Santolina viridis (Olivová tráva): Pestovanie a starostlivosť

Rastlina Santolina viridis získala prívlastok "olivová tráva" pre svoju charakteristickú vôňu, preto sa môžete stretnúť aj s jej nemeckým pomenovaním Olivenkraut. Táto santolina nemá slovenské druhové pomenovanie a je obľúbený aromatický krík pochádzajúci zo slnečného Stredomoria. Santolina viridis je trvalka pôvodom zo Stredomoria, ktorá má svetlo zelené, rozstrapatené listy. Je to mrazuvzdorná trvalka vytvárajúca kríčky vysoké 25 až 60 cm. Na výšku môže kvet santoliny dosiahnuť od 10 do 60 cm. Pochádza z Pyrenejského polostrova a divo rastie aj v Taliansku, najmä na suchých slnečných miestach. Bežne sa pestuje aj u nás, hlavne v slnečných a suchších záhradách, kde vyniká nádherným striebristým olistením.

Santolina viridis: Ilustrácia rastliny Olivová tráva s charakteristickými listami a žltými kvetmi

Botanické vlastnosti a vzhľad

Santolina viridis (Olivová Tráva) má svetlo zelené, rozstrapatené listy, ktoré sú úzke a svetlozelené. Mierne kučeravé lístky štruktúrou pripomínajú listy rebríčka obyčajného, avšak sú oveľa bohatšie. Rastlina má jednoduché (niekedy dlhé) alebo perovité listy, často pokryté sivastým páperím. Z arómy vyžarujú nielen kvetenstvo, ale aj listy santolina, keďže obsahujú aj éterické oleje. Koncom mája až v júni sa objavujú malé žlté kvietky, ktoré kvitnú celé leto až do augusta, niekedy až do septembra. Kvety sa tvoria v hornej časti tenkých stoniek, presahujú listy o 10 - 25 cm, pričom vytvárajú husté biele alebo žlté guľovité kvetenstvo s priemerom do 2 cm. Tieto malé krémové kvietky vydržia veľmi dlho a udržujú si dekoratívny vzhľad po mnoho týždňov. Olivová bylinka je neopadavá kríková bylinka, ktorá kvitne od konca mája.

Flowers for Slovakia: Pass it on

Pestovanie a požiadavky na prostredie

Na pestovanie je santolina nenáročná. Santolina miluje slnečné polohy a najlepšie rastie na miestach s dostatkom slnečného svetla. Santolina žiada slnečné, teplejšie a suchšie stanovisko. Najlepšie je vysadiť santolinu na otvorených slnečných plochách chránených pred vetrom, pretože v polotieni sa tiahne, stráca tvar a krík sa stáva nedbalým a voľným. Vyhni sa tienistým a vlhkým miestam, kde by mohla trpieť nadmernou vlhkosťou.

Pôda

Dôležitá je dobre odvodnená, piesočnatá pôda. V kyslej a ílovitej pôde sa jej dariť nebude. Pôda santoliny potrebuje mierne suchú, priepustnú vodu a vzduch, v ktorej nebude voda stagnovať, pretože rastlina netoleruje nadmernú vlhkosť v koreňoch a rýchlo hynie na vlhkých ílovitých pôdach. Čím je pôda chudobnejšia, tým lepšie kvitne santolina a na bohatých pôdach na úkor kvitnutia iba silno rastie. Pre rastlinu je optimálna piesčitá hlina alebo kamenistá pôda neutrálnej reakcie. Kľúčová je perfektná drenáž - trvalo vlhké alebo ťažké pôdy vedú k vyhnívaniu koreňov. Vyžaduje suchšiu, priepustnú hlinito-piesočnatú zeminu, je veľmi citlivá na premokrenie substrátu. Je veľmi dôležité, aby podzemná voda v mieste bola hlboká. Pred výsadbou santoliny musí byť miesto vykopané. V chudobných pôdach sa santolína často lepšie adaptuje, takže jej nadmerná výživa môže byť kontraproduktívna.

Zálievka

Rastlina vyžaduje relatívne málo vody, len počas veľmi horúcich dní sa odporúča závlaha. Santolína je výnimočne odolná voči suchu, čo z nej robí ideálnu rastlinu pre suché podnebie a záhrady s nízkymi požiadavkami na údržbu. Polievaj ju len občas, pričom je lepšie ju nechať medzi polievaním vyschnúť. V horúcich letných mesiacoch môže byť potrebné zvýšiť frekvenciu polievania, najmä ak rastlina vykazuje príznaky vysychania. Samozrejme, pri pestovaní v nádobe ju musíte polievať, no dávajte pozor na preliatie. Príliš veľa vody môže viesť k hnilobe koreňov a k uhynutiu rastliny. Polievajte santolinu pravidelne, ale s mierou. Ak v lete prší, potom nebude potrebovať ďalšiu vlhkosť, ale ak na dlhší čas nastane suché a horúce počasie, môže aj táto rastlina odolná voči suchu bez vody odumrieť. Santolína nepotrebuje časté polievanie, najmä ak je už dobre zakorenená.

