Ako správne používať parenisko v záhrade

Čo je parenisko a prečo ho používať?

Parenisko je nízky, zo všetkých strán uzavretý a chránený pestovateľský priestor, ktorý je zvrchu prekrytý priesvitným materiálom (sklom, plastovými doskami, fóliou). Jeho boky bývajú zvyčajne z dreva, ale z hľadiska lepšieho osvetlenia pestovaných rastlín je výhodnejšie, ak sú tiež priesvitné, i keď sú pri obrábaní pôdy citlivejšie na rozbitie. Parenisko slúži na pestovanie rastlín tým, že vytvára mikroklímu, ktorá je priaznivá pre ich rast a vývoj.

Hlavným účelom pareniska je poskytnúť ochranu proti nepriaznivým poveternostným podmienkam, ako sú studené teploty, vietor, dážď alebo sneh. Vďaka chráneným podmienkam sa o niečo predĺži vegetačné obdobie smerom dopredu aj dozadu. Ak máte parenisko, môžete začať s prvými výsevmi oveľa skôr, ako to dovolia pôdne a klimatické podmienky na pestovanie, a nemusíte čakať, kým pominie nebezpečenstvo neskorých májových mrazov. Parenisko vám pri potrebe minimálneho priestoru urýchli zber prvej jarnej zeleniny o dva až tri týždne.

Kým väčšina ľudí ešte len listuje v katalógoch semien, v dobre pripravenom teplom parenisku už môže začať prvý výsev. Dnes už neplatí, že si ho musíte prácne zhotoviť - je možné kúpiť si hotový kus. Parenisko je v podstate menšia verzia skleníka, preto si ho môže dovoliť naozaj každý, dokonca aj v minizáhrade alebo na balkóne.

Typy parenísk a ich umiestnenie

Parenisko môže mať rôzne formy a veľkosti. Najbežnejšie typy zahŕňajú záhradné parenisko, domáci parník, mini parenisko, balkónové parenisko, parenisko na vyvýšený záhon, oblúkové parenisko a mnoho iného. Sklenené parenisko a polykarbonátové parenisko sú často postavené z rámov a skiel/panelov, čo umožňuje prepúšťanie slnečného svetla a zároveň udržuje teplotu vo vnútri, ale nedajú sa presúvať. Plastové pareniská sú obvykle jednoduchšie a lacnejšie, môžete ich využívať ako prenosné pareniská, ale tiež poskytujú ochranu pred nepriaznivými podmienkami.

Výber vhodného miesta

Skôr než kúpime prvé parenisko, ktoré uvidíme, mali by sme si rozmyslieť, kde ho chceme umiestniť a koľko miesta budeme potrebovať. Keďže ide o zariadenie, ktoré na jednom mieste ponechávame niekoľko rokov, musíme dôkladne zvážiť jeho umiestnenie. Poloha by mala byť účelná a malo by zapadať do celkového stvárnenia záhrady.

Základným predpokladom je, aby vybrané miesto nezatieňovali stromy, kry alebo stavby. Severná strana by mala byť chránená pred vetrom živým plotom alebo podobnou výsadbou. Miesto by malo byť slnečné a chránené pred vetrom. Pritom dbajte na smerovanie slnka v zime, aby krovie alebo susedné domy neblokovali dopadanie svetla. Za najlepšiu orientáciu dlhšej strany pareniska z hľadiska osvetlenia sa pokladá smer východ - západ. Ideálne je priesvitný kryt orientovať na juhovýchod, juh či juhozápad, podstatné je totiž intenzívne oslnenie. Vyhnime sa zamokreným pôdam a mrazovým dolinám.

Konštrukcia pareniska

Parenisko má väčšinou tvar obdĺžnika. Môže byť teoreticky neobmedzene dlhé, no jeho šírka má byť kvôli dobrému prístupu dovnútra menej ako 1,5 m. Sedlové parenisko s krytom z oboch strán môže mať šírku aj 3 m. Pareniskový doskový rám je na zadnej strane vysoký asi 40 cm a vpredu 30 cm, takže okno naň položené je sklonené ideálne na juh.

