Tuja západná (lat. Thuja occidentalis) je stálozelený ker alebo strom, ktorý pôvodne pochádza zo Severnej Ameriky. Patrí do čeľade cyprusovité (Cupressaceae). Tuje sú jednou z najobľúbenejších okrasných drevín v záhradách, známe aj ako živé ploty. Vďaka svojmu rýchlemu rastu, hustému olisteniu a odolnosti sú ideálne na vytváranie súkromia, vetrolamov alebo ako dekoratívny prvok. Ich obľúbenosť si získali hlavne kvôli svojej nenáročnosti a jednoduchej kráse. Tuje sa hodia do každej záhrady ako živý plot, tvarovateľné dreviny, okrasný solitér alebo roztomilý trpaslík do skalky. Predstavujú investíciu do budúcnosti a so správnou starostlivosťou sa vám odvďačia hustým rastom a prirodzenou ochranou pred okolitými pohľadmi.
Rýchlosť rastu tuje západnej
Tuja západná patrí medzi stredne rýchlo rastúce dreviny. Všeobecne môže dorásť do výšky 5 až 20 metrov, avšak výška a rýchlosť rastu sa líši v závislosti od konkrétneho kultivaru. Koruna býva užšia, kónická, v starobe je vzdušnejšia a nepravidelná.
- Odrody ako Tuja Smaragd sa vyznačujú jemným ihličím a patria medzi rýchlo rastúce dreviny, pričom ich rast je 60 a viac cm za rok.
- Naopak, trpasličie odrody ako Tuja Danica dorastajú za rok okolo 5-10 cm, čo ich robí vhodnými do alpínií a skaliek.
- Tuja Little Champion môže ročne narásť takmer 20 cm.
- Medzi najrýchlejšie rastúce druhy patrí aj Thuja plicata (Tuja riasnatá), ktorá môže dorásť do výšky 15 až 30 metrov.
Najpopulárnejšie druhy a odrody tují
Existuje viac ako 120 kultivarov tují, ktoré sa líšia vzrastom, tvarom a farbou. Vďaka tomu máme k dispozícii veľkú rozmanitosť tvarov, veľkostí i farieb - od tmavozelenej cez svetlozelenú až po zlatožltú farbu, ale i s modrým nádychom.
Thuja occidentalis 'Smaragd'
Tuja Smaragd je momentálne najrozšírenejšia a najobľúbenejšia tuja. Má sviežu zelenú farbu, ktorá pretrváva aj vo veľkých suchách a zostáva sýto zelená aj počas zimy. Dorastá do výšky 3 až 4 metre (uvádza sa aj 4 - 6 m) a šírky 0,8 metra. Je to odroda vyšľachtená na kužeľovitý tvar, ktorá nemusí byť strihaná a hodí sa do záhrady akejkoľvek veľkosti.
Využitie: Využíva sa najmä na živé ploty, ale vytvorí aj obdivuhodný solitér. Je vhodná aj do malých záhrad, do tieňa aj na slnko, do skupinovej výsadby. V porovnaní s inými druhmi, ako napríklad tuja Brabant, predaj tuje Smaragd v posledných rokoch prudko narastá vďaka jej vlastnostiam a nádhernej farbe počas celého roka, čo ju robí výbornou voľbou na živý plot. Vysádza sa spravidla 50 až 70 cm od seba.
Starostlivosť: Je to veľmi nenáročná a vďačná drevina, ktorá si nevyžaduje pravidelnú starostlivosť, ale občasné zastrihávanie sa jej odvďačí. Je populárna aj pre svoju malú náchylnosť na choroby. Hnojivá na tuju Smaragd by mali byť granulované a s postupným uvoľňovaním, aby nedošlo k prehnojeniu. Obľubuje hlavne jesenné hnojenie špeciálnymi jesennými hnojivami na tuje alebo okrasné dreviny. Po takomto pohnojení sa odvďačí nádherným sviežim rastom a výnimočnou farbou.
Zaujímavé odrody: Existujú aj rôzne odrody, ako napríklad tuja Smaragd zlatá so špeciálnym zlatým sfarbením. Čoraz obľúbenejší sa stáva živý plot tvorený kombináciou klasickej tuje Smaragd a tuje Smaragd zlatá.
