Bohatá úroda na záhrade sa nerodí zo dňa na deň ani „šibnutím“ záhradného náradia. Predchádza tomu viacero dôležitých zásad a jednou z nich je aj vytvorenie vyváženého kompostu. Ideálne, ak si ho vyrobíte sami zo záhradného, ale aj kuchynského odpadu. Tým sa z neho odbúrajú ostatné organické látky, ktoré sa postupne menia na humusový materiál.
Založenie a umiestnenie kompostu
Založenie kompostu odporúčame na voľnú a priestrannú plochu. Ideálne na perifériu vašej záhrady, kde v blízkosti nie sú už žiadne príbytky ani chatky. Základnou podmienkou vrstvenia je zachovať vyvážený podiel dusíkatých a uhlíkatých materiálov. Platí, že na jeden diel (kopu) dusíkatých ukladáme 20 až 30 dielov uhlíkatých zmesí.
Výber správnych materiálov
Založenie kopy zahájime nosnými uhlíkatými materiálmi, akými sú vetvy, slama, lístie, papier, kôra či hobliny. Pokračujeme tak, že na každú ďalšiu vrstvu uhlíkatých zložiek pridávame menšiu kopu dusíkatých. Pozor! Aj medzi jednotlivými uhlíkatými či dusíkatými zložkami existujú isté funkčné rozdiely. Ak napríklad vkladáte do kompostu burinu, roztrieďte v nej lístie. Orechové sa síce rozkladá pomalšie, ale je bohaté na triesloviny a látku juglon s fungicídnymi účinkami. Špecifickú funkciu majú aj ihličnany.
Pridávanie špeciálnych bylín a materiálov
Na urýchlenie alebo podporu fermentácie kompostu či hnoja sa môžu pridať isté druhy rastlín, napríklad žihľava. Táto bylina je vynikajúcim pôdotvorným činiteľom a podobne ako kostihoj má pomer uhlíka a dusíka blízky pomeru týchto prvkov v maštaľnom hnoji. Žihľava obsahuje aj železo. Aj niekoľko ďalších bylín skvalitní kompost vďaka hojnosti nerastných látok: čakanka, lipkavec a iskerník hľuznatý, ktoré akumulujú draslík. Praslička sa delí o slávu so skorocelom kopijovitým a vikou plotnou pre svoju schopnosť skladovať kobalt. Pichliače obsahujú meď ako stopový prvok. Patrí k nim púpava, ktorá absorbuje dva - až trikrát toľko železa z pôdy ako iné buriny - krvavec menší s bohatým obsahom horčíka a štiav menší, ktorý zhromažďuje fosfor.
Kompost je azda najlepšie hnojivo pre bylinky a záhradnú zeleninu a osobitne výživný je práve vtedy, keď sa doň dávajú buriny. Pridávajte doň aj všetok bylinný odpad a samozrejme odpad z kuchyne, najmä ak často varíte s bylinkami. Pridať sa môže každá organická hmota. Drevitý odpad sa rozkladá rýchlejšie, ak sa najprv rozdrví alebo nastrúha a zmieša napríklad s trávovým šrotom. Dobrý kompost je z listov opadaných a zozbieraných na jeseň, mali by sa však najprv zmiešať s iným materiálom. V žiadnom prípade do kompostu nepridávajte ihličie a orechové listy.
Proces kompostovania a údržba
Po založení kompostu z nevyhnutnej surovinovej skladby nie je ani tak dôležité urýchlenie procesu, ale zefektívnenie účinných látok. Pôsobenie pridaného materiálu bude účinnejšie, ak si ho upravíte na čo najmenšie kúsky. Ideálne do veľkosti malíčka na ruke. Klíčivosť kompostu podporíte aj inými kolóniami mikroorganizmov. Výbornou voľbou sú bakteriálno-enyzmatické prípravky, ktoré zefektívňujú kompostovací proces. Aby bol takýto prípravok naozaj funkčný, mal by obsahovať aspoň 3 až 4 rôzne druhy baktérií. Účinnosť aj ďalších prospešných látok zistíme už po prvých 4 dňoch.
Prehadzovanie kompostu pre dostatočné prúdenie vzduchu
Prehadzovanie materiálu je nevyhnutné pre zabezpečenie dostatočného prúdenia vzduchu. Inak by to podnietilo fatálne následky pre prospešné mikroorganizmy v komposte. Prehadzovanie odporúčame vykonať po 3 až 4 dňoch od založenia kopy. Obzvlášť, ak použijete urýchľovač kompostu, ktorý ho dokáže natoľko zahriať, že sa z neho dymí a zapácha. Potom prehadzovanie uskutočňujeme každé 2 dni. Pri prehadzovaní si chráňte jemnú pokožku rúk záhradnými rukavicami s kvalitnou podšívkou z česanej bavlny. Tým predídete povrchovým zraneniam a kožným reakciám vplyvom rozkladu mikroorganizmov. Podľa odhadov by vám jedno prehodenie nemalo trvať viac než 30 minút.
Základní pravidla kompostování
Čím častejšie budete váš kompost prehadzovať, o to rýchlejšie bude prebiehať rozklad a kompostovanie. Pretože pri prehadzovaní kompost premiešate a mikroorganizmom dodáte čerstvý vzduch. Tým urýchlite rozklad a kompostovanie bioodpadu a zabránite tvorbe plesní.
