Pestovanie vlastných paradajok môže byť obohacujúcou a uspokojujúcou činnosťou. Črepníky sú perfektným riešením pre tých, ktorí nemajú prístup do záhrady, ale chcú si vychutnať čerstvé paradajky vypestované sami. Plodiny v kvetináčoch môžete umiestniť na parapet, balkón alebo terasu a naplniť priestor vôňou zelene. Ide o ideálne riešenie pre ľudí žijúcich v panelákoch alebo domoch bez prístupu do záhrady.
Paradajky sú také obľúbené, že ich pokojne môžeme volať zeleninové zlato. V svetovej i slovenskej kuchyni majú nenahraditeľné miesto. Ich obľúbenosť a relatívna jednoduchosť pestovania im vyslúžili prvé miesto v rebríčku, čo aktívni i víkendoví záhradkári najviac pestujú. Ak ste aspoň raz vyskúšali, ako chutia paradajky vypestované v záhradke, dáte nám za pravdu, že tie zo supermarketu sú už na vedľajšej koľaji. Domáce vypestované paradajky majú vynikajúcu chuť, ktorej sa nevyrovná žiadna umelá paradajka zo supermarketu. Paradajky obsahujú lykopén, najsilnejší prírodný antioxidant. Antioxidanty bojujú proti voľným radikálom, molekulám, ktoré spôsobujú rôzne chronické ochorenia.
Výber správnej odrody paradajok
Nie všetky odrody paradajok sa hodia na pestovanie v kvetináči. V ideálnom prípade si zvoľte niektorú z odrôd s nízkym vzrastom. Aj niektoré z väčších odrôd, akými sú napríklad kríčkové alebo kolíkové paradajky, sa dajú pestovať v črepníku. Nízka odroda je „Miniboy“. Je vhodná dokonca do balkónových kvetináčov. Väčšie druhy by ste mali pestovať v kvetináči s kvalitným substrátom. Keďže sú väčšie ako mini paradajky, treba ich niečím podoprieť. Špirálové tyče naopak nie sú vhodné pre paradajky v kvetináči.
Paradajkový trh je plný špecifických druhov. Pri výbere semien máte na výber z mnohých druhov. Líšia sa od seba textúrou dužiny, chuťou aj veľkosťou či tvarom. Zafarbenie môže byť od zelenej, cez žltú a oranžovú, klasickú červenú až po višňový odtieň. Medzi frekventovanými druhmi nájdeme kríčkové odrody, tie smelo vypestujete aj na balkóne. K obľúbeným patria bezpochyby cherry paradajky a im podobné kokteilové paradajky, ktoré majú malé okrúhle plody. Medzi obľúbené odrody kríčkových paradajok patrí Karla a Pavlína.
Okrem spomínaného delenia pestovatelia ešte rozlišujú rýchlo rastúce paradajky s veľkými plodmi - takéto druhy potrebujú nejaký oporný bod (ide o takzvané indeterminantné odrody). Stretnúť sa môžete s pôvodnými odrodami alebo hybridmi. Pôvodné odrody majú výraznejšiu chuť a môžete si z nich odložiť semienka na nasledujúcu sezónu.
Príklady odrôd:
- Tornádo F1: klasická odroda paradajok, ktorá má veľké, červené a okrúhle plody.
- Karla: stredne skorá odroda s guľatými a pevnými plodmi.
- Pavlína: rastlina s mohutnejším vzrastom a veľmi pevnými a sladkými plodmi.
- Sungold F1: táto odroda má plnú chuť a je považovaná za jednu z najlepších.
Typy paradajok podľa rastu:
- Indeterminované (nekríčkové): Rastú počas celého vegetačného obdobia a môžu dosiahnuť veľké výšky. Kolíkové paradajky sa pestujú s oporou. Neprestávajú rásť až do konca vegetačného obdobia.
- Trpasličie paradajky: dorastajú len do 0,5 - 1 m. Môžete ich preto pestovať bez opory, dokonca aj v črepníku.
