Vedecká klasifikácia a názvoslovie
Vedecký názov druhu je Betula pendula Roth. Medzi synonymá patria Betula alba (p. p.) a Betula verrucosa. Súčasný slovenský názov druhu, breza previsnutá, sa používa od roku 1986. Staršie sa druh označoval ako breza bradavičnatá (lat. Betula verrucosa), kde slovo "verrucosa" znamená doslova bradavičnatá. Tento názov sa niekedy stále používa, buď ako samostatný druh, alebo ako synonymum druhu Betula pendula. Vedecky je Betula verrucosa synonymom len pre určitú časť druhu Betula pendula.
Pred rokom 1986 sa breza previsnutá po slovensky označovala ako breza biela. V súčasnosti sa slovenským názvom breza biela niekedy označuje druh Betula pubescens, po slovensky nazývaný breza plstnatá. Táto nejednoznačnosť v názvosloví odráža podobné pomery v latinskom názvosloví, kde Betula alba bol názov predtým považovaný za samostatný druh.
Morfologické a rastové charakteristiky
Breza previsnutá vyrastá do výšky 20 - 30 metrov ako statný strom, no v nehostinnom podnebí môže mať formu zakrpateného stromčeka až ker. Kvitne od marca do mája. Strom má jeden, alebo v prípade krovitej formy dva až štyri kmene, na ktorých sa vyvíja vajcovitá, neskôr okrúhla koruna.
Kôra na mladých vetvičkách je v mladosti hnedá. Staršie kmene pokrýva biela, odlupujúca sa borka, ktorá môže byť jednovrstvová alebo viacvrstvová. Vývoj koreňovej sústavy závisí od pôdnych pomerov: v piesočnatých pôdach je koreňová sústava plytko povrchová, zatiaľ čo na hlinitopiesočnatých pôdach je hlbšia.
Z kmeňa vyrastajú riedko usporiadané vystúpavé konáre prvého stupňa, z ktorých následne vyrastajú previsnuté konáre. Kôra na konároch je tmavohnedej až červenohnedej farby. Na jednoročných konároch sa môžu nachádzať živicovité žliazky s priemerom približne 1 - 1,5 mm. Žltohnedé prilístky sú blanité a dosahujú veľkosť do 8 mm.
Z brachyblastov vyrastajú 2 až 3 listy s 8 - 29 mm dlhou stopkou, na ktorej sa nachádza kosoštvorcová čepeľ s rozmermi 25 - 65 x 20 - 55 mm. Na rube listu je slabo viditeľná žilnatina tvorená 4 - 8 pármi žíl. Púčiky sú vajcovitého tvaru, pokryté blanitými, tmavohnedými, na okraji chlpatými šupinami, ktoré sú potiahnuté živicou.
Kvitnutie a reprodukcia
Kvety brezy previsnutej sú jednodomé a rôznopohlavné. Samčie jahňady sú vrcholové, v čase zrelosti dosahujú veľkosť 20 - 60 x 5 - 8 mm a prezimujú. Samičie jahňady prezimujú v púčikoch a počas kvitnutia dosahujú veľkosť 15 - 30 x 5 - 7 mm. Každý piestik sa skladá z dvoch nitkovitých, podlhovastých blizien červenkastej farby. Jahňady visia na 15 - 20 mm dlhých stopkách.
Jedinec dosiahne materský vek už v 10 - 15 rokoch života. Po oplodnení semenníka vzniká semeno obklopené plodom. Semeno má nízku klíčivosť, pohybujúcu sa v rozmedzí 15 - 50 %. Ideálnymi podmienkami pre klíčenie semena a urýchlenie rastu sú minerálne a bezburinaté pôdy.
Semeno je drobné, menej ako 24,39 µm, pričom 1000 kusov váži iba 0,17 - 0,28 g. Plod je dlhá nažka s rozmermi 2 - 6 x 1,5 - 4 mm, obklopená dvoma jemnými blanitými krídlami, ktoré sú približne trikrát širšie ako samotné semeno.
