Ihličnany, odbornejšie nazývané konifery, sú vždyzelené kríky a stromy, ktoré vynikajú obrovskou tvarovou aj farebnou rozmanitosťou a dokážu ozvláštniť každú záhradu či balkón. Bývajú rôzne vysoké a široké, a ich celoročne zelené koruny vnášajú do záhrad vysokú estetickú hodnotu, najmä v zime, keď je ostatná zeleň v úzadí.
Prečo ihličnany v záhrade?
Ihličnaté dreviny predstavujú prvky záhrad či terás, ktoré vďaka svojej farebnej a tvarovej rôznorodosti dominujú aj v chladných mesiacoch. V lete sa môžu zdať uprostred kvitnúceho okolia chladné, zatiaľ čo v zime pôsobia medzi bezlistými korunami opadavých stromov teple a upokojujúco. Umožňujú netradičné ohraničenie záhradného priestoru, jeho rozdelenie, zatraktívnenie, doplnenie a vytvorenie príjemných intímnejších zón. Poslúžia aj na zakrytie nevzhľadných miest a výhľadov. Môžu byť základnou a vyvažujúcou kostrou celej okrasnej výsadby, dominantným kompozičným prvkom, či už vo forme vhodne vybraného solitérneho druhu, alebo precízne vyskladanej skupiny rôznych druhov. Dôležité je narábať s nimi opatrne - prílišné množstvo, najmä jedincov s tmavším ihličím v menšom priestore, môže vytvárať pocit stiesnenosti.
Výber vhodných ihličnanov a stanovišťa
Ako prvé je potrebné vybrať vhodné miesto na výsadbu. Rovnako, ako pri iných rastlinách, aj tu platí, že výber vhodného stanovišťa a podmienok značne ovplyvní ich ďalší rast a prosperovanie. Ihličnaté stromy alebo kry upútajú celkovým vzhľadom, kompaktnosťou a tvarom, ktorý môže byť kužeľovitý, guľovitý, stĺpovitý, prevísajúci, poliehavý alebo vystupujúci.
Požiadavky na priestor a svetlo
Pri výbere konkrétnych druhov ihličnanov vždy zohľadnite nároky jednotlivých druhov, najmä do akej výšky a šírky daný druh narastie. Nemá zmysel nakupovať a vysádzať ihličnaté dreviny, ktorým bude vaša záhrada primalá a časom by vám spôsobovali obmedzenia. Vyššie a širšie ihličnany sa hodia len do väčších záhrad; pre menšie pozemky je k dispozícii pestrá ponuka zakrpatenejších, pomaly rastúcich druhov a kultivarov. Ihličnanom sa bude dariť na slnečných aj polotienistých miestach, v závislosti od druhu. Väčšina ihličnanov výborne rastie na slnečných miestach. Niektorým vyhovuje aj mierne zatienenie, napríklad tis či cyprušteky. Úplný tieň však nie je pre pestovanie týchto rastlín ideálny. Dôležité je, aby svetlo k drevine prichádzalo zo všetkých strán a v dostatočnej intenzite, čo zabezpečí rovnomerný rast, ukážkové rozvetvenie, husté ihličie a jeho pekné vyfarbenie.
Pôdne podmienky
Väčšina ihličnanov potrebuje mierne kyslú až neutrálnu pôdu, hoci v sortimente bežne dostupných druhov nájdete aj zástupcov, ktorým naopak vyhovuje zásaditejšia pôda. K nim patrí smrek omorikový, céder, tis alebo borovica čierna. Ihličnany žiadajú aj mierne vlhkú pôdu. V suchších pôdach sa darí len niektorým druhom, ako sú borovice, borievky, smrek pichľavý a jedľa srienistá. Pozor aj na premáčanú pôdu - ak takúto v záhrade máte, výber ihličnanov dôkladne zvážte, pretože dochádza k hnitiu koreňov. Ideálne je dopriať ihličnanom zároveň aj vyššiu vzdušnú vlhkosť, čo sa pozitívne prejaví na ich celkovom vzhľade. Pôvodnú zeminu je preto vhodné v mieste plánovanej výsadby obohatiť o rašelinový substrát.
