V posledných rokoch sú šaláty dopestované v záhradke čoraz obľúbenejšie. Nečudo, veď čerstvo odrezaný, krehký a šťavnatý šalát je chutnejší ako ten z obchodu. Jeden typ šalátu, teda spôsob pestovania, však za ostatnými stále zaostáva. Je to takzvaný baby leaf šalát na odrezávanie mladých listov.
Zatiaľ čo vypestovanie hlávok šalátu trvá 80 až 110 dní od samotného vysiatia, baby leaf šalát môžete zberať už 30 až 45 dní po vysiatí. Okrem toho má ďalšie nezanedbateľné prednosti. Nemusíte si predpestovať sadenice, lebo sa vysieva priamo na záhon. Konzumujú sa mladé a krehké listy, ktoré sú veľmi chutné. Je ideálny do šalátových zmesí s rajčiakmi, paprikou, uhorkami, dá sa jesť i samotný s dresingom alebo iba pokvapkaný citrónom a olivovým olejom.
Kedy a ako vysievať baby leaf šalát
Záhon baby leaf šalátu si pripravte kdekoľvek, kde sa v záhrade uvoľní kúsok miesta. Vysievať môžete od marca do konca augusta - nehrozí nebezpečenstvo vybiehania do kvetu, lebo rastliny sa zberajú v mladom štádiu. Odporúčame vysiať sto až dvesto semien na bežný meter riadku, na malých plochách je výhodný výsev naširoko.
Pri jarnom vysievaní vyberte slnečný záhon, pri letnom pestovaní listovým zeleninám vyhovuje aj čiastočný polotieň. Pôdu pripravte pár týždňov predtým, aby stačila „sadnúť“. V čase sejby má byť substrát vlhký, nie však premokrený. Semená vysejte na povrch substrátu, jemne zatlačte, zalejte a zeminu až do vyklíčenia udržujte rovnomerne vlhkú. Keď rastliny dosiahnu výšku 10 cm, môžete začať so zberom.
Vytvorte si vlastnú zmes baby leaf šalátov
Jej základ sú klasické šaláty siate. V zmesi na rezanie mladých listov šalátu môžu byť zastúpené rastliny s rôznym tvarom aj farbou listov. Ako baby leaf však môžete pestovať aj farebnú zmes odrôd, ako napríklad zmes typu Bowl alebo Lolo rosa, či odrody 'Dubagold', 'Dubared' i 'Roden'. Ďalšia možnosť je ešte lákavejšia - zosypte zvyšky šalátov, ktoré vám zostali v pivnici na poličke, a pripravte si vlastnú zmes.
Zmes baby leaf sa však nemusí skladať iba zo šalátov. Pridajte do zmesi semienok niektorú ázijskú zeleninu. Získate tak chuťovo i tvarovo zaujímavý šalát. Pridaním čínskej listovej horčice 'Red Giant' zmes nadobudne jemnú horčicovú príchuť. Do zmesi môžete pridať 10 % semien hlávkovej čakanky, zelenej alebo červenej, výsledný produkt bude mať príjemnú horkastú chuť. Do baby leaf môžete pridať aj rukolu, rýchlo rastúce mangoldy alebo valeriánku poľnú.
Ďalšie druhy vhodné na pestovanie baby leaf
Eruka siata (rukola)
Rastlina je skôr známa ako rukola alebo roketa. Má výrazne aromatické laločnaté listy, ktoré sa zberajú štyri až päť týždňov po vysiatí, keď dosiahnu veľkosť 10 - 15 cm. Pridaním do baby leaf zmesi dosiahnete špecifickú chuť aj vôňu. V poslednom čase sa rozširuje forma Wild Rocket s tmavozelenými zúbkovanými listami a s výraznejšou chuťou.
Valeriánka poľná
Stále patrí k málo známym zeleninám. Odroda 'Large Leaved' tvorí v prvom roku pestovania bohatú listovú ružicu. Oválne predĺžené listy s pomerne výraznou žilnatinou sú šťavnaté a majú vyššiu biologickú hodnotu ako šalát. Valeriánku môžete vysievať až do októbra, neskoré výsevy pretrvajú zimu a sú určené na zber v predjarí a na jar. Veľmi dobre znáša mráz, iba pred holomrazmi ju treba chrániť netkanou textíliou.
Ázijské listové zeleniny
- Kapusta sitinová (Brassica juncea), nazývaná čínska horčica, má pikantnú a nezameniteľnú horčicovú chuť, ktorá sa zvýrazňuje s vekom rastliny. 'Red Giant' je vzrastná odroda s výrazným červeným zafarbením listov. Šalátu dodá nielen jemne pikantnú chuť, ale aj farebný akcent.