Niektoré rastliny paradajok sú väčšie, iné nerastú príliš husto. Vyberte si odrodu, ktorá najlepšie zodpovedá vašim potrebám.
Predpestovanie priesad
Sadenice sa dajú kúpiť už predpestované, ale môžete si ich pestovať aj sami v skleníku, zimnej záhrade alebo interiéri. Pestovanie vlastných priesad nám ponúka väčší výber z rôznych odrôd, viete si tak nájsť ten správny typ paradajky, ktorá chutí najviac vám. Pri už vypestovaných priesadách je výber odrôd značne menší.
Paradajky patria medzi najobľúbenejšie plodiny pestované v záhradách po celom svete. Vzhľadom na krátku vegetačnú sezónu v našich podnebných podmienkach je preto potrebné predpestovanie sadeníc. S výsevom začnite vopred. Vhodný čas na pestovanie vlastných priesad paradajok je obdobie konca zimy a začiatku jari, teda približne od druhej polovice februára a počas marca. Druhá polovica februára je ideálny čas na výsev na dopestovanie vlastných sadeníc.
Na predpestovanie priesad zvolíme zakoreňovače, pareniská, taktiež môžeme použiť tégliky od jogurtov, umelé poháriky alebo aj obal z vajíčok. Na pestovanie priesad paradajok vám okrem zakoreňovačov postačí aj téglik od jogurtu, umelé poháre či obal z vajíčok. Nevkladajte na jar semená hneď do pôdy, predpripravte si ich už začiatkom kalendárneho roka v zakoreňovačoch. Vysievajte 6 - 8 týždňov pred predpokladanými poslednými mrazmi, koncom februára až v polovici marca do hlbších nádob (aspoň 10 cm). Nádoby by mali mať drenážny otvor.
Postup sadenia semien:
- Kvetináče s priemerom 9 - 10 cm naplníme takmer až po okraj výsevným substrátom bez rašeliny alebo s obsahom kompostu. Jemne utlačíme, poriadne zalejeme.
- Semená rovnomerne rozložíme na povrch tak, aby boli od seba vzdialené 1 - 2 cm.
- Na povrch nasypeme cca 5 mm vrstvu substrátu alebo vermikulitu a jemne utlačíme.
- Každý kvetináč označíme názvom odrody a dátumom výsevu.
- Substrát udržiavame vlhký.
- Výsevy dáme na miesto, kde je vyrovnaná teplota 15 - 20 °C. Vhodný je vykurovaný skleník, ako aj svetlý okenný parapet. Rastliny vyklíčia za 7 až 14 dní.
Keď sa objavia rastliny s prvými lístkami, mali by ste vykonať takzvané prepichovanie paradajok (pikírovanie). Pri prepichovaní sa mladé paradajky presúvajú z pôdy, kde ste ich prvotne zasadili, na miesto, kde budú mať väčší priestor na rast. Zasadiť ich môžete do klasických plastových pohárikov, kvetináčov alebo zakoreňovačov.
Keď sa na sadeniciach objavia tzv. pravé listy, je ideálny čas na pikírovanie, teda presadenie sadeníc do väčších nádob. Sadenice podoberieme napríklad vidličkou a opatrne vyklopíme. Chytáme ich skôr za lístky, nie stonky, ktoré sú v tejto fáze veľmi krehké. Každú z rastlín vysadíme hlboko do samostatného malého kvetináča s priemerom 8 - 9 cm.
Správny kvetináč a substrát
Správny čas na výsadbu paradajok do finálnych nádob je od mája do júna. Kvetináč by nemal byť príliš veľký. Objem kvetináča 7 l až 12 l je spravidla postačujúci. Vo veľkých kvetináčoch s veľkým objemom zeminy môžu vzniknúť problémy s koreňmi. Rastliny sú potom náchylné na hnilobu.
