Správny rez broskýň pri sadení a v prvých rokoch

Broskyne patria k najnáročnejším ovocným stromom, aké sa u nás pestujú, pričom ich rez vyžaduje špecifický prístup. Sú to pomerne krátkoveké stromy (15-20 rokov), dosahujúce maximálnu výšku 5 metrov (podľa zvolenej podnože), ktoré sú pôvodom z Číny, kde sa pestujú už viac ako 4 000 rokov. Z Číny sa rozšírili do Perzie a následne na Apeninský polostrov.

Na broskyniach sa objavujú plodné púčiky už na jednoročných výhonkoch. Tieto púčiky sa tvoria natoľko intenzívne, že cieľom rezu je nielen tvarovanie a presvetľovanie korunky, ale aj redukcia násady. Rezom broskýň, rovnako ako aj pri iných ovocných stromoch, zabezpečujeme súlad medzi ich „architektúrou“ a základnými životnými procesmi. Chceme, aby lepšie rástli a formovali sa na nich vitálne plodonosné konáriky, čo je predpokladom bohatej úrody.

Pestovanie broskýň: Základné podmienky

Pre úspešné pestovanie broskýň je dôležité zvoliť správne stanovište a pôdu.

Stanovište

• Broskyne milujú teplé a slnečné miesta. Vyberte stanovište, ktoré dostáva aspoň 6 až 8 hodín priameho slnka denne.
• Pre broskyne vyberieme slnečné, dostatočne otvorené stanovište, najlepšie v nadmorskej výške do 250 m.n.m., orientované na juh a zároveň chránené proti severným vetrom.
• V miestach s drsným podnebím ich pestujte pri južných múroch ako vejárovitý špalier.

Pôda

• Broskyne potrebujú pôdu s dobrou drenážou, pretože ich korene nemajú rady dlhodobé premočenie.
• Broskyne a nektarinky preferujú suchšiu, humóznu, vápenatú a živnú pôdu s pH v rozmedzí 6,0 - 8. Ideálne je mierne kyslá pôda (pH 6,0 - 7,0), stredne ťažká až piesočnato-hlinitá.
• Pre ich lepšiu vitalitu je vhodná aplikácia hnojiva, čím sa zvyšuje objem zelenej hmoty a kvalita plodov.

Príprava sadeníc a pôdy pred výsadbou

Pred sadením otestujte pH pôdy. Pred vysadením prekopte pôdu do hĺbky aspoň 30 cm a zapracujte do nej organický materiál, ako je kompost alebo hnojivo.

• Na začiatku upravíme korene stromu odstránením poškodených a dlhých koreňov.
• Po úprave korene namočíme do vody - minimálne na 2 hodiny, maximálne až na 24 hodín.
• Pred výsadbou vykopeme výsadbovú jamu s rozmermi približne 60 cm na šírku a 60 cm na hĺbku.
• Jamu do jednej tretiny treba zaplniť zeminou zmiešanou s dobre rozloženým maštaľným hnojom a priemyselnými hnojivami (NPK, Cererit). Treba si dávať pozor na to, aby korene neboli v priamom kontakte s hnojivom!
• Do jamy nalejeme minimálne 15 litrov vody.

Výsadba broskyne

V našich podmienkach, najmä na Slovensku, sa broskyne odporúča sadiť na jar (marec až apríl). Voľnokorenné stromy sadíme od marca až do mája, na jeseň od októbra až do prvých mrazov. Keď sadíme kontajnerové stromy, rez koreňov a namáčanie vo vode nie sú potrebné.

• Stromček umiestnite tak, aby miesto vrúbľovania (spojenie podpníka a kmeňa) bolo približne 5 cm nad úrovňou pôdy (niekde sa uvádza až 20 cm nad povrchom pôdy).
• Až teraz môžeme posadiť stromček do jamy, prihrnúť ho pôdou a dobre utlačiť. Dávajme si pozor na to, aby zemina sa dostala dobre aj pod korene! Aby sa pôda dobre dostala aj pod korene, stromček nadvihneme a ľahko s ním zatrasieme. Potom pôdu dohrňte, ušliapte a nakoniec pripevnite strom ku kolu.
• Po vysadení broskyňu dôkladne zalejte (približne 20 l vody), aby sa pôda usadila okolo koreňov.
• Pri novosadených stromoch potrebujeme osadiť aj oporné koly. Koly sú potrebné počas zakoreňovania, chránia kmeň až 6 rokov po vysadení.
• Rozložte okolo stromu vrstvu mulča (5-10 cm) z kompostu, slamy alebo kôry. Mulčovanie pomáha udržiavať vlhkosť v pôde a potláča rast burín.

