Prezimovanie črepníkových jahôd: Sprievodca pre bohatú úrodu

Hoci sú jahody viacročná rastlina, pred zimou im prospeje malá pomoc. Nie je to len preto, aby sme im pomohli prežiť, ale aj aby sme pripravili pôdu na silný rast a bohatú úrodu v budúcom lete. Bez ohľadu na to, či jahody pestujete v záhrade, na vyvýšených záhonoch, v nádobách alebo v závesných košíkoch, spôsob, akým ich uložíte na zimu, ovplyvní ich zdravie a úrodu v budúcom roku. Podcenenie zazimovania jahôd môže dopadnúť ich hromadným úhynom.

Prečo je zimovanie jahôd dôležité?

Jahody patria k trvalkám, ich rast a tvorba nových plodov sa v každoročnom cykle opakuje niekoľko rokov. Po tom, čo na jar zakvitnú a na prelome jari a leta nás obdaria sladkou a voňavou úrodou, ich aktivita začína na jeseň klesať. Pomocou fotosyntézy dokážu v chladnejšom a tmavšom období jesene a zimy budovať vo svojich stonkách zásoby cukru, aby boli na jar opäť pripravené zakvitnúť a neskôr poskytnúť štedrú úrodu. Na to, aby tento proces mohol úspešne prebiehať, potrebujú jahody patričné podmienky. Slovenská zima dokáže byť poriadne chladná, najmä počas mrznúcich nocí začínajúcich už na jeseň. Na rozdiel od stromov, jahody nemajú hrubú kôru, ktorá by ich pred chladom chránila, preto im ochranu musíme poskytnúť svojou starostlivosťou. Hoci sú jahody odolné voči zime, nie každá sadenica jahody môže prežiť tuhú zimu bez ujmy. Problematickou časťou nie je nadzemná časť, ale koreňový systém. Ak teplota zeme klesne pod -15 stupňov Celzia, je viac ako pravdepodobné, že rastlina zimu neprežije.

Kedy začať s prípravou na zimu?

Vhodná doba na zimovanie jahôd sa môže líšiť nielen v závislosti od geografickej polohy, ale aj rok čo rok, na základe aktuálnych teplôt a počasia. V našich podmienkach hovoríme najčastejšie o októbri až novembri, keď teploty začnú klesať a nočné teploty zachádzajú pod nulu. Nemusíte sa báť, že vaše jahody poškodí hneď prvý nočný mráz, avšak berte to ako signál, že je čas jahody pripraviť na zimu.

Príprava jahôd pred zimou

Orezanie a čistenie

Predtým, než začnete so samotným zimovaním, venujte pozornosť stavu jahôd. Po lete majú rastliny určite mnoho starých, zoschnutých lístkov, niektoré časti môžu byť poškodené alebo napadnuté chorobami. Tieto časti rastlín treba odstrániť. Jahody neustále produkujú aj ďalšie výhonky, z ktorých niekoľko môžete taktiež odstrániť - rastlina tak nebude musieť vyživovať toľko lístkov, preto bude mať viac cukru na tvorbu nových plodov.

Pred zazimovaním odstráňte všetky staré listy, stonky a mladé odnože, teda rastliny, ktoré vyrastajú z materskej rastliny a zbytočne ju oslabujú. Odstránením starého lístia a stoniek znížite riziko výskytu chorôb, ako je napríklad pleseň sivá (Botrytis cinirea). Na starých listoch a pod nimi sa môžu zachytávať spóry koreňovej a plodovej hniloby, ktoré sa po zime rýchlo premnožia a poškodia úrodu. Strihaním zabezpečíte zdravý rast na jar, keď sa k rastline lepšie dostane svetlo a vzduch.

