Väčšina ľudí pozná mravca len ako bodku utekajúcu po zemi, pričom život mravcov zväčša prebieha pod zemou, kde je skrytý ľudskému zraku. Je to miniatúrny svet, ktorý si podľa jednoduchých pravidiel žije svojím vlastným životom. Mravce radíme do triedy hmyzu (Insecta), radu blanokrídlovce (Hymenoptera), čeľaď Mravcovité (Formicoidea). Patria spolu s osami, včelami a termitmi medzi eusociálny hmyz, čo znamená, že vytvárajú spoločenstvo, na ktorého vrchole sa nachádza kráľovná. Z ľudského pohľadu si rozmnožovanie mravcov spočiatku veľmi nevšímame, no je to jedna z najzaujímavejších stránok ich života. Ako povedal známy myrmekológ Edward O. Wilson: „Zdá sa, že socializmus naozaj funguje. Jeden mravec neznamená v kolónii nič. Môže byť ľahko nahraditeľný. Organizované spoločenstvo vytvára už ale akúsi obdobu samostatného organizmu."
Rozmnožovanie mravcov a životný cyklus
Kľúčové fázy rozmnožovania: Svadobný let
Rozmnožovanie mravcov sa začína veľkolepou udalosťou známou ako párovací let alebo svadobný let. Počas tohto letu sa okrídlené samce a samice z rôznych kolónií vznesú do vzduchu súčasne, čím sa zabezpečí genetická rozmanitosť v mraveniskách. Táto synchronizovaná udalosť je často vyvolaná environmentálnymi signálmi, ako je silný dážď alebo zmeny teploty. V niektorých prípadoch samce lietajú ako prvé a vypúšťajú do vzduchu svoje feromóny, kým samičky, ktoré cítia feromóny, sa k nim rýchlo pridajú.
Napriek veľkoleposti párenia je tento let spojený s vysokým počtom obetí. Kolónie proti tomu vysielajú stovky alebo dokonca tisíce mravcov. Zaujímavé je, že niektoré vzácne druhy mravcov, ako napr. Mycocepurus smithii, tento nebezpečný proces úplne obchádzajú. Tieto mravce sa rozmnožujú klonovaním, metódou známou ako partenogenéza. Tento proces je výnimočný, pretože sa ho nezúčastňujú žiadni samci. Táto forma rozmnožovania je však medzi druhmi mravcov pomerne vzácna.
Zakladanie novej kolónie
Po párení samčekovia hynú, no oplodnené samičky si hľadajú novú skrýšu mimo vlastného mraveniska. Po skončení párenia oplodnená kráľovná pristane a začne svoj nový život. Jej prvým činom je odstránenie krídel a ich konzumácia na výživu. Môže tiež zjesť svoje prvé neoplodnené vajíčka, aby získala silu. Každá kalória je v tejto chvíli cenná. Krátko po párení samička stráca krídla, pretože ich už nebude potrebovať. Väzivo, ktoré drží krídla, vyschne a krídla odpadnú samé, alebo si ich samička vykrúti z kĺbov za pomoci zadných nôh. Oplodnená samička sa stáva novou kráľovnou.
Samička si uloží ejakulát, ktorý získala od samčeka, do zvláštneho orgánu nazývaného spermotéka. Kráľovná si zachová funkčné spermie počas celého života. Kráľovná si v prírode vytvára niečo ako materskú bunku/dutinu, kde vychová prvé robotnice. Stará sa o vajíčka, neskôr kŕmi larvy, aj ona sama žije zo zásob v žalúdku (ešte z materského hniezda), stráži a prenáša kukly do suchších častí komory. Nakoniec, po približne 6-8 týždňoch, pomáha na svet prvým robotniciam.
Ant larva hatching (42x speed)
Genetika rozmnožovania mravcov
Mravčia kráľovná môže aktívne prepínať medzi produkciou samíc a samcov. Má kontrolu nad oplodnením vajíčok: neoplodnením vajíčka vznikne samček. Tento proces sa nazýva partenogenéza, metóda kontrolovaného rozmnožovania, ktorá sa líši od cicavcov. Samček mravca v podstate nemá otca, iba matku.
