Biologicky rozložiteľný odpad (BRO), alebo jednoducho bioodpad, je druh odpadu, ktorý vzniká v záhradách, v sadoch a domácnostiach. Ide o produkty, ktoré vytvorila príroda a ich rozklad je v prírode prakticky bezproblémový. Bioodpad tvorí neustále veľkú časť nášho odpadu - doma, v reštauráciách či v záhradách, pričom jeho podiel sa mení v závislosti od ročného obdobia. Od začiatku roku 2021 je na Slovensku povinné triedenie bioodpadov pre každé mesto a dedinu, až na pár výnimiek, čo podčiarkuje jeho význam.
Prečo je dôležité triediť a zhodnocovať bioodpad?
Až 45 % komunálneho odpadu je biologického pôvodu. Ak sa bioodpad netriedi správne, končí na skládkach alebo v spaľovniach, čo má značné negatívne dopady na životné prostredie. Na skládkach sa bioodpad rozkladá bez prístupu kyslíka, pričom sa vytvára skleníkový plyn - metán, ktorý má významný vplyv na zmenu klímy. Biologicky rozložiteľný odpad by sa nemal hádzať do nádob na komunálny odpad, pretože na skládke je najväčším pôvodcom metánu a nerozkladá sa rovnako, ako na miestach, ktoré sú preň určené. V spaľovniach sa zase z neho tvoria toxické plyny, tzv. dioxíny. Ani jedno z týchto riešení nie je v skutočnosti udržateľné. Bioodpad je cenná surovina, ktorú môžeme efektívne zhodnocovať.
Kompostovanie ako efektívne riešenie
Kompostovanie je riadený proces spracovania bioodpadu. Po jeho vytriedení je možné tento odpad zhodnocovať kompostovaním, čím sa zdroje opäť dostanú do kolobehu. Kompostárne bioodpadu sú zariadenia určené na spracovanie organického odpadu a jeho premeny na kompost, ktorý sa môže následne použiť ako kvalitné organické hnojivo. Bioodpad môžeme zhodnocovať domácim alebo komunálnym kompostovaním, prípadne v zariadeniach, ktoré sú na bioodpad určené. Dôležité však je, aby sa organická hmota vrátila späť do pôdy, ktorá tak bude mať oveľa väčšiu schopnosť regenerovať, zachytávať uhlík, a teda aj znižovať vplyvy zmeny klímy.
Podľa Ivany Maleš, spoluzakladateľky INCIEN - Inštitútu cirkulárnej ekonomiky, bioodpad najúčinnejšie zhodnotíme cez kompostovanie. Takýmto spôsobom vraciame živiny späť do pôdy a zbytočne nevytvárame uhlíkovú stopu. V prípade, že možnosť kompostovania nemáte, prichádza na rad triedený zber. V súčasnosti sa stáva v EÚ kompostovanie dominantným spôsobom nakladania s biologickým odpadom a taktiež postupne narastá anaeróbna digescia pri výrobe bioplynu.
Ako sa vyrába kompost: Exkurzia!
Čo patrí a nepatrí do bioodpadu a kompostu?
Efektívne kompostovanie si vyžaduje prísne pravidlá, ktoré je potrebné dodržiavať. Napríklad, vložením plastových vriec alebo surového živočíšneho odpadu sa kompost znehodnocuje a tým nie je použiteľný pre záhrady (papierové vrecia sú vhodné a tolerované).
Čo patrí do bioodpadu a kompostu?
Do hnedých nádob na BIOODPAD pri rodinných domoch (alebo do kompostéra) patrí:
- Záhradný odpad: tráva, lístie, kvety (napr. rezané bez stužiek a drôtov), vypletá burina, drobné vetvičky z orezávania krovín a stromov, kôra zo stromov, hobliny, piliny, drevná štiepka.
- Kuchynský rastlinný odpad: zvyšky z čistenia ovocia a zeleniny, prezreté ovocie, kávová usadenina, čajové vrecúška (bez plastu), škrupiny z vajec.
