Chcete kompostovať, no neviete ako na to? Prinášame vám kompletný návod ako si založiť kompost a správne ho miešať. Kompostovanie predstavuje jednoduchý spôsob, ako spracovať biologicky rozložiteľný odpad, a je súčasťou starostlivosti o úžitkovú či okrasnú záhradu. Správne kompostovanie je kolobeh spracovania záhradníckeho odpadu, jeho premena na organickú hmotu a živiny, ktoré slúžia ako hnojivo na podporu rastu rastlín.
Prečo sa oplatí kompostovať?
Z kompostovania budete mať úžitok vy aj vaša záhrada. Pri správnom zaobchádzaní a starostlivosti produkuje kompost drahocenný humus, ktorý je dôležitý pre úrodnosť pôdy a tým aj na optimálny rast rastlín. Kompost tento odpad premení na cenný humus - optimálnu výživnú pôdu do kvetináčov a záhonov, ale aj na stromy alebo trávnik na vašej záhrade. Hlavnou výhodou kompostovania je výroba kvalitného humusu mimo pôdneho prostredia.
Využitím kompostu sa zvyšuje obsah humusu v pôde a výrazne sa urýchli proces obnovy úrodnosti pôdy. Pôda by mala obsahovať približne 3 % organickej hmoty a z hľadiska úrodnosti pôdy tvorí jej významnú a nezastupiteľnú súčasť. Humus je dôležitý pre vytváranie štruktúry a kyprosti pôdy, kapacity živín a vody. Tým pádom priaznivo ovplyvňuje vodný, vzdušný a tepelný režim pôdy. Okrem toho, že sa šikovne zbavíte veľkej časti záhradného odpadu, získate vyzretý kompost, čo je fakticky organické hnojivo, ideálne na pestovanie rastlín. Oproti maštaľnému hnoju má kompost výhodu v tom, že nestráca živiny a tak nie je potrebné ho okamžite po rozhodení na pestovateľskú plochu zapracovať do pôdy. Prvá zásadná výhoda je udržanie záhradkára vo fyzickej kondícii, pretože dobrý kompost potrebuje starostlivosť, a občasné prehadzovanie materiálu je také záhradkárske fitko.
Výber a umiestnenie kompostéra
Prvým krokom k úspechu je vybrať si správny kompostér. Ten si treba vyberať podľa toho, akú veľkú záhradu máte. Nemusíte sa obmedzovať tým, že si zadovážite len jeden kompostér. Či už ste si vybrali jeden väčší kompostér alebo viacero menších, dôležité je ich umiestnenie.
V prvom rade by malo byť zvolené miesto dobre dostupné, a to aj s fúrikom. Ideálne by malo byť v blízkosti kuchyne, odkiaľ bude pochádzať veľká časť odpadu. Ohľad berte aj na vašich susedov a zachovajte dostatočný odstup od ich domu alebo terasy. Kompost potrebuje určitú vlhkosť, takže ho umiestnite do tieňa - na miesto, kde nebude na priamom slnku, aby materiál nevysychal príliš rýchlo a rozkladné procesy mohli prebiehať tak, ako majú. Vopred si odsledujte, kde v záhrade je suché miesto s dobrým odvodňovaním, na ktoré svieti slnko, no nie od rána do večera. To je totiž dokonalé miesto pre váš nový kompostér. Určite ho nenechajte stáť na mieste, kde aj niekoľko dní po daždi stále stojí voda alebo na prudkom priamom slnku. Ideálne je, ak sa susedia dohodnú a majú komposty na rovnakej strane a rovnakom mieste, len na druhej strane plotu.