Pri výbere kvetináčov na pestovanie paradajok stojí za to vziať do úvahy aj materiál, z ktorého sú vyrobené. Plast je ľahký a ľahko sa čistí, ale na slnku môže byť horúci. Keramické hrnce udržujú konštantnú teplotu zeme, ale môžu byť aj ťažšie. Drevené kvetináče sú estetické, ale vlhkosťou sa môžu poškodiť.
Pre jednu rastlinu paradajok potrebujete nádobu, ktorá má objem aspoň 25 - 30 litrov, ale ani väčšia nie je na škodu. Naplňte kvetináč kvalitnou zeminou a skontrolujte, či má nádoba dobrý odtok na prebytočnú vodu. Dobrá drenáž črepníka je mimoriadne dôležitá, preto sa uistite, že má na dne otvory, aby voda mohla voľne odtekať. Na spodok kvetináča umiestnite vrstvu hrubšieho štrku alebo drevnej štiepky.
Pôda pre paradajky v kvetináči by mala byť dobre odvodnená, aby sa korene mohli rozvíjať a poskytovať potrebné živiny. Pri výbere pôdy pre paradajky sa oplatí použiť špeciálne pripravený substrát pre zeleninu, ktorý obsahuje zložky podporujúce ich rast a úrodu. Niektorí pestovatelia odporúčajú k paradajkám nasadiť aj bylinky ako napríklad bazalku či oregano.
Morská soľ vo vode, ktorou paradajky zalievate, im môže dodať arómu. Paradajky sú síce menšie, ale sú aromatickejšie a obsahujú viac antioxidantov. Dbajte však na to, aby pôda paradajok nebola presolená.
Správne stanovište pre paradajky v kvetináči
Paradajky v kvetináči uprednostňujú teplé stanovište, avšak žiadne ostré slnečné žiarenie. Inak sa začnú korene prehrievať a rastlina vädne. Paradajky v kvetináči by mali stáť pod strieškou, aby neboli priamo vystavené dažďu. Pretože častá vlhkosť môže podporiť pleseň zemiakovú, spôsobenú hubou Phytophthora infestans. Ideálne stanovište je pod prístreškom, v skleníku alebo v skleníku na paradajky.
Paradajky sú rastliny, ktoré sa obzvlášť dobre vyvíjajú v slnečných podmienkach, preto je dôležité správne pripraviť miesto na ich pestovanie. Pri pestovaní v kvetináčoch je potrebné zabezpečiť vhodnú pôdu. Rastliny paradajok vyžadujú plné slnko, ideálne najmenej 6 až 8 hodín denne medzi 10. a 16. hodinou. Pri rozhodovaní o tom, kam umiestniť nádoby s paradajkami, vyhľadajte miesto s dostatkom slnečných lúčov. Ak vaše rastliny nemajú dostatok slnka, je výhodou práve pestovanie v kvetináčoch, pretože ich môžete podľa potreby presúvať.
Dávajte pozor aj pri ich polievaní. Keď rastliny dostatočne vyrastú, prospeje im, ak preventívne odstránite listy rastúce tesne pri zemi.
Správne hnojenie a polievanie
Paradajky sú rastliny s vysokou spotrebou živín. Znamená to, že potrebujú veľa živín, zato však aj poriadne rýchlo rastú. Preto vyžadujú špeciálne hnojivo na paradajky, ktoré rastlinám dodá potrebné živiny. Hnojivo s dlhodobým účinkom sa neodporúča, pretože sa z neho živiny uvoľňujú skôr nepravidelne. Dbajte na dostatočné zalievanie.
Hnojivo bohaté na draslík a horčík prospeje aj ich chuti. Keď rastlinu polievate striedmo, zvýši sa podiel sušiny v paradajkách, čo znižuje podiel vody.
Paradajky rastú rýchlo a potrebujú dostatok vody. Preto ich vždy včas zalejte. Rastliny paradajok vyžadujú pravidelnú zálievku. Pri pestovaní paradajok v kvetináčoch je mimoriadne dôležitá pravidelná zálievka. Rastliny paradajok vyžadujú prerezávanie výhonkov.
