Pestovanie hrozna má bohatú históriu a je obľúbené nielen pre jeho plody, ale aj pre jeho schopnosť premeniť záhradu na malú vinicu. Hoci sa môže zdať, že pestovanie hrozna je náročné, správne postupy vám zaručia úspech aj vo vašej záhrade. V tomto článku sa pozrieme na všetko, čo potrebujete vedieť - od výberu miesta, prípravy pôdy až po najdôležitejší krok: správny rez, ktorý je kľúčový pre kvalitnú úrodu.
Výber vhodného miesta a pôdy
Slnečné stanovište
Hrozno je slnečno-milujúca rastlina, ktorá potrebuje čo najviac slnečných lúčov. Pre úspešné pestovanie vyberte miesto s dostatkom priameho slnečného svetla, ideálne minimálne 6-8 hodín denne. Pri výbere miesta je tiež dôležité zohľadniť ochranu pred vetrom, ktorý môže poškodiť jemné výhonky viniča.
Optimálne miesta pre dopestovanie kvalitného hrozna sú západné, juhozápadné svahy s celodenným slnkom, smer radov východ - západ.
Priepustná pôda
Hrozno najlepšie prosperuje v dobre priepustnej, hlinitopiesočnatej pôde, ktorá je bohatá na organické látky. Pôda by mala mať mierne kyslú až neutrálnu reakciu (pH 6-7).
Pôda by mala obsahovať dostatok živín a zabezpečovať dobrý odtok nahromadenej vody. Na zlepšenie pôdy sú najúčinnejšie organické prípravky, ako klasický, ročný domáci kompost, odležaný alebo peletovaný kravský hnoj alebo čoraz obľúbenejšie prípravky z vermikompostu, ktoré regenerujú a opätovne zúrodňujú vyčerpanú pôdu a pri prehnojení nemajú negatívne účinky na rastlinu. Optimálna pôda je ľahšia, s dostatkom humusu a s mierne kyslou až neutrálnou reakciou (pH 6,5 - 7). Niektoré odrody znášajú aj kyslejšie pôdy (americké a hybridné odrody pH 5 až 6).
V chladnejších polohách sú vhodné pôdy štruktúrne, ľahšie, s dostatkom humusu a s mierne kyslou až neutrálnou pôdou.
Výsadba viniča
Čas výsadby
Najlepší čas na výsadbu hrozna je na jar alebo na jeseň. Zdravé kontajnerové sadenice ale môžeme vysádzať celoročne, pokiaľ nie sú mrazy.
Príprava pôdy a výsadba
Pred vysadením je taktiež potrebné dobre pripraviť pôdu. Vhodná je hlboká orba so zapracovaním hnojiva (vhodný je maštaľný hnoj, superfosfát, síran draselný, cererit). V posledných rokoch sa pestovanie stolového hrozna stáva čoraz populárnejším. Vykopeme výsadbovú jamu, do ktorej sa sadenica pohodlne zmestí. Ak sadíme do menej kvalitnej pôdy, môžeme použiť hnojivo na báze rohoviny, ktoré vinič nespáli.
Pri vyberaní sadenice z obalu dávame pozor, aby sme nepoškodili koreňový bal. Kontajnerové sadenice majú dobre vyvinutý koreňový systém. Pred sadením ho nie je potrebné strihať ani namočiť do vody. Sadenicu vložíme do jamy a rukou prihrnieme zeminou. Je dôležité, aby miesto štepenia zostalo 5 až 10 cm nad zemou. Na záver sadenici doprajeme dostatočnú zálievku.
Vzdialenosť medzi jednotlivými rastlinami pri výsadbe viacerých kusov v jednom rade by mala byť aspoň 1,5 - 2 metre.
Pred výsadbou skontrolujte zdravotný stav sadeníc, skráťte korene a namočte ich do stimulátora pre rýchlejšie ujatie.
Pri samotnej výsadbe môžete korene namočiť do prípravku Agrisorb, ktorý necháte napučať vo vode, čím vznikne gél, ktorý bude révu zásobovať vodou.
Pri sadení na jeseň vinič zakopcujeme zeminou, pilinami prípadne zakryjeme čečinou aby sme ho ochránili pred mrazmi.