• Jednoduché parenisko: Má iba jeden rad pareniskových okien, je jednostranné, široké obyčajne 1,5 m. Postavíme ho tak, aby bočné steny boli obrátené na východ - západ a okno bolo sklonené na juh.
• Dvojité parenisko: Má dve okná s opačným sklonom. Postaviť ho treba so stredným nosníkom v smere sever - juh, okná sa skláňajú na východ a na západ. Pri polohe na svahu je pre dvojité parenisko vhodný južný svah.

Na zhotovenie pareniska môžeme použiť akýkoľvek materiál, ktorý je najdostupnejší. Najčastejšie sa používajú fošne hrubé asi 3 cm, ktoré však treba impregnovať, tehly, tvárnice, kameň, betón či rôzne prefabrikáty. Na zakrytie sú vhodné pareniskové okná, dobrú službu urobia aj staré, vyradené. Používa sa aj pevnejšia fólia napnutá na ráme či akrylátové platne. Podstatné je, aby bola zabezpečená dostatočná priepustnosť svetla.

Životnosť dreveného rámu môžeme predĺžiť impregnáciou menej rizikovým a nepáchnucim prostriedkom, napríklad modrou skalicou. V rohoch k rámu priklincujeme stabilizačné drevené hranoly s rozmermi 50 - 60 × 5 × 5 cm. Dole ich zašpicatíme, impregnujeme proti hnilobe alebo aspoň opálime nad ohňom a zatlčieme do pôdy.

Studené parenisko

Studené parenisko získava teplo iba z vonkajšieho vzduchu cez deň, keď je otvorené, a zo slnka, keď je zavreté, pričom ide o klasický skleníkový efekt. V rámci jeho vyhriatia sa spoliehate len na slnečné lúče. Ak máte takú možnosť, 10 cm vrstva hnoja nebude na škodu, ale bez obáv ju môžete nahradiť posekaným lístím alebo slamou. Po navrstvení kompostu so záhradnou zeminou potom priestor prekryjete krycími oknami a necháte ho v závislosti od počasia aspoň 2-3 dni vyhriať.

Teplé parenisko

Teplé parenisko sa ohrieva navyše aj zospodu, a to úplne prírodne - od hrubšej vrstvy ušliapaného hnoja, na ktorom je v hrúbke 30 cm nasypaný pestovateľský substrát. Veľmi vhodný je konský hnoj, ktorý pri rozklade produkuje veľké množstvo tepla a dokáže vyhriať priestor na ideálnu teplotu pre klíčenie. Čiastočne sa dá nahradiť rozkladajúcim sa, ešte teplým kompostom, do ktorého môžeme primiešať lístie alebo slamu či iný odpadový rastlinný materiál spolu s dusíkatým hnojivom, aby sme čas rozkladu a produkciu tepla predĺžili.

Ak nemáte prístup k čerstvému konskému hnoju, použiť môžete aj zmes kompostu a slamy, starší kravský hnoj (efekt bude slabší), alebo len kvalitný kompost - rátajte však s miernejším ohrevom. Hnoj navrstvite do pareniska a jemne ho ušliapte, aby sa v ňom netvorili veľké vzduchové dutiny.

Základom teplého pareniska je čerstvý maštaľný hnoj. Celková hĺbka sa odporúča 60 cm, z čoho minimálne 40 cm by mal tvoriť práve hnoj (maximálne je táto vrstva vysoká 50 cm). Práve ten plní funkciu vyhrievania.

Dobre vyzretý kompost zmiešaný s preosiatou záhradnou zeminou potom bude 20 cm a do tejto vrstvy vysievate. Ak sa pre teplé parenisko rozhodnete a chcete stihnúť hneď prvú skorú jar, s budovaním začnite už v januári. Samozrejme, všetko závisí od mrazov a priebehu počasia.

