Počasie síce neovplyvníme, ale je len jedným z mnohých faktorov, ktoré určujú, ako rýchlo záhrada vyschne. To, či bude záhradu potrebné polievať často alebo zriedkavo, môžeme ovplyvniť mnohými ďalšími spôsobmi. Opatrenia na zadržanie vody v záhrade a obmedzenie jej vyparovania sú veľmi jednoduché a nevyžadujú žiadne špeciálne vybavenie.
V záhrade, kde je k dispozícii studňa s čerpadlom, sa môžu vodozádržné opatrenia zdať zbytočné, opak je však pravdou. Každé poliatie záhrady niečo stojí - náš čas, energiu, elektrickú energiu alebo vysoké náklady na zriadenie automatickej závlahy. Technika ani ľudia sa nedajú spoľahnúť na 100 %. Zavlažovací systém sa môže kedykoľvek pokaziť a my môžeme na dlhší čas odcestovať. V takých prípadoch je záhrada odkázaná sama na seba.
Prečo je dôležité zadržiavať vodu v pôde
Pri dažďovej vode sa môžeme spoľahnúť na to, že je čistá a pôde ani rastlinám neuškodí. Pri polievaní to už platiť nemusí. V prímorských oblastiach môže byť spodná voda slaná, voda v prímestských oblastiach, okolo starých skládok a tovární zas môže byť kontaminovaná nebezpečnými chemikáliami. Aj keď je obsah škodlivých látok v rámci povolených noriem, nie je pre zdravie prospešný a v pestovaných plodinách sa tieto látky môžu kumulovať.
Voda s vysokým obsahom minerálnych látok môže pôdu dlhodobým používaním poškodiť. Vždy, keď sa takáto voda z pôdy odparí, zostáva po nej vrstvička soli. Vysoký obsah solí v pôde má za následok nižšiu úrodu a pomalší rast rastlín. Voda z vodovodu obsahuje chlór. Chlór je mikroživina, rastliny ho potrebujú k životu, ale príliš veľké množstvo chlóru spôsobuje spáleniny na koncoch listov.
Spôsoby zachytávania a zadržiavania vody
Dažďová voda ako najvhodnejší zdroj
Dažďovú vodu vieme zachytiť priamo v záhrade do pôdy alebo zo striech susediacich budov. Voda zo strechy sa môže uskladniť pre neskoršie využitie v záhrade alebo priamo odviesť do suchších častí záhrady. Odviesť vodu zo strechy do kanalizácie a potom priviesť inú, horšiu vodu na zavlažovanie je nezmyselné. V súčasnosti je preto v záhrade každého rodinného domu aj vsakovacia jama na odvod vody zo strechy. Aj keď túto vodu nevidíme, lebo odteká cez rúry rovno pod zem, na záhradu má výrazne pozitívny vplyv. Kapilarita vodu z hlbších vrstiev vynáša až k povrchu. Dá sa to pozorovať bujným rastom vlhkomilnejších rastlín nad drenážnou jamou.
Zberné kade sú potrebné, ak chceme vodu použiť cielene, napríklad do vyvýšených záhonov a v záhradách, kde nie je studňa a je potrebné sa vodou dopredu zásobiť.
Štruktúra pôdy a jej vplyv na zadržiavanie vody
Objem vody, ktorý sa zachytí priamo v záhrade, závisí od štruktúry pôdy, sklonu povrchu, rastlinného porastu a ďalších faktorov. Zdravá pôda s hrudkovitou štruktúrou obsahuje množstvo vzduchu. Do týchto vzduchových priestorov následne môže počas dažďa pritiecť voda z povrchu.
Vyrovnanie povrchu záhrady
Čím má záhrada väčší sklon, tým rýchlejšie z nej voda odteká. Veľká časť zrážok zo svahovitých pozemkov odtečie skôr, než by ňou pôda stihla nasiaknuť do hĺbky. Aby sa zabránilo rýchlemu odtekaniu vody, používame niekoľko opatrení:
- Výsadba pozdĺž kontúr svahu: Jednotlivé hriadky vytvoria malé hrádze, ktoré tok vody spomalia a tá má následne viac času vsiaknuť do zeme. V poľnohospodárstve sa na toto používa orba a výsev prebiehajúce po vrstevniciach.