Klasikou medzi kompostmi je kompostová hromada. Tá by mala byť v základe asi 1,5 m široká a navrstvená do výšky maximálne 1 m. Priestorovo úspornejší je kompostér z drevených lát. Použite taký druh dreva, ktorý bude proces tlenia znášať čo najlepšie, napríklad smrekovec. Spoľahlivou voľbou sú termokompostéry. Kompostovanie môže prebiehať aj v kompostových zakládkach, ktoré si možno predstaviť ako voľne loženú kopu alebo pás biologicky rozložiteľného odpadu. Výhodou sú nulové náklady na založenie zakládky, pretože je potreba iba rovná plocha, napríklad v rohu záhrady. Ďalšou výhodou je jednoduchá manipulácia pri prekopávaní a prehadzovaní kompostu. Nevýhodou je rýchlejšie presychanie zakládky, čo sa však v letných dňoch dá vyriešiť závlahou.
V predaji je množstvo tvarových variantov plastových kompostérov v rôznych veľkostiach a cenových kategóriách. Základným znakom týchto kompostérov sú perforované steny, ktoré slúžia na výmenu plynov, ktoré vznikajú pri kompostovaní a odvod prebytočnej vody, ľahké vrchné otváranie na vkladanie biologicky rozložiteľného odpadu a spodné dvierka na vyberanie kompostu. Výhodou týchto kompostérov je šetrenie miesta, pretože zabraňujú zosýpaniu a rýchlemu presychaniu zakládky. Tretí spôsob kompostovania môže prebiehať v rotačných kompostéroch. Konštrukčne sú tieto kompostéry riešené ako jeden alebo dva rotujúce plastové bubny umiestnené na kovovej konštrukcii, do ktorých sa vkladá biologicky rozložiteľný odpad. Výhodou týchto kompostérov je ich ľahká manipulácia, rýchle a jednoduché premiešanie biologického odpadu otočením bubna a jednoduché vysypanie kompostu do fúrika.
Základné princípy správneho kompostovania
Na to, aby proces kompostovania prebehol úspešne, je potrebné vytvoriť optimálne podmienky pre činnosť a rozvoj mikroorganizmov a pôdnych organizmov, ktoré sa na kompostovaní podieľajú. Pre ne je dôležitá vhodná vlhkosť a prístup vzduchu. Tak vzniknú podmienky, pri ktorých sa mikroorganizmy rozmnožujú a premieňajú biologický odpad na kvalitný humus.
Príprava materiálu: Menšie kúsky pre rýchlejší rozklad
Materiál, ktorý sme nazbierali, musíme pred zamiešaním do kompostu upraviť na správnu veľkosť. Najdôležitejšie to je v prípade ťažšie rozložiteľných materiálov (uhlíkatých) - drevo, stonky starších rastlín, tvrdšie časti zeleniny, slama, kukuričné kôrovie. Úpravu veľkosti materiálov, ktoré chceme kompostovať, môžeme urobiť pučením, sekaním, lámaním, strihaním. Platí, že čím sú menšie častice, ktoré chceme kompostovať, tým sa rýchlejšie skompostujú. Drvením totiž zväčšujeme plochu, na ktorú môžu mikroorganizmy a pôdne organizmy pôsobiť. Rovnako nám menšia veľkosť častíc pomôže aj pri manipulácii s materiálom (napr. pri prekopávaní). Všetky materiály, ktoré do kompostu pridávate, narežte na čo najmenšie kúsky. Pokosenú trávu, orezané konáre aj opadané lístie sa oplatí pred kompostovaním správne spracovať - nechať trávu preschnúť, konáre podrviť a tvrdšie listy (napríklad z orecha) posekať na menšie kúsky. Na kompost nepatria ani celé konáre, rozkladali by sa príliš dlho. Treba ich najskôr podrviť v drviči záhradného odpadu.