Samce produkujú haploidné spermie, čo znamená, že majú len jednu sadu chromozómov. Kráľovné tiež produkujú haploidné vajíčka, ale keď sa ich rozhodnú oplodniť, vajíčka majú dve sady chromozómov a vyvinú sa z nich diploidní jedinci: samičky. Ak vajíčko nie je oplodnené, zostane haploidné a vznikne samec.
Hoci sa často hovorí, že robotnice sú asexuálne kasty, geneticky sú všetky robotnice samice. U väčšiny druhov majú robotnice schopnosť klásť vajíčka rovnako ako kráľovná. Kráľovná však produkuje hormón, ktorý bráni ostatným samičkám vo vývoji vaječníkov. Robotnice nie sú oplodnené žiadnym samcom, čo znamená, že produkujú len neoplodnené vajíčka, z ktorých sa môžu vyvinúť iba samce.
V mravčej ríši sa rozmnožovanie musí držať pod kontrolou. Aby sa zabránilo nekontrolovanej reprodukcii robotníc, niektoré druhy mravcov majú robotnice, ktoré kontrolujú iné robotnice. Stres vyvolaný týmito policajnými akciami môže viesť k tomu, že robotnice potlačia svoje reprodukčné schopnosti. Táto "policajná sila" môže dokonca skonzumovať vajíčka, ak sa robotnica, ktorá sa previnila, nepodriadi.
Životný cyklus mravca: Štyri štádiá
Životný cyklus mravca zahŕňa štyri štádiá: vajíčko, larvu, kuklu a dospelého jedinca. Trvanie jednotlivých štádií sa u jednotlivých druhov líši, ale všeobecný proces zostáva jednotný.
Vajíčko
Mravec zostáva vo vajíčku 7 až 14 dní. Časové rozdiely závisia od druhu, ale aj od teploty a vlhkosti. Tieto vajíčka sú biele a majú želatínovú štruktúru. Na rozdiel od vtáčích vajíčok nie sú mravčie vajíčka chránené silným vápenatým štítom. Sú mäkké a pomerne zraniteľné. Ich prežitie závisí od kolektívu. Majú na sebe lepkavú blanku, vďaka ktorej robotnice môžu spojiť viac vajíčok dokopy.
Larva
Ďalším štádiom sú larvy. Larva je žltkastá, bledá a priehľadná. Pohybuje sa a vyzerá ako larva. Larva sa počas rastu zbavuje kože, podobne ako to robia hady. Dospelé mravce nie sú schopné prijímať pevnú potravu, ale larvy nemajú tieto obmedzenia: môžu jesť hmyz priamo zo zdroja. Larvy potrebujú vysoký príjem bielkovín, pretože rýchlo rastú. U niektorých druhov mravcov robotnice prinášajú celý hmyz alebo jeho časti priamo do škôlky. Existujú dokonca niektoré druhy mravcov, ktoré nosia svoje larvy k zdroju potravy. Larva potrebuje 1 až 2 týždne na to, aby dosiahla ďalšie štádium. Prísun živín kontrolujú robotnice, a tak si kolónia vychováva pracovnú silu podľa potreby.
Kukla
Štádium kukly je posledným krokom pred tým, ako sa z neho stane dospelý mravec. Mravce v tomto štádiu stále potrebujú robotníkov, ktorí ich kŕmia. Kukly sú obalené bielym alebo hnedastým kokónom, prípadne vyzerajú ako pevné väčšie vajíčko. Už pri pohľade naň môžete vidieť, ako sa mravec formuje; nohy a tykadlá sú tu najvýraznejšími znakmi. Podľa druhu potrebuje kukla 9 dní až 1 mesiac na to, aby sa stala plne vyvinutým mravcom. V kokóne sa zakuklená larva premieňa na imágo.
Dospelý jedinec
Mladý mravec je ľahší ako ostatní robotníci. Jeho telo je mierne priehľadné a s pribúdajúcim vekom tmavne. Kvôli nedostatočnej rozmanitosti potravy sú prvé generácie robotníc často menšie a štíhlejšie ako tie nasledujúce, nazývajú sa nanity alebo minimity. Nový mravec ešte nemá vytvrdnutý exoskeleton. Po vytvrdnutí exoskeleton stmavne a nová robotnica sa zapojí do činností kolónie.
