Machovka: Všetko o pestovaní, druhoch a využití jedovatých i jedlých plodov

Machovky, známe aj pod latinským názvom Physalis, sú pomerne nenápadné rastliny, ktoré naplno vyniknú až na jeseň, kedy sú obsypané charakteristickými oranžovými "lampášikmi". Tieto rastliny, ktoré majú mnoho zaužívaných názvov ako napríklad lampášiky či židovská čerešňa, patria k rodu Physalis a blízko príbuzným druhom. Pre všetky machovky je typickým znakom kalich, ktorý chráni plody počas ich dozrievania. Odtiaľto pochádza aj názov Physalis, odvodený od slova mechúrik. Kalich sa najkrajšie vyfarbí práve na jeseň, kedy zdobí záhrady sýtou červenou až hnedou farbou. Po jeho roztvorení sa objaví oranžová, lesklá bobuľka.

Hoci sa jedná o trvácnu bylinu, teplomilné druhy machovky pestujeme ako jednoročné rastliny, pretože v našom podnebí prezimujú len veľmi zriedkavo. V súčasnosti poznáme až 110 druhov tejto zaujímavej a prospešnej rastliny, ktorá sa postupne rozšírila do všetkých subtropických, tropických aj horských oblastí sveta.

Ilustračná fotografia zrelých plodov machovky (Physalis) v charakteristických oranžových kalichoch.

Pestovanie machoviek: Od výberu miesta po starostlivosť

Machovky sa pestujú podobne ako ich blízke príbuzné - rajčiaky. S vysádzaním na záhon sa nemusíme ponáhľať, pokojne môžeme počkať až do konca mája, keď pominú posledné ranné mrazy. Dôležité je dodržať správne vzdialenosti medzi jednotlivými rastlinami: okolo 30 až 50 centimetrov a medzi riadkami 70 až 100 centimetrov. Pri pestovaní ako trvalky je vhodné porast machoviek pravidelne prerieďovať, najmä ak sa začnú šíriť podzemkami a utláčať iné rastliny.

Pre úspešné pestovanie je potrebná mierne vlhká, humózna a priepustná pôda. Vysychavé a piesočnaté pôdy machovkám nevyhovujú. Ideálne sú miesta, kde kedysi bolo kompostovisko. Machovke sa najlepšie darí v slnečnom prostredí, ktoré je zároveň chránené pred silným vetrom. Čím viac svetla machovka dostane, tým bude spokojnejšia.

Ak plánujete machovku pestovať v nádobe a prezimovať ju v interiéri, zálievka by mala byť pravidelná, najmä počas tvorby plodov. Nerovnomerná zálievka môže viesť k praskaniu plodov.

Schéma správneho rozostavenia rastlín machovky na záhone.

Druhy machoviek: Od peruánskej po čerešňovú

Existuje viacero druhov machoviek, ktoré sa líšia veľkosťou, farbou plodov a chuťou.

Machovka peruánska (Physalis peruviana)

Tento druh je stále pomerne málo známy, no považuje sa za prírodný liek. Pochádza zrejme z teplých oblastí Južnej Ameriky a patrí do čeľade ľuľkovitých. Je celá jedovatá, pričom nezrelé plody obsahujú alkaloidy. Jedlými sa stávajú až po dozretí. Energetická hodnota plodov prekračuje 50 kcal. Obsahujú sacharidy, vlákninu, vitamíny A, B1, B3, C a rutín, ako aj minerály ako draslík, fosfor, železo a vápnik. Machovka peruánska tvorí mechúriky zelenej farby, ktoré sa pri dozrievaní menia do žltohneda. Plody sú veľké približne 2 centimetre a dozrievajú ukryté v obale, ktorý postupne mení farbu zo zelenej na béžovú až hnedú. Plody majú sladkokyslú chuť pripomínajúcu egreše či ananás. V našich podmienkach neprezimuje, preto ju pestujeme ako letničku a každý rok musíme predpestovať nové sadenice. Semená sa vysievajú v marci a apríli do hĺbky 3 mm. Po vyklíčení rastliny pikírujeme do väčších kvetináčov a vonkajší záhon sadíme po polovici mája. V kvalitnej, hlbokej a dobre priepustnej pôde dorastie do výšky okolo 120 cm. Nad pol metra výšky je potrebné rastlinu priviazať k opore. Zrelé plody zbierame po zožltnutí mechúrika, približne v septembri a októbri. Plody je možné uchovať v chlade a suchu niekoľko mesiacov, napríklad v chladničke.