- Iné organické materiály: popol (z dreva), rolky z toaletného papiera, papierové obrúsky, opotrebovaná zemina z kvetináčov.
- Zvyšky jedál: zvyšky jedál alebo potraviny po záručnej lehote (pre spracovanie v domácom kompostéri alebo špecifických zberových systémoch, nie do bežných hnedých nádob na kuchynský odpad určených samosprávou, pokiaľ to nie je explicitne povolené).
Hotový kompost môžete použiť v záhrade ako hnojivo, do kvetináčov, do predzáhradky pred panelákom alebo ho rozsypať okolo stromov a kríkov. Čím menšie kúsky bioodpadu, tým lepšie.
Čo nepatrí do bioodpadu a kompostu?
Do hnedých nádob na BIOODPAD alebo kompostéra nepatrí:
- Živočíšny odpad: mäso, veľké kosti (hovädzie, bravčové), uhynuté telá zvierat, zvierací trus a iné exkrementy (pokiaľ nie je explicitne povolené v špecifických kompostovacích systémoch).
- Tekuté potraviny a oleje: mlieko, polievky, oleje, tuky.
- Potraviny v obaloch.
- Chemické a nebezpečné odpady: chemicky upravené drevo, komunálny odpad, nebezpečné odpady.
- Nerozložiteľné materiály: plastové vrecká, plasty, sklo, kovy.
Odpad, ktorý „nepatrí“ do BRO, treba roztriediť podľa symbolov a značiek na výrobkoch, prípadne vložiť do nádoby na komunálny odpad alebo priniesť na zberný dvor. Pre kuchynský odpad, ktorý je určený na zber a spracovanie, sa spravidla zbierajú tepelne upravené jedlá a živočíšny odpad (mäso, kosti, vajcia, mlieko, zvyšky jedla).
Legislatíva a povinnosti na Slovensku
Zákon 79/2015 Z. z. o odpadoch ukladá obciam a mestám povinnosť umožniť svojim obyvateľom triedenie bioodpadu. To znamená, že musia zabezpečiť, aby každá domácnosť mala možnosť bioodpad buď kompostovať, alebo triediť. Od začiatku roka 2021 je u nás povinné triedenie bioodpadov pre každé mesto a dedinu, až na pár výnimiek. Od začiatku roka 2021 musí približne 80 % samospráv na Slovensku zabezpečiť zber triedeného kuchynského bioodpadu. Výnimku má Prešov (až od roku 2022) a Bratislava a Košice (až od roku 2023) z dôvodu, že tieto samosprávy odpad odvážajú na spaľovanie.
V rámci triedeného zberu odpadu vhadzujte bioodpad z domácnosti do hnedej nádoby na bioodpad. Vždy je dôležité riadiť sa tým, čo určila vaša samospráva. Tieto informácie zvyknú byť priamo na košoch alebo na webových stránkach miestnych úradov. Informácie o zavedení zberu v meste, v mestskej časti alebo obci by mali byť zverejnené na webovej stránke mestského alebo obecného úradu.
Ako správne kompostovať? Základné pravidlá
V komposte je potrebné vytvoriť optimálne podmienky na rozvoj mikroorganizmov a pôdnych organizmov. Aby sa tak stalo, musíme dodržať štyri základné pravidlá:
- Veľkosť materiálu: Odpad treba pokrájať, nasekať, rozdrviť. Napríklad banánová šupka sa rýchlejšie rozloží, ak ju nakrájate. Drvením sa zväčšuje plocha pre život organizmov. Zvyšky zo šťavnatého ovocia je vhodné zahrabať v kompostovisku hlbšie pod povrch (niekoľko centimetrov), aby sa predišlo prilákaniu hmyzu.
