Postavenie skleníka svojpomocne je skvelý spôsob, ako si vytvoriť vlastný priestor na pestovanie rastlín počas celého roka a zároveň ušetriť. V porovnaní s prefabrikovanými skleníkmi prináša stavba vlastného skleníka nielen úsporu nákladov, ale aj možnosť zvoliť si vlastnú veľkosť, tvar a materiály. Než začnete stavať skleník, je dôležité rozhodnúť sa, aký typ skleníka bude najlepšie vyhovovať vašej záhrade.
Typy skleníkov a ich výhody
Existuje niekoľko typov skleníkov, ktoré sa líšia konštrukciou, umiestnením a vhodnosťou pre rôzne účely:
- Skleník typu Lean-to: Tento skleník je pripevnený priamo k stene domu alebo garáže, čím šetrí miesto.
- Skleník s jednostrannou šikmou strechou: Praktické riešenie pre menšie záhrady, kde je potrebné optimalizovať svetelné podmienky.
- Skleník s betónovými základmi: Poskytuje dodatočnú stabilitu a chráni pred vzlínajúcou vlhkosťou.
- Skleník zo starých okien: Trvalo udržateľná a lacná varianta, ktorá umožňuje recykláciu dreva a skla.
- Drevený skleník: Prináša prírodný vzhľad a dobrú tepelnú izoláciu.
- Celé zasklené skleníky: Sú to skleníky s bočnými časťami zasklenými pod úroveň pôdy. Najvhodnejšie sú na pestovanie vyšších druhov zeleniny, napríklad paradajok alebo uhoriek.
- Zasklené od výšky 80 cm: Do tejto výšky je skleník murovaný alebo betónový. Sú vhodné na predpestovanie priesad a zvyčajne sa v nich nachádza aj stôl, pre lepšiu manipuláciu.
- Klasický skleník: Tradičný tvar skleníka do štítu. Je to najlepšia možnosť pre začiatočníkov na pestovanie zeleniny. Môže byť samostatne stojaci alebo pristavený k domu.
- Viacgénový skleník (polygonálny): Ideálny v prípade, ak ste vášnivými pestovateľmi uhoriek. Na pestovanie v tomto skleníku sú najvhodnejšie samoopelivé odrody.
- Oblúkový skleník: Ideálne riešenie pre koreňové druhy zeleniny a plodiny nízkeho vzrastu.
- Pyramídový skleník: Skvelé riešenie na predpestovanie sadeníc a nižších plodín. Má ideálny pomer plochy a objemu, takže sa v ňom udrží vyššia teplota a zároveň cirkuluje vzduch.
- Mini skleník: Odporúča sa v ňom pestovať teplomilné koreňové zelené plody.
- Holandský skleník: Vyznačuje sa skoseným tvarom, ktoré je až na bočných stenách. Ideálne je, keď je umiestnený na priestrannom a dobre osvetlenom mieste.
- Vyhrievaný skleník: Môžu mať akýkoľvek tvar. Náklady na jeho vytvorenie sú oveľa vyššie, no výhodou je celoročné pestovanie.
- Voľne stojace skleníky: Najobľúbenejšia voľba medzi záhradkármi, pretože ponúkajú dostatok priestoru a dobrú cirkuláciu vzduchu. Môžu mať rôzne veľkosti.
- Tunelové skleníky: Jednoduchšie a cenovo dostupnejšie. Ich konštrukcia je ľahká, pozostáva z kovových alebo plastových oblúkových profilov, ktoré sú pokryté PVC fóliou alebo polykarbonátom.
- Skleník k stene: Dobrá voľba pre tých, ktorí nemajú veľa miesta alebo chcú využiť dodatočné teplo existujúcej budovy.
- Miniskleníky: Ideálne na balkóny, menšie záhrady alebo do vnútorných priestorov.
- Kupolovité skleníky: Jedno z najmodernejších a najefektívnejších riešení, s extrémne odolnou konštrukciou.