Rez broskyne po výsadbe

Špecifickým prípadom, kedy strihať broskyne, je prvý rez po výsadbe mladej dreviny. Ten sa odporúča vykonať vždy na jar bez ohľadu na obdobie vysádzania. Pri jarnej výsadbe prevedieme základný rez hneď, pri jesennej výsadbe ponecháme rez až na jar.

Rez hrotiaka bez bočného obrastu

• Ak sme sadili hrotiak bez bočného obrastu, odmeriame zvolenú výšku kmienika, pripočítame 6 - 10 púčikov a skrátime terminál nad posledným púčikom.
• Vhodné je, ak vrchný púčik (základ najvyššieho kostrového konára) smeruje na sever alebo severozápad.

Rez stromčeka so zapestovanou korunkou

• V prípade stromčeka so zapestovanou korunkou (čo býva častejšie), vyberieme 3 - 4 do priestoru pravidelne rozložené silné výhonky s dobrým uhlom odklonu a s určitým odstupom.
• Stredník zrežeme nad najvyšším zo zvolených výhonkov.
• Ostatné výhonky v korunke, prípadne výhonky z kmeňa odstránime na konárový krúžok a rany ošetríme.
• Ponechané výhonky silne skrátime (maximálne na 5 - 6 púčikov) do jednej roviny, rez robíme na vonkajší púčik. Treba dať pozor na náchylnosť púčikov na vylamovanie.
• V prvom roku po výsadbe necháme 4 bočné výhony.

Typy koruny a formovanie

Správne tvarovanie broskyňových stromov je dôležité pre podporu zdravého rastu, zabezpečenie prístupu slnečného svetla a udržanie bohatej úrody. Pred začiatkom strihania je potrebné zvážiť, aký vzhľad koruny chceme jednotlivými druhmi rezu docieliť.

Kotlovitá (dutá) koruna

Pri broskyni obyčajnej pravej a pri nektárinke sa najčastejšie uprednostňuje dutá (kotlovitá) koruna. Tento typ koruny umožňuje, aby sa dovnútra koruny dostávalo najväčšie možné množstvo svetla a slnečného žiarenia. Broskyne a nektárinky totiž potrebujú veľa tepla, ak sa im má dobre dariť. Pre broskyne je ideálna otvorená, kotlovitá koruna, ktorá by nemala obsahovať viac než štyri kostrové konáre.

• Pri výsadbe odstráňte vedľajšie výhony až do žiaducej výšky kmeňa (ktorá by mala mať asi 80 cm).
• Z výhonov ležiacich nad touto hranicou si vyberte štyri až päť najmohutnejších na vypestovanie kostrových konárov.
• Výhony by mali byť dobre rozložené okolo kmeňa uprostred a nemali by byť výškovo ani príliš ďaleko od seba, ani príliš blízko, aby netvorili praslen.
• Stredný výhon zrežte až pri najvyššom výhone, s ním počítajte ako s kostrovými konármi.
• Všetky budúce kostrové konáre skráťte na polovicu až maximálne tretinu pôvodnej dĺžky na vonkajší púčik.
• Výhony v predĺžení kostrových konárov skracujte v nasledujúcich rokoch vždy približne o polovicu.
• Pravidelne treba odstraňovať odrodené výhony a silné výhony na horných stranách konárov, obsahujúce len listové púčiky a nijaké kvetné púčiky.
• Vedľajšie výhony, ktoré rastú do dreva, skracujte na dva púčiky. Týmto spôsobom sa drevo každoročne obnoví a vytvorí sa tak predpoklad pravidelnej úrody.

Pyramídová koruna

Broskyňa môže rásť aj ako strom so široko pyramidálnou korunou.

