Morušovníky, latinsky Morus, sú opadavé stromy, ktorých plody sú drobné a veľmi chutné súplodie nažiek, ktorým hovoríme moruše. Stromy pochádzajú z Číny, avšak v teplejších oblastiach Európy sú vysádzané už po celé stáročia a darí sa im tu veľmi dobre. Morušovníky sú tiež veľmi úzko späté s výrobou hodvábu. Stromčeky moruší si však môžete vysadiť aj na svojej záhrade.
Podmienky pre pestovanie moruší
Pestovanie moruší je možné iba v niektorých častiach nášho územia. Potrebujú totiž teplejšie podnebie, priemerná ročná teplota by sa mala pohybovať okolo 8 °C. Stromy potrebujú plne slnečné stanovište. Tieň im nerobí dobre, plody zle dozrievajú a nie sú tak sladké.
Dôležitý je aj správny typ pôdy. Musí byť dostatočne výživná, hlinitá, aby dobre udržovala teplo. Morušovníky neznášajú trvalé zamokrenie, preto by mal byť substrát tiež dobre priepustný.
Zálievkou sa zaoberáme iba v prvom roku po výsadbe, kým sa strom dobre uchytí. Korene morušovníkov sú veľmi rozrastené a siahajú hlboko, takže si strom vodu dobre nájde aj sám.
Výsadba a starostlivosť
Morušu si zaobstaráme ideálne na jar či na jeseň, kedy je tiež najlepší čas na jeho výsadbu. Pred výsadbou ponoríme korene mladého stromčeka do vedra s odstátou, ideálne dažďovou vodou na niekoľko hodín. Ďalej postupujeme tak, ako je bežné - k mladému stromčeku umiestnime kôl ako oporu a koreňový systém rastliny dôkladne prisypeme kyprou zeminou.
Keď stromček vysadíme a začne sa nám pomaly rozrastať, je potrebné prvé výhony strechovito skrátiť, aby sme docielili pravidelný rast vetiev. Výchovný rez vykonávame v dobe vegetačného pokoja, asi mesiac po zhodení listov. Nemali by sme ho vykonávať v mrazoch. Ďalšou možnosťou je zrezať stromček v predjarí, ešte pred nasadením púčikov. Režeme iba vetvy s priemerom menším ako 5 centimetrov, v opačnom prípade strom stráca príliš veľa miazgy.
U moruší previsnutých je to s rezom trochu inak. Ak kupujeme rezom neošetrený stromček v záhradníctve, budeme musieť všetky previsnuté výhony skrátiť asi o dve tretiny ich dĺžky hneď v prvom roku vysadenia mladého stromu.
Moruše si zaslúžia našu pozornosť kvôli ich kráse a nenáročnosti. Je to strom, ktorý sa vám odvďačí vynikajúcimi plodmi bez väčšej starostlivosti.
Plody moruše a ich zloženie
Plodom morušovníka je súplodie nažiek, ktoré je doslova nabité živinami. Okrem vysokého obsahu vitamínu C obsahuje aj veľké množstvo vlákniny, vitamínu K, vitamínov zo skupiny B, železa, vápnika, fosforu, draslíka, horčíka aj zinku - skrátka prírodný vitamínový komplex.
Plody morušovníka svojim tvarom môžu pripomínať černice. Nie sú však tak kyslé, ich chuť je skôr sladká. Plody morušovníka dozrievajú počas leta, a ak máte v blízkosti nejaký z týchto stromov, iste ste si všimli, ako opadané plody vyzerajú - sú celé zničené a roztlačené. A to je ďalší dôvod, prečo si morušovník zasadiť aj na svojej záhrade.
Je len málo takých ovocných stromov, ktoré v horúci letný deň osviežia tak dobre ako plody morúš. Vedel to už aj rímsky básnik Quintus Horatius Flaccus, ktorý už v 1. v prvom storočí n. l. vedel, že: „Ten prežije v zdraví leto, kto bude jesť po raňajkách čierne moruše trhané zo stromu, kým nepáli slnko.“
Druhy moruší a ich charakteristika
Naši starí rodičia sadili dva druhy morúš: morušu bielu a morušu čiernu. Obe moruše pochádzajú z východu. Moruša čierna pochádza z oblasti od Sýrie až po Irán a Afganistan, kým moruša biela až z ďalekej Číny. Oba stromy boli privezené spolu s priadkou morušovou za účelom produkcie hodvábu.
Moruša čierna (Morus nigra)
Moruša čierna, latinsky Morus nigra, je opadavý strom, ktorý sa dorastá do výšky až 10 metrov. Pestuje sa ako strom okrasný aj ovocný. Zrelé plody tohto druhu sú tmavo fialové a možno ich konzumovať čerstvé alebo ich pridávať do zaváranín, ovocných štiav či vína.
Moruša čierna má tuhé, kožovité, ba až drsné listy, ktoré sú zospodu chlpaté. Strom nedorastá do takých rozmerov ako moruša biela a rastie aj výrazne pomalšie. Plody dozrievajú od júla do septembra a ich dĺžka je 1 až 3 cm. Hmotnosť jednotlivých plodov býva až 16 gramov.