Výber vhodného miesta pre skleník
Výber správneho miesta pre skleník je kľúčový pre jeho úspešné využívanie. Ideálne je zvoliť miesto s dostatkom slnečného svetla, najlepšie orientované na juh a čo najviac chránené pred vetrom. Dbajte tiež na to, aby bol terén rovný a stabilný. Majte na pamäti, že základňa je napevno inštalovaná a ťažko sa premiestňuje.
Takmer každý skleník situuje do zadnej záhrady, kde by vám nemal zavadzať, ale stále by ste sa mali okolo neho voľne pohybovať. V prípade, že má skleník väčšie rozmery a plánujete ho umiestniť blízko k hranici pozemku, musíte sa ohľadom toho poradiť so susedom. Výhodným riešením, ktorým ušetríte miesto v záhrade, je aj skleník, ktorý má jednu stenu spoločnú s vaším domom. Vtedy dom slúži aj ako základňa pre rozvod vody a elektriny.
Hlavné je nájsť stanovište, kde bude dostatok svetla. V prípade, že je veľa slnečných dní, dá sa teplota regulovať žalúziami, vetraním alebo bielym náterom.
Ukotvenie a základy skleníka
Stabilné základy sú kľúčom k úspechu pri stavbe akéhokoľvek skleníka. Skleník je nutné ukotviť do zeme. Ideálnym riešením je takzvaná podmurovka alebo platňa z betónu. Pre väčšie stavby sa betónovým základom nevyhnete.
Na základy sa najčastejšie používa betón. Keď už máte vybrané miesto, typ skleníka aj otočenie, mali by ste si stanoviť aj rozmery základov. Základy by mali byť vykopané aspoň do hĺbky 50 centimetrov. V skleníku je 40-centimetrová aktívna vrstva, do ktorej sa rastliny zakoreňujú. S tým súvisí aj pravidelné prekopávanie, ktoré by ste si mali naplánovať na každých 4-5 rokov. Pôda sa tak prekyprí a prevzdušní. Preto by mali základy siahať o 10 centimetrov hlbšie.
Hrúbka muriva sa líši podľa hmotnosti skleníka. Čím je skleník ťažší, tým by mali byť aj základy stabilnejšie a hrubšie. Pohybuje sa to v rozmedzí od 8 do 15 centimetrov. Používajú sa na to debniace tvárnice. Ak máte ľahkú konštrukciu skleníka, tak zbytočne nerobte hrubé základy - odoberiete si miesto z interiéru skleníka. Naopak, príliš tenké základy môžu váhou prasknúť. Odporúčaná výška múrika nad zemou je do 15 centimetrov. Cementom pri výstavbe radšej nešetrite.
Pre skleníky inštalované v oblastiach s častým snežením je dôležitá nosnosť strechy. Ak sa skleník používa aj v zime, má zmysel zvážiť ďalšie možnosti izolácie a vykurovania. Vykurovanie môže byť realizované rôznymi spôsobmi. Najčastejšou voľbou sú elektrické ohrievače, teplovzdušné ventilátory alebo aj biologické vykurovanie pomocou kompostu, ktorý produkuje teplo pri rozklade organických látok.
Pod skleníky je potrebné vyhotoviť základ. Presné rozmery základov nájdete pri každom type skleníka. Najstabilnejší základ je betónový, no ak nechcete, alebo nemôžete základy betónovať, ponúkame Vám ku vybraným skleníkom podkladové rámy, ktoré sa zakopávajú do zeme a slúžia ako plnohodnotná náhrada základov betónových. Podkladový rám je vyrobený zo žiarovo zinkovaného profilovaného plechu o hrúbke 2 mm.
Konštrukcia a výplňové materiály
Celý skleník je zložený z konštrukcie a výplňového materiálu. Po základoch nasleduje rám a steny. Pri drevených skleníkoch a oknách je dôležité pevné spojenie skrutkami. Spoje musia byť dobre utesnené proti vlhkosti a prievanu.
