Sprievodca správnym hnojením zeleniny pre bohatú úrodu

Kvalita a krása priesad, rovnako aj úspešnosť ďalšieho pestovania a úrodnosť súvisí so starostlivosťou o rastlinky prakticky od semena. Kľúčovú rolu zohráva dostatok živín, ktoré plodina potrebuje. Správne hnojenie je jednou zo základných zručností každého záhradkára a predstavuje kľúčový faktor pre prosperujúcu záhradu s vysokou úrodou a zdravými rastlinami. Nejde o žiadnu veľkú vedu, treba však dodržiavať určité zásady, vďaka ktorým sa vyhnete zbytočným výdavkom i práci navyše.

Prečo je hnojenie kľúčové?

Rastliny nepotrebujú len svetlo a vodu. Živiny z pôdy rozhodujú o raste, kvitnutí aj chuti plodov. Fotosyntéza im dodá energiu, ale nevie nahradiť dusík, fosfor, draslík ani dôležité mikroprvky. Ak pôda chudobnie, rastliny spomalia, slabšie sa bránia a úroda klesá. V záhone odnášame z pôdy živiny každým zberom. Vo voľnej prírode kolobeh funguje inak - opadané listy, odumreté korene a zvyšky rastlín sa rozkladajú a živiny sa prirodzene vracajú do pôdy. V záhrade však zberáme, hrabeme a čistíme, a organickú hmotu často odnášame preč. Práve preto záhradným plodinám musíme aktívne pomáhať. Kto hnojí rozumne, šetrí čas aj nervy. Silná rastlina odolá škodcom a chorobám lepšie, a lepšie znáša sucho a teplotné výkyvy. Hnojivo je dôležité nielen pre správny rast a vývoj plodín, ale taktiež pre ich odolnosť. Pravidelným hnojením budú rastliny odolnejšie voči teplotným výkyvom aj proti škodcom.

Základné pravidlo: Kŕmime pôdu, nie len rastliny

Základy správneho hnojenia stoja na jednoduchom pravidle: kŕmime pôdu, nie iba rastliny. Keď budujeme pôdnu štruktúru a podporujeme život v pôde, rastliny si vedia živiny vziať vtedy, keď ich potrebujú. Preto vždy myslíme na organickú hmotu, mykorízne huby a šetrnú starostlivosť.

Kľúčové živiny a ich význam (NPK a stopové prvky)

Hnojivá pozostávajú z takzvaných hlavných živín a veľakrát aj zo stopových prvkov. Aké živiny obsahuje hnojivo, sa dočítate väčšinou na obaloch.

Hlavné živiny (makroprvky)

Univerzálne hnojivo sa označuje aj NPK, pretože obsahuje tri základné zložky:

• Dusík (N): Potrebuje väčšina druhov zeleniny v prvej fáze rastu, hlavne na jar. Je rozhodujúci pre rast, kvitnutie aj chuť plodov.
• Fosfor (P): Skoro na jar ocenia ovocné stromy fosforečné hnojivá. Fosfor si rastliny ukladajú na celý rok, nepotrebujú ho dopĺňať priebežne.
• Draslík (K): Rastliny na jeseň potrebujú hnojivá s obsahom draslíka. Tento prvok podporuje odolnosť voči nízkym teplotám a spevňuje rastlinné pletivá.

Stopové prvky (mikroprvky)

V menšej miere sú v hnojivách zastúpené aj stopové prvky ako bór, mangán, železo alebo zinok. Často sa objavujú aj horčík, síra, vápnik či chróm. Vápnik (Ca) spevňuje pletivá a predchádza hnilobám, napríklad suchá hniloba špičiek plodov paradajok.

Ako rozpoznať nedostatok živín?

Nedostatok živín sa často prejaví skôr, než rastliny úplne zastanú v raste. Všímame si nenápadné signály: bledé listy, žltnutie medzi žilnatinou, slabé kvitnutie, drobné plody, zakrpatený vzrast či zhoršenú chuť. Keď zasiahneme včas, rastliny sa rýchlo spamätajú.