Detail plodov machovky peruánskej (Physalis peruviana) v rôznych fázach dozrievania.

Machovka čerešňová (Physalis alkekengi)

Tento druh je najčastejšie pestovaným zástupcom rodu Physalis a je známejší aj pod ľudovým názvom židovská čerešňa. V porovnaní s machovkou peruánskou je plod o niečo menší (1 až 1,5 centimetra) a má červenú farbu. Suché kalichy majú výrazne ohnivé, sýtooranžové zafarbenie. Aj keď plody nie sú príliš chutné, krásne zdobia jesenné záhradky. Machovka čerešňová sa rozrastá do okolia prostredníctvom plazivého podzemku, z ktorého vyrastajú nové rastliny, čo umožňuje rozmnožovanie delením. Kalichy tejto machovky sa tradične používajú do suchých väzieb a ako rezaný kvet, kde vynikne ich jemná textúra. Vytvára priame lodyhy s výškou 50-70 cm a počas niekoľkých rokov sa rozrastá do šírky, často 1-1,5 m. Rastlina sa šíri podzemnými odnožami a v dobrej pôde vytvára súvislé porasty, preto sa uplatní skôr v miestach, kde má dostatok priestoru, napríklad v prírodných výsadbách. Jedlé sú iba zrelé plody - nezrelé plody aj kalich/lampiónik, ktorý ich obklopuje, sú jedovaté. V kompozícii dobre ladí s okrasnými trávami, rozchodníkmi, astrami a okrasnými cesnakmi. Vyhovuje jej plné slnko až polotieň, v teplejších polohách býva praktická ľahká popoludňajšia ochrana pred úpalom. Pôda môže byť bežná záhradná, humózna až mierne piesočnatá, vždy však s dobrou drenážou, pretože v zime škodí dlhodobému zamokreniu. Reakcia pôdy je tolerantná, najčastejšie sa pohybuje v rozmedzí pH približne 6,0-7,5. Zálievka sa udržuje vyrovnaná po výsadbe av suchých obdobiach, hnojenie sa obvykle obmedzí na jarný kompost. Nadzemnú časť na zimu zaťahuje a na jar z podzemkov znovu obráža. Výsadba sa vykonáva od marca do mája alebo v septembri a októbri. Odporúčané rozostupy sú 40-50 cm, v praxi 4-6 rastlín na m², s ohľadom na neskoršie rozrastanie. Na obmedzenie šírenia sa používajú koreňové bariéry alebo pestovanie v zapustenej nádobe. Kvety sa objavujú najčastejšie v júni a júli, dekoratívne kalichy a plody dozrievajú od augusta do októbra. Vyzreté trsy bývajú mrazuvzdorné zhruba do -20 až -25 °C. Rastlina je jedovatá, najmä nezrelé plody a zelené časti, preto sa umiestňuje mimo dosahu malých detí a domácich zvierat. Z problémov sa môžu objaviť vošky, roztočce v suchu a hubové škvrnitosti pri prehustnutom poraste. V chladnejších a veterných polohách pomáha zimný kryt podzemkov mulčom z lístia alebo kompostu, najmä v prvej zime po výsadbe. V nádobách sa volí väčší objem substrátu, aby koreňový bal nepreschol av zime nepremrzal, a nádoba sa umiestňuje do závetria.