V mravčej ríši majú samce jediný cieľ: rozmnožovanie. Žijú krátko a nepodieľajú sa na každodenných činnostiach kolónie. Samičky sa naopak delia na kráľovné a robotnice. Predtým, ako sa mravčia princezná stane kráľovnou, nie je veľmi aktívna a šetrí si energiu na budúce rozmnožovanie. Keď sa stane kráľovnou, zasvätí svoj život kladeniu vajíčok. Dĺžka života kráľovnej závisí hlavne od druhu. Lasius niger chovaná v zajatí sa dožila úctyhodných 29 rokov. Ak však kráľovná nevychová svoje prvé robotnice, alebo ak prvé robotnice neprinesú potravu, celá kolónia zahynie.
Sociálna štruktúra a kasty
Mravčie kolónie vykazujú vysoko organizovanú deľbu práce. V mravenisku môžeme rozlíšiť kasty, ktoré sú prispôsobené na konkrétne úkony. Reprodukčnú kastu tvorí kráľovná a samce, zatiaľ čo robotnícka kasta vykonáva všetky ostatné úlohy. U niektorých druhov sa robotnice vyznačujú polymorfizmom, čo znamená, že sú rôznych veľkostí, aby mohli efektívnejšie plniť špecifické úlohy. Ak sú robotnice dvoch rôznych veľkostí, druh sa označuje ako dimorfný. Ak sa vyskytujú viac ako dve veľkosti, považuje sa za polymorfný. Väčšina ostatných druhov je monomorfná, s robotnicami jednej veľkosti. Táto sociálna štruktúra, kde je reprodukčná kasta oddelená od robotníc, sa nazýva eusocialita.
Kasty v mravčej kolónii
- Gyne (kráľovná): Mravčia kráľovná matka, ktorá kladie vajíčka. Je to jediná plodná samica v kolónii.
- Alates (okrídlené jedince): Nové kráľovné a samčekovia, ktoré sa zúčastňujú svadobného letu.
- Major (vojaci): Robustnejší jedinci s veľkou hlavou a mohutnými hryzadlami, slúžia na obranu a prenos ťažkých predmetov. Napríklad, druhy Atta majú veľkých vojakov na obranu kolónie.
- Media: Stredne veľkí jedinci, ich funkcia sa môže líšiť v závislosti od druhu.
- Minor (robotnice): Najpočetnejšia skupina, neplodné samice, ktoré sa starajú o matku, vajíčka, larvy, opravujú hniezdo, rozdeľujú potravu a vykonávajú iné práce. Robotnice, ktoré sú všetky samičky, sa delia na rôzne úlohy, ako sú ošetrovatelia, prieskumníci a poľnohospodári. U mravcov medonosných existujú špecializované robotnice, ktoré skladujú potravu.
- Samce: Sú menšie ako samičky a majú krídla. V mravčej ríši majú samce jediný cieľ: rozmnožovanie. Žijú krátko a nepodieľajú sa na každodenných činnostiach kolónie.
Anatómia mravcov
Mravce sú drobný blanokrídly hmyz, ktorého veľkosť dosahuje od niekoľkých milimetrov po niekoľko centimetrov. Ich telo je, podobne ako u mnohých iných druhov hmyzu, spevnené vonkajšou kostrou (exoskeletonom). Hmyz nemá pľúca, kyslík a ostatné plyny, ako je napríklad oxid uhličitý, prijíma povrchom tela cez prieduchy. Cievny systém hmyzu je sústredený pozdĺž jeho chrbtovej strany (dorzálna aorta) a princípom podobným ako u srdca smerom k hlave je u neho prečerpávaná telesná tekutina (hemolymfa).
Zmyslové orgány a komunikácia
Na hlave mravca je niekoľko dôležitých senzorických orgánov. Je na nej jeden pár článkovaných paličkových lomených tykadiel, ktoré využívajú na detekciu chemických feromónových stôp, pohybov vetra, vibrácií a na dotykovú komunikáciu jedincov. Mravce majú zložené facetové oči, ktorými detegujú pohyb a tri jednoduché temenné očká, ktorými detegujú úroveň a polarizáciu svetla. Robotnice väčšiny druhov nevidia, tri infračervené oči majú iba samce a samice. V závislosti od jednotlivých druhov a kást sú u mravcovitých rôzne vyvinuté a prispôsobené hryzacie ústrojenstvá (hryzadlá). Používajú ich pri kŕmení, prenášaní objektov, stavbe hniezd a na obranu. Robotnice s nimi vedia aj neuveriteľne jemne zaobchádzať pri prenášaní lariev a vajíčok. Na počudovanie, mravce majú pomerne dlhý jazyk a často sa čistia alebo niečo lížu.