Hoci toto opatrenie môže mať priaznivý vplyv na budúcoročnú úrodu, odporúčame ho len v prípade, že listová plocha jahôd je silno napadnutá hubovými chorobami, ako sú biela a fialová škvrnitosť listov či múčnatka. Listy opatrne skoste tak, aby ste nepoškodili srdiečka rastlín. Túto prácu treba vykonať do prvej polovice augusta, aby ešte pred príchodom mrazov narástli nové a dostatočne vyvinuté listy. Preto, ak ste tak neurobili, teraz je už neskoro a listy plošne neodstraňujte. Po skosení je veľmi dôležitá závlaha a prihnojovanie rýchlo pôsobiacim dusíkatým hnojivom alebo kompostom.

Pri jahodách, ktoré rodia viackrát ročne (stáleplodiace odrody), sa listy väčšinou nekosia úplne a už vôbec nie po prvom zbere. Rastlina by sa sústredila na regeneráciu a ďalšia úroda by bola ohrozená. Pri týchto odrodách je však potrebné zakročiť, ak na jeseň stále vo veľkom vytvárajú nové a nové kvety, ktoré už nestihnú do zimy dozrieť.

Hrabličkami odstráňte zvyšné listy a úlomky rastlín z pôdy v okolí jahôd a záhon (v našom prípade kvetináč) bude pripravený na zimovanie. Jahody v kvetináčoch sú mimoriadne citlivé na mráz, pretože ich korene nie sú chránené tak, ako v záhone.

Odstránenie poplazov a mladých sadeníc

Po ukončení zberu bude potrebné odstrihávať tvoriace sa poplazy, aby rastlinu zbytočne nevysiľovali. Môžete si ich nechať a založiť si z nich nové mladé záhony alebo ich podarovať známemu, ktorý by si chcel založiť jahodovisko. Ak sa rozhodnete mladé rastlinky nechať a vysadiť na nové miesto, postup je nasledovný: v prvom rade je potrebné ich oddeliť. Vyberajte najkrajšie poplazy rastúce čo najbližšie pri materskej rastline, tie sú totiž najkvalitnejšie. Mali by mať vyvinutých 5 až 7 korienkov.

Možnosti prezimovania črepníkových jahôd

Jahody pestované v kvetináčoch, balkónových nádobách či v závesných košíkoch tiež potrebujú prípravu na zimu. Na rozdiel od jahôd v záhone, kde sú korene chránené pôdou, kvetináče a truhlíky neposkytujú dostatočnú ochranu pred mrazom a rastliny tak veľmi ľahko vymrznú. Preto je potrebné ich pred mrazom dôkladne chrániť. Aj jahody v kvetináči z balkóna či terasy potrebujú na jeseň zazimovať. Prezimovanie jahôd v črepníku, pestovaných v exteriéri, je veľmi podobné tomu v záhrade, avšak s niekoľkými dôležitými špecifikami.

1. Prenesenie do interiéru

Ak rastlín nemáte veľa, najjednoduchším spôsobom zimovania môže byť vziať ich na zimu do interiéru. Tým nemyslíme prekúrené obývačky, ale skôr garáž či pivnicu, ktorá je chladná, ale nemrzne v nej. Nádoby umiestnite k teplejšej stene, aby ste im poskytli trochu dodatočnej ochrany. Predtým, než začne skutočná zima a teploty klesnú pod nulu, stačí mnohokrát kvetináče uložiť na balkón alebo okolo domu, kde je teplejšie kvôli úniku tepla z domu. Umiestniť ich môžete aj do chladnejších miestností, ako chodba alebo schodište v paneláku.

Špecifiká prezimovania v byte (napríklad mesačné jahody)

Obľúbenou odrodou jahôd, vhodnou na pestovanie na balkóne alebo terase bytu, sú takzvané mesačné jahody. Sú ideálne do črepníkov alebo truhlíkov a hoci ich plody sú relatívne malé, sú veľmi chutné a hlavne čerstvé. Balkónové jahody končia s prvým prízemným mrazom, ktorý ich „zaštepí“ a je po nich. Ale nie preto, že jahody by boli letničky! Stačí kvetináč či truhlík s jahodami dať na vnútorný parapet okna alebo na poličku pri okne, stačí, aby mali dostatok svetla. Nezabudnite ich dostatočne polievať, pretože ak necháte jahody v byte, kde je ústredné kúrenie, môžu sa rýchlo vysušovať.