Vizuálne príznaky

Nedostatok živín sa prejavuje rôznymi symptómami. V mnohých prípadoch dochádza k výraznému spomaleniu rastu. Zmena farby sa môže prejavovať rôzne: zblednutie listov, hnedé alebo čierne fľaky alebo vyschnuté kraje listov. Pri akútnom nedostatku živín môže veľkú službu spraviť vhodné hnojivo. Dôležitá pomôcka je rozdiel medzi mobilnými a nemobilnými prvkami.

• Mobilné prvky (napr. dusík, fosfor, draslík, horčík) vie rastlina presunúť zo starších listov do mladších, takže príznaky vidíme najprv na starších listoch.
• Nemobilné prvky (napr. vápnik, železo) sa presúvajú ťažšie, a preto sa príznaky nedostatku objavujú najprv na mladých listoch.

Špecifické prejavy nedostatku

• Nedostatok dusíka (N): celkové blednutie, slabý rast, tenké stonky, menšie listy.
• Nedostatok fosforu (P): stiahnutý rast, tmavozelené až fialové sfarbenie listov, slabé kvitnutie a málo plodov.
• Nedostatok vápnika (Ca): suchá hniloba špičiek plodov paradajok, korkovitá horkosť u jabĺk, deformované mladé listy.
• Nedostatok horčíka: prejavuje sa najmä sfarbením listov.
• Zmeny farieb listov môže vyvolať aj horúčava, nedostatok alebo príliš veľa vody, príliš veľa alebo málo svetla. Poškodenie môžu spôsobiť aj prípravky na ochranu rastlín, ktoré sa prejavujú sfarbením listov.

Základné typy hnojív

V predaji sú minerálne aj organické hnojivá. Organické hnojivá a minerálne hnojivá nie sú súperi. Ideál je múdra kombinácia. Organika buduje pôdu a posilňuje život v nej. Minerály rýchlo dorovnajú to, čo chýba práve teraz.

Organické hnojivá

Pochádzajú len z prírodných zdrojov a svoje živiny uvoľňujú do pôdy pomaly a dlhodobo. Tým sa znižuje aj riziko prehnojenia. Organické zdroje živín sú „pomalé a dlhé“. Pôdne mikroorganizmy ich sprístupňujú postupne. Pôda lepšie drží vodu, neprepáli rast a výnos býva stabilnejší. Obsahujú živočíšnu alebo rastlinnú zložku a sú pre pôdu prirodzené.

• Maštaľný hnoj: Je silný zdroj živín, ale vyžaduje cit. Čerstvý vie rastliny „spáliť“. Preto sa používa dobre vyzretý hnoj alebo sa zarobí do kompostu. Pri jesennej príprave pôdy je výborný. Ako orientačnú dávku sa ráta 2-4 kg/m² raz za 2-3 roky, podľa náročnosti plodín a typu pôdy. Pri ťažkých pôdach sa dávkuje skôr menej a častejšie. Maštaľný hnoj je vhodný pri pestovaní hlúbovín, plodovej zeleniny, zeleru a póru. Zeler ako jediná koreňová zelenina znáša priame hnojenie maštaľným hnojom.
• Kompost: Je základom. Mení štruktúru pôdy, zvyšuje jej schopnosť držať vodu a živiny a živí pôdnu biológiu. Rozložte kompost na záhon vo vrstve 3 cm až 5 cm a zapracujte ho nahrubo hrabľami. Hnojenie kompostom je vhodné skoro pre každú záhradnú rastlinu. Pri sadení zeleniny ho zamiešame do výsadbovej jamky. Dodatočný dusík potrebujú len rastliny s vysokou spotrebou dusíka, ako sú kapustovité rastliny alebo paradajky. Rastliny citlivé na vápno nehnojte kompostom, pretože jeho hodnota pH je väčšinou príliš vysoká (často vyššia ako sedem). Kompost môžeme využiť aj ako kompostový čaj. Malé množstvo kompostu premiešame s vodou, necháme lúhovať a precedíme. Touto zálievkou posilníme korene a stimulujeme pôdny život. V záhrade sa odporúča, aby na každý m² pripadli aspoň 2-4 litre kvalitného kompostu ročne.
• Zelené hnojenie: Buduje štruktúru pôdy a chráni ju mimo sezóny. Krátko po zbere osejeme horčicu, facéliu, vikoviny alebo raž. Rastliny prekryjú pôdu, chránia ju pred dažďom a vetrom a na jar po zarytí dodajú humus a živiny. Na jar zelené hnojenie posekáme a plytko zapracujeme, čím sa pôda nedusí prekopávaním do hĺbky.
• Rohovinové odrezky/múčka: Vyrábajú sa z kopýt a rohov hovädzieho dobytka. Obsahujú veľa dusíka a ďalších živín, ako sulfát alebo fosfát. Pomalé uvoľňovanie živín znamená malé riziko predávkovania. Ak potrebujete rastliny rýchlo prihnojiť alebo im dodať živiny, dobrou voľbou je rohovinová múčka. Mikroorganizmy v pôde dokážu spracovať jemnejšiu múčku rýchlejšie ako odrezky.
• Guano: Obsahuje veľa dusíka. Je potrebné dávať pozor, aby sa ním neprehnojila koreňová zelenina.
• Hnojivá na báze morských rias: Pôsobia ako pôdny kondicionér.