Najdôležitejšou zmyslovou zložkou komunikácie sú pachy feromónov. Ďalším komunikačným prvkom je chuť, ktorú odkomunikujú tak, že dávajú iným jedincom svojej rodiny ochutnať, čo našli. Mravce vnímajú aj cvrkot niekedy priamo, inokedy iba z otrasov pôdy. Zrak u väčšiny mravcov je slabý a niektoré druhy sú úplne slepé, iné majú výnimočne dobré videnie, ako napríklad austrálske buldočie mravce (rod Myrmecia).
Hruď a bruško
Z hrude mravcov vyrastajú tri páry rýchlych kráčavých nôh. Zadné nohy sú najdlhšie. Mravce majú posunuté vnímanie vlnovej dĺžky smerom nadol, teda červenú farbu akoby nevidia. V čiernobielom svetle mravce vnímajú červenú farbu ako tmu.
Bruško mravcov je od tela oddelené telnou stopkou, ktorá môže byť jednočlenná (u podčeľadí Formicinae, Ponerinae, Dolichoderinae) alebo dvojčlenná (u podčeľade Myrmicinae). Stopka je pomerne dôležitá, vďaka nej môže mravec ohýbať bruškom až po hlavu. Zadoček je delený na niekoľko článkov, ktoré sú spojené blankou, čo umožňuje meniť jeho veľkosť. V brušku sa nachádzajú žľazy s rôznymi plynmi a feromónmi. Mravce vylučujú napríklad metyl 6 alebo známu kyselinu mravčiu. Niektoré, evolučne slabšie druhy, majú ešte aj žihadlo. Väčšina mravcov na koži najprv spraví malú ranku a až potom vstrekne kyselinu.
Chov mravcov (Formikaristika)
Štúdiom mravcov sa zaoberá odborná veda, odborne nazvaná myrmekológia. Toto slovo vzniklo z myrmecos, čo po latinsky znamená „mravce“. Takáto veda zahŕňa napr. sčítanie populácií na daných miestach, záznamy a samostatné skúmania rôznych druhov a hlavne vplyv kolónií na svoje okolie. Formikaristika sa zaoberá už konkrétne chovom mravcov v špeciálnom zariadení nazývanom formikárium.
Chov mravcov môžeme rozdeliť na dve skupiny: chov pre radosť, fascináciu (tzv. myrmekofilovia) a chov pre vedecké pozorovania. Pre plnohodnotný chov je potreba kráľovnú. Môžete si ju kúpiť, alebo odchytiť pri rojení. Myrmekológovia a celkovo vedci, chovajú mravce pre podrobné štúdium. Systematickým pozorovaním môžete chov povýšiť na etológiu.
Formikárium: základné prvky a typy
Základným zariadením na chov mravcov je špeciálne terárium, tzv. formikárium (lat. formica = mravec). Úlohou formikária je poskytnúť mravcom vhodné podmienky na hniezdenie a výbeh - tzv. arénu. Spravidla všetky typy formikárií musia obsahovať základné prvky. Jedným z hlavných prvkov je hniezdo. Hniezdom nazývame časť, v ktorej sa zdržuje kráľovná s vajíčkami a larvami. Časť hniezda musí byť stále vlhká. Mravce premiestňujú potomstvo do komôr, kde sú pre ne optimálne podmienky. Ďalším hlavným prvkom formikária je aréna. Aréna napodobuje voľný priestor mimo mraveniska, kde mravce na veľkej ploche hľadajú potravu. Aréna býva väčšinou suchá a s hniezdom je spojená hadičkou.
