Ako pestovať azalku na kmienku: Kompletný sprievodca starostlivosťou

Azalky patria medzi výnimočne príťažlivé kvetiny, ktoré by chcel mať doma nejeden pestovateľ. Často však narážame na to, že sa jej prestane dariť a postupne opadne. Obzvlášť, ak máme rastlinku štepenú na kmienku, je dôležité poznať jej špecifické nároky.

Čo sú azalky a ich pôvod

Azalky sú nádherné kvitnúce rastliny, ktoré dokážu premeniť každú záhradu na farebnú oázu. Patria k najkrajším drevinám, ktoré kvitnú na jar. V ideálnych podmienkach prekvapia každoročne obrovskou záplavou kvetov. Azalky pochádzajú z ďalekej Ázie a Severnej Ameriky. Nájdeme medzi nimi opadavé, poloopadavé aj vždyzelené druhy. Druhy so vždyzelenými listami krášlia záhradu aj počas zimy, opadavé druhy zasa prekvapia nádherným jesenným sfarbením listov.

Kvety sú zvončekovité, menšie alebo väčšie, podľa kultivaru biele, žlté, ružové, červené, oranžové, bordové, lososové alebo fialové. Väčšinou sa objavujú vo veľkých množstvách a v čase kvitnutia neraz nevidno ani listy. Tieto dreviny sa hodia do moderných, vidieckych aj prírodných záhrad. Dôležité je im vždy poskytnúť podmienky, aké vyžadujú.

Azalky a Rododendrony: Aký je rozdiel?

Azalky sú často zamieňané s rododendronmi, no nie je to presné označenie. Rod Rhododendron (patriaci do čeľade vresovcovité) zahŕňa širšiu skupinu rastlín, ktorú predstavuje vyše tisíc druhov rôznych veľkostí, tvarov a vlastností. Celý rod Rhododendron sa rozdeľuje do ôsmych hlavných skupín, z ktorých dve skupiny (Tsutsusi a Pentanthera) sú známe ako azalky. Platí teda, že všetky azalky sú rododendrony, no nie všetky rododendrony sú azalky.

Azalky sa dajú jednoducho rozlíšiť podľa listov. Rododendrony ich majú väčšie, modrozelenej farby a povrch je kožovitý. Keď tento list otočíte, tak je spodná strana sfarbená jemne do hneda. Azalky majú lesklé listy, tmavo zelenej farby s malými chĺpkami na povrchu. Rozlíšite ich aj vtedy, keď už kvitnú.

Azalka na kmienku: Špecifiká pestovania

Azalku na kmienku si môžete vypestovať alebo aj zakúpiť vo forme malého stromčeka. Často sa s nimi stretneme ako s populárnymi rastlinami na balkóny či terasy. Pri rastlinkách štepených na kmienku platí, že to, čo vyrastá z kmienka, nebude to, čo nám rástlo ako korunka. To znamená, že výhonky vyrastajúce priamo z kmienka (pod vrúbľom) sú z pôvodnej rastliny, nie z vrúbľovanej koruny.

Záchrana a obnova azalky na kmienku

Ak sa stane, že vaša azalka na kmienku začne strácať listy a vyháňať nové výhonky z kmienka, ešte nemusí byť stratená. V prvom rade odstráňte všetky odumreté časti rastliny. Dôležité je tiež odstrániť všetky výhonky, ktoré vyrastajú priamo z kmienka. Tieto výhonky odoberajú rastline silu, ktorú potrebuje na obnovu koruny. Ak však v korunke nezostalo nič živé, môžete tieto výhonky ponechať a celú rastlinku zostrihnite až po ne. Následne premiestnite azalku na svetlé a chladné miesto bez mrazov a pravidelne ju počas zimy zalievajte.

Ideálne podmienky pre pestovanie azaliek

Stanovište

Azalkám vyhovujú polotienisté alebo aj slnečné miesta, no vždy je ideálne, ak sú chránené pred priamym popoludňajším slnkom, ktoré môže spáliť ich jemné listy a kvety. Polotienisté stanovisko, najlepšie pod stromami, s dostatkom vlahy je pre ne optimálne. Azalky znesú na pár hodín i priame slnko, pričom platí, že čím menšie listy majú, tým lepšie znášajú priame slnko. Príliš tienisté stanovisko by spôsobilo, že azalky by nekvitli. Miesto by malo byť chránené pred silným vetrom.

