Plody hurmikaki, známe aj ako tomel či kaki, sú čoraz častejšie vidieť na pultoch obchodov. Málokto však vie, že ebenovník, lat. Diospyros kaki, je pomerne ľahko dopestovateľný aj v našich podmienkach. Táto pôvodom čínska drevina sa vyznačuje nenáročnosťou, odolnosťou a exotickým vzhľadom, čím sa stáva vítaným doplnkom záhrad. Ebenovník rajčiakový je doma v Číne, kde vo vhodných podmienkach dorastá až do výšky 10 metrov. Tento opadavý strom svojím vzhľadom letmo pripomína naše jablone či hrušky.

Výber vhodného stanovišťa a pôdy
Hurmikaki pestujeme na chránenom, slnečnom stanovisku s dobre priepustnou pôdou. Najlepšie sa mu darí v teplejších oblastiach, kde je menej vystavený riziku mrazov. Ideálne je stanovište s potenciálom akumulácie tepla, napríklad pri stene domu či záhradnom múriku. Čím chránenejšie stanovište proti vetrom, najmä zimným, tým lepšie. Nevhodné sú mrazové kotliny, veterná poloha a zatienené časti záhrady. Na našom území sú najvhodnejšie oblasti, kde sa darí viniču hroznorodému a kde vegetácia trvá čo najdlhšie bez pôsobenia mrazov. Vzhľadom na neskorý termín dozrievania plodov je vhodné umiestniť strom do závetria na južne orientovanej stene alebo na južný svah.
Práve nedostatočná priepustnosť pôdy je častým dôvodom, prečo hurmikaki neprosperuje. Ťažké ílovité pôdy môžu spôsobiť zahnívanie koreňov. Ebenovník nie je na pôdu vyberavý, postačí mu bežná, ale priepustná záhradná pôda s dostatkom humusu. Vyhovujú mu priepustné, hlboké pôdy s dobrou zásobou živín a humusu a mierne kyslé (s pH 5,5 až 6,5). Problémom môže byť kyslé pH pôdy, ktoré je pred výsadbou nutné upraviť vápnením, lebo ebenovník je na nízke hodnoty pôdnej kyslosti citlivý. Vylepšiť pôdu môžeme pridaním štandardného záhradníckeho substrátu, kompostu alebo dobre rozloženého hnoja.

Výber odrody a sadenice
Hurmikaki je najčastejšie pestované z predpestovaných sadeníc, ktoré si môžeme zakúpiť v rôzne veľkých kontajneroch. Pri výbere mladej rastliny sa môžeme rozhodnúť pre odrodu cudzoopelivú či samoopelivú. V ponuke je množstvo odrôd, ktoré sa líšia tiež veľkosťou plodov či odolnosťou voči mrazu. Väčšina odrôd je samoopelivá, takže pre tvorbu plodov postačí jedna rastlina, navyše bez prítomnosti opeľovača sú plody bezsemenné. Prítomnosťou dobrého opeľovača zabezpečíme kvalitnú úrodu aj dostatok plodov. Medzi najlepšie opeľovače patria odrody ’Gailey‘, ’Zengi-Maru‘, ’Dai Dai Maru‘, ’Seedless‘.
Pri plánovaní výsadby treba v súvislosti s opelením poznať charakteristiku vybranej odrody. Pri hurmikaki sa môžete stretnúť aj s partenokarpiou, čiže s javom, kedy sa plody vytvoria bez predchádzajúceho opelenia a oplodnenia. Toto ovocie je typické tým, že nemá semená.
Pre pestovanie u nás sú vhodné aj hybridy hurmi kaki viržínskeho a japonského, napríklad odroda ’Nikita´s Gift‘ (mrazuvzdorná do −23 °C) či ’Roseyanka‘ (mrazuvzdorná do −27 °C). Odrody ako ’Fuyu‘ sú známe veľkými, sladkými plodmi, ’Muscat‘ vyniká výraznou arómou, ’Rojo Brilante‘ má veľké, lesklé, červenooranžové plody a ’Vainiglia‘ ponúka sladkú chuť s jemnými vanilkovými tónmi.