- Járky vykopané vodorovne pozdĺž kontúr svahu: Tieto zachytia ešte viac vody.
- Terasy: Praktické z pohľadu zachytávania vody aj z pohľadu používania. Z vodorovných plôch jednotlivých terás voda odteká pomalšie. Terasy nasiaknu väčším množstvom vody a teda zostávajú vlhké dlhšie.
Vrstvy mulču a ich funkcia
Organický mulč funguje ako špongia, ktorá počas dažďa nasiakne vodou. Pre vodu odtekajúcu po povrchu navyše predstavuje prekážku a jej tok spomaľuje.
Podobne ako mulč, aj rastliny sú pre odtekajúcu vodu prekážkou a spomaľujú jej tok. Zároveň sú producentmi organického materiálu, ktorý do seba vodu nasakuje. Čím je organického materiálu v pôde viac, tým viac vody vie táto pôda počas dažďa zachytiť.
Kompost a biouhlie ako zlepšovače pôdy
Na rozdiel od zrniek zeminy, ktoré vyzerajú ako malé guličky, čiastočky kompostu a biouhlia sú veľmi štruktúrované. Pripomínajú skôr špongiu a aj sa tak počas dažďa či polievania správajú.
Zatienenie pôdy ako prevencia vysychania
Koruny vysokých stromov sú prvou líniou obrany voči vysychaniu pôdy. Po nich nasledujú nižšie stromy a kry. Pôda a tiež čokoľvek iné vysychá v tieni pomalšie, než keď je vystavená priamym slnečným lúčom. Listy stromov síce odparujú obrovské množstvá vody, ale rastliny s vodou hospodária rozumne. Je hlavne v ich záujme, aby podzemnú zásobáreň vody nevyplytvali. Stromy v pôde viac vody zadržia zatienením, než koľko jej z pôdy vytiahnu a odparia cez svoje koruny. Preto je pôda v lese vlhká aj uprostred leta, zatiaľ čo priľahlé holé pole po daždi vyschne v priebehu niekoľkých hodín.
Zatienením povrchu bránia vyparovaniu vody z pôdy aj iné rastliny. Výnimku z tohto pravidla tvoria močiarne rastliny, ktoré nedostatok vody nepoznajú, a buriny s rýchlym životným cyklom, ktorým môže byť jedno, či po nich nejaká voda v pôde zostane.
Mulčovanie pre udržanie chladu a vlhkosti
Vrstva mulču je ďalším spôsobom, ako zatieniť pôdu a obmedziť tak jej vysychanie. Mulč v tomto smere nefunguje tak dobre ako listy vyšších rastlín. Pôdu síce zatieni dokonale, ale keď sa na slnku rozhorúči, ohrieva aj pôdu pod sebou. Pri vyššej teplote pôdy sa potom voda vyparuje rýchlejšie. Ideálne je preto ako vrstvu mulču použiť pôdopokryvné rastliny. Koberce rastlín majú spravidla väčšiu hrúbku než vrstva mulčovacej kôry, takže pôda pod nimi zostáva chladnejšia.
V čom je mulč účinnejší než koruny stromov, je ochrana pôdy pred vysúšaním vetrom. Vietor výrazne ovplyvňuje vysychanie. Ak stromy nie sú kombinované s nižšími rastlinami, vietor sviští popod ich koruny. Mulč vie v tomto prípade obmedziť jeho vysúšací efekt na pôdu.
Udržanie pôdnej vlahy pomocou organickej hmoty
Okrem toho, že organická hmota vodu zachytí, pomáha aj s jej udržaním v pôde. Čím viac jej je v pôde, tým dlhšie zostane vlhká. Organická hmota v záhrade rastie sama, stačí ju zo záhrady neodstraňovať, ale zvyšky rastlín namiesto toho skompostovať. Ak chceme v záhrade dosiahnuť veľmi úrodnú pôdu alebo jej postupné zúrodňovanie urýchliť, treba organický materiál do pôdy dopĺňať aktívne - aplikáciou kompostu alebo pestovaním rastlín určených priamo na účel skompostovania (tzv. zelené hnojenie).