V súčasnosti rozlišujeme hniezda:
Hniezdo v skúmavke
Pre kolóniu s malým počtom robotníc postačí upravená skúmavka. Je to akoby malý inkubátor, v ktorom kráľovná vychová prvé robotnice. Do skúmavky sa asi z polovice naleje voda, ktorú oddelíme prepážkou z chumáča vaty. V zadnej časti skúmavky je voda oddelená vatou. Tá udržuje potrebnú vlhkosť a vlákna kapilárne nasávajú vodu, takže mravce sa môžu napiť. Otvor skúmavky je uzatvorený chumáčom vaty, čo umožňuje výmenu vzduchu a zabraňuje mravcom utiecť. Kráľovná presúva vajíčka tak, aby mali čo najoptimálnejšiu vlhkosť. Zvonku sklo obalíme alobalom, pretože mravce majú negatívny fototropizmus, čiže nemajú radi priame svetlo. Namiesto prírodného korku je dobré použiť korkovú imitáciu, ktorá je menej náchylná na plesnivenie.
Niekedy je potrebné doplniť vodu do skúmavkového hniezda. Postup, ako doplniť vodu aj s mravcami vo vnútri (ak sa vajíčka nedotýkajú vaty a sú prichytené o sklo skúmavky): Do skúmavky na vatu nalejeme vodu. Pinzetou chytíme vatu a ťaháme smerom hore. Podtlak vatového piestu ťahá vodu na dno skúmavky. Keď voda pretečie pod vatu, zatlačíme vatu dolu, ale tak, aby sa nedotýkala vody, inak by sa voda pretlačila späť.
Sádrové a pórobetónové formikáriá
Jedná sa o tenšie sadrové tehly alebo pórobetón (ytong). Pripravenú tehlu si upravíme vyrývaním chodbičiek a komôrok. Veľkosť a hĺbku prispôsobíme veľkosti budúcej kolónie. Podstatný údaj je, aby sa do budúceho hniezda mohla pohodlne dostať kráľovná, najväčší mravec v celej kolónii. Tvary komôrok by sa mali spraviť nepravidelne, aby sa priblížila podoba stavby hniezda v prírode. Vrch sa prikryje krycím sklom a do hniezda sa zboku vyryje otvor, do ktorého sa nainštaluje hadička. Slúži ako vstup do arény.
Lubockovo pozorovacie hniezdo (display)
Pozostáva z dvoch skiel, medzi ktorými je prázdny priestor. Ten sa vyplní ľubovoľným materiálom - zemou, piesčitou zemou, pieskom - záleží od rozhodnutia majiteľa, ale prednejšie sú potreby samotných chovancov. V ráme hniezda nesmú chýbať vetracie otvory, spodok by mal poskytovať možnosť vlhčenia. Vrch býva snímateľný. Samozrejmosťou je vstupná hadička. Takéto hniezda sa vyrábajú ako pozorovacie, z plastu alebo ako okrasné, z dreva.
Akrylové formikárium
Skladá sa z viacerých vrstiev, takže sa dá v prípade núdze rozobrať a vyčistiť. Priestor na dopĺňanie vody môže byť vyplnený špongiou. Do malej dierky na dolievanie vody sa môže vložiť kúsok špongie, ktorý slúži ako filter. Chodbyčky hniezda sa môžu vyplniť korkom, aby si mravce vyhryzli koľko potrebujú.
Potrava a starostlivosť o kolóniu
Potrava mravcov
V prírode sa mravce živia rozličnou potravou. Veľký počet druhov využíva trofobiontný živočíšny vzťah, jedná sa hlavne o vošky, od ktorých si mravce vedia zohnať ich sladké výkaly. Lovia aj drobný hmyz, alebo konzumujú nektár či ovocie. Hlavne larvy mravcov potrebujú vysoký príjem bielkovín, pretože rýchlo rastú. Zaujímavosťou je, že mravce majú dva žalúdky. Ten väčší sa nazýva vole a slúži na uskladnenie tekutej potravy. Robotnica tak odnáša potravu do hniezda, kde ňou nakŕmi larvy. Malé množstvo potravy prechádza aj do menšieho žalúdku, ktorý vyživuje samotného mravca. Listorezné mravce rodu Atta a Acromyrmex si potravu pestujú priamo v hniezdach, na odrezkoch listov. Mravce zrnojedy si do hniezda prinášajú semená rôznych tráv, ktorými sa živia.
