Jahody patria medzi najobľúbenejšie a najprispôsobivejšie drobné ovocné plodiny. Ich pestovanie nie je náročné, či už chcete pestovať na balkóne alebo na záhrade. Existuje niekoľko spôsobov, ako si môžete dopestovať nové rastliny, či už z poplazov, semienok alebo si kúpiť predpestované sadenice.
Rozmnožovanie jahôd pomocou poplazov
Dospelé rastliny bežných odrôd jahôd vytvárajú poplazy, z ktorých si nové sadenice ľahko dopestujete. Na koncoch týchto poplazov postupne rastú mladé, dcérske rastlinky, z ktorých si dokážete vypestovať novú generáciu rodiacich jahôd. Jahodovisko je potrebné pravidelne obnovovať, pretože úrodnosť starých rastlín postupne klesá. Vo všeobecnosti platí, že mladá rastlina urodí niekoľko krásnych, veľkých jahôd, zatiaľ čo staršia rastlina zvykne priniesť viacero menších plodov. Optimálna životnosť jahôd je zvyčajne 2 až 4 roky pri dobrej starostlivosti. Ak si chcete zabezpečiť dostatok chutných a voňavých plodov, snažte sa jednotlivé jahodoviská obnovovať každé dva roky.
Vegetatívne množenie je jednoduchý a rýchly spôsob. Nevýhodou však môže byť potenciálny prenos chorôb. Ak materská rastlina nie je vitálna a trpí nejakým ochorením, získaná dcérska rastlina taktiež nemusí byť úplne zdravá.
Skontrolujte jahodovisko a na každej rastline ponechajte len ten poplaz, ktorý chcete na množenie využiť. Ostatné odstráňte. Silné, dobre vyvinuté poplazy využite. Malé rastlinky, ktoré vznikajú na ich koncoch, nechajte zakoreniť. Ak máte v záhrade kvalitnú zeminu, zakorenia samy.
Časť odnože v pazuche prichyťte drôtom, aby sa mohla zakoreniť do kvetináča. Túto odnož neodstrihávajte, odstrihnite iba ďalej rastúcu odnož. Zalejte odnožovú rastlinu, aj keď je zatiaľ spojená s materskou rastlinou. Za mesiac sa sadenica zakorení tak, že už ju môžete oddeliť od materského trsu.
Je dôležité vybrať odnože z trsov jahôd, ktoré najviac rodia. Silné jedince sú spravidla prvé dve dcérske odnože od materskej rastliny. Výhodou tohto spôsobu je úspora času, kedy sadenice takto získané môžeme okamžite zasadiť a nemusíme čakať na vyklíčenie semena iného druhu jahody.
Pri výsadbe je potrebné dodržať správnu hĺbku. Srdiečko s listami nesmie byť pod povrchom pôdy. Je na vás, či využijete klasické riadkové výsadby, pestovanie v textílii alebo záhonové výsadby. V každom prípade dbajte na to, aby bola plocha vždy odburinená a aby sa zálievka vždy dostala ku koreňom. Po výsadbe zavlažte. Ak vysádzate v jarných mesiacoch, dávajte pozor na neskoré mrazy.
Niektoré druhy jahôd sa nedajú pestovať z poplazov, pretože ich nevytvárajú. Sú to napríklad mesačné jahody.
Pestovanie jahôd zo semienok
Pestovanie jahôd zo semena je pre rastlinu zdravšie, pretože vás to ochráni pred vírusovými chorobami, ktoré môžu deformovať listy, znižovať rodivosť a dokonca rastlinu úplne zničiť. Pri vegetatívnom rozmnožovaní sa vírusy prenášajú zo sadenice na sadenicu, pričom významne pomáhajú aj vošky a iný cicavý hmyz.
Získanie semien
Semená jahôd si v súčasnosti najjednoduchšie zadovážite cez internet, ale už existujú aj predajne, kde ich nájdete v ponuke. Môžete si ich však získať aj z vlastnej produkcie, z vlastnej úrody. Nemali by však pochádzať z hybridných kultivarov, kde nie je zaručená reprodukcia.