Minerálne (priemyselné) hnojivá

Minerálne hnojivá sa vyrábajú umelo a sú rozpustné vo vode, takže rastliny dokážu obsiahnuté živiny okamžite absorbovať. Sú presné a rýchle. Používajte ich iba ako doplnok, pretože sú rozpustné vo vode a ľahko vyplaviteľné z pôdy. Nie sú vhodné na dlhodobé používanie, pretože môžu pôdu aj rastlinu unavovať.

• Univerzálne hnojivá: Sú vhodné pre všetky typy rastlín a obsahujú látky ako dusík, fosfor a draslík, ktoré sú dôležité pre správny rast a výživu. Aj napriek ich dobrým výsledkom sa odporúča siahnuť po špecializovaných typoch. Príkladom je Cererit, ktorý okrem dusíka, fosforu a draslíka obsahuje ďalšie minerálne a stopové prvky.
• Špecializované hnojivá: Sú upravené pre určitý druh a typ rastliny. Vedia jej dodať úplne všetko, čo potrebuje, čím zaručujú tie najlepšie výsledky. Napríklad hnojivo na plodovú zeleninu môžete použiť na uhorky, ale i na rajčiaky, papriku či tekvice.
• Draselné hnojivá: Obsahujú draslík a ďalšie látky, ako je horčík a síra. Hodí sa predovšetkým na hnojenie zeleniny alebo ovocných stromov. Draselný granulát pre zeleninu a ovocné stromy môžete pridať do ľahkej pôdy už v máji. Pri ťažkých pôdach je lepšie to urobiť na jeseň. Ak si nie ste istí, či je zelenina citlivá na chlór, siahnite radšej po draselných hnojivách v síranovej forme (napr. síran draselný). Určite nimi môžete prihnojovať zemiaky, cukety, uhorky, papriky, rajčiaky, cibuľu, cesnak, fazuľu i hrach. Na malé dávky chlóru sú tolerantné druhy: zeler, mrkva, rebarbora, kapusta, chren, kaleráb, karfiol. Môžete ich teda pokojne prihnojovať draselnými hnojivami v chloridovej forme, ako je napríklad NPK.
• Fosforečné hnojivá: Skoro na jar ocenia ovocné stromy fosforečné hnojivá. Fosfor si rastliny ukladajú na celý rok, nepotrebujú ho dopĺňať priebežne.
• Horká soľ: Je hnojivo, ktoré sa používa pri nedostatku horčíka. Tento nedostatok sa prejavuje najmä sfarbením listov. Presný rozbor je veľmi dôležitý, pretože horká soľ znižuje hodnotu pH v pôde, čo môže mať negatívne dôsledky na rastliny a pôdu. Soľ môžete rozpustiť vo vode a zmes potom nastriekať na listy rastlín alebo kryštáliky rozdeliť na pôdu.
• Kamenná (horninová) múčka: Rastliny z nej získajú prírodné minerály a stopové prvky, okrem iného hliník, vápnik, železo, meď, horčík a molybdén. Väčšinou je to pomletý čadič. Vhodná je na hnojenie na jar pre zeleninovú záhradu. Pretože obsahuje vápnik, pre rododendrony a iné rastliny, ktoré potrebujú kyslé pôdy, je vhodná len vo veľmi malých množstvách.