Poloteplé parenisko

Poloteplé parenisko sa tiež zakladá na organickej hmote, ale s podporou rozkladných procesov. Treba si na to zaobstarať seno, prípadne slamu a liadok vápenatý. Ním totiž treba pri zakladaní takéhoto pareniska každú vrstvu prestriedať. Prepočítavajte podľa vzorca: 1 kg liadku na 100 kg slamy. Jednotlivé vrstvy tiež kropte horúcou vodou. Ide o to, že potrebujete podporiť rozkladné procesy, pri ktorých sa tvorí teplo. Takéto naštartovanie pareniska bude pri správnom postupe trvať dva až tri dni. Až potom pridáte poslednú vrstvu (10 až 20 cm) vo forme kompostu zmiešaného s kvalitnou ornicou (do pareniska ich odporúčame vždy preosievať). S vysievaním do poloteplého pareniska začnite za ďalšie tri až štyri dni, približne v polovici februára.

Príprava pôdy a substrátu

Pestovateľské substráty musia byť očistené od pôvodcov opadávania. Komposty musia byť vyzreté. Rýchlenie zeleniny si vyžaduje inú pôdu než bežné záhony. Ideálna je humózna, vzdušná a výživná zemina s neutrálnym až mierne zásaditým pH (7 - 7,3).

Osvedčený recept na prípravu pôdy:

• 2 diely dobre vyzretého kompostu
• 1 diel záhradnej zeminy
• 1 diel piesku

Takto pripravenú zmes navrstvite na lístie (ak ho používate ako izolačnú vrstvu). Hrúbka pôdnej vrstvy by mala byť aspoň 20 - 25 cm. V parenisku sa vysieva do dobre pripraveného vlhšieho substrátu. Substrát v parenisku by sa mal meniť približne každé dva roky.

Výsev a predpestovanie v parenisku

V parenisku začína sezóna už skôr ako v normálnom záhone. Na základe prirodzeného vykurovania podkladu a krytu nastáva dostatočné teplo na to, aby mohli klíčiť prvé rastliny. V závislosti od regiónu a počasia môžete so sezónou v parenisku začať už na konci februára. V parenisku vyrastie zelenina už o štyri týždne skôr ako vonku. Do dobre pripraveného teplého pareniska môžete už koncom januára vysievať:

• šalát
• reďkovku
• skorý kaleráb
• pór
• cibuľu zo semien
• zeler na priesady

Parenisko je ideálne na predĺženie vegetačného obdobia zeleniny, to znamená, že na jar sa doň vysieva skorá zelenina a predpestovávajú priesady. Na jeseň zase možno predĺžiť jej obdobie zberu a niektoré koreniny v ňom môžu dokonca prezimovať. Teplé parenisko sa dá od jari výborne využiť na zakoreňovanie drevnatých a bylinných odrezkov okrasných i úžitkových rastlín. Do teplého pareniska môžeme tesne pred zimou vysiať i niektorú koreňovú zeleninu či odolný hrach, ktoré na jar hneď po oteplení vyklíčia. Ani počas zimy parenisko nemusí zaháľať, môžeme v ňom lepšie uchovať (aj na zimný zber) odolnú zeleninu.

Techniky výsevu

Osivo vysievame do vyznačených riadkov. Najvhodnejší je výsev do riadkov, kde už v priebehu sejby budeme dbať na vzdialenosť jednotlivých rastlín. Pri predpestovávaní výsadby volíme vzdialenosť riadkov 10 cm a riedky výsev, aby vypestovaná sadba bola silná, nie vytiahnutá hore. Zároveň je tento spôsob vhodnejší pre rastliny, ktoré zostanú v parenisku dlhší čas a nebudú sa prepichovať - napríklad hlúboviny a šalát na výsadbu. Na vyznačenie riadkov sa využíva buď riadkovač, alebo je možné použiť povraz napnutý medzi dvoma kolíkmi.

Výsev naširoko sa robí pri výsadbe rastlín, ktoré sa budú prepichovať. Pre tento spôsob ale platí, že potom máme sťaženú možnosť trhania buriny a okopávania. Osivo sa vysieva do hĺbky asi 0,5 cm, semienka sa nesmú „utopiť“, klíčenie by sa tým značne predĺžilo alebo by bolo nerovnomerné.

