Krištáľ, známy aj ako horský krištáľ, je priehľadná a bezfarebná odroda minerálu kremeň. Tento minerál patrí medzi oxidy a jeho chemický názov je oxid kremičitý (SiO2). Odhaduje sa, že kremeň tvorí približne 12 % objemu zemskej kôry, čo z neho robí jeden z najrozšírenejších minerálov na našej planéte. Názov „kremeň“ pravdepodobne pochádza z germánskeho slova „Quarz“, prvýkrát zaznamenaného v dielach Georgiusa Agricolu v roku 1530.
Vznik a výskyt
Krištáľ sa primárne nachádza v pegmatitoch a v žilách alpského typu. Zriedkavejšie sa vyskytuje v hydrotermálnych žilách alebo v rozsypoch. Hoci sa kryštál vyskytuje na mnohých miestach po celom svete, najväčšie známe kusy pochádzajú z Brazílie a Madagaskaru. Na Slovensku sa nádherné kryštalické drúzy kremeňa dajú nájsť napríklad v Štiavnických a Kremnických vrchoch.
V prírode kremeň vzniká v rôznych geologických prostrediach, vrátane vyvretých, premenených a usadených hornín. Často sa vyskytuje v magmatitoch, pegmatitoch (niekedy prerastený so živcami), hydrotermálnych žilách a v žilách alpského typu. Paragenézy kremeňa so živcami a sľudami sú bežné, zatiaľ čo jeho výskyt s olivínmi a pyroxénmi je zriedkavý.
Kremeň je dôležitý horninotvorný minerál. V kyslých vyvretých horninách predstavuje podstatnú súčasť (nad 20 %). V kremencoch je takmer monominerálnou zložkou. Bežne sa nachádza na rudných žilách. Žilný kremeň je odolný proti zvetrávaniu, vďaka čomu kremenné žily často vystupujú nad okolitý terén. Je tiež hojný v náplavoch ako obliaky.
Charakteristika a vlastnosti
Číre bipyramidálne, obojstranne vyvinuté kryštáliky kremeňa sa nazývajú Marmarošské diamanty, pričom ich veľkosť zriedkakedy presiahne 10 mm.
Krištáľ je minerál kryštalizujúci v trigonálnej sústave a má typický šesťuholníkový tvar kryštálov, zakončený šesťuholníkovou pyramídou. Často sa striedajú tri širšie a tri užšie strany kryštálu. Bežné sú kryštálové zrastlice či drúzy. Pri narastaní hrubšieho kryštálu na tenší vzniká takzvaný „holubníkový“ alebo „žezlovitý“ kremeň.
Krásu krištáľu často narúšajú rôzne uzavreniny, najčastejšie rutil alebo turmalín.
V Mohsovej stupnici tvrdosti má kremeň tvrdosť 7, čo ho robí relatívne tvrdým, ale zároveň je krehký. Jeho hustota sa pohybuje od 2,65 do 2,66 g/cm³. Kremeň nemá štiepateľnosť, lom má lastúrový, trieštivý, niekedy nerovný. Lesk na čerstvom povrchu je sklený. Vryp má biely.
Farba kremeňa je rôznorodá. Môže byť bezfarebný (krištáľ), biely, sivý, červený, purpurový, ružový, žltý, zelený, hnedý alebo čierny. Farba môže byť ovplyvnená inklúziami a vrastlicami, alebo pseudomorfózami (napríklad pri železitom kremeni, tigrom oku, sokolím oku). Vyskytujú sa aj zvláštne farebné efekty ako asterizmus (hviezdicový efekt) alebo efekt oka.
Kremeň je priehľadný, priesvitný až nepriehľadný. Jeho lesk je sklený alebo matný. Pleochroizmus je slabý. Kryštalická sústava je trigonálna, pri vysokoteplotných kremeňoch hexagonálna. Trigonálne kremene často vykazujú pseudohexagonálny habitus.
Kremeň je odolný voči mechanickej deformácii pri bežných teplotách, avšak prítomnosť vody môže znížiť jeho teplotnú odolnosť. Typickou nízkoteplotnou deformáciou je dislokačný sklznadľa bazálnej plochy.