• Po výsadbe skráťte predĺženie kmeňa len natoľko, aby o 10 centimetrov prevyšovalo tri až štyri ponechané budúce kostrové konáre.
• Výhony rastúce príliš strmo vyviažte trochu dole, čím sa brzdí rast do dĺžky.

Vejárovitý špalier

Broskyne nie sú vhodné na tvarovanie prísnych kordónov. Môžu sa však dobre pestovať ako vejárovitý špalier, najlepšie pri južnej stene.

• Základom je jednoročný štepenec. Pri kúpe si dávajte pozor na dobrý obrast vedľajších výhonov.
• Broskyňa môže rásť aj po nižšej stene, potom zvoľte tvar bez stredného výhonu. Keď špalier dorastie do dvoch tretín svojej predpokladanej výšky, odstráňte stredný výhon.
• Výška kmeňa pre vejárovitý špalier by mala byť 40 až 50 centimetrov.
• Pri skracovaní výhonov dávajte pozor na postavenie púčikov, ktoré by mali byť vhodne umiestnené.
• Pri vyväzovaní výhonov sa vyhnite veľmi strmo postaveným kostrovým konárom.
• Pri budovaní kordónu je nevyhnutný silný rez predlžovacích výhonov (o jednu až dve tretiny).
• Výhony, ktoré vyrastajú na hornej strane konárov, alebo sú veľmi slabé, priebežne odstraňujte, čím podporíte tvorbu pravých rodivých výhonov.

Výchovný rez broskyne v prvých rokoch

V priebehu vegetácie uplatňujeme detailný letný rez, čím sa urýchli dopestovanie korunky.

Druhý rok po výsadbe

• Na jar odstránime všetky časti narastené v 3. rastovej vlne.
• Na výhonkoch z druhej rastovej vlny zostane 6 - 8 dobre vyvinutých púčikov, predlžujúcim výhonkom ponecháme túto dĺžku a ostatné zrežeme na 4 púčikové útvary, ktoré budú základom rodivých silných rozkonárení.
• Výhonky v dolnej časti koruny a tie, ktoré smerujú nadol ponecháme bez podstatného krátenia.
• Ak stromček nerástol dosť silne, skracujeme po časť narastenú v prvej rastovej vlne.
• Následne v polovici júna zaštipujeme predlžujúce letorasty a základy polokostrových konárikov za 15. až 20. listom a ostatné za 6.-10. listom, previsnuté ponecháme bez zaštipovania.
• V júli predlžujúce sekundárne letorasty znova zaštipneme za 15. až 20. listom a ostatné za 6. až 10. listom.
• V auguste silné terciárne predlžovacie zaštipujeme za 12 až 15. listom a ostatné za 2.-4. listom.
• V druhom roku odstraňujeme prebytočné vetvy. Vyberieme si najslabší výhonok a skrátime ho cca o polovicu a aj ostatné vetvy.
• Patričný uhol treba dodržiavať tak, aby konáre neboli ani príliš blízko, ani ďaleko od kmeňa.

Tretí rok po výsadbe

• Na jar predlžujúce výhonky kostrových a polokostrových konárov zrežeme na 6 - 10 púčikov na rovnováhu.
• Pri ostatných použijeme dvojvýhonkový alebo jednovýhonkový systém (pozri nižšie).
• V priebehu vegetácie už nezaštipujeme (s výnimkou silných letorastov), letný rez nerobíme s výnimkou prerieďovania prehustených letorastov ich vylamovaním v júni, prípadne silné letorasty v júni zosadíme na 3 až 5 najspodnejších letorastov druhej rastovej vlny.
• V treťom roku urobíme tie isté kroky, ale necháme aj slabšie vetvy rásť dlhšie.