- Vklad (pomer uhlíka a dusíka): Dôležitý je pomer dusíkatých aj uhlíkatých častí. Platí, že dusíkaté materiály (hnoj, trus, pokosená tráva, zvyšky ovocia a zeleniny), ktoré sú väčšinou mäkké, šťavnaté a zelené, musia byť zmiešané s uhlíkatými (piliny, lístie, slama, papier, drevená štiepka, kartón), ktoré sú zväčša tvrdé, hnedé a suché. Tým sa zabezpečí správna rovnováha pre rozklad.
- Vzduch: Kompost by sa mal aspoň raz mesačne premiešať, prevzdušniť, prehrabať, aby sa zabezpečil prísun kyslíka, ktorý je na kompostovanie nevyhnutný. Inak hrozí hnitie namiesto kompostovania.
- Vlhkosť: Nedostatok vlhkosti spomaľuje proces kompostovania. Ak je vlhkosť nadmerná, dochádza k hnilobnému procesu, niekedy až k skysnutiu. Správnu vlhkosť je možné zistiť jednoduchým stlačením vzorky v ruke - kompost by mal byť vlhký ako vyžmýchaná špongia, nemal by z neho kvapkať voda. Vo vonkajšom prostredí prebiehajú procesy trošku pomalšie ako vnútri, pretože tam fungujú prírodné procesy.
Ako prebieha kompostovanie v priemyselnej kompostárni?
Proces kompostovania v zariadeniach, ako je mestská kompostáreň v Nitre, má štandardizované fázy:
- Na príjme sa bioodpad triedi, aby sa odstránili nežiaduce materiály (napr. plasty).
- Materiál sa drví a mieša, aby sa dosiahla optimálna štruktúra a pomer uhlíka a dusíka.
- Mikroorganizmy (baktérie, huby) začínajú rozkladať organický materiál.
- Hromady kompostu sú pravidelne prevracané a prevzdušňované.
- Po aktívnej fáze kompostovania sa hromady nechávajú dozrieť.
- Zrelý kompost sa preosieva a je pripravený na použitie.
Správne triedenie bioodpadu - kuchynských a záhradných zvyškov - môže významne prispieť k zdrojom pre kompostárne. V meste Nitra sa nachádza mestská kompostáreň, ktorá produkuje z BRO kompost. Tento kompost si môže každý občan mesta Nitry odviesť a použiť pre vlastnú potrebu.
Ako zistíme, či je kompost zrelý?
Kedy je kompost zrelý zistíme tak, že vysejeme rýchloklíčivé semienka, napríklad žeruchy siatej, hrachu alebo fazule. Ak nám do týždňa vyklíči väčšina semien, kompost je vhodný na hnojenie. Ak má kompost stále výraznú vôňu po pôvodných zložkách alebo je veľmi hnedý, kompost je surový a potrebuje ešte čas.
Domáce kompostovanie
Bioodpad môžete spracovať aj sami vo svojej domácnosti - kompostovaním. A to nielen v dome so záhradou, ale aj v malom byte. Nemusíte mať strach, že by ste s množstvom kompostu nemali čo robiť. Môžete ním pohnojiť kvety, pole, trávu alebo zelenú plochu v okolí. Dostatok živín získa pôda a rastliny z vrstvy kompostu vysokej 1 cm raz ročne.
Kompostovanie v byte
Pre domácnosti žijúce v bytových domoch je kompostovanie tiež možné, aj keď to nie je vždy jednoduché. Jednou z možností je vermikompostovanie - spracovanie bioodpadu za pomoci kalifornských dážďoviek, ktoré produkujú vermikompost - vysoko účinné organické hnojivo s komplexnými pozitívnymi vlastnosťami. Kompostovanie s dážďovkami prináša svoje výhody, no vyžaduje väčšiu starostlivosť.