Pred zakladaním vinohradu treba počítať s tým, že životnosť môže byť až 15 - 20 rokov. Veľmi hlboká orba prípadne rigolovanie so zapracovaním maštaľného hnoja a priemyselných hnojív plošne - jednozložkových ( Superfosfát, Síran draselný, Cererit ) alebo viaczložkové NPK. Je zakázané pridať NPK priamo do vykopanej jamy pod korene pri sadení, podsádzaní viniča.
Starostlivosť o vinič
Zálievka a hnojenie
Hoci hrozno znáša sucho pomerne dobre, počas prvých rokov vývoja je dôležité zabezpečiť pravidelnú zálievku, najmä v suchých obdobiach. Počas vegetačného obdobia sa staráme o rast nadzemnej časti rastliny aj koreňového systému. Vinič, vzhľadom na to, že sa sadí hlbšie a hlbšie zakoreňuje, potrebuje iba miernu závlahu. Po výsadbe musíme viniče častejšie zalievať, najmä v lete počas horúčav.
Hnojenie by malo byť vyvážené. Na jar, pred začiatkom vegetačného obdobia, aplikujte hnojivo bohaté na dusík, čo podporí rast nových výhonkov. Po nástupe vegetácie následne začneme aj s doplnkovým prihnojovaním. Hnojivá používame na zlepšenie kvality pôdy a zveľadenie úrody.
Fázy hnojenia
- Predjarné hnojenie (marec - apríl): Účel: Podpora rastu výhonkov a listovej hmoty. Odporúčané hnojivá: Dusíkaté.
- Po odkvitnutí (jún - júl): Účel: Podpora rastu bobúľ a zrenia. Odporúčané hnojivá: Draselné a fosforečné hnojivá.
Po aplikácii granulovaných hnojív vinič dobre zaliať.
Podporné konštrukcie
Pre správny rast viniča je nevyhnutné použiť podporné konštrukcie, ako sú drôty, pergoly alebo mreže. Najbežnejším systémom je jednoriadkový drôtový systém, kde sa drôty natiahnu vo výške približne 1,5 metra, pričom vinič sa vyväzuje k týmto drôtom.
Rez viniča
Jedným z najdôležitejších aspektov pestovania hrozna je rez. Vinič rodí na jednoročných výhonkoch. Základy plodov sa preto tvoria len na výhonkoch, ktoré na jar nanovo vyrašili z očiek.
Zimný rez
Zimný rez sa vykonáva v období vegetačného pokoja, najčastejšie v období od januára do marca, keď nehrozí silný mráz. Dôležitý je jarný rez viniča, ktorým podporíme rýchlejší rast. Vykonávame ho koncom zimného obdobia, keď pominú hlboké mrazy. Prvým krokom je odstránenie dvojročného, vyrodeného dreva. Staré drevo spoznáme podľa tmavšieho sfarbenia a väčšej hrúbky výhonkov. Odstraňujeme ho čo najbližšie ku konáru alebo kmeňu. Na viniči ponecháme len zdravé jednoročné výhonky a to tak, aby boli od seba čo najviac vzdialené. Tieto výhonky nám prinesú počas sezóny želanú úrodu.
Výber plodných výhonkov: Zamerajte sa na silné výhonky z predchádzajúceho roka, ktoré vyrástli z hlavného kmeňa.
Skrátenie výhonkov: Plodné výhonky skráťte tak, aby na každom výhonku zostali 2-3 očká.
Rez vždy vedieme mierne šikmo na púčik, vo výške 1 až 1,5 cm nad očkom. Šťava z rezu nesmie tiecť na očká.
Letný rez
Letný rez sa vykonáva počas vegetačného obdobia, najčastejšie v júni alebo júli. Letný rez by sa mal obmedziť na odstraňovanie nechcených výhonkov a listov v okolí hrozna, a to čo najskôr po ich objavení.
V prvých rokoch vedieme výhony do požadovaného tvaru. Bočné výhony, ktoré vyrašia z ponechaných hlavných výhonkov, zastrihneme na 2-3 očká. Na týchto bočných výhonkoch sa tvoria plody. Rovnako potom vystrihneme staré zdrevnatené výhonky (presvetľovanie) a výhonky vyrastajúce z trojročného a staršieho dreva.
