Zemolez kamčatský, známy aj ako Lonicera kamtschatica alebo kamčatská čučoriedka, je menej tradičná, no v súčasnosti veľmi vyhľadávaná drobná ovocná drevina. Na rozdiel od klasických čučoriedok nie je náročný na pestovateľské podmienky a pochádza z chladných oblastí Sibíru a Kamčatky. Táto rastlina je odolná voči jarným mrazom a mnohé jej bohato rozvetvené kry začínajú kvitnúť už v decembri. Je to v podstate zvláštna drevina, pretože zatiaľ čo iné druhy zemolezov sú známe ako popínavé okrasné rastliny s voňavými kvetmi, Lonicera kamtschatica patrí medzi úžitkové dreviny.
Ker dorastá do výšky približne 2 metrov, je hustý a bohato rozvetvený. Na jar kvitne drobnými bielymi kvetmi vyrastajúcimi z pazúch listov. Neskôr sa tvoria podlhovasté modré plody, ktoré svojou farbou a chuťou pripomínajú čučoriedky, no majú pretiahnutý tvar s dĺžkou 15-30 mm. Prvé plody sa dajú očakávať od polovice mája. Plody majú sladkokyslú, šťavnatú chuť a sú vhodné na priamy konzum i spracovanie.
Nároky na pestovanie
Pre dosiahnutie kvalitnej úrody je nevyhnutné vysadiť viacero odrôd jedného druhu, pretože zemolezy sú cudzoopelivé. Najlepšie sa im darí na slnečnom stanovišti, vo vlhkejšej pôde bohatej na živiny. Mnohé odrody boli vyšľachtené v Rusku, a preto sú vhodné aj do chladnejších oblastí. Zvládajú mrazy aj pod -40 stupňov Celzia a dobre odolávajú jarným mrazom.
L. caerulea, nazývaný aj zemolez modrý, sladký, muchový alebo medonosný, sa pôvodne vyskytuje v Kanade, Japonsku, Rusku a Poľsku. Zemolez kamčatský nie je náročný na pôdu a na rozdiel od čučoriedok nevyžaduje kyslú pôdu. Toleruje aj chladnejšie prostredie a celkovo patrí medzi najmenej náročné ovocné druhy. Dokáže plodiť mnoho rokov.
Hoci sa často nazýva aj kamčatská čučoriedka, v skutočnosti nemá s čučoriedkou nič spoločné. Patrí do iného rodu a na rozdiel od okrasných druhov zemolezu (napr. Lonicera tatarica, Lonicera caprifolium, Lonicera japonica) má jedlé plody, ktoré vzdialene pripomínajú plody čučoriedky.
Výsadba
Zemolez sa najčastejšie predáva kontajnerovaný, čo umožňuje jeho výsadbu počas celého roka, najmä od jari do jesene, až do trvalého zamrznutia pôdy. V čase kvitnutia by sa s drevinami nemalo manipulovať, aby nedošlo k opadu kvetov. Vysádza sa do vopred pripravenej jamy s vyzretým kompostom. Jamu o veľkosti približne 50x50x50 cm je vhodné zapracovať kompostom na dne. Vzdialenosť medzi kríkmi by mala byť meter a pol až dva metre.
Po výsadbe je potrebné rastliny zavlažovať. Zemolez v našich podmienkach nebýva napádaný prakticky žiadnymi chorobami ani škodcami, preto ho v záhradách možno pestovať bez akýchkoľvek postrekov. Júlové zasychanie listov nie je na škodu.
Strihanie zemolezu
V prvých rokoch po výsadbe, zvyčajne päť až sedem rokov, nie je rez zemolezu nutný. Kríky majú tendenciu sa časom zahusťovať, čo môže viesť k postupnému znižovaniu úrody, pretože plody sa potom tvoria len na obvode kra a sú čoraz menšie. Pri bujne rastúcich odrodách môže silné zahustenie spôsobiť až zasychaniu a odumieraniu vrchných častí konárikov.
Zmladzovací a udržiavací rez (po 5-10 rokoch)
Prvý zmladzovací a udržiavací rez sa odporúča vykonať približne vo štvrtom až ôsmom roku života kríka. Vhodným termínom je jeseň po opade listov alebo veľmi skorý predjarný rez až do obdobia začiatku pučania. Cieľom je odstrániť najstaršie konáre, slabé výhony a tie, ktoré zahusťujú korunu.