Zložky kompostu: Hnedý (uhlíkatý) a zelený (dusíkatý) odpad
Hnedý odpad dostal príznačný názov podľa farby odpadu, ktorý doň spadá. Pomáha kompost prevzdušňovať a je zdrojom uhlíka. Uhlík dodáva energiu mikroorganizmom, ktoré sa v komposte nachádzajú. Hnedá zložka zahŕňa najmä drevnú štiepku, lístie, kôru, vaječné škrupiny a kartónový papier. Kartónové krabice sú zaujímavý a skvelý materiál, ktorý do kompostu určite patrí. Kartón je vytvorený z celulózy zo stromov a krásne sa v ňom rozloží. Popol zo spaľovania dreva je taktiež veľmi vhodný a patrí do hnedej zložky, ktorá upravuje pomer uhlíka a dusíka.
Zelený odpad je opakom hnedého nielen vo farbe, ale aj v tom, že tieto materiály sú väčšinou mokré. Poskytujú aminokyseliny a bielkoviny potrebné na to, aby baktérie a huby mohli vykonávať svoju prácu. Medzi zelené materiály patrí napríklad pokosená tráva, škrupinky od vajec a iný biologický kuchynský odpad. Keď pridávame zelený materiál, ktorý obsahuje veľké množstvo vody a často aj dusíka, hnedé zložky ho neutralizujú.
Ako správne vrstviť a miešať kompost
Základným predpokladom pre dobrý rozklad je vyvážené miešanie materiálov. Do kompostéra by sme ich nemali dávať len tak bezhlavo. Každý druh má totiž iné vlastnosti. Založenie kompostu je ako príprava lasagní. Navrstvite kompost až po vrch striedaním vrstiev hnedého a zeleného odpadu.
Pomer uhlíka a dusíka (C:N)
Platí, že dusíkaté materiály (hnoj, trus, pokosená tráva, kuchynský biologický odpad, pozberové zvyšky zo záhrady...), ktoré sú väčšinou mäkké, šťavnaté a zelené; musíme zmiešavať s uhlíkatými (drevná štiepka, piliny, hobliny, lístie, slama, papier...), ktoré sú zväčša tvrdé, hnedé, suché. Ak budeme kompostovať všetok záhradný odpad so zvyškami z kuchyne, mali by sme sa priblížiť k správnej surovinovej skladbe. Optimálny pomer C:N v namiešanom kompostovanom materiáli je 30 - 35:1 v prospech uhlíka. Aby sa tento pomer dodržal, je vhodné kompostovať rovnaký podiel odpadu obsahujúci viac uhlíka s odpadom obsahujúcim viac dusíka. Keďže uhlíkaté materiály vznikajú na záhrade väčšinou v inom období ako dusíkaté, je vhodné si ich upravené uskladniť. Skladovať ich môžeme napr. vo vreciach vedľa kompostéra.
Nezabúdajte na správny pomer zeleného a hnedého odpadu. Na začiatok je dobré zmiešať zelený a hnedý materiál v pomere 1:3. A potom pridávať podľa potreby. Aby kompost správne pracoval, mali by sme dodržať pomer 3 diely suchých hnedých materiálov na 1 až 2 diely zelených materiálov. Ak pridáme jeden kotúč jabĺk, musíme pripraviť tri kotúče suchého materiálu, s ktorým to premiešame.
Vrstvenie a drenáž
Základná vrstva je tvorená z hrubého materiálu, ako sú vetvy alebo kúsky dreva. Kompostovú hromadu oddeľuje od zeme, takže sa k organizmom, ktoré v komposte pracujú, dostane kyslík. Do prvej vrstvy dáme hnedý - uhlíkatý odpad v podobe drievok, ktoré by nemali byť v priemere hrubšie ako 1,5 cm. Ak vyberáme miesto na kompost, určite by nemal mať betónový základ. Kompost by mal zostať v kontakte s pôdou, pretože mikroorganizmy, ktoré v nej fungujú, sa takto dostanú aj do kompostu. Ak chceme mať kvalitný kompost, je dobré mikroorganizmom pomôcť. Terajšiu vrstvu môžeme naočkovať mikroorganizmami, ktoré aktívne rozkladajú celulózu a začnú rýchlo pracovať. Novú vrstvu vždy miešame z týchto dvoch zložiek.