Hneď ako z naštepenej časti sadeníc vyrastú zelené výhonky, pristúpime k podlomu. Najprv ponecháme na každej sadenici 2 letorasty a ostatné úplne odstránime. Podlom vykonáme skoro, kým majú letorasty okolo 5 cm. Na sadenici ponechávame letorasty vyrastajúce priamo z hlavy (rúbu) mladej sadenice. Najvhodnejšie sú letorasty vyrastajúce čo najbližšie k zrezanému vrcholovému čípku rúbu, pretože pomáhajú rýchlo vytvoriť zával nad odrezaným čípkom. Akonáhle sú letorasty dlhé 10-15 cm, slabší z nich zaštipneme. V nasledujúcich rokoch bude tvoriť mrazový čípok na päte kmeňa kríka. Dlhší letorast čo najskôr vyviažeme k opornej tyčke, aby jeho vzpriamená poloha napomáhala rýchlemu rastu.
Ochrana viniča pred chorobami a škodcami
Hrozno je citlivé na rôzne plesňové ochorenia, ako sú múčnatka, peronospóra a botrytída. Vinič najčastejšie ohrozujú hubové choroby, ktoré sa vo väčšej miere objavujú pri vlhkejšom počasí a nedostatku cirkulácie vzduchu.
Najčastejšie choroby
- Múčnatka: Počas suchších klimatických podmienok všetky nadzemné časti viniča a vytvára na nich sivo-biely povlak pripomínajúci múku.
- Botrytída (pleseň sivá): Najväčšie škody spôsobuje na plodoch viniča. Napadnuté bobule predčasne opadávajú, vo veľmi vlkých podmienkach na nich vznikajú chumáče sivej plesne.
- Peronospóra viniča: Na napadnutých častiach viniča vytvára žltozelené „olejové” škvrny, ktoré postupne menia farbu na hnedú. Listy opadávajú.
V poslednom čase je čoraz vyšší dopyt po odolných odrodách viniča, ktoré sa dajú pestovať aj s menším množstvom chemickej ochrany, prípadne úplne bez postrekov. Pestovanie a množenie týchto odrôd už nemôže ohroziť ani fyloxéra viničová.
Zber hrozna
Hrozno sa zberá na konci leta alebo začiatkom jesene, v závislosti od odrody a podnebia.
Pestovanie viniča v nádobách
Hrozno môžeme pestovať aj na slnečnom balkóne alebo na terase. Menej náročné a odolné odrody môžeme vysadiť do nádob s objemom minimálne 50 - 60 litrov. Na dne nádoby nesmie chýbať otvor na odtok prebytočnej vody a drenážna vrstva z drobného štrku alebo keramzitu. Sadenie je podobné ako pri voľnej výsadbe do zeme. Použijeme čo najkvalitnejšiu pôdu s dostatkom humusu. Pri takomto pestovaní viniča uprednostníme krátky rez.
Viniče môžeme pestovať aj na terase v črepníkoch, ak dodržiavame základné pravidlo: čím väčší črepník, tým lepší rast.
Význam hrozna a jeho účinky
Z nutričného hľadiska plody viniča obsahujú hroznový cukor, ktorý telu dodávajú energiu a podporujú sústredenie, ale aj organické kyseliny a pektínové látky. Dôležitou látkou je resveratrol, ktorý sa nachádza najmä v šupke tmavých odrôd hrozna. Ide o silný antioxidant, podporuje správne fungovanie kardiovaskulárneho systému, hormonálnu rovnováhu a metabolizmus. Priaznivé účinky na zdravie má aj pravidelná, ale striedma konzumácia muštu a vína vyrobeného z hrozna. Pôsobí hlavne na kardiovaskulárny systém človeka. Konzumácia plodov celkovo posilňuje imunitný systém a znižuje oxidačný stres.
História pestovania viniča
Hrozno sa na našom území začalo pestovať už v 3. storočí nášho letopočtu. Pre Rimanov bolo hrozno veľkou pochúťkou a jeho pestovanie rozšírili do viacerých oblastí. Vinohradnícke oblasti sa v priebehu storočí zapĺňali novými odrodami. Významné vinohradnícke oblasti si svoju tradíciu držia dodnes. V polovici minulého storočia dosahovala výmera viníc na Slovensku približne 12 600 hektárov a postupne sa zvyšovala. Stavy neskôr ovplyvnila prítomnosť chorôb, najmä múčnatky. V súčasnosti sa mnohé vinice revitalizujú.
História vína a jeho ekologická budúcnosť | Celý dokumentárny film
tags: #pestovanie #a #osetrovanie #vinica