Predpokladá sa, že moruša čierna (Morus nigra) pochádza z horských oblastí Mezopotámie a Perzie a dnes je široko rozšírená cez Afganistan, Irak, Irán, Indiu, Pakistan, Sýriu a Turecko, kde strom a jeho plody poznajú pod menom odvodeným z perzštiny toot (moruša) shahtoot (kráľovská alebo "najlepšia" moruša), alebo v arabčine, shajarat tukki. V týchto oblastiach sa z plodov často pripravujú džemy alebo sorbety.
Moruša čierna je dlhoveký strom, podobne ako napríklad oliva. Koruna stromu je guľatá, strom sa po 100 - 120 rokoch pod váhou bočných konárov často rozpraskne, niekedy aj po celej dĺžke kmeňa. To komplikuje určenie veku starých exemplárov stromu.
Pri moruši čiernej sa na jednom konári nachádzajú kvety len jedného pohlavia. Je to bežný jav v čeľadi morušovitých, u ktorých sa môžu vyskytnúť aj „dočasné“ dvojdomé jedince. Je samoopelivá. Vrúbľuje sa často na semenáče moruše bielej, aj keď tieto dva druhy nespolupracujú veľmi dobre a v mieste štepenia vznikajú nádorovité útvary, ktoré v neskoršom veku vedú k odumretiu stromu. Oveľa lepšie výsledky sú pri vrúbľovaní na vlastný semenáč. Treba však rátať s pomalším rastom a neskorším nástupom plodenia takýchto stromov.
Moruša biela (Morus alba)
Moruša biela, latinsky Morus albumu, je spravidla o niečo málo vyššia ako moruša čierna. Taktiež však ide o opadavý strom s na pohľad úzkou korunou, ktorému sa dobre darí v teplých oblastiach. Plody sú svetlo ružové až úplne biele.
Práve tento druh sa pestuje pre priadky morušové - hmyz, ktorý stojí za produkciou drahých hodvábnych vlákien. Moruša biela je menej náročný druh, ktorý sa vyskytuje v teplejších oblastiach Slovenska. Často bola sadená ako stromoradie popri cestách. Tieto aleje však pomaly dožívajú a nenahrádzajú sa. V tradičných dvoroch južanských gazdov bola moruša biela sadená ako zdroj obživy pre hydinu, ktorá s obľubou konzumovala popadané plody.
Listy moruše bielej sú lesklé a často členité, najmä na mladších stromoch. Farba plodov je rôzna. Môžeme nájsť biele, šedé, ružové, červené až čierne. To isté môžeme povedať aj o veľkosti plodov. Napríklad odroda “Pakistan” má až 8 centimetrov dlhé plody.
Stromy dorastajú do väčších rozmerov a vyznačujú sa silnou energiou rastu. Kvôli tejto vlastnosti a spomínanej vysokej výhrevnosti dreva sa s ňou experimentuje ako s drevinou na energetické účely. Vrúbľuje sa do vlastného semenáča s dobrými výsledkami a takto sa dá urýchliť aj rodivosť stromu. Semenáče majú tendenciu rodiť až okolo 15 roku života, i keď strom je od 5 až 6 roku obsypaný samčími kvetmi.
Morušovník previsnutý
Morušovník previsnutý nie je druhom ako takým, jedná sa iba o previsnutú variantu morušovníka čierneho alebo bieleho. Rastie previsnuto od miesta zaštepenia, čo umožňuje pohodlné oberanie. Pri vyviazaní výhonov je možné docieliť aj vyššieho tvaru. Celý strom je veľmi dekoratívny a dá sa použiť na spestrenie menších aj väčších záhrad či parkov. Je ideálnym stromom k detským ihriskám - výborný bunker aj s občerstvením.
Je mrazuodolná v dreve do asi -25 °C až -29 °C. Náchylná na poškodenie pukov, letorastov a kvetov neskorými jarnými mrazmi - ako všetky moruše. Vzhľadom na veľkosť sa však dá (minimálne prvé roky po výsadbe) ochrániť pred zmrznutím počas kritických nocí zakrytím fóliou či netkanou textíliou.
Rozšírenie moruší na Slovensku
Na našom území sa moruše, pochádzajúce pôvodne z Ázie, pestujú už po stáročia. Na Morave nájdeme exempláre staré aj pár stoviek rokov. V našich podmienkach je možné z čeľade morušníkovitých pestovať morušovník čierny (Morus nigra), morušovník biely (Morus alba) a morušovník červený (Morus rubra).
Sú to mohutné kríky až stromy milujúce teplo, plodiace, biele, purpurové, alebo tmavo fialové plodstvo - kôstkovičky. Ich konzumácia pomáha regulovať hladinu krvného cukru a majú celkovo prečisťujúce účinky na organizmus.