Biouhlie ako dlhodobý zlepšovateľ pôdy
Záhradný kompost je možné ďalej vylepšiť pridaním biouhlia. Ide o tepelne upravený organický materiál s extrémne štruktúrovaným povrchom. Čiastočky biouhlia na seba naviažu veľké množstvo vody, ktorú v čase sucha pomaly uvoľňujú do okolitej pôdy. Pôda s biouhlím vydrží vlhká dlhšie. Na rozdiel od kompostu je biouhlie biologicky nerozložiteľný materiál, ktorý zostáva v pôde stovky až tisícky rokov.
Hĺbka koreňového systému a jej podpora
Čím je pôda bližšie k povrchu, tým vysychá rýchlejšie. Svieti na ňu slnko, viac sa zohrieva, preháňa sa po nej vietor, čerpá z nej vodu väčšie množstvo koreňov. Už niekoľko desiatok centimetrov pod povrchom ale môže byť pôda vlhká po celý rok. Rastliny, ktoré dokážu zapustiť korene hlboko pod povrch, sú preto voči suchu odolnejšie. Pôda vo väčších hĺbkach má síce svoje nevýhody, minimálne však dokáže rastliny zásobiť vodou aj v tých najväčších suchách a horúčavách. Rastliny s plytkými koreňovými sústavami si v tom čase musia vystačiť s rannou rosou alebo sa spoliehať na to, že ich niekto každý deň poleje.
Hĺbku koreňovej sústavy pestovaných rastlín vieme ovplyvniť a podporiť ich v prenikaní do hĺbky.
Prevzdušnenie pôdy
Každá rastlina - či už ako druh alebo ako jedinec - má svoje limity do akej tvrdej pôdy dokáže svojimi koreňmi preraziť. Niektoré svojím hrubým koreňom rozrazia betón, iné sa musia spoľahnúť na chodbičky dážďoviek, aby sa dostali hlbšie cez tvrdú pôdu. Pôda stlačená ťažkými mechanizmami je pre mnoho rastlín ťažko prekonateľnou bariérou. Takáto tvrdá platňa zhutnenej zeminy sa môže skrývať aj niekoľko desiatok centimetrov pod povrchom. Koreňové systémy sa v tvrdej pôde držia blízko pri povrchu, resp. nad zhutnenou platňou. Plytká koreňová sústava má viacero nevýhod. Jednou z nich je, že sa nachádza v pôde, ktorá vysychá najskôr. Aby sa podporilo prerastanie koreňov hlbšie, treba pôdu prevzdušniť a rozbiť zhutnené platne, ktoré sú v nej ukryté. Póry a dutiny, ktoré v pôde pri prevzdušnení vzniknú, rastliny využijú, aby cez ne pustili svoje korene.
Podpora pôdnych živočíchov a mikroorganizmov
Pôdne živočíchy sa potrebujú pohybovať za potravou. Pri tomto pohybe za sebou zanechávajú cestičky. Často vedú do veľkých hĺbok. Napríklad cestičky hlbokozemných dážďoviek vedú aj dva metre pod zem, kam sa chodia ukryť pred suchom a chladom. Hlodavce v zemi ryjú ešte väčšie tunely, expertom na to je krt. Množstvo hmyzu tiež vŕta tunely, do ktorých kladú vajíčka. Pôdne baktérie a vlákna húb zlepujú čiastočky zeminy do agregátov. Tieto tvoria hrudkovitú štruktúru pôdy. Na rozdiel od sypkej zeminy, zdravá hrudkovitá pôda obsahuje množstvo vzduchových dutín a komôrok.
