Pivónie sú podľa starodávnych tradícií symbolom bohatstva a cti. Kvôli ich zbožnému uctievaniu mali veľkú hodnotu a nevesty ich nosili do nového manželského zväzku ako veno. Pivónie majú honosný vzhľad vďaka krásnym kvetom. Ich krása vnáša do záhrad nový život, ktorý pulzuje tými najžiarivejšími farbami. Pivonky patria medzi obľúbené trvalky. Už v minulosti boli takmer v každej predzáhradke, vo vidieckych záhradách našich babičiek. Ich krása je ťažko opísateľná. Mnohé potrebujú oporu, aby sa udržali na stonkách. Patria medzi spoľahlivé trvalky, ktoré radi splnia svoju úlohu v akomkoľvek záhone. Výborne sa kombinujú s inými trvalkami. Kvitnú od jari do leta a po odkvitnutí svojou bohatou zeleňou vyplnia akýkoľvek záhon a vytvoria dostatočne hustú hmotu. Pivonka sa dožíva aj 100 rokov, teda pokiaľ sa rozhodnete ju pestovať, zvážte jej výsadbu, teda vhodnosť miesta na dlhodobé pestovanie.
Typy a charakteristiky pivónií
Pivonky delíme do 2 hlavných skupín: bylinné a drevité. Prvou sú bylinné pivonky, ktorým každý rok odumierajú nadzemné časti. Druhú skupinu tvoria drevité pivonky. Výhonky im po odkvitnutí zdrevnatejú a stávajú sa kríkmi. Bylinné pivonky majú nižší vzrast ako drevité pivonky, ktoré dokážu narásť až do výšky 2 metrov. U bylinných je výška približne 40 - 75 cm. Okrem týchto pivoniek poznáme aj pivonky Itoh, ktoré predstavujú hybrid medzi drevitými a bylinnými pivonkami. Vyšľachtil ich Dr. Itoh v 90. rokoch.
Pivonky všetkých skupín možno nájsť v rôznych farebných variantoch - od bielej cez ružovú, krémovú, červenú až po fialovú. Aj samotné kvety sa môžu líšiť veľkosťou a tvarom, poznáme jednoduché pivonky, japonské, korunkovité či poloplnokveté. Líšia sa aj vôňou, niektoré voňajú výrazne, iné takmer vôbec. V niektorých prípadoch je vôňa svieža, citrusová, v iných pripomína vôňu ruže. Jestvuje niekoľko stoviek odrôd a druhov pivoniek, preto si skutočne je z čoho vyberať.
Príklady obľúbených odrôd
- Medzi najznámejšiu pivonku patrí Pivonka krovitá.
- Najkrajšími kvetmi s priemerom až 25 cm sa pýši odroda 'Rockie'.
- Najčastejšie sa u nás pestuje pivonka Lemoineova.
- Pivonka lekárska (Paeonia officinalis) pochádza z južnej Európy.
- Pivonka čínska (Paeonia lactiflora) sa dostala do Európy začiatkom 19. storočia z Číny a Japonska.
- Medzi odrody s bielymi kvetmi stoja za odporúčanie 'White Towers', 'Honey Gold' s bielo-zlatými kvetmi alebo pivonka 'Krinkled White' s veľkými bielymi čaškovitými kvetmi.
- Z odrôd s ružovými kvetmi možno spomenúť napríklad 'Sorbet', 'First Arrival' s ružovo-fialovým sfarbením, 'Sarah Bernhardt', 'Alexander Fleming' či 'Bowl of Beauty'.
- Pivonka 'Cytherea' či japonská pivonka 'Sword Dance' sú tiež zaujímavé.
- S krásnou koralovou farbou vás určite zaujme pivonka 'Pink Hawaiian Coral'.
- Dych vyrážajúce červené kvety ponúkne pivonka 'Nippon Beauty'.
- Tmavo červené kvety v kombinácii s výraznými žltými tyčinkami potom vynikajú pri odrode 'Buckeye Belle'.
- Kultivar 'Festiva maxima' má kvety biele s červeným lemom.
- Pivonka bylinná 'Shirley Temple' zaujme jemne bieloružovými kvetmi, ktoré neskôr blednú až na bielu farbu.
- Odroda 'Rosea Plena' sa pýši krásnymi zdvojenými kvetmi v ružovej farbe.
- Odroda ´Alba Plena´ je zaujímavá kráska s bielymi kvetmi.
- Pre biele a lesklé kvety býva hojne pestovaná aj odroda 'Duchesse De Nemours'.
Výber vhodného miesta na pestovanie
Na výbere miesta si dajte záležať - pivonky nemajú rady presádzanie, preto miesto, ktoré vyberiete, by malo byť miesto, na ktorom dlhé roky zostanú. Pri výbere stanovišťa hľadajte také miesto, ktoré spĺňa dve hlavné kritériá, a to dostatok slnečných lúčov a cirkuláciu vzduchu.