Jediný problém, ktorý môžete mať s jahodami vo vnútri bytu, je ten, že sa k nim nedostanú včely, aby opelili ich kvety. Keď sa objavia na jahodách kvety, na opelenie budete potrebovať malý štetček. Či už z kozmetickej súpravy (čistý!) alebo detský na maľovanie vodovými farbami. Jemným štetcom zakrúžite dva tri krát vo vnútri kvetu a tým prenesiete peľ z tyčiniek na piestik. Tak je kvet opelený.

2. Zahrabanie kvetináčov do zeme

Ak máte možnosť, presaďte jahody z kvetináča do voľnej zeme - proces prezimovania bude pre ne jednoduchší. Druhou spomínanou možnosťou je zimovanie rastlín v záhone. Znamená to, že jahody na jeseň, oveľa skôr predtým, než zamrzne pôda, jednoducho vysadíte do záhrady, aby boli korene zahrabané v zemi a stali sa tak odolnejšie voči mrazom. Pôda ochráni kvetináč aj korene pred zimou. Výhodou je, že sa nemusíte starať o zálievku, pretože bude dostatok vlahy zo zrážok a snehu. Tento spôsob však nie je vhodný pre terakotové alebo hlinené kvetináče, ktoré nasiaknu vodu a pri mrazoch môžu popraskať.

3. Izolácia kvetináčov vonku

Pokiaľ nemáte možnosť presaďte ich na záhon, je potrebné rastlinky zazimovať v kvetináčoch. Pred zimou ich ochránime tak, že jahody spolu s črepníkmi „zasadíme“ na zimu do zeme a nanesieme okolo nich vrstvu mulča. Na terasách a nekrytých balkónoch je potrebné kvetináče starostlivo zabaliť do izolačnej vrstvy. Môžete použiť bublinkovú fóliu, staré deky, handry alebo kartón. Dôležité je kvetináč skutočne dobre zabaliť, aby mráz neprenikol cez izolačnú vrstvu. Na lodžiách vo vyšších poschodiach domov bude práca o niečo jednoduchšia. Kvetináče budú aspoň trochu chránené pred mrazom domom a závetrím, takže izolácia nemusí byť tak starostlivá. V oboch prípadoch nezabudnite jahody zakryť aj zhora, poslúži biela textília (len ju zaťažte, aby neodletela), vrstva slamy alebo čečiny. Jahody cez zimu nepotrebujú svetlo, takže im úplné zakrytie nebude vadiť, a hneď na jar „perinku“ odstránite.

Nádoby s jahodami dajte na miesto chránené pred dažďom a vetrom, napríklad na krytú terasu. Proti mrazu od koreňov im pomôže drevená alebo polystyrénová podložka. Prikrývanie by malo vytvoriť určitú izolačnú vrstvu, ktorá bude jahody v zime chrániť pred mrazom. Na prikrytie sa používajú rôzne materiály, najčastejšie čečina, slama či mulčovacia kôra, no využíva sa aj netkaná textília alebo pohrabané lístie zo záhrady. Dôležité je, aby išlo o priepustný materiál, ktorý umožní jahodám dýchať, no zároveň nebude zachytávať príliš veľa vody, čo by viedlo k vzniku plesní a množeniu baktérií. To, akú hrubú vrstvu prikrývky použijete, by malo závisieť od toho, aká tuhá býva zima vo vašom regióne. Čím mrazivejšiu zimu mávate, tým hrubšiu prikrývku môžete jahodám dopriať. Ak u vás býva skutočne mrazivá zima, pred prikrytím môžete jahody poistiť tak, že ku koreňom rastlín prihrabete vrstvu hliny alebo ich zakryjete kompostom. Rastliny nikdy nebalte do plastovej fólie. Príliš prevísajúce výhonky poodstrihávajte, rastliny následne prikryte čečinou.