Ak rastlina paradajok dostane príliš málo vody, bude vädnúť a slabnúť. Ak sú vaše rastliny zavlažované nepravidelne väčším množstvom vody, plody paradajok môžu praskať. Počas letných horúčav alebo horúcich dní možno budete musieť polievať rastliny dvakrát denne. Najlepšie je zavlažovať rastliny ráno, aby bola zabezpečená dostatočná vlhkosť po celý deň. Je dôležité zalievať priamo na pôdu a zabrániť zvlhčovaniu listov, pretože pri premokrených listoch často dochádza k vzniku plesní, ktoré rastlinu zahubia.
Pôda nesmie byť ani príliš mokrá a už vôbec nie bahenná, ani príliš presušená. Polievajte odstátou vodou ku koreňom a najlepšie ráno. Zavlažujte opatrne, aby ste zbytočne nepoliali aj listy či plody, ktoré by sa potom mohli stať ľahkým cieľom hubovitých ochorení.
Pestujte úžasné paradajky v nádobách 🍅 (KOMPLETNÝ SPRIEVODCA)
Starostlivosť o priesady a výsadba
Keď sa na sadeničkách objavia prvé lístky, môžeme rastlinku presadiť. Urobte tak však iba v prípade, ak ju chcete pestovať v interiéri. Papričky určené na pestovanie vonku či v nevyhrievanom fóliovníku sa presádzajú až vtedy, keď nehrozia prízemné mrazy.
Pri výsadbe priesad do záhrady sa neponáhľajte, aby sa vám nestalo, že rastliny budú prerastené alebo nedostatočne vyvinuté. Odporúčame vysádzať priesady až po 15. máji, kedy už nehrozia posledné mrazy, a aj pôda by už mala byť dobre prehriata. Ideálny čas na výsadbu priesad do záhrady je podvečer. Priesady však môžete vysadiť do zeme až po uplynutí jarných mrazov, čiže v druhej polovici mája.
Aklimatizované sadenice paradajok vysádzajte s dodržaním vzdialenosti 60 cm pri kolíkových odrodách, pri kríčkových až 1 m. Najlepším počasím na sadenie je oblačný deň bez priameho slnka. Pred vysadením budete musieť sadenice aklimatizovať, aby si navykli na vonkajšie podmienky. Aklimatizácia by mala trvať aspoň 7 dní. Vyneste ich na polotienisté miesto do záhrady v prvý deň na 2 - 3 hodiny. Postupne tento interval predlžujte a presúvajte na miesto s viac slnečnými lúčmi.
Paradajky nemajú rady mráz. Nízke teploty pod nulou túto rastlinu ničia. Na vysadenie rajčín vyberte teplé, slnečné miesto. Budú potrebovať minimálne 6 hodín priameho slnka denne.
Na dno výsadbovej jamy pridajte kompost. Z rastlinky odstráňte všetky listy, ktoré narástli pod vrcholovými listami. Vysádzajte hlboko - v pôde by sa mala nachádzať celá stonka až do vzdialenosti 3 cm od vrcholových listov. Takto podporíte tvorbu nových koreňov, ktoré si rastlina bude vyháňať zo stonky. Sadenice paradajok nikdy nesadíme zvisle do zeme, ale kolmo, tzn. že rastlinku oprieme o jamku a zasypeme pôdou.
Sadenicu zasypeme pôdou a pôdu poriadne zatlačíme, aby po zaliatí nevznikla jamka. Sadenice výdatne zalejeme. Vysadené sadenice dobre polejeme. Takto si paradajka vytvorí rozsiahlejší koreňový systém.
Špecifiká výsadby do kvetináča:
- Mladú paradajku zasaďte dostatočne hlboko, aby bola spodná časť stonky pokrytá zeminou do výšky 5 cm až 10 cm. Takto si tam rastliny vytvoria ďalšie korene, vďaka čomu sa zlepší vstrebávanie vody a živín.