Výber špecifických druhov
- V našich podmienkach je osvedčený céder, kryptoméria, dáždnikovec, nohoplod alebo kultivary sekvojovca. Tieto druhy sa však uplatnia hlavne v moderných mestských záhradách.
- K citlivejším druhom, ktoré odporúčame sadiť len do záhrad (dvorov a átrií) nižších, chránenejších polôh, patrí kryptoméria, tujovka či dáždnikovec.
Príprava pôdy a výsadba ihličnanov
Optimálny termín výsadby
Najvhodnejšia na výsadbu ihličnanov je jar - od marca do konca apríla (prípadne až do mája) - a potom jesenné obdobie - od konca augusta do začiatku októbra. Jesenný termín je vhodný aj v suchších oblastiach, ideálne, keď nesvieti priame slnko. Vysádzať môžete aj v iných obdobiach počas sezóny, ale vysadené rastliny budete musieť viac zavlažovať.
Príprava výsadbovej jamy
Jamy na jarné presádzanie sa odporúča pripraviť ešte na jeseň, aby pôda v zime dobre zvetrala. Pred kopaním jamu polejeme, aby bola zem mierne vlhká a odstránime burinu. Každá jama by mala byť dva- až trikrát väčšia ako samotný koreňový bal sadenice. Pri kopaní si dávame pozor, aby sme vrchnú zeminu dali na jednu kôpku a spodnú na druhú, nakoľko vrchná je bohatšia na živiny. Na dno jamy je vhodné nasypať drenážnu vrstvu.
Príprava a technika výsadby
Ihličnany vysádzajte vždy s neporušeným koreňovým balom, nerozoberajte ho. Pri dlhšej preprave alebo skladovaní môže koreňový bal obschliť alebo vyschnúť, preto ho treba pred presádzaním zásobiť vlahou. Celý bal namočíme do vody, aby vlaha prenikla do zeminy. Ak je koreňový bal obalený v jute, stačí ho namočiť tak, ako je. Ak je však zabalený do plastovej fólie, treba ju na niekoľkých miestach poprepichovať alebo narezať, aby sa voda dostala do zeminy, pričom dávame pozor, aby sa bal nerozpadol.
Dno jamy pred uložením stromčeka zaplníme časťou ornice z hornej vrstvy výkopu. Stromček v jame postavíme tak, aby jeho koreňový kŕčok bol v tej istej výške, ako bol v koreňovom bale. Jamu potom doplníme ostatnou zeminou, ktorú môžeme prilepšiť dobre rozloženým kompostom, listovkou alebo rašelinou zmiešanou s pieskom. Maštaľný hnoj v žiadnom prípade nepridávame, ani neskôr po presadení. Pri výsadbe sa oplatí využiť mykorhízne huby.
Ukotvenie a mulčovanie po výsadbe
Nakoniec okolo stromčeka vytvoríme z nahrnutej hliny širšiu misku na zachytávanie vlahy. Štíhle rastúce ihličnany zaistíme proti vyvráteniu ukotvením k zemi. Použijeme drevené tyče, ktoré zatlčieme šikmo do zeme mimo koreňového balu tak, aby sa v hornej časti kmienika križovali. Tam tyče zviažeme spolu s kmienikom kúskom špagátu.
Na povrch okolo ihličnanu je vhodné nasypať zeminu zmiešanú s pár hrsťami rašeliny a ešte ju upraviť mulčovaním. Odporúčame jemne drvenú kôru ihličnatých drevín, teda nie prifarbovanú. Mulčovanie, čiže nasypanie drevenej kôry alebo rašeliny okolo rastlinky, pomáha udržať vlhkosť v pôde, znižuje vyparovanie vody a zároveň eliminovať rast buriny. V zime navyše ochraňuje korene ihličnanov pred pôsobením nízkej teploty. Rozložená kôra pod ihličnanmi vyzerá prirodzene a pekne.