Všetky vyššie spomenuté tunely a dutiny vedia korene rastlín využiť na to, aby sa bez väčšej námahy dostali ďalej pod povrch, na miesta, kde pôda vysychá neskôr. Ako teda život v pôde podporiť? Organická hmota je základ. Zelené hnojenie, kompost a biouhlie rozprúdia pôdny život od tej najnižšej úrovne potravinovej siete. V pôde sa vytvoria agregáty.
Jednou z hlavných zásad starostlivosti o pôdu je, aby sa rozrývala čo najmenej. Rozkopávanie zeminy má za následok rozbitie hrudkovitej štruktúry, následný kolaps a zhutnenie čiastočiek pôdy, úbytok pôdnych mikro- aj makroorganizmov, odbúravanie organickej zložky pôdy. Následok: pôda sa skompaktní, korene cez ňu nevedia preniknúť a tesne pod povrchom usychajú. Často sa do pôdy rýpe zbytočne. Napríklad pri jesennom čistení zeleninových záhonov vôbec nie je potrebné vyťahovať korene rastlín. Stačí ich odstrihnúť pri povrchu. Odumretý koreň sa počas zimy rozloží a ďalšiu sezónu poslúži ako tunel plný kompostu vedúci do hĺbky, ktorý využijú ďalšie rastliny.
Správne zavlažovanie podporuje hlboké korene
Aby sme rastliny povzbudili k prerastaniu hlbšie pod povrch, treba ich k tomu správne motivovať. Napríklad vodou. Polievať by sa malo zriedkavo - aby mali rastliny dôvod vytvárať ďalšie korene - a polievať by sa malo výdatne - aby sa voda dostala hlbšie pod povrch a motivovala rastliny vytvárať korene hlbšie. Krátke polievanie záhrady, ktoré navlhčí len horných pár centimetrov pôdy, má presne opačný efekt.
Máte vlastnú studňu? Polievate záhony vodou z verejného vodovodu? A prečo nezachytávate zrážky? Zalievať rastliny vodou z verejného vodovodu je neekonomické aj neekologické. Navyše, nemusíte tým prospievať ani samotným rastlinám. Ak ju chcete použiť na zalievanie, vhodné je nechať ju odstáť, teda nepoužívať hadicu, ale kanvu, vedro či krhlu, ktoré si naplníte pár hodín pred zálievkou. Voda zo studne je praktickejším riešením, pozor však na jej teplotu, aby ste rastlinám nechtiac neublížili teplotným šokom.
V otvorenej nádrži na zber dažďovej vody sa hromadia nečistoty, popadané lístie zo stromov, množia sa v nej riasy a je tiež inkubátorom pre komáre. Každá nádrž by mala byť preto zakrytá vekom. Nemusíte hneď kupovať zásobáreň dažďovej vody, hoci je to často naozaj výborná investícia. Aj táto malá zmena sa prejaví veľkým efektom - nielenže ušetríte na stočnom, ale rastlinám namiesto chemicky upravenej, často tvrdej pitnej vody ponúknete prírodný koktail s minerálmi a v adekvátnej teplote. Pozor však, nachytanú vodu využite ideálne maximálne na ďalší deň na dopolievanie.
How Plastic Recycling Actually Works
Praktické tipy pre rôzne situácie
Teplomilná zelenina potrebuje dostatok slnečného svitu, no zase nie úpek. Nemá rada veterné miesta, ktoré okrem toho, že ohrozujú krehké stonky, zbytočne presušia vrchné vrstvy pôdy. Pri paprikách sa odporúča pestovanie vo fóliovníku či v skleníku. Ide síce o väčšiu finančnú investíciu, no oplatí sa vám najmä v prípade, že pestujete vo väčších objemoch, chodievate často z domu, resp. ste zaneprázdnení a nemáte čas polievať. Rôzne inteligentné systémy sa dajú nastaviť tak, aby ste nemuseli naozaj na nič myslieť.
Odhalená pôda je ako pozvánka na vyparovanie vody. Ak máte nevyužívané hriadky, pozakrývajte ich (pozor však na slamu, tá môže prilákať slimáky). V zeleninovej záhrade vám dvakrát poslúžia bylinky, ktoré sa výborne a bez námahy rozrastajú. Obľúbený je tymian.