- Toto však neplatí pre štepené paradajky, ktorých koreňový bal musí byť stále viditeľný.
- Pri výsadbe sadeníc je dôležité, aby boli zasadené hlbšie, než rástli v pôvodnej nádobe. Paradajky majú schopnosť vytvárať nové korene pozdĺž stonky, čo zaisťuje silnejšiu a stabilnejšiu rastlinu.
- Ak sadíte viac ako jednu rastlinu do jednej nádoby, majte medzi nimi dostatok miesta.
Pri kolíkových (indeterminantných) odrodách priebežne vyštipujeme zálistky - sú to drobné výhonky vyrastajúce z pazúch listov. Ak by sme ich nechali rásť, rastlinu zbytočne zahustia, oslabia a obmedzia prístup svetla a vzduchu k plodom. Najlepšie je vyštipovať zálistky prstami, keď sú ešte malé a mäkké - niekoľko centimetrové.
Ako paradajka rastie, spodné listy postupne strácajú svoju funkciu - zvyčajne žltnú, krútia sa alebo sa na nich objavia drobné škvrny. Pokiaľ ide len o najspodnejšie poschodia, nejde o chorobu, ale o prirodzený proces starnutia pletív. Spodné listy pravidelne odstraňujeme - vždy čistými a ostrými záhradníckymi nožnicami, tesne pri stonke.
Najčastejšie choroby a škodcovia
Črepníkové paradajky môžu byť náchylné na rôzne choroby a útoky škodcov. Dve bežné choroby sú múčnatka a hniloba koreňov. Múčnatka sa prejavuje ako biely povlak na listoch, zatiaľ čo hniloba koreňov ovplyvňuje korene rastliny. V oboch prípadoch je dôležité zabezpečiť dobré vetranie, vyhnúť sa nadmernému zalievaniu a sledovať stav pôdy.
Pokiaľ ide o škodcov, bežným problémom sú háďatká, roztoče a vošky. Pri pestovaní paradajok na balkónoch ich nestriekajte chemickými látkami, aby sa neznečistili plody.
Zber úrody
Plody paradajok zbierajte postupne, ako dozrievajú. Zrelé paradajky sa zvyčajne dajú ľahko odlomiť v kĺbiku nad plodom - ak to ide ťažšie, použijeme záhradnícke nožnice, aby sme nepoškodili rastlinu.
Čas zberu paradajok závisí od mnohých faktorov, ako je odroda paradajok, poveternostné podmienky a spôsob pestovania. Vo všeobecnosti väčšina odrôd paradajok dosiahne zrelosť plodov v určitom čase po vysadení sadeníc alebo zasiatí semien. Prvé plody sú spravidla pripravené na zber asi po 60 dňoch. Najlepší spôsob, ako skontrolovať, či sú paradajky pripravené na zber, je sledovať ich farbu a chuť.
Na konci sezóny zvážime, či odstrihneme vrchol rastliny. Tradične sa to odporúčalo na podporu dozrievania už nasadených plodov - rastlina potom neinvestuje energiu do ďalších kvetov. Dnes sa však čoraz častejšie uplatňuje individuálny prístup: ak má rastlina dostatok sily a pred sebou ešte teplé dni, môžeme ju nechať ďalej rásť.
Niektoré odrody rajčín, najmä tie strapcové, sú vyšľachtené tak, aby celý strapec dozrieval približne naraz. Na konci sezóny - keď má rastlina vytvorených 6 až 8 strapcov a začína sa ochladzovať - môžeme zvážiť aj skrátenie vrcholu. Rastlina tak presmeruje svoju energiu do dozrievania už nasadených plodov.
Pri optimálnych podmienkach sa vám rajčiny za starostlivosť odvďačia úrodou od leta až do prvých mrazov a na zasklených balkónoch ešte dlhšie.