Závlaha a hnojenie
Na doplnkovú závlahu myslíme najmä v prvých rokoch po výsadbe a následne pri dlhších obdobiach sucha či v období tvorby a rastu plodov. Pravidelná závlaha je potrebná pri suchších obdobiach a prvé 2 - 3 roky po výsadbe. Samotná vlaha má vplyv na tvorbu plodov, tiež ich veľkosť a tvar. Voda je mimoriadne dôležitá pre mladé stromy v prvých rokoch po vysadení, ale aj v kritických obdobiach, ako je nasadzovanie plodov či ich samotný rast. Hoci sa s krátkodobým suchom dokáže úspešne popasovať, dlhodobé sucho mu nevyhovuje.
Čo sa hnojenia týka, postačí bežné hnojenie s obsahom stopových prvkov (napr. Cererit, Krystalon). Ideálnym hnojivom je aj NPK v pomere 10 : 4 : 6. Na prihnojenie postačí domáci kompost. Ocitne sa tiež ocení tenkú vrstvu nástielky v podobe opadaného lístia, ktoré pomôže zabrániť výparu vody z pôdy.
Ochrana pred mrazom a zimným slnkom
Hurmikaki dokáže v závislosti od odrody tolerovať pokles teplôt do -15°C až -20°C, pričom dospelé stromy môžu byť mrazuvzdorné až do -25°C až -30°C. Mladé rastliny je však dobré počas prvej zimy chrániť napríklad jutovinou či čečinou. V prvých dvoch rokoch po vysadení bývajú rozhodujúce. Odporúča sa kontajnerová kultúra, so zimovaním podobným Hurmi-kaki viržínskému. V prvých dvoch rokoch je však vhodnejšie pestovať ho v nádobe a prezimovať na miestach, kde nemrzne. Ideálne sú pivnice alebo studené predsiene (svetlo nie je nevyhnutné). Krátkodobé mrazy toleruje (do -5°C).
Po výsadbe na stanovište je vhodné minimálne prvý rok počas zimy rastlinu mierne chrániť - napr. čečinou, alebo zakopcovaním kmeňa zeminou do výšky 50 cm. Nevyhnutná sa javí ochrana proti devastujúcemu vplyvu zimného slnka na slnečných stanovištiach. Postačí jednoduchý chránič (opretá doska do južného smeru, biela netkaná textília v dvoch vrstvách na bambusových tyčkách). Ako nedostatočné sa javí známe bielenie kmeňa. Kmene starších stromov zasa v zime treba zatieniť trstinovou rohožou alebo doskami, ktoré chránia pred silným predjarným slnkom.

Rez stromov hurmikaki
Rez hurmikaki nepotrebuje v tradičnom zmysle slova. Rezom regulujeme iba vzrast, čím udržujeme pomerne bujný strom v potrebnej veľkosti. Odstraňujú sa uschnuté a poškodené konáre. Strom sám zhadzuje odrodený obrast. Kvitne a plodí na výhonkoch, ktoré vyrastajú z minuloročného dreva, preto treba byť pri reze opatrný, inak sa radikálnym rezom oberiete o úrodu.
Strihanie hurmikaki je kľúčové pre udržanie tvaru stromu a zlepšenie úrody. Stromy strihajte na jar pred začiatkom vegetačného obdobia. Odstráňte poškodené alebo krížiace sa konáre a zamerajte sa na udržiavanie otvorenej koruny, ktorá umožní dobré prúdenie vzduchu a prístup slnečného svetla. Odporúča sa pestovať ho ako vretenovitý zákrpok až štvrťkmeň s pyramidálnou korunou, ktorý má spodné poschodie kostrových konárov tvorené z 3-4 mierne šikmých až vodorovných konárov a vyššie voľnejšie rozložené bez výrazných poschodí. Dôležité pri reze je rozmiestnenie jednotlivých výhonkov. Konáre ani výhonky by si nemali tieniť, lebo hrozí ich skoré usychanie a následné polámanie.
Vzpriamený rast výhonkov odporúča korigovať dvojstupňovým sektorovým rezom, kedy ich pri jarnom reze zrežete na horný (vonkajší) púčik a nasledujúci rok opäť na jar rezom na prevod na výhonok vyrastajúci vhodným smerom zo spodnej strany rezaného konára. Odborník odporúča vyhnúť sa hlbokému skracovaniu, ktoré by iniciovalo silný rast, ktorého následkom by bolo neželané zatienenie.