Hnojenie

Santolína nepotrebuje veľa hnojiva. Prihnojovanie potrebné nie je. Ani pravidelné hnojenie nevyžaduje, stačí, ak ju na jar a po odkvitnutí prihnojíte organickým hnojivom. Na jar môžeš pridať organické hnojivo alebo kompost, aby si podporil jej rast a kvitnutie. Rastlina sa hnojí počas obdobia aktívneho rastu raz týždenne: na jar začnú aplikovať roztoky minerálnych hnojív s nízkym obsahom dusíka, akonáhle začne rásť santolín. V auguste sa kŕmenie zastaví. Hnojenie sa vykonáva veľmi obmedzene, nadbytok živín spôsobuje vyťahovanie výhonov a stratu kompaktného tvaru. Každé dva mesiace ju pohnojte bio hnojivom na bylinky.

Rez a udržiavanie tvaru

Rez je dôležitý na udržanie hustého habitu. Ľahký tvarovací rez sa vykonáva po odkvitnutí, prípadne na jar pred začiatkom vegetácie. Santolínu je najlepšie rezať na jar, aby si podporil hustý a kompaktný rast. Odstráň staré kvety a poškodené časti rastliny, aby si povzbudil nové výhonky. Rez sa odporúča vykonávať raz ročne, ideálne na jar. Ak pestuješ santolínu ako živý plot, môžeš ju strihať aj viackrát za sezónu. Keď budete z mladej rastliny odtrhávať lístky, robte tak vždy len z jednej strany. Staršie, zdrevnatené rastliny môžete zrezať až o jednu tretinu. Na jar, keď sa trocha oteplí a je vlhkejšie, treba príliš rozbujnenú santolinu zostrihať. Nie tesne nad pôdou, nechať treba asi 20cm dlhé stonky. Z nich vyrastie množstvo nových, mladých a sviežich výhonkov. Rastlina sa čoskoro pekne zahustí a dostane príťažlivý kompaktný tvar. Tento rez je dobré realizovať vždy skoro na jar a rozhodne sa ho netreba obávať. Nezabudnúť treba ani na odstraňovanie kvetov, pretože rastlinu zbytočne vysiľujú a často je to aj na úkor pekného olistenia. Opatrne treba pristupovať k rezu pri veľmi starých trsoch a príliš zdrevnatených stonkách. Tu by bolo zrejme vhodnejšie trs zlikvidovať a vysadiť novú rastlinu. Po odkvitnutí, v auguste, by sa výhonky santoliny mali skrátiť o dve tretiny dĺžky. To sa robí tak, aby si krík udržal tvar a nerozpadol sa. Staršie drevnaté časti je vhodné nezrezávať hlboko do starého dreva.

Množenie a výsadba

Na výsadbu santoliny je najlepší apríl a máj, keď je teplejšie. Ak získate semená, môžete ich vysiať a dopestovať si priesady. Semená sa vysievajú na povrch substrátu a len jemne sa doňho zatlačia. Jednoduchšie je však kúpiť si hotové rastliny. Semená santoliny sa vysejú do debničiek s ľahkým, mierne vlhkým substrátom, zakryjú sa fóliou a umiestnia sa na svetlé teplé miesto čakajúce na výhonky. Semená začnú klíčiť o 2-3 týždne. Starajú sa o sadenice rovnako ako o sadenice akejkoľvek inej rastliny a v štádiu vývoja 2-3 pravých listov sa sadenice potápajú v samostatných pohároch alebo rašelináčových nádobách. Keď sa sadenice po zatvrdnutí na konci mája alebo na začiatku júna stanú silnejšími, presadia sa na otvorené terény a zvolí sa na to oblačný deň alebo večer po západe slnka. Otvory sú vykopané z takej veľkosti, aby sa do nich zmestil koreňový systém sadenice spolu s hlinenou hrudkou. Pri výsadbe viacerých rastlín sa odporúča rozostup približne 40-50 cm. Vysádza sa približne 6 až 9 rastlín na m². Zálievka je potrebná len po výsadbe, u mladých rastlín. Santolina sa rozmnožuje aj odrezkami. Za týmto účelom sa v marci z rastliny vyrežú výhonky bežného roka, plátky sa ošetria stimulátorom zakoreňovania a vysadia sa do piesku, ktorý odrezky zakryje filmom.