Thuja occidentalis 'Brabant'
Tuja Brabant je ďalší obľúbený kultivar druhu Thuja occidentalis. Dorastá do výšky piatich metrov a má kužeľovitú podobu koruny. Vyznačuje sa hustým stĺpovitým rastom a je skvelou voľbou pre vytváranie súkromia a ochrany pred vetrom. Dobre znáša aj znečistené prostredie. Jej hlavnou výhodou je rýchly rast, môže pridať niekoľko metrov na výške za rok, rýchlo vytvárajúc hustú bariéru alebo zelené pozadie v krajine. Obvykle dosahuje výšku 5-8 metrov a šírku 1-2 metre.
Trpasličie odrody tují
Pre menšie záhrady, skalky alebo nádoby sú ideálne trpasličie odrody tují. Sú tiež vhodné na nízke lemovanie ciest.
Tuja 'Teddy' (Thuja occidentalis 'Teddy')
Mäkučká tuja trpasličieho vzrastu s pravidelným guľovitým tvarom. Jej lístky sú drobné, ihlicovitého tvaru a farba dreviny je zelená, v zime tmavne. Pôsobí dojmom pichľavej dreviny, ale je jemnulinká na dotyk. Má sýto zelenú farbu aj v zime, kedy iné dreviny chytajú nahnedlý odtieň. Je nenáročná na akékoľvek stanovisko, vhodná do tieňa, na slnko, do suchej aj zamokrenej pôdy. Pôsobí nádherne v súbore drevín do skalky, ako solitér, na záhon alebo do okrasnej záhrady.
Tuja 'Danica' (Thuja occidentalis 'Danica')
Dorastá do trpasličích rozmerov (výška okolo 1m a šírka 60 cm) a nazýva sa aj tuja trpaslík. Má tvar sploštenej gule a patrí medzi dreviny s veľmi hustou a celistvou korunou, je to tuja silno zelenej farby. Za rok narastie okolo 5-10 cm, vďaka čomu je vhodná do alpínií alebo na okrasné skalky. Je to jedna z najlacnejších a veľmi obľúbených okrasných drevín. Vyniká svojou farebnou stálosťou aj počas zimy. Obľubuje zálievku v letných dňoch, je nenáročná a rýchlo sa obnovuje aj v nepriaznivých podmienkach. Je nádherná na skupinovú výsadbu a dopĺňa sa s ostatnými druhmi.
Tuja 'Kobold' (Thuja occidentalis 'Kobold')
Sivozelenej farby, táto trpasličia odroda s hustou a pravidelne tvarovanou korunou sa perfektne hodí do skaliek alebo na tvorbu malých okrasných živých plotov.
Tuja 'Little Champion' (Thuja occidentalis 'Little Champion')
Táto odroda rastie ročne takmer 20 cm. Je veľmi zdravá a nenáročná, hodí sa do každej záhrady ako okrasná gulička, ale tiež dokáže tvoriť 1-2 metre vysoké súvislé deliace ploty aj bez strihania.
Ďalšie zaujímavé odrody tuje západnej
- Tuja 'Malonyana' (Thuja occidentalis 'Malonyana'): Veľmi rozšírená a obľúbená odroda. Najatraktívnejšia je, ak má iba jeden dominantný kmeň, čo sa však stáva málokedy. Výhonky dreviny tvoria dojem majestátnych stĺpov, a tak je táto tuja veľmi vhodná ako solitér.
- Tuja 'Malonyana Aurea' (Thuja occidentalis 'Malonyana Aurea'): Túto odrodu vyšľachtili v Maďarsku. Má menší vzrast ako jej základná forma, ale vynahradí to intenzívnou zlatožltou farbou, ktorá z nej robí neobvykle krásny solitér. Ďalšou výhodou je jej jediný dominantný kmeň.
- Tuja 'Recurva Nana' (Thuja occidentalis 'Recurva Nana'): Tieto maličké dreviny majú spočiatku tvar sploštenej gule. Neskôr sa vyvíjajú dominantné konáre, ktorých výhonky sú zaoblené a chumáčovito sa zhlukujú. Pre svoju nezvyčajne vlnitú korunu si táto drevina získala veľkú obľubu ako tuja v skalkách a alpíniách. Je to vzácna drevina.