Nažky sú usporiadané vo veľkom šišticovom súplodí valcovitého tvaru, ktoré visí na 6 - 18 mm dlhej stopke. V súplodí sa nachádzajú trojlalokové plodné šupiny. Súplodie kvitne v auguste a po dozretí opadáva. Ploidia druhu je 2n = 28.
Rozšírenie a ekologické nároky
Breza patrí medzi najpôvodnejšie dreviny na všetkých kontinentoch severnej pologule. V západnej a strednej Európe je jej rozšírenie obmedzené kvôli silnejšej konkurencii iných drevín, ako sú buk a hrab. Z tohto dôvodu sa breza vyskytuje vo vyšších nadmorských výškach, kde je menej týchto konkurenčných druhov.
Rastline sa darí vo svetlých lesoch, mestách, pri cestách, poliach, lúkach, rubaniskách a rašeliniskách. Na Slovensku sa vyskytuje do výšky 1 120 m n. m. Breza má veľmi vysokú adaptačnú schopnosť, čo jej umožňuje širokú škálu rozšírenia. Rastie na všetkých svahoch a vo všetkých lesných typoch okrem lužných lesov.
Patrí k pionierskym druhom, preto veľmi rýchlo osídľuje prostredia zničené ľudskou činnosťou, požiarmi a kalamitami. Zvyčajne je neskôr z týchto oblastí vytláčaná silnejšími konkurenčnými drevinami. Breza vytvára priaznivé ekologické podmienky pre ostatné rastliny, zlepšuje fyzikálne a chemické vlastnosti pôdy a svojimi opadnutými listami zvyšuje mikrobiálnu aktivitu.
Breza do piatich rokov veľmi rýchlo rastie, pričom v piatich rokoch môže dosahovať výšku 3 až viac metrov. Po tomto období sa jej rast rapídne spomaľuje. Vlastnosti brezy sa môžu líšiť v závislosti od stanoviska. Je nenáročná na teplo, vlahu a živiny. Darí sa jej na čerstvých a piesočnatohlinitých pôdach, naopak, neprospievajú jej vápencové a kyslé substráty. Značne odoláva suchu, ale neznáša vysokú hladinu spodnej vody.
Vzťahy s inými druhmi a hybridizácia
V prírode sa breza previsnutá vyskytuje spolu s inými druhmi z rodu breza, najčastejšie s brezou plstnatou. Tieto dva druhy sa veľmi často krížia a vytvárajú rôzne formy. Vedci zistili, že sa krížia aj ich kríženci, ktorí sú životaschopnejší a stálejší, čo vedie k postupnému vytláčaniu brezy previsnutej týmito hybridnými formami. V zárodku hybridných briez sú zakódované rôzne ekologické možnosti, ktoré sa prejavia časom v závislosti od zmien vonkajšieho prostredia.
Význam pre ekosystémy a biodiverzitu
Breza priťahuje veľké množstvo húb, hmyzu a vtákov. V Nemecku bolo zistených takmer 500 druhov hmyzu žijúcich na breze previsnutej a plstnatej, vrátane 106 druhov chrobákov a 105 druhov motýľov. Z nich 133 druhov hmyzu sa živí takmer primárne brezou. Na hmyze si pochutnávajú vtáky, ktoré si v kmeni brezy vytvárajú hniezda.
Historické a kultúrne využitie
Medzi prvými začali brezu využívať indiánske kmene, ktoré ju po tisícročia používali na stavbu kanoe. V súčasnosti, ale aj v minulosti, bol tento druh významný najmä v Škandinávii. V roku 1988 sa breza stala národným stromom Fínska. Fíni dodnes využívajú voňavé zväzky mladých brezových konárikov pri kúpeli vo fínskej saune.