Pôda

Azalky milujú kyslú pôdu s pH medzi 4,5 a 6. Ideálna je priepustná, kyprá a humózna pôda, ktorá sa vyznačuje vyšším obsahom humusu alebo ihličnatej hrabanky. Pôda by nemala dlhší čas presychať. Indikátorom nedostatočne kyslej pôdy sú žltnúce listy so zelenými žilkami. Ak sa takéto príznaky objavia, substrát môžete okysliť napríklad okyslovačmi na báze sulfidov železa (vyhnite sa sulfidom hliníka, ktoré sú pre azalky toxické). Substrát by mal obsahovať minimálne polovicu organickej zložky (vyzretý kompost, rašelina, suché lístie, borovicová kôra) a mal by byť priepustný, keďže azalky potrebujú pre zdravý rast koreňovej sústavy kyslík.

Pre azalky je nevhodná ťažká, ílovitá pôda. Ak ju máte, je potrebné ju pri výsadbe upraviť zapracovaním kyslého substrátu alebo použiť špeciálne kyslomilné substráty. Pri výsadbe sa odporúča primiešavať do pôdy substrát na azalky a rododendrony alebo kyslú rašelinu.

Zálievka

Azalky potrebujú vlhkú, ale nie premočenú pôdu. Zalievanie by malo byť pravidelné, najmä počas suchých období. Dôležité je udržiavať stálu vlhkosť, pretože korene azaliek sú plytko zakorenené a rýchlo vysychajú. Zalievajte mäkkou vodou, ideálne dažďovou alebo prevarenou a odstátou vodou. V zime, ak ide o stálozelený druh pestovaný vonku, je nutné zalievať aj počas obdobia, keď nemrzne.

Pri pestovaní v kvetináči sa odporúča dvakrát do týždňa naliať vodu do misky pod kvetináčom, počkať, kým sa zemina napije, a prebytočnú vodu vyliať. Ak nezalievate do misky, polievajte každý deň alebo každý druhý deň.

Hnojenie

Azalky nie sú náročné na hnojenie. Ak majú výživnú pôdu, zaobídu sa úplne bez hnojenia. Na podporu bohatšieho kvitnutia však môžeme aplikovať hnojivo pre kyslomilné rastliny (napríklad hnojivo na rododendrony) v predjarnom období. V porovnaní s inými rastlinami však hnojivo aplikujeme len vo veľmi obmedzenom množstve, pretože nadbytočné hnojenie by mohlo viesť k poškodeniu koreňov a listov. Dusíkaté hnojivá sú skôr nevhodné, lebo podporujú rast listov a môžu zmeniť farebnosť kvetov.

Lepšou alternatívou ako umelé hnojivá je každoročné obohatenie pôdy zmesou listového kompostu a rohovinových odrezkov alebo pravidelné mulčovanie.

Mulčovanie

Použitie organického mulču, ako je borovicová kôra, ihličie alebo suché lístie, je ideálne na udržanie pôdy vlhkej a ochránenie koreňov pred extrémnymi teplotami. Mulč by mal byť aplikovaný v hrúbke 5-10 cm okolo rastlín, ale nie priamo na stonky, aby sa predišlo hnilobe. Mulčovanie pomáha predchádzať vysušovaniu pôdy.

Výsadba azaliek

Najvhodnejším obdobím na výsadbu je jar, po pominutí hrozby mrazov, alebo začiatkom jesene. Rastliny sa väčšinou predávajú v kontajneroch alebo jutových koreňových baloch. Kontajnerované rastliny pred výsadbou vyberieme z kontajnera a koreňovú sústavu mierne poprestriháme nožnicami a uvoľníme rukami, aby sme predišli zauzleniu koreňov. Pri výsadbe je dôležité, aby horná časť koreňového balu nebola pod úrovňou pôdy, do ktorej sa sadí (je lepšie, ak je o 1-2 cm vyššie).

Pred výsadbou by mali byť rastliny výdatne polievané. Ak pôda nie je optimálna pre azalky, mali by ste ju pred zasadením dobre prekypriť a odvodniť. Chýbať by nemala ani vrstva humusu. Hlineno-ílovité pôdy vymeňte, pretože v nich sa japonské azalky nedokážu dobre zakoreniť a začnú chradnúť.