Materiály konštrukcie:
- Hliník: Kvalitný a spoľahlivý materiál, často používaný s polykarbonátom. Výhodou je odolnosť proti korózii, no jeho nízka hmotnosť nie je vhodná do horských oblastí.
- Oceľ: Patrí medzi najpevnejšie materiály. Oceľové profily sa jednoducho zostavujú, odolné sú proti vetru, dažďu aj slnku.
- Plast: Plastová konštrukcia je čoraz obľúbenejšia, hlavne pre ľudí, ktorí majú menšie skleníky s pár rastlinami.
- Drevo: Pôsobí prirodzene a je efektívne.
Na trhu nájdete širokú ponuku profilov z rôznych materiálov. Medzi pevné konštrukcie patria tie, ktoré sú vyrobené z ocele alebo hliníka. Pozinkovaný plech je viac náchylný na koróziu a je nutné sa oň pravidelne starať. Plast nie je odolný voči silnému vetru. Štýlovo môže vo vašej záhrade vyzerať aj skleník s drevenou konštrukciou.
Pevná konštrukcia s oceľovými profilmi 40 x 20 mm a hrúbkou 0,9 mm, s oceľovými profilmi 40 x 20 mm a hrúbkou 0,9 mm, s oceľovými profilmi 40 x 20 mm a hrúbkou 0,9 mm, s oceľovými profilmi 40 x 20 mm a hrúbkou 0,9 mm. Vzdialenosť nosných oblúkov tohto modelu je iba 67 cm, čím je podporená jeho výnimočná stabilita. Jednodielne oblúky sú ohnuté a čelá sú zvárané.
Výplňové materiály:
- Sklo: Klasickým materiálom výplne skleníka je sklo hrubé aspoň 4 milimetre. Výhodou je jeho dlhá životnosť, odolnosť a svetelná priepustnosť. Navyše ho ľahko udržíte čisté. Sklo má však aj nevýhody. Je ťažké a krehké, preto je na montáž takéhoto skleníka potrebná pevná konštrukcia. V prípade poškodenia sa môže rozbiť, čo znamená dodatočné náklady na opravu.
- Polykarbonát: Ľahšia a odolnejšia alternatíva skla. Má dobré izolačné vlastnosti. Môže mať hrúbku 4 alebo 6 milimetrov. Je ľahšie ako sklo, len tak ľahko sa nerozbije. V priebehu času môže materiál zmeniť farbu alebo mierne zožltnúť, čo ovplyvňuje priepustnosť svetla. Pri niektorých lacnejších prevedeniach sa môžu panely vplyvom UV žiarenia zdeformovať alebo stratiť priehľadnosť.
- Fólia: Najlacnejší a najľahší materiál na zakrytie skleníkov, vďaka čomu je skvelou voľbou pre začínajúcich záhradkárov alebo pre tých, ktorí skleník využívajú len sezónne. Skladá sa z viacerých vrstiev so zosilnenou sieťovinou. Je to lacnejší variant pre začiatočníkov, jednoducho sa zostavuje a výhodou je aj mobilita fóliovníka. V porovnaní so sklom alebo polykarbonátom je slabší izolant, čo znamená, že vnútorná teplota sa mení v závislosti od vonkajších podmienok.
Rozptylové sklo - často používané ako výplň do skleníkov, pretože má dlhú životnosť, dobre prepúšťa svetlo a je jednoduché na údržbu. Musí byť aspoň 4 milimetre hrubé.
Pri nákupe polykarbonátu nezabudnite porovnávať nielen cenu, ale aj kvalitu. 6 mm polykarbonát na našom skleníku má hustotu materiálu 1 000 g/m2, konkurenčný má často iba 850 g/m2.