Na Slovensku bol tento druh po celé stáročia nedocenený. Od 19. storočia sa breza previsnutá na Slovensku považovala za „burinový“ strom, pretože homogenita lesných porastov bola preferovaná pre zjednodušenie výpočtov a bilancovanie obnovnej a ťažbovej činnosti. Breza tiež ošľahávala vrcholce ihličnanov. Z týchto dôvodov bola stáročia prednostne vyťažovaná zo smrekových porastov, čo viedlo k rapídnemu zníženiu jej populácie v lesných porastoch. Druh úplne zmizol z ihličnatých lesov a v listnatých lesoch sa jeho počet výrazne zredukoval. Zanedbávali sa vlastnosti tohto druhu z hľadiska pôdoochrany, protierózie a estetiky. Až na konci 20. storočia sa situácia začala meniť.
Súčasné využitie a význam
V súčasnosti je breza významná v mestách, kde sa vysádza ako dekoratívna drevina. Často sa tiež vysádza pri rekultivácii krajiny či zalesňovaní odlesnených území.
Využitie listov
Listy brezy sa získavajú v mladom a lepkavom stave. Sú charakteristické slabým aromatickým pachom a horkastou chuťou. Výťažok z listov pôsobí dezinfekčne, močopudne, uvoľňuje upchaté póry, čistí pleť a regeneruje pokožku. Druh je veľmi cenný ako prísada do kúpeľov, šampónov a podáva sa aj v čajových zmesiach.
Využitie dreva
Vek rubnej zrelosti rastlina dosahuje vo veku 60 rokov, neskôr drevo začína hniť a znehodnocuje sa. Drevo brezy je tvrdé a väčšinou svetlo červenohnedej farby, preto sa brezové prúty využívajú na výrobu metiel. Najcennejšie drevo je však z rôznych foriem a variácií, z ktorých sa v 5 - 15 roku produkujú guľatinové výrezy na výrobu dýh a preglejok s efektnou textúrou.
Brezová voda (miazga)
Z brezy sa v marci extrahuje brezová voda, ktorú rastlina nasiakla a obohatila o priaznivo pôsobiace látky. Šťavu rastlina skladuje v cievnych zväzkoch a slúži na vyživovanie listov. Brezová miazga obsahuje množstvo vitamínov (hlavne C, B) a minerálov, preto má priaznivé regenerujúce, očisťujúce, detoxikačné, omladzujúce a močopudné účinky. Voda sa najčastejšie získava navŕtaním diery do stromu, z ktorej zvyčajne odteká pomocou žliabku alebo hadičky do uskladňovacej nádoby. Voda je priesvitného vzhľadu s mierne sladkou chuťou.
Ako Získať Vodu zo Stromu - Brezová Voda
Taxonomické delenie a variety
Pôvodne bol druh Betula pendula súčasťou široko poňatého druhu Betula alba. V roku 1791 Jacob Friedrich Ehrhart rozdelil druh Betula alba na dva druhy na základe odlišností v polyploidii, ekologických, morfologických a anatomických znakoch:
- Betula verrucosa (breza bradavičnatá), inými autormi označovaná aj ako Betula pendula
- Betula pubescens (breza plstnatá)
Významné variety a kultivary
Existuje niekoľko významných variet a kultivarov brezy previsnutej:
- Breza biela svalcovitá (Betula pendula var. carelica Merk.): Najvzácnejšia varieta s cenným drevom a dekoratívnou mramorovanou kresbou, veľmi často využívaná na výrobu nábytku.
- Breza previsnutá pravá (Betula pendula var. pendula)
- Breza previsnutá tmavá (Betula pendula var. obscura)
- 'Fastigiata': Stĺpovitý kultivar s vysokým a úzkym tvarom, ideálny ako dekoratívny prvok pre malé záhrady a okolie ciest. Dosahuje výšku 8 - 10 m a šírku 2 - 4 m.
- 'Purpurea': Stredne veľká a pomaly rastúca forma dorastajúca do výšky 7 - 12 m. Názov je odvodený od charakteristických listov červenej, purpurovej až tmavo fialovej farby.