Ďalšie roky

• V štvrtom roku obmedzujeme rez u tých vetiev, na ktorých sa už objavujú prvé kvety. Slabé vetvy odstránime iba v prípade, že náš strom rastie bujne.
• V piatom roku opakujeme tie isté kroky, naše ovocné stromy by v tomto roku už mali plodiť.
• V ďalších rokoch režeme predlžujúce výhonky dlhým rezom, rozkonárenia vzniknuté z čapíkov rezom najnižšieho výhonka ako 4 púčikovej zálohy (to je jedna štvrtina až jedna polovica výhonkov) a ponechaním jedného alebo dvoch útvarov so 6-10 skupinami púčkov na úrodu.
• Zo starších rozkonárení odstraňujeme vyrodené časti. Po fyziologickom, júnovom opade plody preberieme tak, že zostane na konáriku 3 - 5 plodov.
• V rámci súčasných pohľadov na dlhý rez broskýň sa plodonosný obrast na kostrových a polokostrových konároch spravidla neskracuje.
• Ak strom po piatich rokoch dosiahne žiaducu veľkosť, skracujte každý rok výhony, ktoré sa vytvorili na konci kostrových konárov. Kostrové konáre by sa mali končiť v rovnakej výške.

Všeobecné princípy rezu broskýň

Pravidelný a správne vykonaný rez, ktorý správne načasujeme, pomáha broskyni nielen k upravenému vzhľadu a hojnejšej úrode. Jej strihanie má význam aj z hľadiska zlepšenia vitality celého stromu.

Charakteristika plodného dreva

• Broskyne tvoria plody výhradne na jednoročnom dreve, pričom kvetné púčiky rastú na polovici až dvoch tretinách celého výhonu.
• Výhradne listové púčiky sa vyskytujú na báze a na konci výhonov. Túto zvláštnosť treba brať do úvahy pri skracovaní výhonov, ktoré sa spravidla skracujú o tretinu až polovicu.
• Na stromoch sa tvoria štyri rôzne druhy výhonov:
  • Pravý rodivý výhon: Obsahuje listové aj kvetné púčiky. Väčšinou je medzi dvoma kvetnými púčikmi umiestnený vždy jeden listový (vegetatívny) púčik.
  • Nepravý rodivý výhon: Téměř výhradne obsahuje kvetné púčiky, len na vrchole a báze sa nachádza listový púčik. Tieto výhony sú často slabé a nemôžu dostatočne vyživiť plody, preto sa odporúča ich odstraňovať. Ak sa na strome vytvorili výrazné množstvá prevažne nepravých rodivých výhonov, môžete ich časť nechať, nasadené plody však silne pretrhajte a silným spätným rezom sa postarajte o nasadenie dostatočného množstva nových výhonov.
  • Kytičkový rodivý výhon: Najcennejšie sú zmiešané výhonky s priemerom 7-9 mm, na ktorých sú kvetné púčiky v skupinách s rastovými.
  • Letorast: Výhon, na ktorom sa vyskytujú tak listové, ako aj kvetné púčiky.

Kedy strihať broskyne

Správny čas, kedy strihať broskyne, je takmer rovnaký ako pri iných kôstkoviciach. Rez sa môže vykonávať až dvakrát za rok. Každý z nich plní inú funkciu, pričom spolu majú drevine zabezpečiť zdravie a pekný vzhľad.

Jarný rez (udržiavací)

• Prvý z týchto rezov prebieha hneď na jar, kedy sa začína vegetačné obdobie. Jarný rez broskýň si získal prívlastok udržiavací.
• Jeho hlavným cieľom býva úprava rozmerov koruny, ktorou sa formuje jej ďalší rast.
• K tomuto rezu môžeme pristúpiť už počas marca, ak vonkajšie teploty nie sú pod nulou. Dôležité je stihnúť túto prácu ešte pred pučaním.
• Jarný rez broskyne stimuluje tvorbu kvetných pukov a zvyšuje kvalitu úrody.
• Broskyne obyčajná pravá a nektárinka sú veľmi citlivé na mráz, preto by sa mali rezať len tesne pred kvetom, skoro na jar.