Pre triedenie v kuchyni sa javí ako najvýhodnejšie používanie špeciálnych odvetrávaných nádob. Najlacnejšou alternatívou je použitie rôznych nádob, ktoré už máme doma (misiek, hrncov), z ktorých však treba biologický odpad vynášať pomerne často, aby nezačal hniť a neosídlil ho hmyz (vinné mušky). K zvýšeniu komfortu zberu biologických odpadov v domácnostiach môžu poslúžiť aj kompostovateľné vrecká. Tieto vrecká musia byť označené medzinárodným logom OK Compost, ktoré zabezpečuje, že sú 100 % rozložiteľné pri procese kompostovania. Sú paropriepustné, čím znižujú vlhkosť zbieraného bioodpadu. Vrecko je potrebné zakryť ďalším bioodpadom a jednotlivé vrecká ukladať v kompostovisku na rôzne miesta, aby sa predišlo vytvoreniu nepriedušnej vrstvy.
Ak zatiaľ nemáte možnosť vyviezť svoj odpad do obecnej nádoby alebo si na záhrade vytvoriť vlastný kompost, je pomerne jednoduché zriadiť verejné kompostovisko v blízkosti bytu pre celú bytovku. Vyžaduje si to súhlas susedov a povolenie z miestneho úradu, ktorý odsúhlasí umiestnenie nádoby na pozemku. Takéto kompostoviská sú už zriadené na väčších sídliskách, ako Dúbravka alebo Petržalka.
Kompostovanie v záhrade
Pre záhradkárov je zber biologických odpadov zo záhrad, políčok a záhumienok jednoduchší. Môžete si kúpiť alebo vyrobiť vlastný kompostér z dosiek, ktorý vám vydrží dlhodobo. Je dobré zaobstarať si dve nádoby; jednu na čiastočne skompostovaný kompost a druhú na čerstvý odpad. Niektoré obce dokonca ponúkajú kompostéry zdarma, o čom sa môžete informovať na mestskom úrade.
Rozdiel medzi kompostovateľným a biologicky rozložiteľným riadom
Kompostovateľný a biologicky rozložiteľný sú dva pojmy, ktoré sa často používajú na opis ekologického riadu, no nie sú to isté a majú rôzne dopady na životné prostredie. Tu sú kľúčové rozdiely:
Kompostovateľný riad
- Je riad, ktorý sa v špecifickom kompostovacom prostredí rozkladá na kompost bohatý na živiny.
- Zvyčajne sa vyrába z rastlinných materiálov (kukuričný škrob, cukrová trstina, bambus, drevo).
- Musí spĺňať určité štandardy kompostovateľnosti, ako napríklad ASTM D6400 alebo EN 13432, aby sa zabezpečilo, že sa rozpadne, nezanechá žiadne toxické zvyšky a podporí rast rastlín.
- Je možné ho kompostovať iba v komerčných kompostovacích zariadeniach, kde sa kontroluje teplota, vlhkosť a hladina kyslíka.
- Nie je vhodný na domáce kompostovanie, pretože sa nerozkladá v hromade kompostu na záhrade.
- Nie je recyklovateľný, pretože môže kontaminovať recyklačný tok.
Biologicky rozložiteľný riad
- Je riad, ktorý sa časom rozloží na svoje prirodzené prvky pomocou mikroorganizmov (baktérie, plesne).
- Môže byť vyrobený z rôznych materiálov (plasty na rastlinnej báze, plasty na báze ropy, prírodné vlákna).
- Nemusí spĺňať žiadne normy biologickej odbúrateľnosti a tento pojem je menej regulovaný.
- Značne sa líši v tom, ako dlho trvá rozklad, na čo sa rozkladá a či zanecháva toxické zvyšky.
- Môže sa rozpadnúť v rôznych prostrediach (pôda, voda, skládka), v závislosti od materiálu a podmienok.
- Nie je kompostovateľný, pretože neprodukuje vysokokvalitný kompost.
- Nie je recyklovateľný.