Oveľa lepšia je zálievka v ranných hodinách, keď je pôda najchladnejšia a zároveň sa rastliny stihnú zásobiť vlahou pred nástupom horúčav. Kvalitná záhradná hadica je robustná, má vypletanú sieťovú vložku, no napriek tomu je pružná.
Žiaden štrk vysypaný na geotextílii. To je pravý opak toho, čo chcete dosiahnuť. Namiesto kamienkov a netkanej textílie zvoľte prírodnú drevenú štiepku. Tá sa prirodzene rozkladá a treba ju dopĺňať, ale krásne nasaje vodu a vytvorí na povrchu pôdy vrstvu zabraňujúcu zbytočnému výparu.
Vyvýšené záhony poskytujú rastlinám dostatok slnečného svitu, príjemné teplo aj koreňom. Ak však zalievate pomocou kanvice, môžete ich občas preklínať. Do starej, už nepotrebnej hadice navŕtajte diery, zahrabte ju vo vrchnej vrstve pôdy, obtočte ju okolo rastlín, blízko pri koreňoch (ventil nechajte prístupný) a pustite na 20 minút jemný prúd vody.
Hoci dekoratívne kamenné či betónové prvky dotvárajú kolorit mnohých záhrad, pri zalievaní vám nepomôžu. Práve naopak, na slnku sa prehrievajú a teplo následne vyžarujú do svojho okolia. Vodu zbytočne nerozstrekujte kade-tade do vetra, len sa zbytočne vyparí - hoci pôsobí blahodarne vo forme vzdušnej vlhkosti, vy ju potrebujete dostať ku koreňom, aby ju rastliny efektívne využili.
V permakultúrnej záhrade si nemusíte ani robiť vrásky pletím buriny, tá je dokonca žiadaná. Prirodzene totiž zakrýva pôdu a zabraňuje jej erózii.
Najmenej vhodné na pestovanie rastlín v exteriéri sú pozinkované či iné kovové nádoby a obaly na črepníky, v ktorých sa koreňový systém zbytočne prehrieva.
Snažte sa aspoň pred každým druhým zalievaním pripraviť pôdu na závlahu. Okopte okolie koreňov, vďaka čomu vodu dostanete do hlbších vrstiev pôdy a nestecie zbytočne ďaleko od rastliny.
Zlepšovákmi, ako si zefektívniť a uľahčiť zalievanie, by sme zaplnili celý časopis. Obľúbené sú napríklad plastové fľaše z nápojov, ktoré slúžia ako skvelá zásobáreň vody s distribúciou priamo ku koreňom. Takýmto spôsobom sa vlaha dostane pohodlne do hlbších vrstiev pôdy a rastlina s ňou dokáže lepšie hospodáriť cez koreňový systém. Papriky či rajčiaky môžete vysadiť tak, aby ste okolo nich vytvorili kruhový kanál alebo jamku.
Izbové rastliny (nie kaktusy či iné suchomilné druhy) a tiež rastliny, ktoré pestujete v nádobách, napríklad na terase, premiestnite pred očakávaným dažďom tam, kde na ne pohodlne naprší. Snažte sa ich však nevystavovať búrke a silnému vetru. Letníte izbovky v záhrade? Zahrabte ich do zeme tak, aby vrstva substrátu v kvetináči bola mierne pod úrovňou zeme. Tento jednoduchý trik vám uľahčí zalievanie a dokáže vám ušetriť niekoľko desiatok litrov vody za sezónu.
Starostlivosť o trávnik a nevyužívané plochy
Ako môžete každému trávniku pomôcť lepšie udržiavať vlahu? Počas letných dní nekoste často a už vôbec nie nakrátko! Trávnik je celkovo veľmi náročný na pravidelné zavlažovanie, ťažko znáša preliatie a veľké výkyvy vo vlhkosti, preto ak po ňom vyslovene netúžite, pokojne ho v záhrade vynechajte.
