľkokrát obráťte a prehrabte.
- Sušenie v sušičke: Vyhraďte papričkám špeciálny plát, prípadne sušičku vyložte papierom na pečenie. Sušte chilli zvlášť, inak ovocie alebo huby môžu chytiť typicky pálivú arómu. Sušte na 35 ℃ zhruba dva dni. Papričky sú usušené, hneď ako im začne chrumkať a šušťať šupka. Spodné pláty pravidelne meňte s hornými a papričky nepresušte.
Sušené chilli papričky uchovávajte vcelku v uzavretom pohári, roztlčte ich v mažiari na vločky alebo rozomeľte na jemný prášok. Chilli korením dodáte pikantnosť každému jedlu. Na mletie chilli papričiek sa hodí napríklad mlynček na kávu s mlecími kameňmi.
Mrazenie a nakladanie
Ak máte chilli papričiek nadbytok a nemáte práve čas ich spracovať, zamrazte ich. Aby ste sa vyhli kašovitej konzistencii po rozmrazení, použite papričky ešte zmrznuté alebo z nich pripravte pyré.
Nakladané chilli papričky sú obľúbenou pochúťkou. Môžete ich nakladať samostatne alebo s ďalšou zeleninou. Sladkokyslý nálev na zavarené chilli papričky je veľmi podobný uhorkovému, môžete k nemu pridať aj cibuľu, mrkvu alebo obľúbené bylinky. Papričky sa dajú naložiť aj do medu alebo oleja, ktorý má všestranné využitie.
Recepty na nakladanie:
- Nakladanie do oleja: Základný recept je jednoduchý, stačí papričky vložiť do hrnca s polovicou oleja (napríklad olivový, repkový alebo slnečnicový), zahriať, tesne pred bodom varu stiahnuť z platne, priliať zvyšok oleja a zmes rozliať do vymytých zaváracích pohárov. Veľké papričky rozkrájajte na menšie kúsky, tie menšie môžete do pohára naskladať celé - vyzerá to efektnejšie.
- Uchovanie v mede: Na prípravu potrebujete len dve suroviny - chilli a med, oboje podľa vlastného výberu - pálivosť je tak vo vašich rukách. Papričky zbavte stopky, nakrájajte na kolieska, vložte do hrnca, pridajte med a nechajte 30 až 60 minút zľahka prebublávať. Počas prípravy ochutnávajte. Zmes nakoniec nalejte cez sitko do zaváracích pohárov.
- Yuzukosho pasta: 80 % váhy zmesi tvorí najemno nakrájaná žltá Moruga Scorpion (alebo iná obľúbená chilli paprička s ovocnou chuťou), 20 % nastrúhaná kôra z limetky či citrónov (v bio kvalite) a na záver vypočítame množstvo soli, čo je 10 % z celkovej váhy zmesi. Dáme do chladničky na týždeň fermentovať a potom pastu môžeme mesiac skladovať v chladničke.
Bezpečnosť pri manipulácii s chilli
Pamätajte, niektoré papričky pália nielen v ústach! Pri manipulácii s chilli papričkami buďte opatrní - obsiahnutý kapsaicín dráždi oči aj kožu. Preto si natiahnite jednorazové rukavice, hlavne pri extrémne štipľavých odrodách, ako je napríklad Carolina Reaper - najpálivejšia aktuálne dostupná paprička na trhu. Potom si poriadne umyte ruky. Pokiaľ by ste si predsa len papričkou popálili kožu, pretrite ju olejom alebo mliekom. Dráždivé sú aj výpary, ktoré vznikajú pri sušení alebo varení, preto dobre vetrajte a nasaďte si rúško.
Sprievodca svetom chilli papričiek
Druhy a ich vlastnosti
Chilli papričky patria do rodu Capsicum, ktorý zahŕňa viacero hlavných druhov pestovaných pre svoju pálivosť a chuť:
- Capsicum annuum (paprika ročná): sem patria rôzne bežne pestované odrody ako Jalapeño, Cayenne. Jalapeño z Mexika má pálivosť okolo 5 000 SHU, je vynikajúca sušená a následne zaúdená. Kajenská paprika je známa ako kajenské korenie, s miernou pálivosťou okolo 30 000 SHU.
- Capsicum chinense (paprika čínska): evergreeny ako Habanero, Trinidad Moruga Scorpion, Charapita. Najchutnejšie habanerá sú žlté a najpálivejšie čokoládové (350 000 SHU). Habanerám sú podobné papričky Scotch Bonnet z Jamajky. Charapita, divoký druh chilli z amazonského pralesa, má 100 000 SHU.
- Capsicum frutescens (paprika kríčkovitá): papričky tohto druhu sa spracúvajú do známej tabascovej omáčky.
- Capsicum baccatum (paprika bobuľnatá): plody sú známe aj pod názvom Ají, majú výrazne ovocnú chuť a iba miernu pálivosť.
- Capsicum pubescens (paprika páperistá): nazývaná aj Rocoto, je skutočným pokladom Inkov a pôvodných národov Peru a Bolívie, ktorí ju využívajú v kuchyni už cca 6 000 rokov. Je to chilli paprička pre pestovateľov, ktorí majú radi nové výzvy. Môžete si z nej pripraviť chutnú salsu alebo z dozretých plodov uvariť pálivý kečup s bylinkami.
Existujú aj špeciálne odrody, napríklad s ovocnou chuťou a miernou pálivosťou (okolo 30 000 SHU), ktoré sú výborné zomleté a rozmiešané v mede. Niektoré odrody, ako napríklad Pimenta de Neyde alebo Saras Green, zostanú zelené alebo fialové po celý čas.
Scovilleho stupnica pálivosti
Pálivosť paprík spôsobuje látka s názvom kapsaicín a „meria“ sa podľa Scovilleho stupnice. Počet Scovillových jednotiek pálivosti (z anglického Scoville heat units, SHU) zodpovedá množstvu prítomného kapsaicínu.
Podľa Guinessovej knihy rekordov je od roku 2013 najpálivejšou papričkou sveta Carolina Reaper. V roku 2017 obhájila svoje oficiálne prvenstvo, a to s priemernou pálivosťou 1 641 183 SHU. Poradie na ďalších miestach je neoficiálne. Avšak na prvenstvo ašpirujú zatiaľ neuznaní kandidáti ako Pepper X (3 180 000 SHU), ktorý vyšľachtil Ed Currie, otec spomínanej Caroliny Reaper, ďalej Dragon´s Breath (2 480 000 SHU) alebo Chocolate Bhutlah (okolo 2 000 000 SHU).
