Rovnováha medzi kyslosťou a zásaditosťou v tele, známa ako acidobázická rovnováha, je kľúčová pre správne fungovanie organizmu. Naše telo je navrhnuté tak, aby fungovalo v úzkom rozmedzí pH, ktoré sa v krvi pohybuje v mierne zásaditých hodnotách 7,35 - 7,45. Ak dôjde k narušeniu tejto rovnováhy v dôsledku stravy, stresu alebo životného štýlu, telo sa stáva náchylnejším na rôzne ochorenia.
Čo je to pH a ako funguje alkalická strava?
Pojem pH je skratka pre potential of hydrogen (potenciál vodíka). Je to miera kyslosti alebo zásaditosti telesných tekutín a tkanív, meraná na stupnici od 0 do 14. Zatiaľ čo žalúdok je prirodzene kyslý, iné časti tela vyžadujú mierne zásadité prostredie.
Alkalická strava (známa aj ako kyslo-alkalická alebo zásaditá popolová diéta) vychádza z predpokladu, že spôsob, akým metabolizujeme potraviny, zanecháva v tele zvyšky - tzv. „popol“. Kyslý popol môže organizmus oslabovať, zatiaľ čo alkalický (zásaditý) popol ho chráni.
Vplyv stravy na prekyslenie organizmu
Poľnohospodárska revolúcia a následná masová industrializácia potravín za posledných 200 rokov dramaticky zmenili naše stravovanie. Typická západná strava obsahuje vysoké množstvo rafinovaných tukov, jednoduchých cukrov, sodíka a chloridu, pričom jej chýba draslík, horčík a antioxidanty.
Prečo vzniká metabolická acidóza?
Keď je krvný obeh príliš kyslý, telo aktivuje kompenzačné mechanizmy. Aby sa vyrovnala hladina pH, organizmus často odoberá vápnik a iné zásadité minerály z kostí, cievnych stien či zubov. Tento proces, známy ako chronická acidóza, môže prispievať k:
- chronickej bolesti chrbta, hlavy a svalovým kŕčom,
- zápalom a bolestiam kĺbov,
- zníženej hustote kostí a riziku osteoporózy,
- zvýšenému riziku vzniku cukrovky 2. typu.
Ako dosiahnuť zásaditosť: Praktické tipy
Dosiahnutie zásaditosti neznamená radikálne vylúčenie všetkých potravín, ale skôr snahu o nastavenie rovnováhy. Odporúča sa pomer 80 % zásadotvorných potravín k 20 % kyselinotvorných.
1. Zloženie jedálnička
Uprednostňujte potraviny, ktoré po spracovaní zanechávajú zásaditý zvyšok:
- Zelenina: Špenát, kel, brokolica, uhorky, zeler, mrkva, cvikla, cesnak.
- Ovocie: Citróny, limetky, avokádo, banány, jablká, hrozno.
- Ostatné: Mandle, chia semienka, ľanové semienka, quinoa.
Naopak, obmedzte spracované potraviny, údeniny, červené mäso, alkohol a kofeínové nápoje.
2. Hydratácia a zelené nápoje
Čerstvo vylisované zeleninové šťavy a „zelené nápoje“ (spirulina, chlorella, mladý jačmeň) sú najprirodzenejším prostriedkom na odkyslenie. Pite dostatok vody; pre zvýšenie zásaditosti môžete do vody pridať kvapky citrónu alebo limetky.
3. Zmeňte stravovacie návyky
Dôkladné prežúvanie jedla je zásadné. Enzýmy v ústach majú viac času na rozklad potravy, čo uľahčuje trávenie a znižuje záťaž organizmu. Navyše, konzumácia jedla v pokoji a bez stresu zabraňuje zbytočnému prekysleniu.
4. Životný štýl
Pozitívny prístup, pravidelný spánok a mierny pohyb sú kľúčové. Intenzívny šport môže produkovať kyselinu mliečnu, preto zvoľte skôr regeneračné aktivity. Zásadité kúpele (s himalájskou alebo morskou soľou a sódou bikarbónou) môžu pomôcť neutralizovať kyseliny aj cez pokožku.
Prečo využívať video? | PPMM
Mýty a fakty o alkalickej strave
Je dôležité rozlišovať medzi faktami a mýtmi. Hoci strava ovplyvňuje pH moču, vnútorné pH krvi je veľmi stabilné vďaka práci obličiek a pľúc. Zlepšenie zdravotného stavu pri alkalickej diéte často pramení práve z toho, že sa človek začne vyhýbať spracovaným potravinám a cukru. Pred každou radikálnou zmenou stravy sa vždy poraďte s lekárom, najmä ak trpíte chronickými ochoreniami.