Samozavlažovacie truhlíky

Samozavlažovacie truhlíky predstavujú špecifickú kapitolu. Všetci výrobcovia ich na zimu odporúčajú schovať, pretože plastový truhlík s vodou vo vnútri by mohol vplyvom mrazov popraskať. Aj tu máte dve možnosti, ako jahody v nich zazimovať:

1. Jahody presaďte do záhona, aby tam prečkali zimu.
2. Ak túto možnosť nemáte a váš samozavlažovací truhlík je dvojkomorový, vyberte vložku so zeminou a rastlinami a prezimujte ju zvlášť starostlivo zabalenú.

Jednokomorové truhlíky, z ktorých časť s rastlinným obsahom nemôžete vybrať, sú na zimu najnáchylnejšie. Je dôležité, aby ste v nich nenechávali stáť a zamrznúť vodu.

Zálievka počas zimy

Názory na to, či je potrebné zazimované jahody polievať, sa líšia. Aj v zime potrebujú jahody vlahu, avšak príliš veľa vody by mohlo rastlinám skôr uškodiť. V zásade platí, že by ste ich rozhodne nemali polievať v dni, keď mrzne, a na polievanie sa sústrediť viac až koncom zimy, keď budú potrebovať vodu pre rast. V zime totiž jahodám stačí oveľa menej vody než počas horúcich letných dní. Ak príroda nadelí sneh, jahody stačí „zaliať“ prihrabaním snehu, ktorý sa počas teplého popoludnia roztopí a poskytne jahodám primerané množstvo vody.

Ak sa stane, že vhodnú dobu na zimovanie prešvihnete a rastlina vám v noci zamrzne, môžete jej poskytnúť prvú pomoc v podobe vody. Zamrznutím totiž rastlina nie je schopná prijímať vodu a živiny z pôdy, preto je dehydratovaná a nevyživená. Predtým, než sa rozhodnete rastlinu presádzať, doprajte jej dostatok času na regeneráciu. Takto sa ukáže, či rastlina prežila, resp. ktoré časti už nie je možné zachrániť a môžete ich odstrihnúť.

Životnosť a úrodnosť črepníkových jahôd

Jahody v kvetináči majú životnosť 2-3 vegetačné sezóny. Treba však rátať s tým, že na tretí rok už celková úrodnosť klesá.

Pestovanie jahôd v kvetináčoch - dôležité tipy

Z praktického hľadiska je výhodné mať dozrievajúce jahody stále po ruke a nemusíte pritom vlastniť žiadnu úžitkovú záhradu. Stačí jahody posadiť do kvetináča a na vašom balkóne sa tešíte z úrody. Tradičné pestovanie na záhone nie je jediným spôsobom, ako sa dostatočne samozásobiť vlastnou úrodou jahôd. Ak nemáte záhradu alebo je pôda vo vašej záhrade vyčerpaná, potom vyskúšajte pestovanie jahôd v kvetináčoch. Spôsob pestovania jahôd v kvetináčoch je vlastne modifikáciou profesionálneho bezpôdneho pestovania na veľkých plochách, pod fóliovými krytmi alebo v skleníku.

Výber odrody

Pri pestovaní jahôd v črepníku je dôležité vybrať si správnu odrodu. Vhodná je práve tá odroda, ktorá prináša úrodu celoročne. Vhodné sú previsnuté či popínavé druhy jahôd. Pri tomto spôsobe sa najčastejšie využívajú odrody, ktoré sú fotoperiodicky neutrálne, to znamená, že vytvárajú kvety bez ohľadu na dĺžku dňa. Takéto odrody označujeme ako stáleplodiace alebo remontantné. Najväčšou výhodou takýchto odrôd je schopnosť kvitnúť a plodiť od júna do konca vegetácie. Zber spravidla ukončia až prvé mrazy. Naše odrodové pokusy zamerali hlavne na posúdenie kvality súčasných, nových kultivarov stáleplodiacich jahôd. Najlepší výkon v našich podmienkach pestovania v kvetináčoch sme spomedzi rôznych kultivarov zaznamenali u holandskej odrody ELAN F1.