Správna vlhkosť kompostu
Vlhkosť kompostu zistíme jednoduchým stlačením zmesi v dlani. Mala by z nej stekať voda, čo je vedľajším produktom úspešných hnilobných procesov. Ak je príliš suchá, v založenej kope je málo dusíka a očkovacích látok. Pri jej nedostatku sa celý proces spomaľuje, až zastavuje. Žiadaný však nie je ani jej nadbytok, pretože dochádza k nežiaducemu hnitiu až „skysnutiu“ kompostu, čo sa prejaví neželaným zápachom. Vlhkosť kontrolujte vždy pri prekopávaní hromady. Regulovať ju môžete pridaním vlhkého materiálu a poliatím alebo, naopak, doplnením suchých a pijavých surovín.
Praktická skúška: Optimálnu vlhkosť jednoducho zistíte stisnutím kompostovaného materiálu v hrsti. V ideálnom prípade by sa malo objaviť len niekoľko kvapiek vody a po roztvorení dlane by zmes mala držať pohromade. Ak sa objaví veľa tekutiny, materiál je prevlhčený a je nutné doplniť suchý, savý materiál. Ak sa zmes rozsype, je nadmerne suchá a kompostované suroviny treba navlhčiť.
V porovnaní s ľuďmi si však nepotrpí na litroch vody, stačí ho raz za čas pokropiť vodou. Ak to však s vodou preženiete, mikroorganizmy v záhradnom kompostéri nebudú šťastné. No a keď nie sú šťastné, tak sa z kompostu nestane výživné hnojivo, ale pridávaný materiál jednoducho zhnije.
Zabezpečenie prístupu vzduchu
Kompost potrebuje nielen piť, ale aj dýchať. Kompostovanie je totiž aeróbny proces, takže je potrebné zabezpečiť prevzdušnenie materiálu. Preto sa mieša uhlíkatý a dusíkatý materiál. Práve uhlíkatý, ktorý sa rozkladá pomalšie a má svoju „formu,“ zabezpečuje vzduchové vačky. Pomôcť so vzduchom môže aj správny výber záhradného kompostéra. Mal by mať vetracie otvory, ktoré zabezpečia prevzdušňovanie. Vzduch do kompostu dostanete aj manuálnou prácou. Na prístup vzduchu myslite už pri výrobe alebo výbere kompostéra a nezabudnite na vetracie otvory. Vyhnite sa kompostovaniu v jamách alebo v uzavretých nádobách. Nepodceňujte pravidelné prekopávanie a prevzdušnenie aspoň dvakrát počas rozkladu, ktoré navyše zabezpečí dokonalé premiešanie materiálu aj rýchlejší rozklad.
Náš tip: Prácu si uľahčíte, ak na dne kompostéra vytvoríte drenážnu vrstvu z väčších a hrubších (2 až 5 cm) konárov, do ktorých napicháte zopár perforovaných trubíc tak, aby presahovali úroveň zásobníka. Tento systém zabezpečí dôkladné prevzdušnenie materiálu a navyše ušetríte čas s prekopávaním.
Hotový kompost a jeho použitie
Tvorba humusu by nemala trvať dlhšie než 18 dní. Rozhodne sa nemusíte obávať sýtočiernej zmesi s väčšími nerozloženými kúskami odpadu. Tú stačí preosiať a čo najskôr ju rozhádzať po pripravenej ploche na pestovanie. Zalejte odstátou vodou a prikryte fóliou. Po pár dňoch by mala začať klíčiť. Dôležité sú pevné stonky a tmavozelené lístky. Ak kompost podporil zdravý vývoj rastlinky, úspešná bude pravdepodobne aj vaša tohtoročná sezóna v záhrade.
Test pripravenosti kompostu
Ako zistíme, že kompost je už hotový a môžeme ho použiť ako vynikajúce hnojivo? Pomôže vám pri tom jednoduchý test. Do nádobky vložte dobre navlhčený kompost a vysejte tam semienka rastliny, ktorá rýchlo vyklíči. Vhodným adeptom je napríklad žerucha. Nádobku zakryte fóliou. Ak väčšina semien do týždňa vyklíči, kompost by už nemal obsahovať žiadne látky, ktoré by mohli byť škodlivé pre rastliny. Kompost je hotový na použitie v záhrade.
Kompost tvorí väčšinou rozložená organická hmota, v ktorej sa semená burín pôsobením tepla usmrtia a dôkladne rozložia. Za vhodných podmienok do kompostu vniknú dážďovky a pomáhajú mikroorganizmom v procese rozkladania, prípadne môžeme použiť násadu vlastných kalifornských dážďoviek a proces takto značne urýchliť.
Čo do kompostu nepatrí?
Nie všetok rastlinný odpad je vhodný na vytvorenie kompostu. Niektoré typy v ňom totiž vedia narobiť poriadnu šarapatu. Do kompostoviska nevkladajte uhynuté zvieratá, kosti, výkaly chorých a mäsožravých zvierat, zvyšky zo zabíjačky, odpad z drevotriesky ani žiadne nerozložiteľné odpady.