Pivonky nemajú rady tieň a polotieň, v takých podmienkach by sa im nedarilo zakvitnúť. Tieto rastliny sú zároveň náchylné na huby a plesne, ktoré sa vyskytujú práve vo vlhkých podmienkach. Preto potrebujú okolo seba priestor, aby bola cirkulácia vzduchu umožnená, keďže pivonky ako kry majú už beztak husté konáriky. Pivonky tiež nerady stoja v premočenej pôde, preto ich nesaďte na miesto s ťažkou a nepriepustnou pôdou. Vyhnite sa prievanu a severnej strane.
Správna výsadba pivónií
S vysádzaním pivoniek s vyvinutým koreňovým obalom začnite na jar. Pivonky bez koreňov vysádzajte na jeseň, aby stihli do prichádzajúcich mrazov zakoreniť. Ideálnym obdobím na presádzanie a rozmnožovanie pivónií je koniec leta, prelom augusta a septembra. Toto obdobie je zároveň vhodné aj na presádzanie pivónií. Pivonky by sa teoreticky dali rozmnožovať aj na jar, predtým, než vyrastú púčiky, no v danej sezóne tak riskujete omnoho menej kvetov.
Pripravte si jamu s rozmermi približne 50 x 50 x 50 cm. Pivonkám vyhovuje priepustná, mierne kyslá pôda s pH 6,0-7,0. Nevhodné sú ťažké a premočené pôdy, ktoré sťažujú ich rast. Zeminu premiešajte s hnojivom a výhonky zasaďte. Nesmiete ich však zasadiť príliš hlboko! Dosiahli by ste tým síce bohatý rast, ale pivonky by nezakvitli, a ak áno, tak len veľmi slabo. Výhonky saďte šikmo, čím dosiahnete bohatý rast kra. Pri výsadbe nových oddenkov alebo sadeníc pivonky dbajte na to, aby ste ich nezasadili príliš hlboko - oči by mali byť maximálne 5 cm pod povrchom pôdy (pre bylinné pivonky stačí 3 cm, pre drevité 7 cm).
Pri nákupe si vyberajte vitálne rastliny s viacerými púčikmi a uprednostnite rastliny vypestované v črepníku s kvalitným koreňovým balom. Na mokrých pôdach dajte na dno jamy tenkú drenážnu vrstvu zo štrku. Rastlinu sa snažíme vysadiť do takej istej hĺbky, v akej rástla v nádobe. Zeminu jemne pritlačíme a vyrovnáme. Po výsadbe rastlinu treba výdatne zaliať.
Zálievka a hnojenie
Pivonky sú síce odolné voči suchu a neznášajú premočené pôdy, v ktorých môže dôjsť k hnilobeniu koreňov. To však neznamená, že nepotrebujú pravidelnú zálievku. Dostatok vody potrebujú hlavne po zasadení, pri presádzaní, rozmnožovaní, počas letných horúčav a počas prvého roka rastliny. Nedostatok vody sa prejaví na vädnutí, ale aj zmenou farby listov, blednutím, vysychaním púčikov aj listov. Pivonky preto polievajte raz do týždňa a pri dospelých rastlinách raz za 2 týždne. Potrebu vody si môžete overiť aj dotykom pôdy - ak je pôda suchá aj v 5 cm hĺbke, rastlinu polejte. Rastlinu však neprelievajte, inak riskujete vznik hubových ochorení a plesní.
Pivonky si na hnojenie nepotrpia, najmä prvé tri roky po výsadbe. Rastlinu môžete neskôr hnojiť minerálnym hnojivom alebo kompostom, ktorý zapracujete do pôdy. Hnojivo môže podporiť ich rast a kvitnutie, najmä v prvých rokoch. Pivonkám chýba najčastejšie fosfor a niekedy dusík, ktoré možno doplniť hnojivom na pivonky, alternatívne hnojivom na tulipány, cibuľoviny alebo ruže, či kvalitným kompostom. Vhodné sú aj hnojivá s postupným uvoľňovaním. Keďže sa zaobídu aj bez hnojenia, úplne postačí aplikovať jednu dávku hnojiva raz ročne. Pri mladých rastlinách to môže byť na jar, keď rastú a potrebujú živiny navyše. Vhodné je vtedy použiť hnojivo s fosforom, no nižším obsahom dusíka. Ak chcete hnojením podporiť kvitnutie, hnojivo aplikujte, keď sa objavia prvé púčiky. Ďalšou možnosťou je hnojenie na jeseň, v septembri až októbri, kedy rastline dodáte živiny pred príchodom zimy.