Bio hnojivá (organicko-minerálne)

Odporúča sa použiť organicko-minerálne bio hnojivo v kvapalnej alebo sypkej forme. Dôležitý je obsah humínových kyselín. Dnes je dostupných mnoho biologických hnojív v širokej škále a od rôznych výrobcov. Ich výsledkom bude chutná, voňavá a zdravotne neškodná zelenina vysokej kvality, navyše z vlastnej záhradky.

Ďalšie typy hnojív

• Stimulátory: Využívajú sa na urýchlenie rastu.
• Regulátory: Majú opačnú úlohu - rast spomaliť.
• Hnojivá na ochranu proti škodcom: Obsahujú odpudzujúce látky a vedia zničiť aj burinu.

Formy hnojív a ich účinnosť

Hnojivo sa delí na niekoľko typov najčastejšie podľa formy.

• Tuhé: Tuhé hnojivá sú bežné a využívajú sa veľmi často, najmä vonku v záhradách. Nájsť ich viete vo forme tabliet, granúl alebo tyčiniek. Sú vhodné pre dlhotrvajúce účinky, pretože sa z nich všetky zložky do rastliny uvoľňujú postupne (až po dobu 5 mesiacov).
• Tekuté: Tekuté hnojivo je obľúbené najmä vďaka jednoduchosti v používaní. Vhodné je pre všetky rastliny vrátane izbových. Najlepší účinok má, keď ho primiešate do zálievky. Rýchlo sa vstrebáva, preto je vhodné na doplnenie akútneho nedostatku živín črepníkových a kvetináčových rastlín. Účinkujú však veľmi krátko a je potrebné hnojenie často opakovať.
• Kryštalické: Kryštalické hnojivo je vhodné ako do záhrady, tak aj do črepníkov. Stačí ho rozpustiť vo vode a pridať k zálievke. Má skvelé účinky, pretože sa vie rýchlo vstrebať. Podobne ako tekuté hnojivá, aj kryštalické účinkujú veľmi krátko, preto je potrebné hnojenie často opakovať.
• Listové (foliárna výživa): Známa aj ako mimokoreňová výživa či hnojenie na list. Jej princíp je v podstate jednoduchý. Živiny sú rastlinám dodávané cez listy vo forme hnojivého roztoku aplikovaného postrekom. List sa dá prirovnať k špongii, ktorá je schopná nasať roztok nasýtený mikro- i makroelementmi. Listovou výživou nenahradíte príjem látok koreňmi, slúži len na doplnenie momentálneho nedostatku niektorého prvku. Koncentrácia živín je v roztoku veľmi nízka. Listové postreky robíme podvečer a v nižšej koncentrácii. Listové hnojenie je rýchla pomoc alebo jemné doladenie, najmä pri mikroprvkoch. Aplikujeme ho pri miernych teplotách, podvečer, na vlhký list a v nižšej koncentrácii.

Správne načasovanie hnojenia

V záhrade to nie je len o správnom hnojive, ale aj o správnom čase. Neexistuje jediné dokonalé dátumové pravidlo. Riadiť sa musíme počasím, typom pôdy a plodinou. Od konca marca do konca augusta sa rastliny nachádzajú vo fáze rastu a počas tohto obdobia potrebujú živiny.

Jesenné hnojenie

Jesenné hnojenie pripraví pôdu a mikroorganizmy. Na jeseň chceme stihnúť dve veci: dopĺňame organickú hmotu a stabilizujeme štruktúru pôdy. Do záhonov zapracujeme zrelý kompost, prípadne dobre vyzretý maštaľný hnoj. Doplníme draslík a fosfor, ktoré sa v pôde viažu a cez zimu sa pripraví ich príjem. Pôde najviac prospejú pomaly pôsobiace organické hnojivá. Maštaľný hnoj sa počas zimy v pôde rozloží. Rastliny na jeseň potrebujú hnojivá s obsahom draslíka, ktorý podporuje odolnosť voči nízkym teplotám a spevňuje rastlinné pletivá. V júli prihnojte vonkajšie rastliny poslednýkrát. Koncom leta sa stromy a kríky pripravujú na zimu a často na to potrebujú draslík.