Výhody pestovania v nádobách

• Plody zostanú vždy čisté, lebo voľne visia z kvetináča.
• V prípade ochladenia a dlhotrvajúceho dažďa sa kvetináče s jahodami dajú skryť.
• Ošetrovanie je oveľa jednoduchšie, rastliny netreba okopávať ani vytrhávať burinu.
• Poplazy s dcérskymi rastlinami sa dajú jednoducho odstrániť, lebo visia z kvetináča nadol.
• Na základe našich vlastných skúseností môžeme potvrdiť, že týmto spôsobom sa jahody dajú pestovať úplne bez postrekov.
• Všetky hnojivá dodané do kvetináča sú plne k dispozícii pestovaným rastlinám.
• Zber veľkých a čistých plodov je zábavou najmä pre malé deti.

Výsadba a starostlivosť

Sadenie si naplánujte buď na začiatok vegetácie (apríl-máj) alebo na obdobie august-október. Stáleplodiace odrody vysadené do polovice mája prinesú už v auguste plnohodnotnú úrodu.

Typ kvetináča zohráva tiež významnú úlohu. Ako spoľahlivé sa javia plastové samozavlažovacie kvetináče Siesta s premysleným dvojitým dnom, ktoré umožňuje nasávanie vody zo zásobníka a súčasné odvetrávanie spodnej časti koreňového systému. Inou alternatívou je samozavlažovací polystyrénový kvetináč, ktorý má všetky výhody predchádzajúceho a navyše chráni korene pred prehriatím v letnom období. Každý kvetináč sa dá zavesiť pomocou hákov na rôzne konštrukcie, ako zábradlie, plot, pergola. Na každých 15 cm dĺžky kvetináča vysaďte jednu silnú a dobre zakorenenú sadenicu.

Odporúčame použiť presádzaciu zmes s prevažným podielom organickej hmoty, napríklad kokosového vlákna, do ktorého je zamiešaný 15%-ný podiel piesku a ílu. Kokosové vlákno má významné vlastnosti, pre ktoré je najdôležitejším pestovateľským médiom v profesionálnej produkcii jahôd. Ako alternatívu môžete použiť rašelinový substrát so stredne hrubou štruktúrou, s 15%-ným podielom hrubého piesku a ílu.

Pri pestovaní jahôd v kvetináči sa mierne odlišuje v porovnaní s pestovaním vo voľnej pôde. Ak sadíte do substrátu, v ktorom nie je dostatočné množstvo štartovacích živín, tak na jeden kvetináč s dĺžkou 60 cm, výškou a šírkou 20 cm, pridajte pred výsadbou 10 g kryštalického vodorozpustného hnojiva na jahody. Ďalej odporúčame v priebehu vegetácie jahody prihnojiť granulovaným kravským hnojom, v celkovej dávke 100 g a dusičnanom vápenatým v celkovom množstve 30 g na jeden 60 cm dlhý balkónový kvetináč. Celkovú dávku rozdeľte na tri časti a dávkujte postupne. Pozorne sledujte znaky nedostatku živín na rastlinách.

Rozmnožovanie

Využite poplazy s dcérskymi rastlinami, ktoré sa vytvárajú zároveň so súkvetiami. Na povrch kvetináča naplneného pestovateľským substrátom tieto poplazy rozmiestnite tak, aby sa dcérske rastliny spodnou časťou dotýkali povrchu substrátu.

Nákup sadeníc

Každému, kto sa rozhodne vyskúšať kvetináčové pestovanie jahôd, odporúčame byť opatrný pri nákupe sadeníc od rôznych predajcov, ktorí príliš vychvaľovacím spôsobom ponúkajú prostredníctvom farebných inzerátov v časopisoch rôzne neznáme a neoverené odrody, ktoré nepoznajú ani samotní šľachtitelia jahôd. Vyvarujte sa zlému nákupu tak, že sa spýtate známeho na jeho skúsenosti s nákupom cez inzeráty. Najlepšie urobíte, ak nájdete spoľahlivé záhradníctvo vo vašom okolí, ktoré ponúka kvalitné a zdravé sadenice preverených kultivarov jahôd.

tags: #ako #prezimovat #crepnikove #jahody