Starostlivosť o ihličnany
Zálievka
Na zálievku nesmieme zabudnúť ani po presadení stromčeka. Tajomstvo pestovateľského úspechu spočíva v zálievke. Zálievka je dôležitá najmä prvý rok po výsadbe, a to kvôli podpore dobrého zakorenenia. Pri vždyzelených drevinách netreba zabúdať, že potrebujú vlahu aj v priebehu zimy. Ak nemrzne a je sucho, zalievame ich aj v zimnom období. Zavlažovať by sa malo ráno alebo večer a závlahová dávka by mala prevlhčiť koreňovú zónu pôdy. Na zálievku je najlepšia dažďová voda.
Výživa a hnojenie
Výživa a hnojenie okrasných drevín sa nedá zovšeobecniť, pretože sú rôznorodé. Väčšina ihličnanov sa dobre cíti aj v pôde chudobnej na živiny. Dokonca majú zvýšenú citlivosť na hnojenie a umelé obohacovanie pôdy. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že ihličnany prakticky nepotrebujú ani pri výsadbe, ani počas rastu žiadne hnojenie. Žiadnej drevine však neuškodí prihnojenie organickými hnojivami, najmä kvalitným kompostom, či zotletým maštaľným hnojom. Priemyselnými hnojivami dreviny prihnojujeme až po dôkladnom zakorenení, podľa náročnosti jednotlivých druhov na živiny. S prihnojovaním treba skončiť najneskôr v júli, aby mohli nové letorasty do príchodu zimy dobre vyzrieť. Ihličnanom prospeje občasné prihnojenie špeciálnymi hnojivami pre ihličnany.
Zimná ochrana
Počas chladných, ale slnečných zimných dní treba sledovať, či nedochádza k predčasnému prebúdzaniu sa koruny ihličnanov a stálezelených listnatých drevín. Nedostatočný prísun vody z koreňového systému, ktorý je v chladnej zemi, môže spôsobovať vysychanie koruny. Zabrániť tomu môžeme polievaním ku kmeňu dreviny.
Ak napadne veľa snehu, musíme dohliadnuť na to, aby svojou váhou nepolámal či inak nepoškodil konáre stromov. Hrozí to najmä ihličnanom, ktorým sa na ihličí zachytáva sneh vo väčšom množstve. Preto sneh z konárov otriasame alebo stromček obviažeme špagátom.
ZÁHRADKÁRI, POZOR! Táto JEDINÁ chyba so snehom vás pripraví o stromy.
Tvarovanie a rez ihličnanov
Všetky ihličnany je možné tvarovať orezávaním, ba väčšina z nich sa dá aj strihať. Netreba sa teda báť, že by im záhradné nožnice mohli ublížiť, ak sa rez vykonáva správne. Zastrihávanie je vhodné realizovať na jar alebo na začiatku jesene, v dostatočnom predstihu, aby sa rezy stihli do zimy zahojiť.
Rez je dôležitý hlavne u drevín pestovaných v nádobách, aby koruna príliš nesťažela a kmienok sa pod jej váhou nezlomil. Pri všetkých drevinách bez výnimky sa odstraňujú namrznuté a suché výhonky. Namrznuté časti sa odstraňujú až pri pučaní, aby sa ušetril neskorší opravný rez. Pri šľachtených drevinách sa odstraňujú tzv. vlky, bujne rastúce výhonky podpníka. Pri druhoch, ktoré silno odnožujú a ohrozujú okolitú úpravu, sa odstraňujú odnože aj s koreňmi.
Ihličnany v špecifických záhradných úpravách
Živé ploty
Ihličnany sa dajú využiť aj na vytvorenie živého plota. Využiť môžete tvarovanú aj voľne rastúcu formu. Dôležitá je voľba správnych druhov či kultivarov týchto ihličnanov. Na tvorbu živých plotov je vhodné použiť rýchlorastúce druhy. Každý druh môže mať iné požiadavky, preto si najskôr zistite, aká vzdialenosť je odporúčaná pre vybranú drevinu. Pri troche trpezlivosti si z neho vytvoríte pôvabný tvarovaný živý plot.