Teraz je možné striedavo nanášať približne 10 cm vysoké vrstvy zelených (dusíkatých) a hnedých (uhlíkatých) materiálov. Hrúbka nového materiálu, ktorý pridávame, by nemala presiahnuť 20, maximálne 30 cm. Ak má vrstva biologického materiálu asi 30 cm, nasypte na ňu zeminu a opäť môžete pokračovať v ukladaní odpadu. Celková výška kompostu by mala byť ideálne okolo 1,5 m. Veľmi vhodné je mať vedľa kompostu napríklad spracované, nadrvené vetvy z ostrihaných stromov, a pri pridávaní zeleného materiálu prisypávať práve z tejto štiepky.
Prácu si môžeme uľahčiť, ak pri zakladaní kompostu na dne kompostéra urobíme tzv. drenážnu vrstvu z väčších (cca 20 cm), hrubších (cca 2-5 cm) konárov. Do nej potom vpichnime niekoľko (podľa veľkosti kompostéra, ideálne 2 až 5 ks) perforovaných trubiek, ktoré budú mierne presahovať úroveň zásobníka. Až potom do zásobníka začneme ukladať materiály na kompostovanie. Tento systém zabezpečí dostatočné prevetranie kompostu. Namiesto trubiek môžeme použiť napr. drevené koly, ktoré po naplnení kompostéra vytiahneme, čím zabezpečíme prúdenie vzduchu (komínový efekt).
Dôležité faktory pre úspešné kompostovanie
Na to, aby proces kompostovania prebehol úspešne, je potrebné dodržať niekoľko základných faktorov, aby prebehol proces kompostovania rýchlo a bez komplikácii v podobe hnitia a plesnivenia kompostovej zakládky.
Prevzdušnenie (aerácia)
Kompostovanie je aeróbny proces - za prístupu kyslíka. To znamená, že kompost potrebuje nielen piť, ale aj dýchať. Bez vzduchu kompost iba hnije a zapácha. Na prístup vzduchu by sme mali myslieť už pri výbere kompostéra. Nemusíme zabudnúť na vetracie otvory, ktoré umožnia samovoľné prevzdušňovanie. Ďalšou z možností ako zabezpečiť dostatok vzduchu v komposte je jeho prekopávanie. Kompost by sa mal aspoň dvakrát prehádzať - to je to záhradkárske fitko. Musíme celú hromadu prehodiť na druhé miesto, preto sa pri zakladaní kompostu robia napríklad tri ohrádky. Do jednej ukladáme materiál a zvyšné dve sú na prehadzovanie. Z tej poslednej potom vyberáme hotový materiál. Prekopávkou okrem prevzdušnenia zabezpečíme aj dôkladné premiešanie všetkých kompostovaných materiálov, čím sa zabezpečí rovnomernejší rozklad. Klasická rada, ktorú je však dobré mať na pamäti, je nezabúdať kompost prehadzovať a tak ho prevzdušniť. Malo by sa prekopávať minimálne 1-2x počas doby rozkladu. Každý kompost by sa mal aspoň dva až trikrát prehádzať. Ak máme pocit, že kompost prestáva žiť, ideálne je ho prevrstviť, prekopať a premiešať vrstvy, ktoré v ňom sú. Tak sa spozná aktívny a skvelý záhradkár, ktorý neľutuje energiu, ktorú vynaloží na prehadzovanie kompostu. Odmenou je nádherný materiál, ktorý nám vznikne.