Pri výseve vždy vychádzame z požiadaviek určitého druhu zeleniny, preto napríklad nevysievame pod rovnaké okno hlúboviny, ktoré sú otužilejšie a potrebujú častejšie vetranie, a teplomilné uhorky či papriky, ktoré sú na chlad citlivé. Vypestovaná výsadba sa využíva nielen na výsadbu do záhrady, ale aj na dopestovanie v parenisku.

Predpestovanie priesad

Predpestovanie priesad je proces, ktorý vám umožňuje vypestovať rastliny v kontrolovanom prostredí pred ich vysadením do záhrady. Ako teda postupovať pri predpestovaní priesad?

1. V prvom rade si vyberte vhodný a kvalitný substrát na predpestovanie semien. Môžete zvoliť špeciálny substrát pre pestovanie semien alebo vytvoriť vlastnú zmes piesku, vermikulitu a substrátu na záhradné pestovanie.
2. Vyberte nádoby s dnom drenážnych otvorov, aby sa zabránilo pretečeniu vody. Môžete použiť malé plastové nádoby, podnosy alebo podobné nádoby.
3. Naplňte nádoby substrátom a jemne ho zhutnite. Zabezpečte, aby bol substrát rovnomerne vlhký.
4. Semienka sejte do substrátu podľa odporúčaní na obale a uistite sa, že sú dostatočne zakryté substrátom. Substrát jemne zalejte vodou. Použite rozprašovač alebo jemné zalievanie, aby ste nepoškodili semienka.
5. Udržujte optimálnu teplotu pre klíčenie semien. Väčšina semien klíči pri teplote medzi 18 a 24 stupňami Celzia. Poskytnite im dostatok svetla.
6. Keď sú priesady dostatočne silné a majú dostatočné listy, môžete začať zalievať tekutým hnojivom s nižším obsahom dusíka.
7. Pred výsadbou na vonkajšie stanovište postupne zvyšujte čas, kedy sú priesady vystavené vonkajším podmienkam, aby sa mohli adaptovať na vonkajšie prostredie.

Starostlivosť o parenisko a rastliny

Keď sa rozhodnete v záhrade vybudovať parenisko, musíte rátať s tým, že oproti pestovaniu na voľnej ploche sú tu práce, ktoré treba vykonávať denne. Dodržiavať treba termín polievania, pravidelne vetrať a pri intenzívnom slnečnom žiarení zatieňovať.

Vetranie a regulácia teploty

Parenisko funguje ako skleník, so skleníkovým efektom, kde slnečné lúče dopadajú na pôdu a zahrievajú ju. Vydané teplo sa udrží prostredníctvom krytu. Keď slnko svieti na parenisko príliš silno, zahreje sa veľmi rýchlo. Aby v ňom teploty neprekročili 25 °C, mali by ste parenisko pravidelne vetrať. Aj počas príjemných dní môže teplota prekročiť 25 °C, pretože aj zimné slnko má veľa energie. Malý teplomer v parenisku môže byť užitočnou pomôckou. Keď je príliš teplo, dajte medzi kryt a rám malé drievka. Dôležité je pravidelne vetrať - krátko, ale často. Pokiaľ máte radšej pohodlie, môžete svoje parenisko vybaviť aj automatickým strešným vetrákom.

V teplom počasí parenisko vetráme dvíhaním okien, aby vysoká teplota nepoškodila rastliny. V lete zvyčajne parenisko nechávame trvale otvorené. Ak to výška pareniska a rastlín umožní, na jeseň ho uzavrieme, čím vegetačné obdobie predĺžime neraz až do novembra.

Zalievanie a hnojenie

Dodržujte správny režim zalievania a hnojenia, ktorý zodpovedá potrebám vašich rastlín. Zavlažujeme podmokom, nie na list, aby sme predišli šíreniu chorôb. Vyhýbame sa chemickému hnojeniu rastlín, aby najmä jarná rýchlená zelenina nebola plná dusičnanov.