Pri reze sa skracujú staršie kostrové konáre nad miestom vyrastania mladších rozkonárujúcich sa výhonkov. Dôležité je dbať na to, aby mladšie výhonky boli umiestnené v strede kra, nie na jeho okrajoch. Staršie, nízko pri zemi takmer vo vodorovnej polohe rastúce konáre sa odstraňujú úplne až pri báze kra, aby sa zachoval vzpriamený kompaktný tvar.
Rez by mal byť mierny, aby sa rastlina nepripravila úplne o úrodu plodov v nasledujúcom roku. Presvetlenie kra stimuluje prebudenie spiacich púčikov a následnú tvorbu silných výhonkov, ktoré budú prinášať väčšie plody.
Tento dôsledný zmladzovací rez sa opakuje opäť po troch až štyroch rokoch.
Radikálny zmladzovací rez „na hlavu“
Na rýchle zmladenie starých, dlhodobo nerezaných krov je možné použiť aj radikálny zmladzovací rez „na hlavu“. Vykonáva sa v neskorej jeseni alebo skoro na jar. Spočíva v zrezaní všetkých kostrových konárov vo výške 30 - 40 cm nad úrovňou pôdy. Hlbší rez nie je vhodný, pretože v najspodnejších častiach kostrových konárov sa už nenachádza dostatok spiacich púčikov.
V nasledujúcom roku (alebo pri jarnom reze ešte v ten istý rok) sa zo spiacich púčikov vytvorí veľké množstvo mladých výhonkov dlhých až do 50 cm, ktoré sú základom úrody v nasledujúcom roku. Vzhľadom na vysoký počet výhonkov je potrebné asi v treťom roku po radikálnom reze vykonať presvetľujúci rez, pri ktorom sa ponechá len desať až pätnásť najsilnejších konárov a ostatné sa odstránia pri báze kra.
Strihanie popínavých foriem zemolezu
Popínavé zemolezy, ktoré kvitnú skôr, je najlepšie rezať hneď po odkvitnutí. Cieľom septembrového rezu je vytvorenie štruktúry - rámca, na ktorom sa budú tvoriť kvety v budúcom roku. Namiesto toho sa snažíme vytvoriť rámec z hlavných stoniek, ktoré pripevníme na oporu. Ponecháme na nich kratšie výhonky s niekoľkými púčikmi.
Režeme blízko zdravých púčikov alebo listov, nenechávame „hluché“ časti stoniek. Odstránime všetky mŕtve a choré časti pomocou čistých, ostrých nožníc. Voľné výhony, ktoré plánujeme ponechať, priviažeme o oporu tak, aby boli dobre rozmiestnené.
Odkvitnuté kvety je možné odstraňovať priebežne. Na jeseň sme opatrní s rezom, pretože rez môže stimulovať nový rast, ktorý nemusí do zimy spevnieť a následne uhynie. Mnohé rastliny je lepšie strihať počas aktívneho rastu na jar alebo v lete, alebo keď sú v zimnom pokoji.
Sprievodca starostlivosťou o zimolez
Charakteristika a plodnosť
Zemolez kamčatský je plne mrazuvzdorná rastlina a nevyžaduje špeciálnu starostlivosť v chladných mesiacoch. Do plodnosti vstupuje hneď po výsadbe, pričom množstvo plodov z roka na rok stúpa. Plodom je pozdĺžna bobuľa valcovitého tvaru veľkosti 2 - 4 cm, intenzívnej modrej farby s typickým voskovým pokrytím. Plody dozrievajú už v máji, približne dva týždne pred jahodami, čím predstavujú prvé dozrievajúce ovocie.
Plody majú príjemnú sladkú alebo sladkokyslú chuť s mierne horkými tónmi. Dajú sa zavárať, sušiť, mraziť a používajú sa na prípravu lekvárov, džemov a omáčok. Sú tiež vhodné ako prídavok do jogurtov, pudingov, smoothie či müsli. Plody intenzívne farbia.
Rastlina je dlhoveká a dokáže bohato plodiť mnoho rokov. Pri predčasnom kvitnutí hrozí iba nedostatočné opelenie, keďže skoro na jar ešte nemusí lietať dostatočné množstvo hmyzu.