- Tuja 'Rheingold' (Thuja occidentalis 'Rheingold'): Táto odroda má mäkké lístky zlatožltej farby, siahajúcej až do pomarančovej. Často má mladé výhonky ružovej farby, čo je u tejto dreviny výnimočné. Je to okrasný ker, ktorý narastie do výšky 2 metrov. V plnej výške sa rozpadne na niekoľko terasovitých podkríčkov. Má guľovitý vzrast a patrí medzi vyhľadávané dreviny pre okrasné záhrady.
- Tuja 'Spiralis Mini' (Thuja occidentalis 'Spiralis Mini'): Táto špirálovitá tuja patrí medzi dreviny s výhradne trpasličím vzrastom. Rastie do tvaru zahroteného kužeľa, pričom výhonky dreviny sú špirálovito skrútené. Farba dreviny je sýto zelená, cez zimu môže nadobudnúť sivozelenú farbu.
Okrem spomenutých existujú aj Tuja 'Golden Smaragd' (rýchlorastúca, kužeľovitá, zlatožltá), Tuja 'Frieslandia' (rýchlorastúca, široký kužeľ, svetlozelená so žltými výhonkami), Tuja 'Jantar' (pomalyrastúca, stĺpovitá, na jeseň tmavomedená), Tuja 'Meinekes Zwerg' (pomalyrastúca, vajcovitá, tmavozelená), Tuja 'Tiny Tim' (pomalyrastúca, guľovitá, sýtozelená) a Tuja 'Mirjam' (pomalyrastúca, guľovitá, zlatožltá).
Všeobecné vlastnosti a pestovanie tují
Rod tují (Thuja) zahŕňa 5 rozličných druhov: tuja západná (Thuja occidentalis), tuja japonská (Thuja standishii), tuja sečuánska (Thuja sutchuenensis), tuja riasnatá (Thuja plicata) a tuja kórejská (Thuja koraiensis). V minulosti do tohto rodu patril aj Tujovec východný (Platycladus orientalis, syn. Biota orientalis), ktorý sa v súčasnosti radí do samostatného rodu. V našich podmienkach sa stretneme najmä s tujou západnou, riasnatou, kórejskou a tujovcom východným.
Charakteristika tuje
Tuje sú stálozelené ihličnaté dreviny s úzky pásoch sa olupujúcim červenohnedým kmeňom. Konáre vyrastajú mierne šikmo nahor až horizontálne. Ich listy sú šupinovitého typu, ľudovo nazývané ihličie, a obsahujú éterické oleje. Z vrchnej strany sú jemne lesklé, tmavozelené, zo spodnej matné, žltozelené. Na hlavných výhonoch sú dlhšie a pichľavé, na bočných sú približne polovičné a pritisnuté k výhonku v oprotistojacich pároch. Kvety tuje a jej malé šišky sú nenápadné, svetlo hnedé, zložené z 3 až 5 šupín. Koreňový systém je plochý a rozsiahly.
Požiadavky na pestovanie
Tuje sú medzi okrasnými ihličnanmi veľmi vyhľadávané pre ich celoročný dekor a jednoduchosť pestovania.
- Stanovište: Preferujú slnečné až polotienisté miesta. Hoci dokážu rásť aj v tieni, pre najlepší rast, hustotu a farbu lístia je ideálne zabezpečiť dostatok slnečného svetla.
- Pôda: Obľubujú výživnú, dobre priepustnú pôdu a nevyhovuje im ťažká a ílovitá pôda. Nemajú rady vlhkostné extrémy: zem nesmie byť ani podmáčaná, ani vysušená (najmä v lete), mala by mať tendenciu presychať. Na dosiahnutie krásnej rastliny sa odporúča pestovať ju zamulčovanú. Mierne kyslá až neutrálna pôda je ideálna.