Jarné hnojenie

Jarné hnojenie nakopne štart rastu. Základnou výživou jarnej pôdy sú organické hnojivá. Keď pôda oschne, rozprestrieme kompost (2-4 l/m²) a jemne zapracujeme do vrchnej vrstvy. Pri plodinách s vyššou náročnosťou (paradajky, papriky, tekvice) pridáme štartovacie organicko-minerálne hnojivo s vyváženým pomerom N-P-K a stopovými prvkami. Stromy a kríky hnojíme skôr. Keď púčiky napučiavajú, rozmetieme dlhodobo pôsobiace hnojivo do projekcie koruny a zálievkou ho pomôžeme presunúť do pôdy. Ovocné dreviny ocenia aj kompostový mulč. Skoro na jar ocenia ovocné stromy fosforečné hnojivá. Vo všeobecnosti sa vyhýbajte aplikácii minerálnych hnojív s obsahom dusíka pred koncom marca.

Hnojenie počas vegetácie

Pri hnojení priesad vychádzame z toho, akú zeminu sme použili pri sadení. V prípade, že je dobre zásobená živinami stačí, keď rastlinky prihnojíme tekutými hnojivami na list. Počas vegetácie sledujeme rast a zrážky. Plodová zelenina ocení pravidelné prihnojovanie každé 2-3 týždne. Môžeme striedať kvapkové alebo zálievkové hnojivá s listovým doplnkom mikroprvkov. Pri dlhodobom suchu dávame menšie, ale častejšie dávky. Pri listovej zelenine používame skôr dusík v miernej forme a priebežne dopĺňame horčík a železo, aby listy ostali svieže. Koreňoviny hnojíme v sezóne opatrne, draslík áno, vysoké dávky dusíka nie. Ovocné stromy potrebujú vyvážený prístup. Na jar podporíme rast a kvitnutie, po opade kvetov doplníme vápnik a draslík pre kvalitu plodov. Okrasné kríky a ruže profitujú z kombinácie organickej hmoty a špeciálnych hnojív s vyšším draslíkom. Trávnik má svoj režim: jarné štartovacie hnojivo s dusíkom, letné jemné dávky a jesenné hnojivo bez dusíka s prevahou draslíka. Nie je vhodné prihnojovať počas intenzívneho slnečného počasia, ale ani pred dažďom. Najvhodnejšie je polooblačné alebo mierne zamračené počasie s tým, že nehnojíme večer. Naopak, do večera by mali listy vyschnúť.

Častosť hnojenia

Opakovanie hnojenia sa u jednotlivých typov rastlín líši, taktiež sa líši od hnojiva, ktoré používate. Spravidla však platí, že trávnik by ste mali hnojiť každých 4 - 5 týždňov v období od marca do jesene. Naopak zeleninu stačí hnojiť hlavne na jar. Následne by ste ho mali obmedziť alebo hnojiť len raz za čas. Pri ďalších rastlinách sa musíte zamerať na ich potreby. Doba účinnosti každého hnojiva je iná, preto sa nehnojí len raz za rok, ale niekoľkokrát.

Hnojenie zeleniny podľa druhu a náročnosti

Nedá sa na všetky druhy zeleniny použiť to isté hnojivo. Niektoré druhy hnojenie nepotrebujú, iné vyžadujú organické hnojivá, ďalšie majú problém s maštaľným hnojom. Pre každú skupinu rastlín existujú špeciálne hnojivá s rôznymi kombináciami živín. Už pri plánovaní toho, kde a čo budeme pestovať, myslime aj na nároky plodín na živiny. Uľahčí nám to prácu a zvýši úrodu.

Hlúboviny

Kapusta, kel, karfiol či brokolica patria medzi najnáročnejšie druhy na živiny. Pri pestovaní v prvej trati im počas vegetácie doprajte až tri dávky hnojiva. Prvú, keď majú 5 až 8 listov, druhú na začiatku tvorby hláv či ružíc - tá je rozhodujúca pre konečnú kvalitu úrody.