Presádzanie a rozmnožovanie
Pivonky nepatria medzi kvety, ktoré by si rýchlo zvykali na nové prostredie. Sú to rastliny, ktoré zle znášajú presádzanie a akúkoľvek manipuláciu. Najvhodnejším obdobím na rozmnožovanie a presádzanie pivónií je koniec leta a začiatok jesene, ideálne od 15. augusta do 15. septembra. V tomto čase pomaly nadzemná časť pivónií zasychá, alebo už zaschla. Pred presádzaním rastlinu výdatne zalejte a okolie odburiňte. Pomocou rýľa opatrne obkopte trs presádzanej pivonky, nezabúdajte, že korene siahajú hlboko. Po vybratí z pôdy skontrolujte korene, odstráňte poškodené a suché časti. Každú novú časť následne zasaďte do zeme, podobne ako pri prvotnej výsadbe, dbajte na správnu hĺbku.
Pivonky sa dajú rozmnožiť aj semienkami, ktoré môžete z odkvitnutých kvetov pozbierať koncom leta (august/september), no semienka si môžete aj zakúpiť. Zbierajte len dobre dozreté semienka a nezabudnite ich nechať vyschnúť. Zasadiť pivonky možno dvomi spôsobmi - buď ich zasejete vonku, na záhrade, alebo vo vnútri v kvetináči. Sadenie vonku je jednoduché: nájdite vhodnú hriadku, semienka zasaďte do zeme, prikryte tenkou vrstvou zeminy a polejte. Zasadené semienka udržiavajte mierne vlhké. Ak sa rozhodnete sadiť v kvetináči, nádobu umiestnite do miestnosti s izbovou teplotou, kde by mala zostať približne 3 mesiace. Po tomto období umiestnite kvetináč na chladné miesto (5-15 °C), kde nesmie mrznúť. Na jar môžete pivonku presadiť do záhrady.
Starostlivosť a zazimovanie
Pivonky sú voči chladu dobre odolné a nevyžadujú si komplikovanú údržbu či úpravu. Bylinné pivonky je pred zimou potrebné zostrihať, ostane len malá časť stonky nad zemou. Ak pivonku na jeseň nezostriháte, horná časť rastliny odumrie a na jar nastane nový rast výhonkov.
Ak máte drevité pivónie, nikdy ich nezrezávajte až k zemi, inak dôjde k nenávratnému poškodeniu. Pred zimou môžete korunu kra mierne upraviť - zbavte sa suchých a odumretých častí a ak chcete, odstrihnite prerastajúce konáriky. Všetky odstrihnuté časti zhrabte a odstráňte. Pivonky sú voči chladu pomerne odolné, no ak žijete v oblasti s tuhými zimami, k pivonke môžete nahrabať mulč.
Pivonky nepatria medzi kvety, ktoré by si rýchlo zvykali na nové prostredie. Najvhodnejším obdobím na rozmnožovanie pivónií je koniec leta, prelom augusta a septembra. Toto obdobie je zároveň vhodné aj na presádzanie pivónií. Pivonky by sa teoreticky dali rozmnožovať aj na jar, predtým, než vyrastú púčiky, no v danú sezónu tak riskujete omnoho menej kvetov.
Po odkvitnutí kvety odstraňujte, ale pozor, nikdy neodstraňujte spoločne s kvetmi aj listy. Na jeseň odstráňte časť poškodených listov a suché listy a časť ponechajte. Na jar, keď uvidíte od koreňa nové lístky, odstráňte suché výhonky. Použite oporu pre pivonky, keďže majú ťažké a veľké kvety, často padajú do strán, čím sa môžu poškodiť.
Bežné problémy a choroby pivónií
Pivonky sú relatívne odolné proti škodcom a chorobám, no ak sa už vyskytnú, treba si s nimi vedieť včasne poradiť. Základom je poskytnúť pivonkám vhodné podmienky na rast a dobre ich pripraviť na zimu.
- Hubové ochorenia a plesne: Častým ochorením sú rôzne druhy hubových ochorení a plesní, na ktoré sú náchylné vo vlhkom prostredí, pri zlej cirkulácii vzduchu alebo pri prehnanej závlahe. Spôsobujú prerušenie kvitnutia, vysychanie púčikov, opadávanie lupienkov a neúplné vykvitnutie. Časti rastliny postihnuté plesňou odstráňte a zlikvidujte. Zvyšok rastliny môžete ošetriť fungicídnym postrekom.
- Sivá stonková hniloba: Toto hubové ochorenie postihuje pivonky hlavne počas sparných letných dní. Vyznačuje sa sivým povlakom pokrývajúcim stonku, vädnúcimi výhonkami a zasychajúcimi púčikmi. Všetky napadnuté časti rastliny je potrebné zlikvidovať a použiť fungicídny postrek.