V zajatí kŕmime mravce malým hmyzom alebo medovicou, čo je zriedený med s vodou (napr. voda:med v pomere 5:1). Pre uľahčenie kŕmenia mravcov v laboratórnych podmienkach zostavil Awinash Bhatkar zmes, tzv. Bhatkarovú zmes. Jej príprava spočíva v zmiešaní 250 ml vody, 62 ml medu, 1 vitamínu a 1 gramu minerálov a jedného vajca. Robotnice s nedostatkom potravy sú schopné usmrtiť niektoré larvy či vajíčka a nakŕmiť nimi ostatné larvy.
Vlhkosť, teplota a hibernácia
Mravce potrebujú primeranú vlhkosť a teplotu. Naše druhy sa bez problémov vyvíjajú aj pri izbovej teplote, alebo pri mierne zvýšenej na 25°C. Optimálna teplota pre vývoj je napríklad u Lasius niger 26 °C. Pri 14 °C prežívajú, ale sa nerozmnožujú. Pri teplote 10 °C hynú behom jedného týždňa. Počas zimného obdobia mravce upadajú do hibernácie. Je to stav, kedy sa ich metabolizmus spomalí a počas tohto obdobia žijú iba zo zásob sociálneho žalúdku. Počas hibernácie dbajte na to, aby bolo hniezdo vlhké a nevyschlo. Bez hibernácie sa znižuje životaschopnosť samice, pretože jej reprodukčný systém si vyžaduje istý sezónny odpočinok.
Starostlivosť o potomstvo
Špeciálna je aj starostlivosť o vajíčka, larvy a kukly. Vajíčka sa prenášajú v zlepených kôpkach a robotnice ich neustále olizujú, aby ich očistili od baktérií a plesňových spórou. Larvy sú neustále prenášané z miesta na miesto, aby sa nestrácalo teplo, ktoré potrebujú na vývin. Robotnice rozbalia dozretý kokón, vytiahnu mravca a očistia ho.
Bežné druhy mravcov a ich chov
Mravce sú rozšírené po celom svete, s výnimkou južného a severného pólu. Rody a druhy sa prispôsobili globálnym a prírodným podmienkam. V mraveniskách môže žiť od niekoľkých tuctov až po niekoľko tisíc jedincov, prípadne aj milióny v superkolóniách.
- Mravec obyčajný / čierny (Lasius niger): Najrozšírenejší slovenský druh, klasický malý čierny mravec. Robotnice majú čiernohnedo lesklú farbu a veľkosť 3 - 4 mm. Samičky sú najväčšie a nemajú krídla, samce sú menšie a majú krídla.
- Mravec faraón (Monomorium pharaonis): Zavlečený z Indie, k životu potrebuje teplo a vlhko. Pri teplote pod 10°C hynú. V kolónii sa nachádza mnoho kráľovien, ktoré znášajú vajíčka. Samička žije iba 3 až 5 mesiacov, no dokáže naklásť až 15 vajíčok v prvom kladení, z ktorých polovica môžu byť kráľovné. Faraónsky mravec je všežravec, prednosť dáva potrave s obsahom bielkovín a potrebuje vodu. Stavia si jednoduché hniezda na skrytých miestach v ľudských obydliach.
- Mravce rodu Myrmica: Majú kladielko premenené na žihadlo s jedom. Ich bodnutie môže byť podobné popŕhleniu žihľavou. Myrmica ruginodis nájdeme v prírode pod kameňmi alebo pňami.
- Mravec drevokaz (Camponotus species): Patrí medzi najväčšie slovenské mravce. Kráľovná je veľká 15 - 17mm, prvé robotnice začínajú na 6mm a neskoršie kasty dosahujú veľkosť až 13mm. Vo voľnej prírode vyhľadáva teplé južné stanoviská a hniezdi hlavne v starom dreve.
- Messor structor: Môže napríklad rozširovať semená rastlín tým, že si robí zásoby na horšie časy.
- Leptothorax: Ide o mini mravce s rozmermi najviac 3mm.
Odchyt kráľovien a výber druhu
Mladé matky si chovatelia často lovia/nachádzajú sami, a to hlavne na jar a v lete počas rojenia. Také množstvo (desiatky až tisíce alát) zabezpečuje nakŕmenie číhajúcich predátorov a pritom aj úspešné prežitie malého percenta samíc. Údajne potenciálne prežije len jedna samica zo sto a jednej z dvesto sa podarí vytvoriť dospelú kolóniu.