Premýšľate, čo s nevyužívanou časťou záhrady? Vysejte si na nej kvetinovú lúku, prípadne zasaďte okrasné rastliny s veľkými listami, ktoré budú pôdu zatieňovať.
Pôda a jej vlastnosti
Rozdielne hospodári s vodou ornica, ľahká piesková pôda či ílovitá ťažká zem. Akejkoľvek pôde pomôžete obohatením o dôkladne vyzretý kompost lepšie manažovať vlahu.
Zachytávať môžete tiež vodu pri sprchovaní do lavóra, ktorý postavíte do sprchového kúta (tiež v iba prípade, že si doprajete osvieženie bez kozmetických prípravkov). Na zalievanie využite aj prebytočnú vodu, ktorá stečie do podmisky pri polievaní izbových rastlín.
Samozavlažovacie kvetináče nepatria len na balkón či parapet. Pokojne ich využite aj na terase či v záhradnom altánku. Vodu dodávajú rastlinám prostredníctvom zásobníka priamo do hlbších vrstiev, odkiaľ sa hneď nevyparí a ľahšie sa dostane ku koreňovému systému.
Riziká a riešenia pri nadmernej vlhkosti
Vedeli ste, že vŕtanú studňu si môžete aj sami nechtiac kontaminovať? Napríklad prílišným používaním pesticídov a dusíkatých hnojív. Kontaminovaná voda síce napríklad okrasným rastlinám neublíži, v žiadnom prípade by ste ju však nemali piť ani používať na varenie. Takúto vodu nestačí ani prevariť. Ak nemáte studňu navŕtanú v dostatočnej hĺbke, prípadne nemáte na pozemku postačujúcu zásobáreň spodnej vody, môžete o vodu prísť.
Tak, ako nie je dobré veľké sucho, záhradkárov netešia ani vytrvalé a výdatné dažde. Podmáčanie rastlín neznamená len vyplavovanie koreňov, ale aj šírenie hubových a iných ochorení. Poznáte spôsoby, ako zmierniť škody silných jesenných či jarných dažďov v záhrade? Viete, ako upraviť pôdu, aby lepšie znášala nadmernú vlhkosť?
Základným poznatkom je fakt, že voda ľahšie odteká v pôdach bohatých na organické látky. Úspech každej zdravej záhrady závisí od jej pôdy. Kedykoľvek máte príležitosť, pridajte do pôdy organickú hmotu, ako napríklad dobre vyzretý hnoj z dôveryhodného zdroja (aby ste si boli istí, že neobsahuje zvyšky herbicídov), záhradný kompost alebo listy. Organická hmota funguje pre všetky typy pôdy. Uvoľňuje a prevzdušňuje ťažké ílovité pôdy, takže voda nimi môže prechádzať jednoduchšie.
Veľmi dobrou fintou proti premokreniu pôdy je vyvýšiť záhony nad ostatnú časť záhrady. Nahromaďte pôdu do hrebeňového a brázdového usporiadania alebo vytvorte vyvýšené záhony, ktoré zdvihnú koreňovú zónu nad všeobecnú úroveň zeme.
Keď dažďová voda opakovane zaplavuje rovnakú oblasť, pomôžete si vybudovaním malého valu alebo viacerých zábran. Na zadržanie vody (alebo jej odklonenie) použite kopce pôdy. Zaujímavým trikom je prihrnúť viac zeminy k rastlinám, ktoré sú večne smädné.
Na miestach, kde sa zvykne voda hromadiť, môžete vybudovať jamu naplnenú kameňmi alebo sutinou. Drenážová jama sa pri častých dažďoch naplní vodou a potom v priebehu niekoľkých hodín alebo dní postupne vsiakne do okolitej pôdy. K najjednoduchším odtokom patria francúzske odtoky, ktoré sú vhodné pre väčšinu záhrad s miernym sklonom. Najskôr sa vykopú priekopy. Vystelú sa priepustnou membránou a naplnia kameňmi alebo sutinou.