Ak máte vhodnú odrodu, na získanie semien potrebujete úplne dozreté plody. Jemne opláchnuté vložte do mixéra so šálkou vody a na vysokom stupni mixujte 3 - 5 sekúnd, aby nedošlo k poškodeniu semiačok. Rozmixovaný obsah nechajte postáť 1 - 2 minúty, aby životaschopné semená klesli na dno nádoby. Poškodené, ktoré ostanú plávať vo vrchnej časti s dužinou z plodov, opatrne vylejte. Dobré semená opatrne prepláchnite a umiestnite na papierový obrúsok, aby preschli. Môžete použiť aj sušičku ovocia na veľmi nízkej teplote. Ak ich nebudete hneď používať, uskladnite si ich v chladnom a suchom mieste.
Alternatívnou metódou získania semien je vysušenie dozretých jahôd napríklad v sušičke na ovocie. Potom len jemným pošúchaním vysušených jahôd vám z nich odpadnú semená. Aj pri tejto metóde platí uskladnenie semien na suchom a chladnom mieste.
Ošetrenie semien mrazom
Mnohé semená jahôd pred samotnou výsadbou potrebujú byť ošetrené chladom. Toto ošetrenie simuluje prirodzené podmienky v prírode, kedy semená mnohých rastlín potrebujú prejsť mrazom, aby mohli vyklíčiť. Umiestnite zabalené semená vo vzduchotesnej nádobe do mrazničky na 2 až 4 týždne. Mráz a následné otepľovanie podporia klíčenie semien. Po vybratí z mrazničky ich nechajte uzavreté v nádobe pri izbovej teplote ohriať. Takto ohriate semená sú pripravené na výsev.
Pôda na výsev
Na vysievanie použite kvalitnú zeminu. Môžete použiť špeciálny výsevný substrát, ktorý je vytvorený pre optimálne klíčiace podmienky. Je kvalitne pripravený na výsev semien s pridaním hnojiva. Substrát na výsev jahodových semien si však môžete namiešať aj vlastný. Do výsevného substrátu môžete primiešať organické hnojivá, ktoré poskytnú dlhodobú, vyváženú organickú výživu a pomáhajú proti škodcom a patogénom. Tieto hnojivá často obsahujú Chitín, ktorý pôsobí repelentne a pomáha rastlinám sa samé brániť pred škodcami.
Pre klíčenie je dôležitý aj Alginit, ktorý prináša organicko-minerálne živiny a zabezpečí lepšie udržanie vody pre klíčiace jahody bez premočenia pôdy. Zároveň pôdu ozdravuje a detoxikuje. Pre lepšiu predstavu, na klasickú výsevnú nádobu veľkosti 40cm x 15cm primiešajte do výsevného substrátu 250 gramov Alginitu.
Zeolit Agro je tiež vhodný, pretože je tepelne aktivovaný pre zvýšenie svojej účinnosti. Pomáha zlepšovať štruktúru pôdy a jej schopnosť zadržiavať vodu.
Výsev semien
Zeminu navrstvite aspoň na 1,5 cm a rovnomerne ju navlhčite. Jahodové semiačka umiestnite na vlhkú zeminu a veľmi jemne ich pritlačte k zemine. Niektorí odporúčajú namiesto toho posypať veľmi tenkou vrstvou rašeliny, takou, aby semená jahôd neboli úplne zakryté, ale vystavené svetlu. Semiačka nedávajte tesne k sebe, aby pri klíčení si navzájom nekonkurovali. Pre svoje klíčenie potrebujú priame slnečné svetlo.
Ak vysievate semená v januári alebo februári, koncom leta si už môžete pochutnávať na prvých jahodách. V prvej fáze rastu počas zimného obdobia však môže jahody ohroziť nedostatok svetla, čo spôsobuje, že sa rastlinky príliš vyťahujú. Preto je lepšou voľbou nechať vysievanie jahôd na obdobie od marca do júna. Sadenice tak budú pevné a zdravé.
Dopestovanie sadeníc trvá približne 3 mesiace. Samotné klíčenie zaberie 2 až 3 týždne. Hneď, ako budú mať semenáčiky zopár prvých listov, rast sa zrýchli. Mladé rastlinky sa odporúča dvakrát presadiť. Keď majú mladé sadenice už 5 až 10 listov, je čas presadiť ich na záhon.