- Zálievka: Na vodu sú pomerne nenáročné, ale za pravidelné zavlažovanie sa vám odmenia prudkým rastom. Zvlášť mladé stromčeky potrebujú pravidelnú zálievku, najmä počas prvého roka, aby sa dobre zakorenili. Aj pre staršie tuje je nevyhnutná zálievka v období sucha. Osobitne tuje pestované v pestovateľských nádobách alebo kvetináčoch počas suchej zimy potrebujú dostatočnú zálievku.
- Mrazuvzdornosť: Tuje sú veľmi odolné a mrazuvzdorné. Údaje o ich mrazuvzdornosti sa trochu líšia, ale väčšinou sa udáva extrémna odolnosť až okolo -40 °C. Väčšina odrôd vydrží v nádobe pri výdatnej zálievke niekoľko rokov.
Vysádzanie tují
Tuje môžete sadiť prakticky kedykoľvek, ak zakúpite tie predávané v kontajneroch. Optimálne obdobie je medzi marcom a novembrom, pričom sa odporúča skoro na jar, keď rozmrzne pôda, alebo na jeseň, kým pôda nezamrzne. Základným kritériom je však nezamrznutá pôda bez snehovej pokrývky. Pri tují, ktoré už rástli v krajine, je potrebné dať si pozor, ak majú všetky korene, pri ich absencii by totiž mohlo dôjsť k úhynu rastliny.
- Príprava pôdy: Výsadbovú jamu prispôsobte veľkosti stromčeka a jeho koreňového systému. Mala by byť 2-krát až 3-krát širšia a hlbšia ako koreňový bal tuje. Ak nemáte priepustnú pôdu, je potrebné na dno výsadbovej jamy použiť drenážnu vrstvu. Ako viacúčelová drenáž vám poslúžia ZeoSand alebo Zeolit Agro (o 0,5m hlbšiu jamu, aplikujte na jej dno 0,5 kg - 1 kg, následne ich prekryte vrstvou zeminy). Tieto produkty doplnia živiny ako dusík, horčík, draslík či vápnik a ďalšie mikroživiny, prispejú k efektívnejšiemu hospodáreniu s vodou a zamedzia vyplavovaniu živín do spodných vôd. Tepelne aktivovaný Zeolit Agro má zvýšenú účinnosť.
- Obohatenie pôdy: Zeminu, ktorú plánujete použiť na vysadenie, odporúčame obohatiť aj o organické hnojivá z hmyzieho trusu, napríklad TRusEko Agro PRÉMIUM alebo Hnojík. Tie posilnia imunitu a pomôžu bojovať proti škodcom. Môžete zapracovať aj kvalitne rozležaný kompost alebo kravský či konský hnoj (vrstvu asi 2 cm). Ak nemáte kvalitne rozležaný kompost alebo hnoj, použite Alginit alebo HUMAC®Agro, ktoré dodajú humus, detoxikujú pôdu a zvýšia jej vodnú kapacitu.
- Postup výsadby: Keď máte pripravenú zeminu na výsadbu, zalejte vodou výsadbovú jamu. Uvoľnite časť koreňov v koreňovom bale a umiestnite stromček s koreňovým systémom do výsadbovej jamy tak, aby povrch koreňového balu bol tesne pod vrchom jamy. Pripravenou pôdou zasypte koreňový systém a dobre utlačte.
- Zálievka a mulčovanie: Nezabudnite zasadený stromček výdatne zaliať. Pravidelnú zálievku, ktorú môžete obohatiť o výluh z Hnojíka, doprajte novovysadenej tuji pravidelne. Mulčovanie pôdy, napríklad pomocou Keram Agro (odľahčený keramický mulč), zabráni zbytočnému odparovaniu vody a udrží vlhkosť pôdy. Mulč umiestnite tak, aby ste ho nedali tesne okolo kmeňa.
Výsadba živého plotu
Pre výsadbu živých plotov sú najvhodnejšie odrody s hustou korunou. Výška plotu by nemala presahovať tri metre. Na jeden meter sa vysádzajú dve až tri dreviny. Na výsadbu živého plotu je ideálne vykopať jamu so šírkou tridsať centimetrov a s dĺžkou podľa potreby. Postup vysádzania je rovnaký ako pri jednotlivých stromoch. Samostatne vysadené stromy môžu byť vyššie a ozdobne strihané.