Dnes už poznáme metódy k odchovu takmer všetkých druhov našej myrmekofauny. Najčastejšími chovancami na Slovensku sú zástupcovia rodu Lasius, Camponotus, Myrmica, Tetramorium, či juhoeurópske Messor a Pheidole. Väčšina druhov z týchto rodov sú schopné strpieť začiatočnícke chovateľské chyby pri rozchovávaní mladej kolónie. Ak si netrúfame na odchov kolónie z mladej samičky, môžeme si zaobstarať od skúsenejších chovateľov rovno mladé kolónie.
Začiatočníkom sa neodporúčajú listorezné juhoamerické mravce Atta/Acromyrmex, austrálske buldočie mravce Myrmecia a iné špecifické skupiny. Tieto rody sú síce ponúkané aj na európskom trhu, ale nie sú vhodné pre začiatočníkov, pretože ich kolónie sú bez dostatočných skúseností ťažšie udržateľné a nemusia tolerovať začiatočnícke chyby.
Možné problémy pri chove
Pri veľkom počte mravcov sa z času na čas objaví nejaká malformácia (vrodená odchýlka tvaru - deformácia). Môže sa stať, že hniezdo cez leto vyschne, alebo cez zimu vymrzne. Samotná kráľovná alebo aj celá kolónia môže padnúť za obeť nejakému dravcovi.
Kráľovná nenakladie vajíčka z rôznych príčin:
- Sezóna: Európske druhy nekladú vajíčka na jeseň/zimu.
- Stres: Preprava alebo narušenie hniezda môže kráľovnú rozrušiť.
- Nedostatok bielkovín: Vývoj mláďat si vyžaduje potravu bohatú na bielkoviny.
- Skryté vajcia: Vajíčka sa môžu nachádzať v prepravnej nádobe alebo vo vate.
- Podnebie: Optimálne podmienky (substrát, tma, teplota, vlhkosť) sú nevyhnutné.
Dôležité upozornenia pre chovateľov
Mravce sú skutočne pozoruhodné tvory so zložitými sociálnymi štruktúrami a životnými cyklami, ktoré zabezpečujú prežitie a úspech ich kolónií. Chov mravcov môže byť fascinujúci, ale je dôležité pristupovať k nemu zodpovedne.
Ochrana druhov a prírody
- Riziko poškodenia a ochorenia: Živé zvieratá môžu spôsobiť škody alebo prenášať choroby. Opatrní by mali byť najmä alergici.
- Uvoľnenie zakázané: Mravce sa v žiadnom prípade nesmú vypúšťať do voľnej prírody, aby sa ochránila pôvodná a cudzokrajná flóra a fauna. Vypúšťanie mravcov bez úradného povolenia je trestným činom podľa právnych predpisov o ochrane prírody.
- Identifikácia druhu: Druhy mravcov sú identifikované podľa našich najlepších vedomostí. V prípade následných zmien máte právo kolóniu vrátiť.
Podmienky prepravy a prostredia
- Oblasť dodania: Živé zvieratá sa prepravujú len v rámci EÚ. Regionálne dovozné predpisy je potrebné získať na miestnom veterinárnom úrade.
- Teploty počas expedície:
- Nočné teploty: Severoeurópske a stredoeurópske druhy: >0°C (Express: >-5°C s izoláciou); Juhoeurópske druhy: >+5°C (Express: >0°C s izoláciou); Tropické druhy: >+10°C (Express: >+5°C s tepelným balíčkom).
- Denné teploty: Maximum +30°C pre všetky druhy.
Objednané mravce nebudú odoslané mimo uvedených teplotných rozsahov.
- Kŕmenie: Potravinové zvieratá z hromadných chovov sú často napadnuté roztočmi, ktoré by mohli mravcom uškodiť. Odporúčanie: Používajte organické potraviny alebo hmyz z prírody, zbieraný mimo ciest a polí, ktoré môžu byť kontaminované pesticídmi.
- Teplota formikária: Formikárium sa môže vplyvom priameho slnečného žiarenia značne zahriať. Odporúčanie: Používajte teplomer s funkciou min/max.