Plodová zelenina

• Rajčiaky, papriky a uhorky sú citlivé na nadbytok dusíka - ten oddiali kvitnutie, oslabí rastliny a podporí rast listov na úkor plodov. Dusíkaté hnojivo rozdeľte do troch dávok: pred výsadbou (60 percent), 20 dní po výsadbe (20 percent) a 40 dní po výsadbe (20 percent).
• Paradajky, papriky, baklažány: Do jamky primiešame kompost a štipku organicko-minerálneho štartéra. Po zakorenení (2-3 týždne) prejdeme na pravidelné prihnojovanie každých 10-14 dní. Striedame kombinované hnojivo s draslíkom a vápnikom. Pri prvých príznakoch chloróz listovo doplníme horčík a železo. Pod paradajky a papriky je tiež vhodné pridať dolomitické vápno, lebo na jeho nedostatok sú veľmi citlivé.
• Uhorky a tekvice: Potrebujú výživu priebežne a radi pijú. Základ tvorí kompost, počas sezóny podávame kvapkové hnojenie alebo zálievkové hnojivá s vyváženým N-K. Ak je letné sucho, dávky rozdelíme na menšie a častejšie. Pri vysievaní uhoriek treba zapracovať hnojivo skôr, než sa vytvorí riadok.

Koreňová zelenina

• Mrkva nepotrebuje veľa dusíka - prihnojte ju najskôr mesiac po vzídení.
• Petržlen je na tom podobne, živiny mu dodajte zhruba 30 dní po sejbe. Vysoké dávky N spomaľujú buľvy a zhoršujú chuť. Staviame na komposte dodanom pred výsevom a počas rastu dopĺňame najmä draslík.
• Pri zeleri pozor na špecifiká: už po zakorenení sa hodí zálievka viaczložkovým hnojivom, neskôr sa oplatí doplniť bór. Jeho nedostatok spôsobuje tzv. „srdiečkovú hnilobu“. Zeler ako jediná koreňová zelenina znáša priame hnojenie maštaľným hnojom.

Cibuľová zelenina

Cibuľa, cesnak či pažítka nemajú rady prebytok dusíka. Cibuľoviny potom dozrievajú neúplne, sú zakrpatené a zle sa skladujú. Dôležitý je preto jesenný prísun draslíka, zatiaľ čo dusíkaté hnojivá aplikujte s odstupom - tri týždne pred sejbou a následne 30 dní po vzídení.

Listová zelenina

Šalát, špenát, reďkovka a valeriánka majú vysokú tendenciu hromadiť dusičnany. Hnojivo aplikujte len pri príprave pôdy pred sejbou a počas rastu už neprihnojujte. Najvyšší obsah dusičnanov býva v mladých rastlinách a pri nízkej intenzite slnečného žiarenia. Naopak, najnižší je v botanickej zrelosti - keď rastlina končí svoj životný cyklus. Pomôcť si môžete aj pri zbere: ak úrodu zberáte popoludní, dusičnanov bude až o polovicu menej než pri rannom zbere. Pre listové šaláty a špenát platí režim „málo a často“. Pri nedostatku Fe a Mg listy rýchlo blednú. Preto pravidelne striedame mierny dusík s listovým mikroprvkovým kokteilom.

Dôležité tipy a časté chyby

Pôdny rozbor ako základ

Odoberte vzorku pôdy v záhrade a skontrolujte ju jednoduchým testom pôdy. Dozviete sa tak, ktoré živiny pôda obsahuje a ktoré jej chýbajú. Rozbor pôdy vykonajte ešte pred hnojením záhrady. Ak chcete odobrať vzorku pre test, zozbierajte pôdu z rôznych miest v záhone. Potom vzorky dôkladne premiešajte. Len tak získate objektívny výsledok. Laboratórium kontroluje obsah humusu, pH a najdôležitejšie živiny. Na základe výsledkov môžete hnojiť presne podľa potrieb pôdy. Keď už viete, aké živiny vaša pôda potrebuje, môžete zvoliť vhodné hnojivo pre rastliny. Odborníci odporúčajú dať si urobiť pôdny rozbor aspoň raz za 3 až 5 rokov. Skvelou poistkou je pôdny test pH a orientačný test zásoby živín. Keď poznáme pH, vieme prečo napríklad železo chýba aj v bohatej pôde. Pri pH nad 7 sa niektoré prvky viažu a rastlina ich nevie prijať.

Dodržiavanie pokynov výrobcu

V záujme ochrany rastlín a pôdy dodržujte pri všetkých typoch hnojív informácie výrobcu a uvedené pokyny na použitie. Pred hnojením vždy vhodným testom skontrolujte vlastnosti pôdy a dodržiavajte pokyny výrobcu týkajúce sa dávkovania a použitia. Dávajte pozor, aby ste nenastavili príliš vysoké dávkovanie a riaďte sa pokynmi výrobcu.