Optimalizácia podmienok v skleníku
Po postavení skleníka prichádza na rad nastavenie optimálnych podmienok na pestovanie rastlín. Záleží na tom, čo v ňom chcete pestovať, ale kvetináče, truhlíky a kvalitné hnojivá sú základ.
Pôda a hnojenie:
K ideálnym podmienkam pre rast, ktoré vytvára skleník, prispieva aj kvalitná pôda. Tá by mala mať vhodné zloženie a byť primerane hnojená. Vyhýbajte sa ťažkým a neporéznym pôdam. Viažu na seba veľa vody a podporujú napádanie rastlín plesňami. Naopak, piesočnatá pôda je priepustná a rýchlo sa vysuší. Na pestovanie v skleníku je ideálna stredne ťažká hlinitá pôda, ktorá pri rastlinách udrží živiny, vlahu, ale zároveň nezostáva premokrená. Podľa farby by ste si mali do skleníka vybrať čo najtmavšiu pôdu.
Predtým, než zasadíte všetky rastliny, pôdu v skleníku treba zrýľovať a pohnojiť. Na hnojenie je najlepší vlastný kompost alebo hnoj. V prípade hnoja treba používať len ten, ktorý je dobre odležaný, nie čerstvý. V čerstvom stave obsahuje vysoké množstvo dusíka, čo nemusí vyhovovať všetkým rastlinám. Dobre vyzreté hnojivo sa v pôde postupne rozkladá a podporuje rast zeleniny. Použitím nesprávneho hnojiva vzniká zasoľovanie pôdy. Priemyselné hnojivá obsahujú hlavne N, P, K, Mg, Ca.
Vetranie a regulácia teploty:
Dobré vetranie je dôležité pre reguláciu teploty a vlhkosti vzduchu, ktorá môže spôsobiť vznik plesní a chorôb. Skleník by mal mať aspoň jedno okno alebo vetrací otvor, aby mohol cirkulovať čerstvý vzduch. V lete môže teplota v skleníku výrazne stúpnuť, preto je vhodné použiť tienenie alebo špeciálnu tieniacu sieť, ktorá znižuje prehrievanie rastlín.
Aj umiestnenie dverí pri skleníku je dôležitým parametrom. Tie by mali byť na klimaticky miernejšej strane. Najlepším miestom pre skleník je voľné, netienené priestranstvo - vtedy by mali byť dvere na východnej alebo južnej strane. Bez dodatočných technológií alebo okien docielite najlepšie vetranie vtedy, ak sú dvere na oboch stranách. Oceníte to počas dní, keď je bezvetrie a teploty stúpajú nad 25 stupňov Celzia.
Záhradkári si pochvaľujú skleníky s väčšími dverami. Pri tie, ktoré majú na dĺžku viac ako 6 metrov, sú okrem dvoch dverí vhodné aj strešné a bočné okná. Uľahčia vám to s cirkuláciou vzduchu a reguláciou teploty. V lete otvárajte obe strany skleníka rovnako. Na jar a počas jesene nechávajte otvorené východné, resp. južné dvere, pričom tie druhé zostanú zatvorené.
Vylepšenia skleníka:
Skleník sa dá rôznymi spôsobmi vylepšiť a prácu si tak viete oveľa viac zjednodušiť. Je to podobné ako v dome, no skleník je domovom pre rôzne druhy ovocia, zeleniny a iné rastliny. Obľúbenými vylepšeniami sú kúrenie, okná či zavlažovací systém.
- Kúrenie: Teplovzdušný ohrievač, tepelné a solárne čerpadlo sú vhodné pre permanentne vykurované skleníky. Ideálnou voľbou sú pre tých, ktorí sa rozhodli pre celoročný skleník. Elektrické ohrievače s termostatom pomáhajú udržať v skleníku stálu teplotu a zároveň šetria energiou.
- Police a pestovateľské stoly: Police slúžia na predpestovanie priesad. Pestovateľské stohy uľahčia prácu v skleníku hlavne starším pestovateľom.
