Reďkovka (Raphanus sativus), známa aj ako reďkev siata letná, je obľúbená koreňová zelenina z čeľade kapustovitých. Vyznačuje sa rýchlym rastom, nenáročnosťou a chrumkavou, mierne pikantnou chuťou, vďaka čomu je ideálnou voľbou pre začiatočníkov aj skúsených záhradkárov. Táto zelenina má nízku kalorickú hodnotu a je bohatá na vitamín C a minerálne látky, ako sú síra, železo, horčík a vápnik. Jej typickú korenistú až štipľavú chuť spôsobuje horčičný olej.
Reďkovka je jednoročná rastlina s krátkou vegetačnou dobou, ktorá zvyčajne nepresiahne 30 až 40 dní od sejby po zber. Niektoré odrody dozrievajú už za tri týždne po výsadbe. Vďaka tomu je možné pestovať ju prakticky počas celej vegetačnej doby, pričom je dôležité vybrať správne odrody vhodné na konkrétne obdobie.
Výber odrody a príprava pôdy
Na trhu existujú desiatky rôznych odrôd reďkovky, ktoré sa líšia farbou koreňovej buľvy, dobou výsevu a zberu, chuťou a veľkosťou. Medzi známe typy patria:
- Červená reďkovka: Najčastejšie pestovaný druh s okrúhlymi, červenými koreňmi.
- Čierna reďkovka: Má tmavú šupku a výraznejšiu, štipľavú chuť.
- Ružová a fialová reďkovka: Dekoratívne druhy s jemnejšou chuťou a krásnymi farebnými koreňmi.
- Reďkovka typu „Watermelon“: Má zelenú alebo bielu vonkajšiu vrstvu a ružovo-červené vnútro.
- Biela reďkovka: Buľva je bielej farby s hrubšou, ale konzumovateľnou kožkou.
- Reďkovka čierna: Okrúhle buľvy čiernej farby s hustou, drsnejšou pokožkou, obsahujú vysoké množstvo vitamínu C.
Reďkovka uprednostňuje ľahšie, piesočnatohlinité pôdy bohaté na humus. Ideálne je použiť dobre rozložený kompost, približne 10 kg na 1 m². Pôda by mala byť kyprá, výživná a humózna, ideálne s prídavkom kompostu alebo organického hnojiva. Vyhýbajte sa priamemu hnojeniu maštaľným hnojom, pretože to môže podporiť výskyt škodcov ako drôtovce. Pôda by mala byť mierne kyslá až neutrálna, s pH v rozmedzí 6,0-7,0. Ílovitá pôda nie je vhodná, pretože môže viesť k zdeformovaným koreňom. Dôležité je, aby pôda nebola kamenistá. Pred výsevom je potrebné pôdu plytko skypríť do hĺbky asi 2 až 3 cm.
Výsev a výsadba
Reďkovky sa vysievajú vždy priamo do pôdy. Zvoliť môžete výsev do pripravenej ryhy v tvare V hlbokej približne 3 cm. Odporúčaná hĺbka výsevu je 1,5 až 3 cm. Riadky by mali byť od seba vzdialené 15 až 20 cm, pri pestovaní v nádobách alebo menších záhonoch postačí 10 cm.
Snažte sa sypať semienka redšie, aby ste mali menej práce s jednotením. Ak je porast príliš hustý, je potrebné rastliny preriediť na vzdialenosť 3 až 5 cm v riadku. Presný výsev je síce pracnejší, ale najvhodnejší.
Čas výsevu závisí od odrody a podmienok pestovania:
- Skorá jar: Veľmi skoré odrody vhodné na rýchlenie možno vysádzať už vo februári do teplého pareniska alebo skleníka. Do voľnej pôdy sa vysievajú od marca do polovice júna, keď sa pôda trochu zohreje.
- Letné pestovanie: V letnom období sa reďkovky zvyčajne nevysievajú, pretože vyššie teploty môžu spôsobiť, že buľvy budú drevnaté, horké alebo prasknú. Niektoré odrody však môžu prosperovať aj v lete, ak sú vysadené vo vlhšom mieste v polotieni a sú častejšie zavlažované.
- Jesenný a zimný výsev: Na jesenný výsev sa vyberajú skoré odrody schopné klíčiť pri nízkych teplotách. Najlepší čas na zimnú výsadbu vonku je od konca októbra do konca novembra, keď pôda mierne zamrzne a prestane sa ohrievať. V skleníkoch sa výsev odporúča v decembri, keď sú teploty stabilnejšie.