Izolácia

V predjarí a neskoro na jeseň môžeme na doskový rám ako tepelnú izoláciu zvnútra upevniť polystyrénovú dosku. Ak ste na jeseň chránili pôdu v parenisku lístím, teraz ho nevyhadzujte. Zhrňte ho ku stenám. Vytvorí prirodzenú izolačnú vrstvu, ktorá pomôže udržať teplo tam, kde ho potrebujete. Na hnoj alebo slamu následne rozprestrite približne 5 cm vrstvu suchého lístia. Tá oddelí teplú spodnú vrstvu od pôdy a zabezpečí rovnomerné sálanie tepla. Po uzavretí okien môžete parenisko prekryť slamenými rohožami alebo starými dekami. Tie výrazne znížia únik tepla počas noci a ochránia mladé výsevy pred prudkými výkyvmi teplôt. Počas slnečných dní ich naopak odhrňte, aby sa priestor neprehrial a pôda mala dostatok svetla.

Ak v ňom pestujeme vyššie a citlivejšie rastliny s dlhším vegetačným obdobím, tak do pôdy k rámom zapichneme oblúkové silnejšie drôty, ktoré prekryjeme polyetylénovou fóliou. Steny pareniska možno zatepliť znútra doskami penového polystyrénu a zvonka prihrnutím suchého lístia alebo slamy.

Ochrana proti chorobám a škodcom

Najväčším problémom v parenisku sú huby, ktoré spôsobujú opadávanie rastlín. V zodpovedajúcich podmienkach, akými sú vlhko, teplo a hustý výsev, napádajú krčky mladých semenáčov. Najčastejším príznakom je vodnatenie a postupné černanie koreňového krčku mladých rastlín. Koreňový krčok sa v mieste napadnutia zužuje, rastliny sa skláňajú k zemi, „padajú“ a hynú. V priestoroch sa opadávanie klíčiacich rastlín väčšinou šíri ohniskovo. V iných prípadoch dochádza k hnednutiu alebo černaniu a postupnému odumieraniu koreňov, prípadne celých klíčkov. Táto choroba napáda predovšetkým predpestované sadby, najčastejšie do fázy dvoch až štyroch pravých listov. Plodiny s pomalým počiatočným rastom sú poškodzované oveľa viac.

Pôvodcovia opadávania väčšinou prežívajú saprofyticky v pôde alebo na požatvových zvyškoch. V niektorých prípadoch môžu byť huby prenášané aj infikovanými semenami a výsadbou. Opadávanie klíčiacich rastlín podporuje predovšetkým nedostatok svetla, nadbytok vody, utužená pôda a vysoké teploty pôdy aj vzduchu. Výsadbu rastlín treba predpestovávať v prostredí s dostatkom svetla, s nie príliš vysokou teplotou a len s primeranou zálievkou. Pestovateľské substráty musia byť očistené od pôvodcov opadávania. Komposty musia byť vyzreté.

Aj keď použijeme kvalitný substrát, vyplatí sa výsev ošetriť kombinovaným fungicídnym prípravkom, ktorého účinná látka je rastlinami prijímaná ako nadzemnými časťami, tak aj koreňmi. Takýto prípravok so systémovým účinkom pomáha v boji proti pôdnym a listovým chorobám v zelenine ako šalát, uhorky, hlúboviny, kapusta, kel, karfiol, ružičkový kel, kaleráb a okrasné rastliny, pôsobí preventívne aj liečivo. Je účinný napríklad na ochranu uhoriek proti plesni uhorkovej, hlúbovín proti plesni kapustovej a pôdnym hubám Oomycetes, alebo šalátu proti plesni šalátovej. Potrebné množstvo prípravku sa odmeria a rozpustí v malom množstve vody, následne sa za stáleho miešania doplní na požadovaný objem.

Pre ochranu proti cicavým a žravým škodcom ako sú vošky, vrtivky, pásavky, kvetovky a húseničky sa používajú insekticídne prípravky s kontaktným účinkom, ktoré ochránia ovocie, zeleninu i okrasné rastliny.

tags: #ako #vyuzit #parenisko