- Strešné okno: Každý skleník by mal mať takýto strešný vetrák. A čím je ich viac, tým lepšie.
- Tienenie: Tienenie v skleníku je podobné klasickým roletám na okná. Na ochranu voči UV žiareniu sa používajú špeciálne tkaniny. Lepším variantom je interiérové tienenie, ktoré sa dá automatizovať.
- Zavlažovanie: Automatické zavlažovanie zabezpečí ideálne podmienky pre rast. Zavlažovacie systémy, ako napr. automatické zavlažovače šetria čas a vodu. Pri črepníkových rastlinách zvoľte spodnú závlahu, zatiaľ čo pri záhonových je najlepšia kvapková.
- Množiareň: V skleníku oceníte aj toto zariadenie. Vďaka nemu sa jednoduchšie produkujú semená a odrezky. Ideálne je, ak je množiareň automaticky zavlažovaná.
Ako nainštalovať solárny zavlažovací systém z Irrigatia.com
Legislatíva a povolenia
V apríli roku 2025 vstúpil do platnosti na Slovensku nový stavebný zákon (č. 25/2025), ktorý povoľuje výstavbu drobných stavieb aj bez stavebného povolenia. Ak teda máte záujem postaviť si menší skleník so zastavanou plochou menšou než 50 m² a výškou nižšou než 5 m, tak stavebné povolenie nie je potrebné. Stavebné povolenie nevyžaduje ani hydroponický skleník s vykurovaním prostredníctvom geotermálnej energie. Ak sa teda pýtate: „Potrebujem povolenie na skleník?“, tak odpoveď je jasná - povolenia sú preto nutné len v prípade, že váš skleník nebude spadať do žiadnej zo spomínaných kategórií.
Náklady na skleníky
Koľko zaplatíte za skleníky? Skleníky vhodné na domáce použitie, vyrobené z pozinkovanej oceľovej konštrukcie, pokryté polyetylénovou fóliou, s rozmermi 4 m × 6 m (24 m2), bez montáže, stoja okolo 1 400 EUR. Ak sa rozhodnete pre odbornú montáž, k tejto cene treba pripočítať ešte takých 100 EUR.
Tipy pre úspešnú stavbu a používanie skleníka
- Rozmery: Skleník by mal byť dostatočne veľký, aby umožňoval pohodlnú prácu a optimálny rast rastlín. Pre začiatočníkov alebo menšie záhrady sú vhodné skleníky s rozmermi 2 m × 3 m (6 m²). Pre serióznejších záhradkárov sú vhodnejšie skleníky s rozmermi 3 m × 4 m (12 m²) alebo 3 m × 6 m (18 m²). Pre intenzívne pestovanie sú určené väčšie skleníky, napríklad 4 m × 6 m (24 m²) alebo 4 m × 8 m (32 m²).
- Stabilita: Skleník musí byť dostatočne stabilný, aby odolal silným poryvom vetra a zaťaženiu snehom.
- Ukotvenie: Záhradný skleník musí byť ukotvený do podkladu, aby v prípade silných nárazov nedošlo k jeho poškodeniu. Tým môžu byť murovacie tvárnice, betón alebo iný základ.
- Údržba: Pravidelná kontrola spojov, čistenie výplňového materiálu a kontrola ukotvenia predĺži životnosť skleníka.
Stavba vlastného skleníka prináša úsporu, flexibilitu a možnosť prispôsobenia. Vyžaduje však čas, plánovanie a zručnosti. Ak v súvislosti s výberom skleníka máte otázky alebo pochybnosti, má zmysel hľadať pomoc u tých, ktorí už majú so skleníkmi bohaté skúsenosti. Odborníci na skleníky vám môžu pomôcť nájsť správne riešenie na základe vašej záhrady, klimatických podmienok a spôsobu záhradkárčenia.