Vlastnosti a klasifikácia
| Vlastnosť | Hodnota |
|---|---|
| Klasifikácia IMA | Qz, IMA symbol |
| Strunzova klasifikácia | IV/D.01a (8. vyd.), 4.DA.05 (9. vyd.) |
| Nickelova-Strunzova klasifikácia | 4.DA.05 (10. vyd.) |
| Danaova klasifikácia | 75.1.3.1 (8. vyd.) |
| Kryštalografická sústava | Trigonálna |
| Bodová grupa | 32 |
| Priestorová grupa | P3121, P3221 |
| Mriežkové parametre | a = 4,9133 Å, c = 5,4053 Å |
| Priesvitnosť | Priehľadný až priesvitný |
| Farba | Bezfarebný, biela, žltá, ružová, zelená, fialová, hnedá |
| Vryp | Biely |
| Lesk | Sklený |
| Tvrdosť (Mohs) | 7 |
| Hustota | 2,65 - 2,66 kg.dm−3 |
| Štiepateľnosť | Zlá na ploche {0110} |
| Lom | Lastúrový |
| Indexy lomu | nε = 1,543 - 1,545, nω = 1,552 - 1,554 |
| Dvojlom | δ = 0,009 |
Historické a kultúrne využitie
Názov „krištáľ“ pochádza z gréckeho slova „krystalos“ alebo „kryos“, čo znamená ľad alebo chlad. V staroveku ľudia verili, že krištáľ je tak hlboko a pevne zmrazený ľad, že sa nikdy neroztopí. Austrálski Aborigéni a prérijní Indiáni v Severnej Amerike používali krištáľ ako talizman a na veštenie. Navajovia verili, že krištáľ bol prvým objektom, ktorý spôsobil, že Slnko začalo svietiť na Zem.
V stredoveku sa z veľkých kryštálov kremeňa vyrábali nádoby pre kláštorné poklady a krištáľové gule. Na Slovensku v minulosti existovalo nepoužívané pomenovanie „horský krištáľ“, ktoré slúžilo na odlíšenie od dokonale bezfarebného skla, ktoré bolo v tom čase vynájdené.
Krištáľ je často považovaný za kameň kameňov, ktorý odoberá negatívnu energiu a nabíja pozitívnou. Symbolizuje ducha a intelekt ľudských bytostí.
Liečivé účinky a ezoterika
V ezoterike je krištáľ považovaný za kameň čistoty a vízie, preto sa tradične používa na veštenie, nazeranie do minulosti a budúcnosti či na vyhľadávanie. Verí sa, že prečisťuje telo i dušu, zvyšuje intelekt, podnecuje hlboké myšlienky a sny. Je považovaný za dokonalého ochrancu, ktorý pomáha prekonávať strach a fóbie.
Na fyzickej úrovni pôsobí krištáľ ako tlmič bolesti. Utišuje a upokojuje bolesti hlavy, zubov, kĺbov, chrbtice, vnútorných orgánov, ako aj popáleniny a únavu nôh. Zosilňuje energie iných kameňov, preto sa výborne kombinuje s inými minerálmi.
Uloženie vhodnej krištáľovej drúzy v priestore môže zjemniť pôsobenie škodlivých geopatogénnych zón. Vhodne umiestnené krištále môžu pozitívne ovplyvniť život.
Využitie a spracovanie
Vďaka svojim vlastnostiam sa kremeň využíva v optike, laserovej technike a elektronike. V podobe kremenného piesku je základnou surovinou pri výrobe skla. V šperkárstve sa používa ako náhrada zirkónov, hoci nie je príliš častý.
V ezoterike sa stretávame s rôznymi tvarmi brúsenia a leštenia krištáľu, od klasických krištáľových gúľ až po kocky, ihlany, zvieratá či obliaky.
Spomedzi odrôd kremeňa sa na výrobu šošoviek a prizmat často brúsi krištáľ, vďaka jeho výborným optickým vlastnostiam a nepatrnej rozťažnosti. Tiež vyniká priepustnosťou pre ultrafialové lúče.
Čistý kremeň je základnou surovinou pre výrobu skla a používa sa ako brúsidlo pri výrobe keramiky a porcelánu. Kremenný piesok a štrk sú základnými stavebnými surovinami. Niektoré chalcedóny a acháty sú vhodné na výrobu laboratórnych trecích misiek a brúsnych kameňov.
V minulosti sa prírodný krištáľ používal v elektrických oscilátoroch, avšak v súčasnosti ho nahradili syntetické kryštály.
Zaujímavosti
Medzi rôzne farebné odrody kremeňa patria aj polodrahokamy ako:
- Mliečny kremeň
- Achát
- Ametyst
- Citrín
- Ruženín
- Záhnedá
- Avanturín
- Tygrie oko
- Býčie oko
- Mačacie oko
- Sokolie oko
Prírodné kamene s dutinou, ktorá je z časti alebo úplne vystlaná kryštálmi, sa nazývajú geody.
tags: #bezfarebna #odroda #kremena