Oba typy riadu sú lepšie ako tradičné plastové príbory, pretože znižujú odpad a emisie skleníkových plynov. Avšak kompostovateľný riad je ekologickejší ako biologicky rozložiteľný riad, pretože vytvára hodnotný kompost, ktorý obohacuje pôdu a podporuje rast rastlín. Preto by ste si mali vždy, keď je to možné, zvoliť kompostovateľné príbory pred biologicky rozložiteľnými a uistiť sa, že ich zlikvidujete vhodným spôsobom.
Spracovanie bioodpadu so živočíšnou zložkou a hygienizácia
Povinnosť zbierať okrem „zeleného“ aj kuchynský odpad z domácností narazila pri svojom vzniku na odpor samospráv a zberových spoločností. Rovnako otázny je aj prístup zákonodarcu k spracovaniu biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu (BRKO) s obsahom živočíšnej zložky. U nás sa pravidlá nezaviedli dostatočne jasne, spoľahlo sa na dodržiavanie všeobecne platnej európskej legislatívy, ktorá však neurčuje konkrétne požiadavky a umožňuje viaceré alternatívy a výklady.
Európska legislatíva určuje niekoľko spôsobov, ako sa so živočíšnou zložkou v bioodpade vysporiadať. Ani jeden však neumožňuje kompostovať „bez hygienizácie“. Rozdiel je iba vo forme hygienizácie, ktorá je nevyhnutná pre bezpečnosť a kvalitu výsledného kompostu. Štandardné spôsoby sú dlhodobo známe najmä prevádzkovateľom bioplynových staníc a zahŕňajú trojicu parametrov - veľkosť častíc do 12 mm, teplota 70 °C a doba spracovania 60 minút. Nakladanie s výsledným digestátom z bioplynových staníc má iné hygienické štandardy ako výroba kompostu a jeho predaj.
Ako znížiť množstvo bioodpadu v domácnosti?
Aj keď systém na zber a triedenie bioodpadov je vytvorený, je dôležité znižovať jeho zbytočnú produkciu. Cenný bioodpad už viac nemusí končiť v komunálnom koši. Dá sa s tým začať veľmi jednoducho, najviac sa totiž v rámci bioodpadu vyhadzujú jedlé suroviny. V slovenských domácnostiach sa plytvá potravinami zhruba 40 až 60 kilogramov jedla na osobu ročne. Najviac sa plytvá pečivom, zeleninou, ovocím či vareným jedlom a mliečnymi výrobkami.
Efektívne tipy pre zabránenie plytvaniu potravinami ideálne znížia váš biologický odpad:
- Plánujte nákupy a zoznamy.
- Správne skladujte potraviny.
- Využívajte zvyšky z jedál (napr. na polievky, omáčky).
- Konzervujte a mrazte potraviny.
- Používajte metódu "prvé dnu, prvé von" (FIFO).
- Dávajte pozor na dátum spotreby a minimálnej trvanlivosti.
- Kompostujte potravinový odpad, ktorý už nie je vhodný na konzumáciu.
Príklady dobrej praxe
Sever Talianska, Rakúsko, mesto Ľubľana, ale aj Sardínia, ktorá recykluje ešte aj použitý kuchynský olej, sú príklady krajín, regiónov a miest, kde recyklovanie bioodpadu funguje ukážkovo. Ako uvádza Ivana Maleš, za väčšinou z týchto krajín je finančná motivácia: „Ekologicky sú ľudia motivovaní do určitej miery, no oveľa viac sú motivovaní finančne. V týchto krajinách zaviedla samospráva vysoké poplatky za zber komunálneho odpadu a poplatky sú jedným z dobrých nástrojov, ako sa správať zodpovednejšie.“
Aj na Slovensku máme príklady dobrej praxe. Napríklad mesto Partizánske má pomerne špecifický spôsob zberu: obyvatelia nechávajú pred vchodom do bytu bioodpad v kompostovateľných vreckách, ktoré pracovníci mesta zbierajú. Okrem Partizánskeho treba vyzdvihnúť aj Banskú Štiavnicu, ktorá zvážala bioodpad ešte pred vznikom zákonnej povinnosti.