Prezimovanie a ochrana

Santolina je dlhoveká a mrazuvzdorná približne do -20 °C, avšak jej mrazuvzdornosť je do -17°C. V chladnejších oblastiach jej však v zime bude lepšie v črepníku uloženej niekde v pivnici. V našich podmienkach občas zimu neprežije, ale ak olivovú trávu na jar vysadíte opäť, veľmi rýchlo sa rozrastie do pôvodných rozmerov. Santolín sa nelíši v odolnosti voči chladu a niekedy v silných mrazoch zamrzne v strednom pásme, preto by mal byť pred začiatkom mrazu izolovaný. Môže sa prikryť puzdro veľkou drevenou škatuľou, vložiť lutrasil, netkaný film, fóliu alebo strešnú krytinu na ňu navrch a zatlačiť ju tehlami, aby krycí materiál neuniesol vietor. Predtým by mala byť koreňová zóna rastliny pokrytá smrekovými vetvami, ihlami alebo pokrytá pieskom s prídavkom dreveného popola. V oblastiach s chladnejšími zimami by mala byť santolína chránená pred mrazom. Môžeš ju prikryť textíliou alebo suchým lístím, aby si ochránil jej korene pred chladom. Pri pestovaní v nádobe platia rovnaké zásady ako pri záhonoch. Citlivá je iba na premočenie, a to najmä v zime, preto, ak ste ju vysadili do skalky, záhrady či bylinkového záhonu, najlepšie urobíte, ak ju na zimu prikryjete.

Odolnosť voči chorobám a škodcom

Santolina je dobre odolná proti škodcom a netrpí ani chorobami. Je všeobecne odolná voči väčšine bežných záhradných škodcov. Santolina je veľmi odolná proti chorobám aj škodcom. Môže trpieť iba stagnujúcou vlhkosťou v pôde, ktorá často vedie k rozpadu koreňov. Ak však výhonky santoliny uprostred leta náhle žltnú, môže to byť známka stojatej vody v koreňoch. V takom prípade prestaňte pôdu na chvíľu zvlhčovať. Plesňové ochorenia: Nadmerná vlhkosť však môže viesť k plesňovým ochoreniam, najmä ak je pôda zle priepustná. Sledujte farbu výhonkov: ak v polovici sezóny začnú žltnúť, je to istý znak toho, že rastlina trpí nadmerným zalievaním. Nalejte fungicídny roztok na santolín a potom na chvíľu zastavte zvlhčovanie pôdy.

Využitie Santoliny viridis

Lístky santoliny sa používajú hlavne v stredomorskej kuchyni pre ich sviežu, jemne živicovú a olivovú príchuť. Olivová bylina, vňať alebo tráva so svojou sviežou a olivovou chuťou je obzvlášť obľúbená v stredomorskej kuchyni. Sú prísadou bylinkového pesta, masla, tvarohu a marinád, pridávajú ich do čerstvých zeleninových šalátov, ale aj k mäsu a rybím špecialitám, na zemiaky. Skrátka, dajú sa použiť všade tam, kde olivy. Listy sa používajú ako korenie najmä do stredomorskej kuchyne, do bylinkových olejov, masla, tvarohu, marinád, k mäsu, rybám, syrom i zelenine. Lístky sa používajú celé alebo najemno nasekané. Pamätajte, že pôsobením tepla strácajú chuť, preto ich do varených jedál pridávajte až tesne pred ich dokončením. Aj sušením strácajú na sile, a tak je lepšie čerstvé lístky zamraziť alebo naložiť do octu. Jedlé sú aj kvety, ale sú pomerne tvrdé, preto sa do jedla nepridávajú. V gastronómii sa využívajú predovšetkým zelené časti rastliny, ktoré vás ohromia vôňou olív. Vynikajúce sú aj čerstvé paradajky, ktoré pokrájate na kolieska, polejete olivovým olejom a posypete jemne nakrájanou olivovou bylinkou. Dokonalú chuť vytvorí aj v domácom peste a syrovým omáčkach. Vynikajúca je na pizzu. Okrem kuchyne je olivová bylinka obľúbená aj ako živý plot, ktorý rýchlo rastie a dobre sa tvaruje. V minulosti bola santolína používaná ako prírodný repelent proti hmyzu. Aróma sušených vetvičiek olivovej bylinky údajne odpudzuje moly, rovnako ako levanduľa alebo kari bylinka. Tradične nachádza uplatnenie aj v ľudovom liečiteľstve.

tags: #santolina #viridis #pestovanie