- Komatsuna (Brassica rapa var. komatsuna) tvorí otvorenú ružicu s veľkými zelenými listami. Anglicky sa volá „mustard spinach“ - horčicový špenát, listy sa vyznačujú príjemnou horčicovou chuťou. Mladé listy sú výborné do šalátov, staršie sa môžu dusiť podobne ako špenát.
- Mizuna (Brassica rapa ssp. japonica) tvorí mohutnú, 25 - 35 cm vysokú ružicu s mnohými rastovými vrcholmi. Listy sú štíhle, stopkaté a strihanolisté. Sú cenené hlavne pre vysoký obsah vitamínu C, vápnika a draslíka. Nízky obsah cukrov predurčuje túto zeleninu na redukčnú a diabetickú diétu.
- Mibuna (Brassica rapa ssp. japonica) je rastom podobná mizune, listy sú štíhle a celistvo okrajové.
Pestovanie baby leaf šalátu v kvetináči na balkóne či terase
Hovorí sa, že po ľadových mužoch (Pankrác, Servác a Bonifác) sa už nemusíte báť vysadiť šaláty do kvetináčov na vašej terase alebo balkóne. Tak hor sa do toho! Tento rok si môžete užiť čerstvý šalát na tanieri každý deň. Jednou z výhod je, že do seba vďaka listovej zelenine dostanete veľa vitamínov a minerálnych látok.
Ak doma nemáte na pestovanie vôbec nič, pripravte sa na to, že si budete musieť pár vecí kúpiť. Ak ste úplný začiatočník, skúste na začiatok napríklad 2 - 3 druhy šalátov. Medzi najčastejšie pestované patrí dubolistý šalát, tzv. dubáček, ktorý môžete pestovať a postupne odlamovať jeho jemné listy počas celého roku. Pridať môžete ale aj rukolu, špenát alebo polníček. Váš šalát tak bude pekne rozmanitý.
Výroba vlastného kvetináča na šaláty
Ak si chcete doma vyrobiť svoj vlastný kvetináč na šaláty a bylinky, premyslite si, aký rozmer kvetináča chcete vyrobiť. Podľa toho si narežete dosky (je dobré si to premyslieť dopredu a podľa toho kúpiť dosky s dĺžkou 3 alebo 4 metre). Použili sme dosky so šírkou 143 mm a hrúbkou 27 mm. Na obvod kvetináča teda potrebujete osem dosiek. Ak má kvetináč väčšie rozmery, je dobré dať doprostriedka vzperu, ktorá zaistí vyššiu pevnosť.
Kvetináč si otočte naspäť dnom nadol a po obvode rozložíte nopovú fóliu, ktorá by mala mať výšku cca 2 - 3 cm pod okraj kvetináča. Kvetináč si umiestnite tam, kde ho chcete mať nastálo. Potom ho vysypte štrkom zhruba do výšky 5 cm.
Starostlivosť o šalát v kvetináči
Aby šaláty dobre rástli, rovnako ako ostatné rastliny potrebujú správne stanovisko, zálievku aj ďalšiu starostlivosť. Ideálne je kúpiť si kvetináče s podmiskami, do ktorých bude odtekať prebytočná voda. Ak už ste šaláty vysadili a nečakane ešte prídu mrazíky, stačí kvetináče len prikryť. Na noc môžete kvetináče odniesť dovnútra.
Šaláty potrebujú veľa zálievky, ale musíte si dať pozor aj na preliatie. To všetko tiež záleží od miesta, kde sú na balkóne alebo vašej terase umiestnené. Vyhnite sa priamemu slnku, ktoré by uškodilo. Radšej pre šaláty nájdite miesto v polotieni - tam budú spokojné.
Kto už niekedy šaláty pestoval, určite vie, že slimáky ich doslova milujú. A nie je vôbec jednoduché sa ich zbaviť. Pestovanie v hrantíkoch na balkónoch má výhodu, že rastliny nemusíme chrániť pred slimákmi ani skočkami ako v záhrade.
Základné pravidlá pre pestovanie šalátu
Šalát je rýchlo rastúca a výživná listová zelenina, ktorú môžete pestovať jednoducho aj vo vlastnej záhrade či na balkóne. S týmito tipmi dosiahnete bohatú úrodu chutných listov počas celej sezóny.