Prehnojenie a jeho dôsledky

Nadmerné zaťažovanie pôdy nadbytkom minerálnych živín, alebo naopak neposkytnutie rastlinám ich potrebného množstva, to sú základné chyby, ktorých sa pomerne často dopúšťame. Je naivná predstava, že dusičnany a dusitany sú len z minerálnych hnojív. Keď je v pôde prebytok rozpusteného dusíka, rastlina ho absorbuje, ale „nestrávi“ a tak sa dusičnany a dusitany len ukladajú do pletív a my ich potom jeme. Organickými hnojivami sa síce ťažšie prehnojí pôda, ale vôbec to nie je vylúčené. Prehnojenie je častá chyba. Rastliny potom trpia rovnako ako pri nedostatku. Prebytok dusíka spôsobí veľké, mäkké listy, ktoré ľahko napádajú vošky a plesne. Prebytok solí (vysoké EC) zhorší príjem vody a končeky listov zhnednú. Prehnojené rastliny nemusia len zlyhať - v niektorých prípadoch môžu byť dokonca zdraviu nebezpečné. Dodržiavame zásadu: radšej menšie dávky a častejšie. Pri kombinovaní hnojív dávky sčítavame.

Minimalizácia dusíka a dusičnanov

V lete obmedzte dusík na nižšie dávky, v jeseni dusíkaté hnojivá vynechajte úplne, lebo tento prvok rastlinám znižuje odolnosť proti mrazu. Dusíkaté hnojivá a kompost nie sú vhodné na zapracovávanie do pôdy pred vysievaním ani pred vysádzaním skorých a rýchlených zelenín. Vysoký obsah dusíka prijímaný z pôdy sa v uzavretých priestoroch skleníka či pareniska ukladá v zelenine vo forme dusičnanov, čím sa kvalita úrody znižuje. Platí to najmä pre šalát hlávkový, reďkovku, skorú karotku, mladú cibuľku, skorý kaleráb i špenát. Rýchlenú a prirýchľovanú zeleninu preto radšej dusíkatými hnojivami neprihnojujte.

Zavlažovanie a hnojenie

Zavlažovanie a hnojenie idú ruka v ruke. Najväčší účinok má prihnojovanie vtedy, keď sa živiny dostanú ku koreňom s dostatočnou vlhkosťou pôdy. Vysušená pôda pôsobí ako bariéra a živiny z hnojiva sa nedokážu efektívne uvoľniť ani využiť. Ak používame výživu v zálievke, pred hnojením pôdu najprv zavlažíme čistou vodou. Po hnojení zavlažíme, aby sa granule rozpustili a živiny sa dostali ku koreňom.

Striedanie plodín a osevný postup

Dobrým tipom je myslieť na pestovanie podľa tratí. Časť záhrady pohnojíme maštaľným hnojom, časť priemyselnými hnojivami. Maštaľný hnoj je vhodný pri pestovaní hlúbovín, plodovej zeleniny, zeleru a póru. V prípade cibule, petržlenu, mrkvy, hrášku, cvikle, fazule, šalátu a špenátu druhej trate je vhodné použiť len priemyselné hnojivá. V ďalšom roku túto časť opäť pohnojíme maštaľným hnojom a uvedené druhy zeleniny pestujeme na druhej strane. Vďaka správnemu osevnému postupu obmedzíte výskyt chorôb, škodcov aj burín a zároveň zlepšíte úrodnosť pôdy. Keď záhony rotujeme, pôda sa nevyčerpáva jednostranne.

Hnojenie rastlín v nádobách

Veľmi dôležité je hnojiť rastliny v kvetináčoch alebo nádobách. Okrem tekutého hnojiva môžete použiť aj hnojivo v tvare guľôčok ako organické hnojivo. V nádobe sa živiny vyplavujú rýchlejšie a objem substrátu je malý. Preto hnojíme častejšie, ale slabšou dávkou. Striedame zálievkové hnojivo s občasným listovým doplnením mikroprvkov. Substrát priebežne „oživujeme“ malou dávkou kompostu alebo vermikompostu a dbáme na drenáž.

tags: #akym #hnojivom #hnojit #zeleninu