Strihanie tují
Strihanie tují je potrebné pre získanie požadovaného hustého živého plotu, poskytujúceho súkromie a príjemný vzhľad. Je rozdiel pri pomaly rastúcich tujách a rýchlorastúcich. Kým pomaly rastúce sa používajú spravidla ako solitéry, v skalkách či pestovateľských nádobách, rýchlorastúce sa zväčša vysádzajú ako živý plot. Ak rýchlorastúci kultivar nebudete pravidelne strihať, najneskôr 1 rok po výsadbe, nezískate požadovaný hustý živý plot.
- Dôležitosť rezu: Pravidelný každoročný rez je preto nevyhnutný. Tvarovanie rezom zabezpečuje dostatok slnečného svetla pre nižšie časti tuje, bez ktorého sa v nich vytvára viac drevnatých vetiev bez ihličia. Zároveň rezom zabezpečíte bohatšie smerovanie živín do nižších častí rastliny, vďaka čomu budú rovnako pekne zelené ako vrchná časť.
- Technika rezu: Nikdy nestrihajte tuje hlboko do drevnatých častí bez ihličia, na tých miestach by ostali holé konáre bez ihličia, lebo len konáriky so zeleným ihličím dokážu dorastať. Aby boli celé rastliny rovnomerne pokryté zeleným ihličím, odporúča sa tvarovať živý plot od mlada do tzv. kónického tvaru. Teda tak, že jeho spodná časť bude širšia a postupne smerom k vrcholu sa bude zužovať. Odporúčaný sklon strihu je 5° až 10°. Tento tvar zároveň pomáha predchádzať poškodeniam spôsobeným snehovou nádielkou. Pri strihaní tují začnite úpravu vždy spodnou časťou, následne boky a ako poslednú zostrihajte vrchnú časť.
- Termíny strihania: Strihanie tují sa robí v čase vegetácie. Ideálnym časom na ich rez je neskoré leto až skorá jeseň. Ak ich nestihnete ostrihať v tomto čase, môžete to ešte urobiť počas neskorej jari po vyzretí nových výhonkov. Je dôležité prispôsobiť sa aktuálnym poveternostným podmienkam. Strihanie tují sa neodporúča počas horúcich dní. S prvým strihaním po výsadbe môžete počkať 2 až 3 mesiace, do zakorenenia stromčekov. V tomto období nezabúdajte na pravidelnú bohatú zálievku. Živý plot z tují sa odporúča strihať 2x ročne pre získanie hustejšieho habitu: prvý termín je na konci jari a druhý na konci leta.
Hnojenie tují
Pre krásny a zdravý rast a prosperovanie je hnojenie u tují nevyhnutné. Odporúča sa hnojiť raz za 3 - 4 týždne, a to od začiatku mája do konca augusta, alebo aspoň dvakrát ročne. Hnojivá, ktoré obsahujú dusík, je potrebné použiť na jar a opakovanie si nechať napríklad na jún. Určite nehnojte neskôr, keďže sa tak predĺži vegetačné obdobie a tuje nebudú toľko rezistentné voči mrazu. Mrazuvzdornosť sa dá posilniť vďaka hnojivám s obsahom draslíka. Aplikovať by sa mali v auguste či septembri. Pri pestovaní si dajte pozor aj na škodcov, ktorí môžu zapríčiniť odumieranie vetvičiek.
- Typy hnojív: Pre tuje sa odporúča používať vyvážené hnojivo so zmesou živín, ako je dusík (N), fosfor (P) a draslík (K), napríklad 10-10-10 alebo 14-14-14. Pre tuje je dôležitý vyšší obsah dusíka. Draslík je dôležitý na posilnenie odolnosti rastliny voči chorobám a nepriaznivým podmienkam.
- Organické hnojivá: Ak ide o kravský či konský hnoj, nie je vhodné používať nekvalitne rozložený. Výborný je vermikompost. Pre výživu tují sú odporúčané TRusEko Agro PRÉMIUM alebo Hnojík, ktoré sú organické, dlhodobo poskytujú vyvážené živiny, zabraňujú poruchám vstrebávania živín a posilňujú imunitu rastlín. Obsahujú unikátnu účinnú látku chitínu, vďaka ktorej majú repelentné účinky na škodcov. Ich používaním nemôžete spôsobiť prehnojenie či spálenie rastlín.