- Čas výsevu: Šalát je najlepší na výsev na jar a jeseň, keď sú teploty mierne. Je to chladnomilná plodina, ktorá sa najlepšie darí pri teplotách medzi 10-18 °C. Semená šalátu vysievajte do hĺbky 1 cm, s rozostupom 20-30 cm medzi rastlinami, aby mali korene dostatok priestoru na rast.
- Stanovište: Šalát preferuje slnečné stanovište, ale znesie aj polotieň, najmä v teplejších oblastiach. Vysoké teploty môžu spôsobiť, že šalát začne predčasne kvitnúť, čo znižuje jeho kvalitu.
- Pôda: Šalát vyžaduje dobre priepustnú, humóznu pôdu bohatú na organické látky. Pred výsevom je vhodné zapracovať do pôdy kompost alebo organické hnojivo, aby si zabezpečil dostatok živín. Nie je vhodné priame hnojenie maštaľným hnojom.
- Zavlažovanie: Šalát potrebuje pravidelné a rovnomerné zavlažovanie, aby bola pôda stále mierne vlhká. Polievanie je obzvlášť dôležité počas horúcich dní.
- Hnojenie: Používajte organické hnojivá alebo kompost, ktoré podporujú rast zdravých a chutných listov. Ak pestujete šalát v chudobnej pôde, môžete pridať mierne množstvo dusíkatého hnojiva, ktoré podporuje rast listov.
- Škodcovia a choroby: Šalát môže byť napadnutý slimákmi, voškami alebo molicami. Zabezpečte dostatočnú cirkuláciu vzduchu medzi rastlinami, aby sa znížilo riziko plesňových ochorení, ako je pleseň sivá.
Rôzne druhy šalátov a ich pestovanie
Šalát hlávkový (Lactuca sativa var. capitata)
Tento šalát tvorí kompaktné hlávky s jemnými a šťavnatými listami. Hlávkový šalát má krátke vegetačné obdobie, len 30 - 110 dní. Vysievajte ho na slnečné stanovisko. Môžete ho pokojne vystaviť veľkým rozdielom medzi nočnou a dennou teplotou. S pestovaním priesad skorého šalátu môžete začať už koncom januára až vo februári hustým výsevom do dostatočne priestranných nádob. Keď majú sadeničky dva pravé listy, môžete ich rozsadiť do zakoreňovačov. Do záhrady môžete sadiť priesady so 4 až 6 pravými listami od marca až do konca apríla. Dodržiavajte vzdialenosť 25 cm medzi riadkami aj v riadkoch. Vyžaduje plytké sadenie - srdiečko sa musí nachádzať minimálne 1 cm nad zemou.
Listový šalát (Lactuca sativa var. crispa)
Nemá hlávky, ale rastie vo forme voľne usporiadaných listov. Môžete ho pestovať v rôznych odrodách s rôznym tvarom aj farbou listov od žltozelenej až po červenohnedú farbu. Záhradkári si tento druh obľúbili pre menšiu náchylnosť na vybiehanie do kvetu. Môže sa pestovať priamym výsevom aj z priesad. Na ich predpestovanie budete potrebovať mesiac až mesiac a pol času pred plánovaným sadením. Vysádzajte do sponu 30 x 30 cm. So zberom môžete začať približne o dva mesiace.
Rímsky šalát (Lactuca sativa var. longifolia)
Má dlhé, chrumkavé listy a je skvelý na prípravu Caesar šalátov. Jeho vegetačná doba je od 100 do 120 dní. Vyžaduje humózne piesočnato-hlinité alebo hlinito-piesočnaté pôdy. Vo fáze priesad znesie teploty až do - 6 °C. Počas pestovania bude potrebovať teploty okolo 15 - 20 °C bez poklesu pod 0 °C. Sejbu môžete začať už od polovice februára do polovice marca. Do záhrady vysádzajte pri dodržaní vzdialenosti od 30 do 40 cm. Po vyvinutí hlávok už nezalievajte, aby hlávky nezačali hniť.
Ľadový šalát (Lactuca sativa var. crisphead)
Tento druh je veľmi chrumkavý, s tesne usporiadanými listami. Pre jeho odolnosť voči vybiehaniu do kvetu ho môžete pestovať počas celej sezóny. Patrí tiež k druhom odolným voči chorobám. V porovnaní s ostatnými druhmi ho môžete tiež o niečo dlhšie skladovať. Ľadový šalát nemá vysoké nároky na prostredie. Nemá rád len priveľmi zamokrené a ťažké pôdy a teploty pod 0 °C. Vysievať ho môžete priamo na záhon alebo si predpestovať priesady. Vysádzajte v spone 30 x 30 cm, odrody väčšej veľkosti až do 40 cm. Po výsadbe prekryte netkanou textíliou na 4 týždne, čím urýchlite rast a ochránite pred škodcami.