Machovka Franchettova (Physalis franchetii)

Táto odroda je pôvodom z Japonska a je vhodná na pestovanie do zmiešaných záhonov, hoci môže potláčať okolité trvalky. Dorastá do výšky 1 metra, tvorí bohato sa odnožujúce porasty a je okrasná plodmi, ktoré sa vyfarbujú v septembri a sú krásne celú jeseň. Vysádza sa do polotieňa a celkovo nie je náročná. Rozmnožuje sa delením. Rastie vo viniciach, v tienistých a vlhkých hájoch, okolo riečnych tokov. U nás je pôvodná len v Karpatoch. Vyznačuje sa nápadnými, papierovitými kalichmi. Na jar vytvára trsy s priamymi lodyhami a široko vajcovitými listami, v lete nesie drobné biele kvety, z ktorých sa vyvíja bobule uzavreté do nafúknutého kalichu. Ten sa od konca leta vyfarbuje do oranžovej až oranžovočervenej a často pretrváva aj po zatiahnutí vňate, takže záhon získava jesenný akcent.

Pátranie po hmyze - Južné Slovensko

Využitie plodov machovky

Plody machovky, keď sú plne zrelé, sú nielen jedlé, ale aj mimoriadne prospešné pre zdravie. Bobule machovky sú vynikajúcim zdrojom beta-karoténu, vitamínu C, tiamínu, niacínu, fosforu a bielkovín. Svojím obsahom vitamínu C (50 mg%) prevyšujú dokonca aj citróny. Svieža, tropická chuť machovky výborne vynikne v rôznych receptoch.

Recepty s machovkou

  • Marmeláda z machovky: Plody machovky očistíme od kalicha, opláchneme a v hrnci s trochou vody zľahka povaríme. Pomaly vmiešavame cukor a pridáme kyselinu citrónovú. Hotovú marmeládu nalejeme do malých pohárov s viečkami, ktoré dáme na 15 minút do parného kúpeľa pre dobré uzavretie.
  • Zeleninový kaviár: Všetku zeleninu očistíme a nakrájame na menšie kúsky. Opečieme na rozohriatom rastlinnom oleji a podusíme asi 20 minút. Keď je zelenina mäkká, rozmixujeme ju ponorným mixérom. Uvarený kaviár naložíme do sklenených pohárov a sterilizujeme 15 minút. Potom poháre otočíme hore dnom a necháme vychladnúť.
  • Čokoládové plody: 1 kg umytých plodov roztlačíme v hrnci, podlejeme vodou a varíme domäkka. Po rozvarení prepasírujeme, pridáme 750 g kryštálového cukru a veľkú štipku kyseliny citrónovej. Mechúrik otvoríme a otočíme smerom k stopke. Vo vodnom kúpeli rozpustíme kvalitnú horkú čokoládu, do ktorej namáčame plody vopred vychladené v chladničke. Mechúrik pomôže pri namáčaní a bude aj ozdobou.

Plody sa musia zberať pred príchodom prvých mrazov. Môžu sa tiež sušiť. Zrelé plody, ktoré vylúpneme z lampášika, môžeme v sušičke usušiť. Usušené si zachovajú farbu a krásne oranžové lampióniky.

Liečivé účinky a upozornenia

Machovka sa tradične používa ako prostriedok proti nedostatku vitamínu C, pri reumatizme, pri rekonvalescencii a jarnej únave. Je však dôležité dodržiavať správnu životosprávu a vylúčiť alkohol, kávu, pečené mäso a údeniny. V niektorých tradičných receptúrach sa používa pri problémoch s upchatými žlčovodmi.

Upozornenie: Rastlina Physalis alkekengi je celá jedovatá okrem zrelého plodu. Patrí do čeľade ľuľkovitých rastlín, rovnako ako paradajka a zemiak. Pri liečení je potrebné postupovať opatrne a neprekračovať predpísané dávky. Nezrelé plody aj kalich/lampiónik, ktorý ich obklopuje, sú jedovaté. Rastlina je jedovatá, najmä nezrelé plody a zelené časti, preto sa umiestňuje mimo dosahu malých detí a domácich zvierat.

Infografika o nutričnom zložení plodov machovky a ich zdravotných benefitoch.

tags: #machovka #moze #byt #jedovata