Výsadba a starostlivosť o jahody
Najvhodnejší čas na sadenie sadeníc jahôd je v auguste a v septembri. Ak ste to koncom leta nestihli, koncom apríla a v máji sa môžu zasadiť tiež. Vhodná doba na sadenie do záhrady alebo do kvetináča na balkón je začiatkom mája, po posledných mrazoch.
Príprava pôdy a výsadba
Na dno záhona nasypte čerstvý, prípadne granulovaný kravský hnoj, ktorý dobre zalejte a zahrabte. Následne na povrch pôdy položte kompost a zakryte pôdu netkanou textilnou fóliou. Táto fólia bráni vysychaniu pôdy, rastu buriny, chráni plody pred znečistením a počas dažďa voda stečie do jamy medzi riadkami, čím sa zníži riziko hubových chorôb.
Pri výsadbe sa sadia jahody buď do voľnej pôdy alebo priamo do fólie. Do voľnej pôdy sa sadí aspoň 30 - 35 cm od seba a riadky medzi sebou aspoň 60 cm. Do fólie urobte krížový rez a plytkú dierku pre sadenicu. Korene by mali byť usadené pod povrchom pôdy. Srdiečko by nemalo byť pod zemou, ale na úrovni pôdy.
Sadenice musia byť zdravé, mať dobre vyvinuté korene a najmenej tri listy. Po výsadbe nezabudnite dobre zaliať.
Na rozmnožovanie jahôd vám postačí malý kvetináč, substrát a kus drôtu. Zoberte odnože z trsov jahôd, ktoré najviac rodia. Zasadte zopár už zakorenených a silných poplazov do kvetináčov na balkónový parapet 20 cm od seba. Na výsadbu použite záhradný substrát, do ktorého primiešajte trochu piesku a hnojivo na jahody.
Na rovnakom mieste môžu byť jahody posadené 3 roky. Po troch rokoch je potrebné sadiť na nové miesto.
V prípade, ak nemáte ešte poplazy s vyvinutými koreňmi, dajú sa zasadiť aj nezakorenené. Postupom času väčšina z nich aj tak zakorení. Tie, čo náhodou nie, sa neskôr jednoducho vyhodia.
Pri výsadbe do záhrady zvoľte slnečné stanovisko. Jednotlivé sadenice by malo oddeľovať približne 30 cm. Jahody vysádzajte tak, aby hrubšia časť medzi listami a koreňmi, takzvané srdiečko, bola na úrovni pôdy. Pozor na výber hriadky. Nebude sa im dariť v pôde, v ktorej ste predtým pestovali zemiaky, pretože hrozí nákaza hubami alebo háďatkami. Rovnako nie je vhodné vysádzať jahody na miesto, kde ste predtým odstránili ich predošlú výsadbu.
Jahody sa dajú vysádzať tiež do debničiek. Ak si vyberiete samozavlažovacie debničky, pomôže vám to udržiavať dostatočnú vlhkosť. Siahnite po substráte s kyslejším pH a vyšším podielom humusu.
Starostlivosť
Jahody sú posadené v kvetináči v spone 20 cm od seba. V prípade, že ste nezasadili jahody na jeseň, sadenice jahôd možno zasadiť aj na jar. Dodržte vzdialenosť výsadby 20 cm od seba a dodajte rastlinám starostlivosť. Pravidelne ich zalievajte a pri výsadbe ich pohnojte.
Medzi riadky môžete rozmiestniť slamu, aby ste zamedzili burine.
Hnojiť sa začína na jar (len existujúce porasty) a potom po zbere úrody. Odporúčame hnojivo na jahody, prípadne podobné organické hnojivo. Osvedčilo sa aj hnojivo Floria - rýchlopôsobiace dvoj-zložkové hnojivo.
Odporúčame obsypať jahody granulami proti slimákom. Medzi veľmi obľúbené prípravky patrí Ferrimax.