U nás sa mu darí najmä v tam, kde sa pestuje víno. Priemerná ročná teplota by sa mala pohybovať nad 8 ° C. Môže však rásť aj v o niečo vyšších polohách ak im poskytnete vhodné podmienky - chránené, výhrevné a slnečné stanovisko. Pôdy im vyhovujú výhrevné, dostatočne priepustné. Na zamokrených a studených stanovištiach nebudú prosperovať.
Medzi svojimi koreňmi nemajú morušovníky radi cudzie, ostatné dreviny by teda mali rásť najmenej vo vzdialenosti piatich metrov.
Stromčeky začínajú plodiť v treťom až štvrtom roku po vysadení. Väčšej úrody strom dosiahne po ôsmich až desiatich rokoch. Úmerne s vekom stúpa i veľkosť úrody, a to na päťdesiat až sto kilogramov ovocia.
Pukanec - "hlavné mesto" moruše čiernej
Moruša čierna (lat. Morus nigra, ľudovo nazývaná aj „viničná“ alebo „drevená“ jahoda) je druh listnatej dreviny z čeľade morušovité pochádzajúci z juhozápadnej Ázie. Je známa svojím vysokým počtom chromozómov, ktorých má 154 párov.
Tento druh moruše je na Slovensku zastúpený asi 1500 exemplármi, z toho najvyššia koncentrácia je v okolí obce Pukanec na južnom úpätí Štiavnických vrchov. V tomto území je druh viazaný na vinohrady a vyskytuje sa len v miestach, kde rastie alebo v minulosti rástol vinič hroznorodý (Vitis vinifera).
Podľa výskumu v rokoch 2001 - 2002 rástlo v tomto období v okolí obce Pukanec 715 stromov moruše čiernej, z toho 420 v extraviláne obce Pukanec. Podľa výskumu v rokoch 2005 - 2007, v rámci ktorého bolo na Slovensku zmapovaných 964 stromov moruše čiernej v 29 lokalitách, rastie v Pukanci 470 stromov, čo predstavuje jej najväčší výskyt v jednej lokalite v strednej Európe.
Z hľadiska frekvencie výskytu nasledujú obce v bezprostrednom susedstve Pukanca - výskum zmapoval 115 stromov moruše čiernej v Devičanoch a 52 v Bohuniciach. Väčší počet stromov moruše čiernej rástol aj v obciach Žemberovce (47), Čajkov (42), Bátovce (34), Pečenice (30), Jabloňovce (27), Sebechleby (27), Dolné Orešany (19), Rybník nad Hronom (18), Nitra (13), Horné Orešany (12), Nová Dedina - časť Gondovo (10).
Vek viacerých stromov sa odhaduje na 300 až 400 rokov. Kto sa zaslúžil o ich hromadnú výsadbu pred storočiami práve v Pukanci a v jeho okolí, nie je známe. V roku 1988 boli vyhlásené za chránený prírodný výtvor Pukanské moruše čierne (dnes táto kategória chráneného územia už neexistuje).
“Hlavným mestom“ moruše čiernej je Pukanec a prírodný výtvor Pukanské moruše čierne rozhodne stoja za návštevu.
Využitie plodov moruše
Plody moruše sa konzumujú čerstvé, môžu sa použiť na prípravu džemov, želé, koláčov alebo sa sušia na dlhšiu trvanlivosť. Okrem chutných plodov je moruša známa aj pre svoje liečivé vlastnosti. Obsahuje množstvo vitamínov, minerálov a antioxidantov, ktoré môžu mať pozitívny vplyv na zdravie.
So veľmi zaujímavým spôsobom spracovania plodov morúš sa môžeme stretnúť v kaukazskom regióne. Zahustenú šťavu z plodov tam nalievajú na plátno. Toto plátno sa prikryje druhým plátnom a zavesí sa na sušenie, podobne ako my sušíme posteľnú bielizeň. Vysušená „lekvárová“ placka sa stáča a z tej sa narezávajú hotové „morušové koláčiky“ bez akýchkoľvek prísad.
Zaujímavosti o morušiach
Moruša čierna je známa svojím vysokým počtom chromozómov. S dvadsaťdva krát zduplikovanými pármi siedmych chromozómov s celkovým počtom 308 chromozómov ide o najvyšší známy polyploid medzi semennými rastlinami. Je pravdepodobné, že vysoká polyploidia u moruše čiernej súvisí s úplnou absenciou jej genetickej diverzity.
Priadka morušová samozrejme uprednostnila mäkšie listy moruše bielej, ktoré jej chutili viac čo ovplyvnilo pomer pestovania morúš v prospech práve moruše bielej. Ľudia si postupne uvedomili, že tento strom ponúka oveľa viac, ako len potravu pre húsenice priadky morušovej. Presvedčili ich vynikajúce plody a morušové drevo, ktoré sa vyznačuje vysokou výhrevnosťou.
Za zmienku pri morušiach stojí zaujímavý spôsob jej šírenia. Staré stromy s dutinami sa okrem rozmnožovania semenami rozširujú aj netradičnou cestou, podobne ako vŕby, tak, že sa jednoducho rozčesnú a konáre v mieste kontaktu so zemou zakorenia a vytvoria „nové stromy“.