- Špeciálne prípravky: Ďalším skvelým pomocníkom je KlinoGrow, ktorý prispeje ku sýtejšiemu vyfarbeniu a krajšiemu a zdravšiemu rastu tují. Okrem toho pôsobí preventívne voči hubovým ochoreniam. Ako ochranu pred silným slnečným žiarením, pred vyblednutím sfarbenia i na zvýšenie odolnosti voči patogénom a škodcom sa odporúčajú ZeoSand Sil M20 a MegaSil Agro. Okrem toho pomáhajú znížiť množstvo zálievky potrebnej pri pestovaní tují, a to vďaka tomu, že znižujú u nich vyparovanie vody.
- Horká soľ: Horká soľ na tuje (síran horečnatý) je veľmi vhodná najmä pri žltnutí ihličia alebo spomalení rastu, ktoré môže byť spôsobené nedostatkom horčíka. Stačí ju aplikovať podľa návodu - buď ako zálievku alebo postrek, ideálne na jar a začiatkom leta.
Možné problémy, choroby a škodcovia tují
Pri pestovaní tují sa môžeme stretnúť s niekoľkými problémami vo forme ochorení, škodcov či negatívnych vplyvov.
Príčiny hnednutia ihličia
Hnednutie ihličia môže byť spôsobené rôznymi faktormi, vrátane nedostatku vody alebo živín, zmien pH pôdy, premokrenia alebo nadbytku vlhkosti, chorobami alebo škodcami. Pokiaľ ale tuja začne silnejšie presychať, ide o signál, že niečo nie je v poriadku. Tuja môže meniť farbu pri nedostatku živín, ale aj pri jeho prebytku.
Choroby tují
V našich klimatických podmienkach sa najčastejšie môžeme stretnúť s týmito ochoreniami tují:
- Fytoftorová hniloba koreňa (Phytophthora spp.)
- Hnednutie ihlíc tují (Didymascella thujina)
- Pestalotia funerea (syn. Pestalotiopsis funerea)
- Spáľovka tuje (Kabatina thujae)
Rozvoj hubových ochorení podporuje nadmerne vlhké prostredie a kyslejšie pH pôdy. Pri silnom napadnutí je odporúčané použitie fungicídnych prípravkov a doplnenie vápnika. Keďže hubám vo všeobecnosti nevyhovuje zásadité prostredie, aplikácia KlinoGrow vo forme postreku je nielen vhodná pri napadnutí, ale aj ako jeho prevencia. Vhodné je zapracovať do pôdy KalciFerro - jemne mletý dolomitný vápenec. Jeho aplikáciou do pôdy nielen zlepšíte jej vlastnosti, zvýšite účinnosť hnojív a využitie živín, ale vyrovnáte pH pôdy a prispejete k vytvoreniu nevhodného prostredia pre huby napadajúce tuje. Okrem nadmernej vlhkosti a pH pôdy sú náchylnejšie tie, ktoré majú nevyváženú výživu, poruchu vstrebávania niektorej zo živín či stres z nevhodných pestovateľských podmienok.
Škodcovia tují
Škodcovia, ktorí si môžu pochutnávať na tujiach, sú:
- Lykokaz borievkový (Phymatodes glabratus)
- Lykokaz tujový (Phloeosinus thujae)
- Mínerka tujová (Argyresthia thuiella)
- Priadzovček smrekovcový (Argyresthia dilectella, A. trifasciata)
- Krasoň borievkový (Lamprodila festiva)
- Červce (Coccoidea) a puklice, napr. Štítnička borievková (Carulaspis juniperi)
- Roztočce - roztoč červený (Tetranychus urticae)
- Vošky (Aphidinea alebo Aphidoidea)
- Méry (Psylloidea)
Hoci tuje sú voči škodcom pomerne odolné, môžu byť napadnuté voškami alebo roztočmi. Proti škodcom pomáha napríklad organické hnojivo s obsahom chitínu, ktoré má repelentné účinky.