Strihanie a tvarovanie

Azalky sú z pohľadu strihania nenáročnými rastlinami. Rezom odstraňujeme len suché a poškodené konáre. V prípade bujnejšie rastúcich azaliek môžeme zostrihom upravovať aj tvar rastliny. Najvhodnejším obdobím na strihanie je ihneď po ich odkvitnutí. Týmto spôsobom podporíme tvorbu nových púčikov na ďalší rok a zároveň zabránime tomu, aby rastlina zbytočne vysilovala.

Po presadení alebo pri tvarovaní rastliny na kmienku je dôležité dbať na to, aby ste ich nezarezali na peň, pokiaľ nie je to nevyhnutné a nemáte istotu, že výhonky z kmienka sú žiaduce.

Choroby a škodcovia

Azalky sú zriedkavo napádané chorobami a škodcami, najmä ak majú vytvorené optimálne podmienky pre rast (priepustná, kyslá pôda, polotieň a dostatok vlahy). Najčastejšie sa objavujú infekcie spôsobujúce škvrny na listoch a hniloba koreňov spôsobená trvale premočenou pôdou, ktorej pôvodcom je huba Phytophthora, prípadne parazitická huba podpňovka obyčajná (Armillaria mellea).

Medzi škodcov patrí malý čierny chrobák nosánik ryhovaný (Otiorrhynchus sulcatus), ktorý obžiera okraje listov a jeho larvy napádajú korene a kmeň azaliek. Proti nosánikovi je účinná napríklad biologická ochrana v podobe parazitických hlístic napadajúcich larvy tohto hmyzu.

Pri príliš vápenatej alebo pevnej pôde môže dôjsť k takzvanej vápennej chloróze, pri ktorej listy zožltnú.

Prezimovanie

Prezimovanie závisí od toho, či pestujete azalky v kvetináči alebo sú zasadené v záhrade. Azalky pestované v kvetináčoch na balkóne či terase by sa mali zazimovať na chladnom, dobre vetranom mieste s teplotou do 8 °C (napríklad v pivnici, na chodbe). Vonku ich ponechajte len do polovice novembra alebo podľa aktuálnych teplôt. Prezimujú v tmavej a suchej miestnosti s teplotami 6-8 stupňov.

Azalky, ktoré sú pestované na stálom stanovišti v záhrade, je tiež potrebné zazimovať. Ideálne je na to použiť vetvy z ihličnanov alebo agrotextíliu, ktoré ich ochránia pred mrazom a zimným slnkom. Mulčovacie vrstvy určené na ochranu pred zimou odstráňte včas pred vyrašením nových výhonkov, aby sa pôda mohla zohriať.

Zaujímavé odrody azaliek

Existujú tisícky druhov a kultivarov azaliek rôznych veľkostí, tvarov a farieb. Od zakrpatených až po veľké, niekoľko metrové druhy a od opadavých až po stálozelené druhy. Medzi obľúbené patria:

  • Japonské azalky (Azalea japonica): Kompaktné druhy s bohatým a dlhotrvajúcim kvitnutím, vhodné do malých záhrad či na pestovanie v kvetináčoch. Majú drobné, podlhovasté a oválne listy, ktoré sa na jeseň sfarbia do hnedočervena. Kvitnú od apríla do mája bielymi, lososovými, ružovými, purpurovými, červenými alebo fialovými farbami.
  • Opadavé azalky (napr. skupiny Mollis, Knap Hill, Exbury): Tieto azalky strácajú listy na jeseň, no kvitnú veľkými, nápadnými kvetmi na jar, často s intenzívnou vôňou. Kvety sa objavujú v odtieňoch žltej, oranžovej, červenej a ružovej.
  • Vždyzelené azalky: Tieto azalky si ponechávajú listy počas celého roka, čo ich robí atraktívnymi aj mimo obdobia kvitnutia. Ich kvety môžu mať rôzne odtiene od ružovej, fialovej, červenej až po bielu.
  • Azalka indická (Rhododendron indicum): Pôvodný druh azaliek pochádzajúcich z Japonska. Sú to poloopadavé kry s jednoduchými kvetmi vo farebných odtieňoch od bielej až po tmavo červenú.
Ilustrácia rôznych typov azaliek (opadavé, vždyzelené, na kmienku)

Learn how to Propagate Azaleas

tags: #azalka #na #kmienku #pestovanie