Vlhkosť
Správna vlhkosť je nevyhnutnou požiadavkou správneho kompostovania. Ak má kompostovaný materiál nedostatok vlhkosti, proces sa spomaľuje alebo až zastavuje. Správna vlhkosť úzko súvisí s predchádzajúcimi podmienkami. Čím je hrubšia štruktúra zmesi materiálov, tým môže obsahovať vyššiu vlhkosť, ale aj tým dlhšie trvá rozkladný proces. Ideálna vlhkosť pri kompostovaní sa pohybuje v rozmedzí 60 - 70 %. Nesmieme zabudnúť, že do uzavretého kompostéra sa bez našej pomoci voda nedostane. Polievanie kompostu je dôležitou súčasťou procesu. Našou úlohou je udržiavať kompost stále stabilne vlhký. Aspoň počas letných horúčav, pri polievaní záhonov, pridáme 2 - 3 kanvice aj do kompostu, aby sa udržiaval prirodzene vlhký. Ideálne tak, aby na ňom nestála voda a zároveň vrchná vrstva nevysychala.
Pri pokročilejšom rozklade sa dá optimálna vlhkosť zistiť jednoduchým spôsobom: hrsť kompostovaného materiálu stisneme v ruke. Medzi prstami by sa malo objaviť len niekoľko kvapiek tekutiny (cca 3 až 4). Po roztvorení ruky by mala zmes materiálov zostať pohromade. Ak vytečie veľa vody, je materiál prevlhčený a musíme do neho pridať suché, savé a hrubšie materiály. Vlhkosť možno zvýšiť zálievkou a znížiť prekopávaním.
Teplota
Teplota je ďalším dôležitým faktorom. Kompost je živý organizmus, v ktorom prebieha obrovské množstvo živých procesov. V prvej fáze by nemala presiahnuť 70 °C, pretože sa likvidujú baktérie, ktoré rozkladajú organické látky. Nedostatočná teplota zase spomaľuje proces ich rozkladu. Teplota sa meria pôdnymi teplomermi, znížiť sa dá zálievkou a zvýšiť prekopávaním. Ak máme dobre založený kompost, v jeho centre sú pomerne vysoké teploty, okolo 50 až 70 °C, ktoré dokážu veľa choroboplodných zárodkov zahubiť a zároveň obmedziť klíčenie burín.
Čo do kompostu patrí a čo nie
Je mnoho vecí, ktoré do kompostéru môžeme dávať bez rozmýšľania. V komposte možno spracovať všetky organické odpady, ako je pokosená tráva, zvyšky zeleniny, listy, seno, podrvená drevná hmota. Vhodné sú zvyšky ovocia a zeleniny, lístie, vňate, tráva, bylinné výhonky stromov a krov a tiež konáre, kôra a ďalšia drevená hmota.
Čo do kompostu nepatrí
- Oleje, tuky, živočíšny odpad, kosti, mäso alebo zvyšky z mäsa: Tieto veci kompost degradujú a priťahujú organizmy, ktoré v komposte nechceme, ako napríklad hlodavce a hmyz.
- Šupky z citrusových plodov: Sú pomerne zložitý materiál.
- Napadnuté/choré rastliny: Takéto materiály do kompostu nepatria, napríklad jablká napadnuté moniliózou. Kompost a procesy prebiehajúce v ňom si s touto chorobou ťažko poradia.
- Tráva ošetrená herbicídmi: Ak ošetrujete trávnik proti dvojklíčnolistovým burinám, túto trávu určite do kompostu nedávajte. Veľké množstvo reziduálnych zvyškov po herbicídoch môže obmedziť v raste aj paradajky alebo inú zeleninu, ktorú v záhrade máme.
- Popol z uhlia: Je úplne nevhodný do kompostu.
- Opadané zhnité ovocie vo veľkom množstve: Keď tam vysypeme hromadu zhnitých jabĺk, nedochádza k suchému rozkladu, ale ku kvasnému procesu a ten v komposte nechceme. Môžeme pridať len časť jabĺk, ale určite nie z celej záhrady, to by celý kompost zdegradovalo. V takýchto prípadoch vieme využiť obecné a mestské kompostárne.
- Orechové lístie: Je všeobecne známe, že orechové lístie sa do kompostu sa nedáva, je úplne nevhodné.