Ivan Hričovský: AKO PESTOVAŤ HURMIKAKI?
Starostlivosť o mladé rastliny
V prvých rokoch pestovania hurmikaki ošetríme výchovným rezom, ktorý je podobný ako pri hruškách či jabloniach. Odporúča sa kontajnerová kultúra, so zimovaním podobným Hurmi-kaki viržínskému. V prvom alebo druhom roku po výsadbe je vhodné rastlinu zimovať v bezmrazových priestoroch. V prípade, že je rastlina po vynesení na jar nenarašená, dáme ju na teplé slnečné miesto, ak je už čiastočne narašená, umiestnime ju do polotieňa, aby nedošlo ku spáleniu.
Pri výsadbe do záhrady je najvhodnejšia jar, pretože v tomto období sa strom najlepšie zakorení. Na zimu je však potrebné ho riadne zazimovať, aby nevymrzol, hlavne počas prvých rokov. Rastlinku môžeme obaliť do jutoviny, prípadne do vrstiev mrazuvzdornej textílie.
Prebierka plodov
Hurmikaki má tendenciu tvoriť bohatú úrodu plodov. Ak je ich nadmerne veľa, hrozí zlomenie konárov. Aby ste poškodeniu stromu predišli, pravidelne robte prebierku plodov podobne ako na jabloniach. Medzi prvými odstráňte poškodené, deformované plody, až potom sa zamerajte na tie, ktorých je na danom výhonku príliš veľa alebo ich umiestnenie je nevhodné.
Choroby a škodcovia
Veľkou prednosťou tejto exotickej dreviny je, že v našich podmienkach nebýva napádaná žiadnymi chorobami či škodcami, vďaka čomu môžeme hurmikaki pestovať aj bez chemickej ochrany. Na našom území nebol doposiaľ zaznamenaný výskyt chorôb a škodcov, ktoré by postihovali stromy hurmikaki. Jeho domáci škodcovia v SR a ČR nežijú.
Zber a skladovanie plodov
Hurmikaki kvitne koncom mája, z kvetov sa následne vyvíjajú chutné plody, ktoré dozrievajú v závere roka - v októbri až v novembri. Plody hurmikaki dozrievajú od októbra až do novembra. Sfarbené sú do žlto-oranžova. Nezrelé plody sú nepožívateľné, trpké. Zrelosť sa pozná podľa zmiznutia trpkosti. Dužina nezrelých plodov je zvyčajne dosť trpká, naopak u zrelých plodov je veľmi sladká s marmeládovou konzistenciou.
Plody môžeme ponechať na strome čo najdlhšie, aby nám čo najlepšie vyzreli. Najjednoduchší a najspoľahlivejší spôsob je nechať plody prejsť mrazom. V takomto stave sa môžu nechať na strome až do Vianoc. V prípade, že plody hurmikaki necháme prejsť mrazom, docielime ich rýchlejšie dozretie, ich doba skladovateľnosti sa však o niečo skráti. Vo všeobecnosti môžeme hurmikaki skladovať približne mesiac. Plody strednej veľkosti sú veľmi chutné a bez typickej trpkosti. Niektoré odrody sa môžu zozbierať skôr a nechať uložené krátkodobo v mrazničke a následne niekoľko dní v teple.
Plody hurmikaki pripomínajú tvarom aj veľkosťou zrelé rajčiny. Sú typické lahodnou konzistenciou a sladkou, takmer medovou chuťou. Pre nás ešte stále pomerne exotická rastlina, ktorá si však postupne hľadá svoje miesto v záhradách. Vyznačuje sa vo vhodných podmienkach nenáročnosťou, odolnosťou a exotickým vzhľadom.

Výhody pestovania hurmikaki
- Je nenáročné na podmienky prostredia.
- Nevyžaduje špeciálnu ochranu pred chorobami a škodcami.
- Rez je nenáročný a zvládne ho aj začiatočník.
- Na prihnojenie postačí domáci kompost.
- Ovocie má blahodarné účinky na ľudský organizmus.
- Nepoškodzujú ho mrazy (pri dospelých stromoch).
- Bohatá úroda je pri správnej starostlivosti istá.
- Je mimoriadne úrodný ovocný druh.
- Listy sa na jeseň vyfarbujú do žiarivo červena až oranžova, čo je výhodné pre záhradnú architektúru.