- 'Youngii': Rýchlo rastúci stromček s previsnutou korunou, dorastajúci do výšky 2 - 3 m a do šírky 1 - 3 m. Majestátna breza s elegantnou dáždnikovou korunou, vhodná ako solitér.
- 'Dalecarlica': Národný švédsky strom, ktorý dosahuje výšku až 25 m.
- f. Spider Alley: Elegantná opadavá breza s pokrútenými výhonmi a úzkou symetrickou korunou. Má bledozelené listy srdcovitého tvaru s výrazným zúbkovaním. Na mladšom dreve sa vytvára odlupujúca sa biela kôra s ružovými a hnedými škvrnami, ktoré v staršom veku nadobúdajú bronzový nádych. V dospelosti dorastá do výšky 5 - 6 metrov.
- f. Dalecarlica: (rovnaký ako 'Dalecarlica')
- f. Fastigiata: (rovnaký ako 'Fastigiata')
- f. Purpurea: (rovnaký ako 'Purpurea')
- f. Youngii: (rovnaký ako 'Youngii')
- f. Spider Alley: (rovnaký ako 'Spider Alley')
- f. Ornäs: (rovnaký ako 'Dalecarlica')
- f. Očko (Betula pendula f. ocellata): Forma, ktorej názov je odvodený od zhlukov púčikov (tzv. očiek).
Výsadba a starostlivosť
Pri výsadbe kultivaru 'Spider Alley' sa odporúča zasadiť strom do jamy približne 1,5 - 2x väčšej ako je koreňový systém a fixovať strom ku kolíku. Breza previsnutá 'Spider Alley' je stredne veľký strom s vodorovnou, rozložitou korunou a jemne laločnatými listami. Jej kôra je biela, hladká, s charakteristickými čiernymi pruhmi a škvrnami.
Strom má stredne rýchly rast a dosahuje výšku približne 5 - 8 metrov s rozložitou, vodorovnou korunou. Uprednostňuje hlboké, dobre odvodnené pôdy s dostatkom vlhkosti. Je dôležité udržiavať pôdu dostatočne vlhkú pre zdravý rast.
Kultivar 'Youngii' je charakteristický silne previsnutým, kaskádovitým rastom, vytvárajúcim dáždnikovitý tvar koruny. Vysadený na vysokom kmeni poskytuje vertikálnu štruktúru, pričom jeho biele konáre sa spúšťajú takmer k zemi. Je ideálnym solitérom. Strom má fixnú výšku korunky (cca 200-250 cm) a rozširuje sa do šírky 4 až 6 metrov. Vyžaduje plné slnko a priepustné, stredne vlhké pôdy. Je tolerantná voči znečisteniu a mestskému prostrediu.
Rez pre kultivar 'Youngii' nie je nevyhnutný, ale môže sa vykonávať na podporu zdravého rastu a tvarovania koruny. Odstraňovanie mŕtvych alebo poškodených vetiev pomáha udržiavať strom zdravým. Rez sa vykonáva koncom leta alebo začiatkom jesene.
Breza previsnutá (Betula pendula) je rýchlo rastúci, opadavý strom cenený pre svoju bielu kôru a jemne previsnuté konáre. Dorastá do výšky 15 až 20 metrov a šírky 5 až 8 metrov. Listy sú trojuholníkovité, svetlozelené, na jeseň žiarivo zlaté. Je nenáročná na pôdu, preferuje priepustné, piesočnaté až hlinité pôdy a plné slnko. Je tiež vysoko tolerantná voči mestskému znečisteniu.
Po výsadbe vyžaduje len pravidelnú zálievku pre dobré zakorenenie. Rez sa neodporúča na jar a začiatkom leta kvôli intenzívnemu miazgovaniu. Ak je nevyhnutný, vykonáva sa koncom leta alebo začiatkom jesene.
Mladé stromčeky, najmä na veterných miestach, vyžadujú opornú sadu pre stabilný rast kmeňa a ochranu mladých koreňov.