Sústrediť by sme sa mali na zvyšky, ako je napríklad kávová usadenina, ktorá je ideálna do kompostu. Ak necháme pokosenú trávu dva-tri dni zvädnúť a potom ju zhrabeme, získame úplne iný materiál. Vtedy ho môžeme použiť ako hnedú zložku v komposte.
Urýchlenie procesu kompostovania
Kompostovanie viete urýchliť tým, že sa oň budete dobre starať.
- Všetky materiály, ktoré do kompostu pridávate, narežte na čo najmenšie kúsky.
- Nezabúdajte na správny pomer zeleného a hnedého odpadu.
- Nezabúdajte kompost prehadzovať a tak ho prevzdušniť.
- Polievanie kompostu je taktiež dôležitou súčasťou procesu.
- Pridajte kalifornské dážďovky. Aj keď nemáme vermikompostér, násadu dážďoviek môžeme pridať priamo do záhradného kompostu. Nemusíme sa báť, že by sa nám rozbehli po záhrade. Práve naopak, budú sa zdržiavať len v priestore kompostovaného materiálu a navyše ho spracujú veľmi rýchlo a efektívne. V zime sa sústredia do stredu hromady, kde je stále teplo.
- Použite urýchľovače kompostu alebo baktérie. Novú vrstvu môžeme naočkovať mikroorganizmami, ktoré aktívne rozkladajú celulózu a začnú rýchlo pracovať. Tieto prípravky sú vo forme sypkej látky, ktorá sa rozsype alebo sa prípravky zalejú vodou a následne rozlejú na kompostovú zakládku alebo do kompostéra. Urýchľovače sú vhodné už pri zakladaní kompostu aj pri jednotlivom vrstvení. Keď začíname s kompostom, je vhodné urobiť spodnú vrstvu z vetvičiek a urýchľovač pridať pri každej ďalšej vrstve. To znamená, pri zakladaní pridáme mikróby, aby sa proces poriadne rozbehol, a s každou novou 30 cm vrstvou ich zľahka doplníme. Takto nám celý proces prebehne omnoho rýchlejšie.
Niektoré urýchľovače obsahujú aj výživu na naštartovanie procesu rozmnožovania týchto mikroorganizmov. Existujú aj prípravky, ktoré dokážu pomerne rýchlo rozkladať aj opadané lístie. Vďaka nim môžeme toto lístie využiť na prípravu zeleninových záhonov na jarnú sezónu. Aplikácia funguje tak, že nahrabeme lístie na zeleninový záhon v približne 20 cm vrstve a posypeme prípravkom. Následne ho zapracujeme do pôdy, zaryjeme alebo prejdeme rotavátorom. Zmiešaním s pôdou, ktorú máme na záhone, zrýchli rozkladné procesy a na jar je lístie rozložené.
Ako vyrobiť kompost - rýchlo a jednoducho
Starostlivosť o kompost a riešenie problémov
Kompost je živý organizmus, v ktorom prebieha obrovské množstvo živých procesov. Preto je potrebné sa oň správne starať.
Zápach z kompostu
Nepríjemný zápach je dôkazom toho, že procesy neprebiehajú správne. Nie je tam dostatočný prístup vzduchu alebo obsahuje zložky, ktoré do kompostu nepatria, najčastejšie živočíšne zvyšky. Ďalším problémom môže byť aj veľké množstvo zeleného odpadu, ktorý je bohatý na vodu a dusík. Veľká chyba, ktorú záhradkári často robia, je pridanie veľkej vrstvy čerstvo pokosenej trávy, ktorá sa intenzívne zahreje a začne prebiehať proces kvasenia. Vtedy kompost začne zapáchať, pretože tráva bola plná vody a je jej príliš veľká vrstva.