Batávia (Lactuca sativa var. Batávia)
Tento typ šalátu kombinuje vlastnosti hlávkového a listového šalátu, vytvára voľnejšie hlávky s chrumkavými listami.
Nejjednodušší způsob, jak pěstovat hlávkový salát 🥬
Pestovanie šalátu Baby Leaf v zime
Šalát Baby Leaf isto poznáte z regálov supermarketov. Je to čerstvý šalát, ktorý je navyše plný vitamínov. Názov, ktorý nie je pomenovaním konkrétnej odrody šalátu. Ide o označenie spôsobu jeho pestovania. Vo voľnom preklade Baby leaf môže znamenať mladé listy.
Od marca do jesene môžeme siať baby leaf šalát na záhony a do skleníkov. Ak sa chcete dopracovať k zberu úrody rýchlejšie, prikryte šalát netkanou bielou textíliou. V zimných mesiacoch využijete pre pestovanie baby leaf šalátu samozavlažovací kvetináč. Umiestnite ich v dostatočne teplom prostredí. Pre sadenie v decembri a januári sú najvhodnejšie odrody šalátu ako napríklad Neferin, Cézaros, Citrin, Smaragd.
Šalát sadíme do riadkov vzdialených 8 cm. Hĺbka výsevu by mala byť 0,5 cm. Na jeden meter riadku vysadíme jeden gram osiva, to je zhruba 100 - 200 semien na meter riadku. Klíčenie nastáva zvyčajne po 6 - 14 dňoch. Optimálna teplota pre klíčenie šalátu je 5-15 °C. Kvetináče umiestnite na svetlé miesto v teplote 10 - 18 °C. Zber nastáva, keď rastliny dosiahnu výšku okolo 10 cm. Prvého zberu sa dočkáme za 4 - 8 týždňov, závisí to od intenzity svetla a teploty. Postupne odtŕhame jednotlivé vonkajšie listy.
Využitie mladých šalátových listov
Donedávna bol zeleninársky trend prevažne zameraný na dopestovanie zelenín do štádia plnej zrelosti. Po novom sa však začali na kulinárske účely hojne využívať aj mladé nedozreté listové zeleniny, najmä na prípravu jemných listových šalátov. Do pestovania týchto mladých šalátikov sa môžeme pustiť aj na konci leta či začiatkom jesene. Kým príde zima, stihneme pozberať aj tri či štyri úrody. Ide o všetky hustejšie vysiate rýchloklíčiace rastliny, ktoré sa po zbere dobre regenerujú.
Uprednostňujeme zber tesne pred konzumáciou - kým sú čerstvé, je ich kvalita najvyššia, rovnako obsah vitamínov najvyšší a chuť najlepšia, hoci v mikroténovom vrecúšku v chladničke vydržia aj dva dni. Tiež môžeme vytrhať celé rastliny a vysiať nové. Pri tomto spôbe je lepšie postupovať tak, že v asi 7-dňovom intervale vysievame rastliny vždy na inú hriadku.
Z vňatí a listov dlhovegetačných zelenín využívame zásadne len mladšie jemnejšie časti, nesmú byť ošetrené pesticídmi. Dopestovanú vysokovýživnú a vitaminóznu zeleninovú biomasu vo forme mladých listových šalátikov by sme nemali využívať len ako klasickú maloobjemovú prílohu k niektorým jedlám, ale ďaleko častejšie a bohatšie - zelenina (najmä surová) by mala tvoriť aspoň 50 % skonzumovaného jedla.
Môžeme z neho vytvoriť aj samostatný chod pridaním bielkovinovej zložky vo forme naklíčenej strukoviny, vajíčka natvrdo, syra, duseného kuriatka či pečenej ryby, a tak vytvoriť bohaté a zdravé bielkovinovo-zeleninové jedlo. Keď k šalátu pridáme naklíčené obilniny (najlepšie bezlepkové alebo aspoň starodávne, ako napríklad špaldu), semiačka či sacharidovú zeleninu, získame zasa zdravé sacharidovo-zeleninové jedlo.
Napríklad:
- Zmiešame 3 hrste baby šalátu, na plátky nakrájané reďkovky a hrušku, na kocky nakrájaný bochník syra (ovčí, kozí, kravský), nakrájané vajíčka natvrdo, ugrilované kuracie prsia.
- Ako zálievku použijeme kefír ochutený cesnakom alebo chrenom a citrónovou šťavou.