Pred škvrnitosťou by ste sa mali mať na pozore v daždivých rokoch. Jedná sa o hubové ochorenie, ktoré napáda listy. Krčkovej hnilobe sa tiež dobre darí vo vlhkom prostredí.
Ako správne sadiť jahody (NOVÁ ZÁHRADA)
Odrody jahôd a ich pestovanie
Existuje mnoho odrôd jednoplodiacich a mesačných jahôd, ktoré sa pestujú zo semien. Keď sa začnú objavovať odnože, väčšinu z nich odstrihnite, aby sa rastliny neoslabovali. Sezónne rodia viac a poskytnú väčšie množstvo na spracovanie.
V minulom a tomto roku som nebola veľmi spokojná s mojimi balkónovými jahodami. Mala som totiž posadenú viackrát rodiacu (remontantnú) odrodu mesačných jahôd. Mesačné jahody sa podobajú plodmi lesným jahodám. Zarodili síce na jar aj na jeseň, ale ich plody boli menšie, ako som očakávala. Tentoraz som posadila obyčajné raz rodiace jahody, dva kusy do kvetináča na pravý aj ľavý okenný parapet.
Výmena odrody jahôd sa vyplatila. Tentoraz sa teším z veľkých sladkých jahôd, ktoré si skvele vychutnávam. Inšpirujte sa pri tvorbe úžitkovej záhrady, aj keď máte menej miesta na pestovanie.
Medzi najlepšie odrody patria Elsanta, Senga sengana a Korona. Elsanta je odroda, ktorú Prof. Hričovský najviac odporúča. Je stredne skorá, vysoko odolná a nezahníva. Korona patrí medzi stredne skoré jahody. Ak nemáte záhradu, stačí si kúpiť balkónovú odrodu Mara de Bois.
Jahody nepestujte viac ako 3 - 4 roky na jednom mieste. Jahodovisko potom zlikvidujte a premiestnite ho inde.
Po zbere jahôd ich zostrihnite - odstránite zárodky chorôb.
Pokročilé metódy rozmnožovania
Okrem bežných metód existujú aj pokročilejšie techniky rozmnožovania jahôd, ktoré sa využívajú predovšetkým vo veľkovýrobe pre získanie zdravého a certifikovaného materiálu.
Meristémová kultúra
Pri tomto spôsobe sa vychádza z meristémovej kultúry. Využíva sa poznatok, že vírus infikujúci rastlinu zasahuje všetky vegetatívne orgány, ale v meristémových pletivách vegetačného vrcholu sa vírus nenachádza, alebo len v malom množstve. Taktiež sa využívajú totipotentné vlastnosti meristémových buniek vegetačného vrcholu (schopnosť v ranom štádiu vývoja vytvoriť všetky druhy tkanív).
Základom pri tejto metóde je vyizolovanie meristémového pletiva z vegetačného vrcholu pod binokulárnou lupou. Vyizolované explantáty sa kultivujú v skúmavkách na živných agarových médiách. Živné médiá obsahujú makroelementy, mikroelementy, vitamíny, cukry, rastové látky a agar.
Celá rastlina sa vyvinie za tri mesiace. Rastliny s dostatočnou koreňovou sústavou a listovou plochou sa presadia do črepníkov so sterilnou zeminou. Po štyroch týždňoch sú prenesené do izolovaného skleníka. Keď rastliny dosiahnu určitú veľkosť, testujú sa na vírusové choroby. Choré rastliny sú zlikvidované a zdravé dostanú nové číslo a vysadia sa do sieťového izolátu.
Klonové rozmnožovanie in vitro
Pri tomto rozmnožovaní sa využíva stimulačný účinok cytokinínu (6-benzylaminopurínu), ktorý v médiu stimuluje tvorbu axilárnych (pazuchových) pukov. S pomocou tejto metódy je možné z jedného meristému získať milión rastlín za rok.
Tento spôsob rozmnožovania je prácny a náročný, lebo si vyžaduje špeciálne vybavenie pracoviska a dostatok laboratórnych priestorov. Zaručuje však úplne zdravý výsadbový materiál, zbavený viróz, mykoplazmóz, háďatok, roztočov a pôdnych húb.