Hmyz a hlodavce
Okolo kompostu sa môže objavovať hmyz a niekedy zápasíme aj s myšami. Závisí od toho, aký odpad a ako ho ukladáme. Ak budeme pracovať iba s rastlinným odpadom, myši ani hmyz sa tam nebudú zdržiavať. Ak do kompostu nebudeme dávať pečivo a zvyšky, ktoré lákajú hlodavce, nebudú mať dôvod sa tam sťahovať. Kompost ich primárne láka práve vtedy, ak tam umiestnime materiál, ktorý je pre ne príťažlivý. Hlodavce láka v komposte najmä pečivo a zvyšky.
Vysychanie kompostu
Ak nám kompost schne, pridáme viac vlhkej zelenej vrstvy alebo ho treba polievať. Našou úlohou je udržiavať kompost stále stabilne vlhký. Aspoň počas letných horúčav, pri polievaní záhonov, pridáme 2 - 3 kanvice aj do kompostu, aby sa udržiaval prirodzene vlhký. Ideálne tak, aby na ňom nestála voda a zároveň vrchná vrstva nevysychala.
Ako spoznať hotový kompost
Moment na ktorý čakáme od založenia kompostu je rozhodne jeho konečný produkt. Hotový kompost je veľmi tmavý, drobivý a má zemitú vôňu. Správny kompost vonia a necítime z neho žiadne kvasenie. Správny kompost je drobivý, voňavý a nadýchaný ako babičkin perník. Zrelý kompost vzniká po 6 až 12 mesiacoch. Má hnedé, skoro čierne sfarbenie, vonia po lesnej pôde a obsahuje len málo zvyškov odpadového materiálu, napr. kúsky škrupiniek. Ak v ňom nie sú vidieť nerozložené rastlinné zvyšky, vôňou pripomína lesnú pôdu, má tmavú farbu a kyprú konzistenciu, vtedy je kompost vyzretý. Huby, baktérie a živočíchy ho dokážu vytvoriť z rastlinného odpadu asi za rok. Po cca 3 mesiacoch je kompost ešte stále v ranej fáze tlecieho procesu a je možné rozoznať v ňom pridané materiály. Napriek tomu ho možno použiť na úžitkové rastliny, ktoré vyžadujú množstvo živín ako napr. paradajky, zemiaky alebo uhorky. Dobre pripravený kompost je bohatý na živiny, pôdny život a mikroorganizmy, ktoré nám pomáhajú pri produkcii v záhrade.
Test zrelosti kompostu
Ako zistiť, či je kompost už hotový a môžeme ho použiť ako vynikajúce hnojivo? Pomôže vám pri tom jednoduchý test. Do nádobky vložte dobre navlhčený kompost a vysejte tam semienka rastliny, ktorá rýchlo vyklíči. Vhodným adeptom je napríklad žerucha. Nádobku zakryte fóliou. Ak väčšina semien do týždňa vyklíči, kompost by už nemal obsahovať žiadne látky, ktoré by mohli byť škodlivé pre rastliny. Kompost je hotový na použitie v záhrade.
Použitie hotového kompostu
Kompost je dobré pred použitím preosiať - potom je ideálnou prísadou pre všetky trávnaté a záhradné plochy, zeleninové záhony alebo ako zemina do kvetináčov. Tento materiál je bohatý na živiny a dá sa povedať dosť ostrý. Mali by sme ho preriediť, primiešať záhradnú zeminu a urobiť si vlastný naočkovaný, „nadupaný“ substrát. Do kompostu priamo nevysádzame, pokiaľ nie je napríklad 3 až 4-ročný, ktorý na záhrade chvíľku ležal. Úplne nezávadná je kompostová zemina. Prechádza ešte dlhším procesom zrenia, počas ktorého sa účinok hnojiva pomaly znižuje. Preto je možné použiť kompostovú zeminu na všetky druhy rastlín. Toto hnojivo využijete najlepšie na jar alebo v lete. Najlepšie je vyberať ho na jar.