- Múčnatka: Spoznáte ju podľa bielo vyzerajúcich, „pomúčených“ listov, ktoré začínajú vysychať. Vyskytovať sa môže hlavne vtedy, ak nie je zabezpečená cirkulácia vzduchu, pivonka sa nachádza v tieni a nemá dostatok živín.
- Strapky: Drobný hmyz, ktorý vyciciava listy. Na listoch sa objavujú tmavé bodky, škvrny a jamky, listy sa deformujú a strácajú zeleň. Preventívne sa proti nim vešajú lepové doštičky, účinnejšie môžu byť parafínové prípravky.
- Mravce: Mravce sa objavia najmä pri vzniku pukov, ktoré vylučujú sladkú tekutinu, ktorú konzumujú, no samotným pukom ani iným častiam rastliny neškodia.
Ak sa na vašich pivonkách objavujú pleseň a hubovité ochorenia každoročne, skoro na jar sa odporúča rastliny preventívne postriekať fungicídnym postrekom. Postrek možno zopakovať, čo sa odporúča najmä vtedy, ak ide o daždivú jar. Nôž alebo nožnice, ktoré ste použili, vždy vydezinfikujte, inak sa ochorenie bude šíriť ďalej.
Prečo pivónie nekvitnú?
Často kladenou otázkou u začínajúcich pestovateľov je, prečo pivónie nekvitnú. Existuje niekoľko dôvodov:
- Tienisté stanovište: Pivónie potrebujú slnečné miesto, pretože aj keď v polotieni porastú, nedostatok slnečných lúčov sa prejaví na kvitnutí.
- Vek rastliny a spôsob sadenia: Niekedy to chce skutočne len trpezlivosť, mladé rastlinky totiž nekvitnú. Chce to niekoľko rokov, v závislosti od spôsobu sadenia. Pivonkám sadeným zo semienok to môže trvať aj 5 rokov, kým pivonky rozmnožené delením kvitnú zvyčajne po 2 - 3 rokoch.
- Hlboké sadenie: V časti o rozmnožovaní sme spomenuli, že je dôležité sadiť rastliny plytko, inak nezakvitnú. Tento dôvod býva častou príčinou nekvitnutia pivoniek, pritom stačí rastlinu jednoducho vykopať a zasaďiť plytšie.
- Príliš veľa hnojiva: Kým hnojivo môže kvitnutiu dopomôcť, príliš veľa hnojiva a nesprávne vybraté hnojivo môže kvitnutiu zabrániť. Ak si chcete byť istí, že to s hnojivom nepreženiete, použite len pomaly sa uvoľňujúce hnojivo alebo organické hnojivo, ako kompost. Pozor si dávajte na hnojivá s vysokým obsahom dusíka.
- Skoré odstránenie nadzemnej časti: Pri bylinných pivonkách sa pred zimou odstraňuje nadzemná časť, avšak s týmto krokom sa netreba príliš ponáhľať.
- Nevhodné stanovište: Neznášajú vlhké stanovište, kde trpia botritídou (pleseň šedá), ktorá sa prejaví hnednutím a zasychaním pukov.
- Pôda chudobná na živiny: V takejto pôde rastlina nemá dostatok energie na kvitnutie.
Pri presádzaní lactiflora hybridov by mali na každej oddelenej časti koreňa zostať dva až tri púčiky. Rastliny nikdy nevysádzame hlbšie, ako rástli pôvodne.
Pestovanie pivónií v nádobách
Pivonky sa dajú pestovať aj v nádobách, avšak chce to skutočne veľké nádoby, hlboké aspoň 50 cm. Pivonky majú veľký a hlboký koreňový systém. Pri pestovaní v kvetináči platí, že nádoba by mala mať dostatočne veľký objem a hĺbku, a hlavne odtokové otvory, aby ste sa vyhli plesniveniu koreňov. Pri samotnom sadení sa hľuzy pivoniek umiestnia zhruba 3 cm pod povrch. Môžete pridať trochu hnojiva. Nezabudnite pôdu udržiavať vlhkú, ale nie mokrú.
Ceny pivónií
Ceny pivónií sa odvíjajú hlavne od ich druhu a odrody. Bylinné pivonky zakúpite v cenovom rozmedzí od 5 do 15 eur za rastlinu. Drevité pivonky sú o čosi drahšie, zvyčajne stoja okolo 15 - 20 eur za rastlinu v kvetináči. Ak hľadáte lacnejšiu alternatívu, zakúpiť si môžete aj semená pivoniek, ktoré stoja väčšinou v rozmedzí od 3 do 5 eur, alebo cibuľky pivoniek v rozmedzí od 5 do 8 eur.