Živé ploty sa strihajú kónicky - ker je na báze širší a smerom k vrcholu sa zužuje. Steny sú tak lepšie osvetlené a je zabezpečený lepší prísun vody, čím nedochádza k zasychaniu spodných vetiev. Striháme dvakrát do roka. Prvýkrát koncom mája (v čase, keď sú vytvorené už malé prírastky), kedy sa v mladých výhonkoch vytvárajú čiastočné retardačné (spomaľovacie) látky. Týmto sa ďalšie obrastanie po prvom zastrihnutí čiastočne spomalí.
Skalky a pestovanie v nádobách
V skalkách často prevažuje zásaditejšia pôda, a tá je vhodná len pre obmedzenejší počet druhov ihličnanov. Využiť môžete rôzne druhy zakrpatených druhov a kultivarov, avšak je dôležité poznať aj ich požiadavky na typ pôdy. Ideálne sú také druhy, ktoré obľubujú vyššiu pôdnu aj vzdušnú vlhkosť. K nim patrí napríklad jedľovec (Tsuga), ktorý má niekoľko kultivarov, alebo tisovec (Taxodium).
Pokiaľ ihličnany nie sú príliš vysoké, môžu vo vhodných nádobách zdobiť aj terasy a balkóny. Ihličnany nás totiž zas tak rýchlo neprerastú, navyše sa dá mnoho z nich pestovať aj vo forme bonsajov.
Čo vysadiť pod ihličnany?
Pod ihličnanmi môže byť pestovanie rastlín výzvou. Kvôli hustému tieneniu, kyslému pH pôdy a suchým podmienkam je výber rastlín obmedzený. Našťastie, existuje množstvo rastlín, ktoré sa môžu pod ihličnanmi úspešne ujať. Trvalky sú obľúbené pre svoju nenáročnosť a schopnosť prispôsobiť sa rôznym podmienkam. Použitie mulču pomôže udržať vlhkosť a zabráni rastu buriny. Rastliny ako hosty, paprade, pľúcnik či vresy sú skvelou voľbou, ktorá dokáže premeniť tmavé a suché miesto na záhrade na živú a pestrofarebnú oázu. Zimozeleň (Vinca minor) si zachováva svoje zelené listy počas celého roka a počas kvitnutia vás obdaruje svojimi krásnymi fialovými kvietkami. Výsadba pod ihličnany môže byť výzvou, no s vhodným výberom rastlín a správnym prístupom sa dá dosiahnuť krásny a funkčný priestor.
Populárne druhy ihličnanov a ich charakteristika
V súčasnosti sú už bežne v ponuke druhy, ktoré síce pôvodne rastú v horách, avšak výborne prosperujú aj v nižších polohách (borovica kosodrevina) alebo tolerujú znečistené ovzdušie veľkých miest (cyprušteky, tuje, tis, borievky).
- Borovica: Je známa po celom svete a existuje niekoľko rôznych druhov. V našich podmienkach je rozšírená borovica limbová (prevažne Tatry) a v záhradách, parkoch a lesoch možno nájsť borovicu horskú. Je nenáročná na prostredie a darí sa jej aj v znečistenom prostredí, teda aj v mestách.
- Smrek: Rastie rýchlejšie a zväčša rovno. Obľúbenými sú aj jeho zakrpatení bratranci, ktorí dorastajú do výšky jedného metra. Poznáme až 40 druhov smrekov a najbežnejšími sú smrek pichľavý, obyčajný a sivý.
- Cyprušteky: Sú husté a štíhle, často používané do živých plotov a stien, čím vytvárajú prirodzenú ochranu pred zrakmi ľudí a hlukom.
- Jedľa: Majú hlboké korene, týčia sa vzpriamene do výšky a ich šišky takisto stoja na vetvách vzpriamene. Aj tu nájdeme rôzne druhy, napríklad jedľa kaukazská, španielska či jedľa kórejská.