Letný rez (omladzujúci)

• Hlavným termínom rezu broskýň je august po zbere úrody. Rez by mal byť hotový do polovice septembra.
• Letný strih vykonaný po zbere plodov pripraví strom na zazimovanie.
• V tomto období z koruny odstráňte vyrodené časti konárov. Na strome v blízkosti vzniknutej rany ponechajte dva tohtoročné výhonky: horný neskracujte a spodný skráťte na čapík s približne dvoma očkami, čo poslúži na obnovu rodivého dreva v budúcom roku. Tento postup opakujte každý rok.
• Počas leta môžete vykonať aj jemný letný rez, ktorý pomáha kontrolovať nový rast a zlepšiť prístup svetla do vnútra koruny.
• V auguste môžete takto postupovať aj pri iných kôstkoviciach, pretože v tomto období neprebieha glejotok a výhonky sa lepšie regenerujú.
• V poslednej dekáde augusta skráťte letorasty o tretinu dĺžky, na bujnejšie rastúcich stromoch nechajte časť letorastov nezrezaných, aby ste nepodporili tvorbu letorastov ďalšej rastovej vlny, ktoré by nevyzreli. Pri tomto reze okrem skrátenia letorastov môžeme odstrániť zahusťujúce letorasty. Súčasne však môžeme pri skoršie dozrievajúcich odrodách odstrániť aj vyrodené konáriky a zmladiť kostrové konáre.
• Druhotné letorasty na ponechaných častiach skrátených silných letorastov preriedime na vzdialenosť asi 0,1 m (ponechávame najmä tie, ktoré rastú von z koruny) a môžeme ich i skrátiť za 4. listom. Vrchný predčasný letorast v takom prípade neskracujeme. Slabo rastúce letorasty obrastu neskracujeme.

Zimný rez

• Strihanie broskýň v zime sa neodporúča, pretože broskyne sú citlivé na mrazy. Zimný strih môže strom oslabiť a zvýšiť riziko poškodenia mrazom.

Odstraňovanie mŕtvych a chorých vetiev

• Prvým krokom pri strihaní je odstránenie všetkých suchých, poškodených alebo chorých vetiev. Tieto vetvy sú náchylné na šírenie chorôb.
• Na broskyniach nikdy nenechávajte staré, suché a škodcami napadnuté drevo. Pri reze sa odporúča odstrániť aspoň 60 % neperspektívnych konárov.
• Ak sa na broskyniach objavia škodcovia alebo príznaky chorôb, ihneď odstráňte postihnuté vetvy.
• Používajte čisté a ostré nožnice, aby ste zabránili ďalšiemu šíreniu infekcie.

Špecifické metódy rezu

Existuje niekoľko špecifických metód rezu, ktoré sa zameriavajú na obnovu rodivého dreva a podporu rastu.

Rez na čapík

Môžete použiť rez na čapík a nechať listový púčik na báze. Podporíte tvorbu nového výhonu, keď ho potrebujete.

Guyotov rez (prispôsobený)

Tento spôsob rezu bol navrhnutý s cieľom predísť prirodzenej tendencii broskýň vyhoľovať staršie konáre. Jeho princíp je podobný princípu Guyotovho rezu pri viniči.

• Bočný výhonok vyrastajúci na konáriku z dvojročného dreva sa skracuje na dva (maximálne 4 púčiky), čo spôsobí tvorbu silných výhonkov so skupinami púčikov.
• Na jar druhého roka, vyššie postavený výhonok skrátime na 4 až 5 (u nás sa uvádza na 6 až 10 púčikov) dobre vyvinutých skupín púčikov, nižšie postavený výhonok na dva dobre vyvinuté vegetatívne púčiky. Posledný púčik musí vždy byť rastový alebo skupina púčikov musí obsahovať rastový púčik.
• V ďalšom roku na jar vyrodený konárik odrežeme od základu a dva výhonky vyrastené zo záložného čapíka režeme ako dva výhonky v predchádzajúcom roku.
• V júni môžeme svetelný režim na konárikoch zlepšiť vylámaním prebytočných letorastov. Vylamujú sa tie, pri ktorých sa nenachádzajú plody.

Systém s dvojitým skracovaním

Je alternatívou predchádzajúceho rezu, ktorej výhodou je menší počet rán po reze a menšia spotreba práce. Princíp spočíva v kratšom reze, ktorý spôsobuje tvorbu silnejších výhonkov vrátane náhradných výhonkov slúžiacich ako základ rodivosti v ďalšom roku priamo na skracovanom rodivom výhonku.