Prácu pri vysievaní môže uľahčiť použitie výsevných pásikov, ktoré sú dostupné aj v kombinácii s inými druhmi zeleniny.
Pestovanie reďkoviek, od semienka až po zber 🌱
Starostlivosť počas rastu
Zavlažovanie: Pravidelná a dostatočná závlaha je nevyhnutná pre správny vývoj koreňov. Pôda musí byť stále mierne vlhká, ale nie premokrená. Ideálne je striedme pravidelné zavlažovanie, najlepšie večer alebo skoro ráno. Nerovnomerné polievanie môže spôsobiť, že reďkovky budú drevnaté, horké alebo prasknú.
Teplota a svetlo: Reďkovky preferujú slnečné polohy s mierne vlhším ovzduším. Semienka klíčia už pri teplotách pôdy 2 až 3 °C. Optimálna teplota na pestovanie je +15 až +17 °C. Vysoké teploty (nad 20 °C) a sucho sú nevhodné a môžu spôsobiť praskanie buľiev. Hoci reďkovky potrebujú dostatok slnečného svetla (aspoň šesť hodín denne), v horúcich dňoch ocenia aj čiastočný tieň.
Jednotenie a mulčovanie: Ak je porast príliš hustý, je potrebné rastliny preriediť. Práce s jednotením znížite, ak budete vysievať redšie. Mulčovanie hnojivom obohateným dreveným popolom pomáha udržiavať vlhkosť pôdy a odpudzuje škodcov.
Ochrana pred škodcami a chorobami: Reďkovky sú náchylné na napadnutie skočkami a inými žravými škodcami. Predovšetkým pri vyšších teplotách nad 20 °C je vhodné porast zakrývať bielou netkanou textíliou, ktorá zároveň udržuje vlhkosť pôdy a chráni pred škodcami. Vzhľadom na krátke vegetačné obdobie je použitie chemických prípravkov nevhodné. Pri pestovaní sa prakticky nevyskytujú žiadne choroby, avšak dlhé odrody môžu tvoriť čierne korene s tmavými škvrnami. Pravidelné striedanie záhonov pomáha predchádzať výskytu chorôb a škodcov.
Zber a skladovanie
Prvý zber sa môže uskutočniť, keď majú buľvičky priemer aspoň 1,5 cm. Včasný zber je kľúčom k získaniu krehkých a chrumkavých reďkoviek. Ak necháte rastliny v zemi príliš dlho (viac ako 30-50 dní po zasiatí), môžu drevnatieť, praskať, strácať chuť alebo sa stať príliš štipľavými.
Zistíte, že reďkovka je pripravená na zber, keď spozorujete značný kus hlavičky trčiaci zo zeme. Ak potrebujete väčšie redkvičky, môžete ich nechať rásť ešte desať dní, ale nie dlhšie, aby sa predišlo vytvoreniu dutého stredu a strate chuti.
Zozbierané reďkovky majú tendenciu rýchlo vädnúť. Pred skladovaním odstráňte listy, ktoré sú jedlé a dajú sa použiť do šalátov. Buľvy potom očistite od hliny. Reďkovky skladujte v chladničke a čo najskôr spotrebujte. Aby si zachovali šťavnatosť a chrumkavosť, môžete ich uložiť do uzatvárateľnej nádoby s čistou vodou.
Listy reďkovky sú tiež jedlé a dajú sa použiť do šalátov. Ak chcete získať semená, nechajte rastliny dorásť do fázy kvitnutia, z ktorých sa vytvoria semenáče, ktoré sú tiež jedlé.
Pestovanie v nádobách
Reďkovku je možné pestovať aj v kvetináči, čo je ideálne riešenie pre balkóny alebo menšie priestory. Kvetináč by mal mať hĺbku aspoň 20 centimetrov. Naplňte ho kvalitným záhradníckym substrátom obohateným o kompost. Na výsadbu do nádob sú vhodné skoré odrody na rýchlenie alebo kultivary vhodné na celoročné pestovanie.
V zemine v kvetináči urobte riadok do hĺbky asi 1 cm s rozostupom 4-5 cm medzi semenami. Po vyklíčení bude potrebné rastliny aj tak preriediť. Semená zahrňte zeminou a zalejte. Substrát udržujte stále mierne vlhký, nie premokrený.