• Jednoročné výhonky pri tomto systéme zostávajú takmer celé (alebo sa len mierne skrátia), ostatné nepotrebné sa odstraňujú úplne.
• Pod hmotnosťou plodov sa výhonky ohnú do oblúkov, čo vyvolá vypučanie púčikov pri ich báze a z nich sa vyvinú náhradné výhonky.
• Za vegetácie sa nerobí podlom ani zaštipovanie.
• Vyrodené konáriky sa na jar odstraňujú a nahradzujú jedným z vytvorených náhradných výhonkov. Pri bujnejšom raste sa ponechávajú dva náhradné výhonky a časť konárika, ktorý sa skracuje za 2. alebo 3. rodiacim útvarom.
• V 3. roku sa konárik zmladí úplne na 1 náhradný výhonok. Rez sa dopĺňa prebierkou plodov.

Metóda s obnovou kostrových konárov

Podstatou je zmladzovanie rodiaceho obrastu vždy na každom druhom (párnom alebo nepárnom) kostrovom konári. Koruna sa preto skladá z párneho počtu kostrových konárov (4 alebo 6).

• Na párnych konároch sa výhonky režú na 1 - 2 alebo 3 - 5 púčikové útvary, nepárne sa rezu nepodrobujú, iba ak je obrast hustý, preriedi sa.
• Podstatou metódy je každoročné obnovovanie kostrových konárov.

Metóda s ohýbaním kostrových konárov

• Po vysadení sa vyberú základy 3 kostrových konárov, ktoré sa v ďalších rokoch ponechajú bez rezu.
• Všetky 3 kostrové konáre sa na jar 3. alebo 4. roka ohnú do oblúkov, aby ich vrcholy boli čo najnižšie. Po ohnutí sa na ich vrchnej strane odstráni všetok obrast. Ostatné výhonky sa nerežú.
• V júni sa pri základe kostrových konárov vyberie 6 - 8 najhrubších, bujných výhonkov. Nerobí sa na nich žiadne zaštipovanie, ostatné sa od základu odstránia.
• Po zbere sa vyrodené konáre odrežú a náhradné výhonky sa na jar ohnú do oblúkov. Pokračuje sa každý rok rovnako, rodivý obrast sa nerežie.
• Výhodou tohto systému rezu je malá výška stromu (1,5 - 1,6 m).

Zmladzovanie starých a namrznutých stromov

Aj keď broskyne nemajú v našich podmienkach dlhú životnosť, niekedy sa objaví nevyhnutnosť zmladenia stromov, najmä ak konáre v dolnej časti koruny začnú vyhoľovať (hlavne na zanedbaných stromoch) a objavia sa na nich nekrotické miesta a glejotok.

• Vzhľadom na veľmi dobrú regeneračnú schopnosť broskýň ich môžeme zmladzovať do rôzne starého dreva (do 3 až 5-ročného, ale i na kýpte dlhé asi 0,3 m).
• Zmladzujeme až keď rastliny vstúpili do vegetácie.
• Keď letorasty po zmladení dorastú do dĺžky 0,25 m, vyberieme ich dostatočný počet a skrátime ich o polovicu. Na každom kýpti necháme len 2 - 3 letorasty.
• Len čo letorasty druhej generácie dosiahli opäť uvedenú dĺžku, skrátime ich približne za 12. listom. Toto zaštipovanie podľa potreby ešte opakujeme jeden alebo dva razy.
• Prebytočné a zahusťujúce letorasty skracujeme aj hlbšie. Časť z nich odstránime až v priebehu nasledujúcej jari, lebo treba chrániť asimilačnú plochu (rovnováha medzi podzemnou a nadzemnou časťou).
• Zmladzovať musíme i namrznuté stromy po tuhých zimách, ktoré zmladzujeme až po vypučaní rezom až do zdravého dreva.
• Zmladzovací rez vykonávame skracovaním základných vetiev. V prvom rade spravíme presvetľovací rez, základné vetvy skrátime na dĺžku 1-2 metrov.

Dôležitosť ošetrenia po reze

• Po reze bezprostredne vykonajte ošetrenie univerzálnym stromovým balzamom.
• V auguste môžete takto postupovať aj pri iných kôstkoviciach, pretože v tomto období neprebieha glejotok a výhonky sa lepšie regenerujú.

tags: #ako #spravne #strihat #broskynu #pri #sadeni