K našim tradičným plodinám, ktoré v poslednom období akosi predsa len vypadli z osevných postupov, patrí bôb obyčajný (Vicia faba, syn. Faba vulgaris). Príčina menšieho záujmu o jeho pestovanie pravdepodobne spočíva aj v nízkej rentabilite, ktorej podstatou je neuspokojivé využitie úrodového potenciálu. Napriek tomu je bôb veľmi stará kultúrna plodina, pestovaná v rozličných formách ako potravina a krmivo, prípadne na ťažkých pôdach aj na zelené hnojenie. Bôb obyčajný patrí do čeľade bôbovitých rastlín a teda do nadradenej skupiny strukovín.
Botanická charakteristika a klasifikácia
Bôb obyčajný je statná, až meter vysoká jednoročná rastlina s mohutným kvetenstvom. Existujú dve hlavné formy: jarná a ozimná. Ozimný bôb sa vysieva na jeseň a prezimuje v štádiu jednoosej stonky s 2 až 3 pármi listov. Pri jarných odrodách hlavná stonka len slabo vetví.
Kvetenstvo tvorí strapec s 3 až 11 kvetmi, ktoré sú prisadnuté v úžľabine listov, vyrastajúcich spravidla na 5. - 8. uzle. Tvar kvetov je typický motýľovitý, väčšinou bielej farby, často s tmavou škvrnou. Kvitnutie trvá 2 až 3 týždne, za vlhka i dlhšie. Kvety sú obojpohlavné a zväčša samoopelivé, i keď je vhodné určité doopelenie hmyzom, napríklad čmeliakmi a včelami. Z jedného kvetenstva obvykle vzniknú 1 až 2 struky s dĺžkou 3 - 20 cm. V čase zrelosti je struk kožovitý, hnedý až čierny, vo vnútri plstnatý s 3 až 9 semenami. Semená bôbu sú pritom hrubé jeden až tri centimetre.
Rastlina má veľmi silný, hlboko prenikajúci kolovitý koreň s bohatou sieťou bočných korienkov, ktoré sú v hornej časti veľmi početné, vďaka čomu pôdu silno „prekoreňuje“. Na koreňoch sa tvorí značné množstvo hrčiek, v ktorých žijú symbiotické baktérie, a preto má bôb veľkú schopnosť asimilovať vzdušný dusík.
Typy a odrody bôbu
Rozlišujú sa tieto kultúrne formy:
- Bôb obyčajný pravý (Faba vulgaris subsp. vulgaris), zvaný tiež svinský alebo záhradný. Pestuje sa hlavne ako zelenina a strukovina. Má nižšiu stonku so sklonom k rozkonáreniu. Na bočných stonkách vytvára struky rovnocenné s tými na hlavnej stonke. Hmotnosť tisíc semien (HTS) je 1200 - 2500 g.
- Bôb obyčajný konský (Faba vulgaris subsp. equina). Pestuje sa na zelenú hmotu a jeho semeno je určené na kŕmenie zvierat. Má štvorhrannú stonku s výškou až 150 cm, málo rozkonárenú. Semená sú stredne veľké (HTS 500 - 700 g).
- Bôb obyčajný drobnosemenný (Faba vulgaris subsp. minor). Používa sa na kŕmenie. Stonka je tenšia a drobnejšia. Semená sú guľatejšie (HTS 320 - 500 g).
Okrem základného rozdelenia existujú aj rôzne šľachtenecké odrody. Medzi ne patria:
- Stredne neskoré, bielo kvitnúce a nízkotanínové odrody.
- Skoré bielo kvitnúce odrody s minimálnym obsahom tanínu v semene.
- Stredne skoré bielo kvitnúce odrody s bledou farbou semena a stopovým množstvom tanínu.
- Šľachtence s tzv. ukončeným rastom.
Tanín patrí do skupiny antinutričných látok, ktoré znižujú stráviteľnosť krmiva, preto sú nízkotanínové odrody pre krmivárske účely veľmi cenné. Niektoré odrody sú určené na konzumné účely a iné ako krmivo pre zvieratá, čo sa prejaví aj na chuti - kŕmny bôb obsahuje horké glykozidické látky.
Požiadavky na pestovanie a agrotechnika
Bôb obyčajný je náročný na vlahu a živiny, nevyžaduje však mnoho tepla. Mladé rastliny dokážu odolať aj kratšie trvajúcim, slabším mrazíkom. Klíči už pri teplote 2 - 3 °C, pričom optimum na klíčenie je 20 °C. Dobré vlhkostné podmienky bôb vyžaduje hneď od začiatku vegetačného obdobia.
Pôdne a vlahové podmienky
Vyhovujú mu úrodné, stredne ťažké a hlboké pôdy, ideálne hlinité alebo ílovité, ale nezamokrené, s dobrou vodnou nasiakavosťou. Preferuje nevysúšané polohy s neutrálnou až slabo kyslou pôdnou reakciou, prípadne alkalické pôdy s pH 7 - 8. Pri rovnomernom rozložení zrážok však dokáže zniesť pestovanie aj na ľahšej piesočnatej pôde, najmä ak ide o vhodne rajonizovanú odrodu.
Bôb má vysoké nároky na vodu, najmä počas kvitnutia, nasadzovania strukov a tvorby semien. Počas individuálneho rastu a vývinu existujú kritické obdobia v požiadavkách na vodu a teplotu. Nedostatok alebo nadbytok vody v týchto obdobiach môže blokovať tvorbu a prenos asimilátov, inhibovať aktivitu rhizóbií, zapríčiňovať zhadzovanie strukov a ovplyvňovať vývin semien či ich predčasné dozrievanie. Sucho počas vegetácie poškodzuje vzrast a znižuje úrodu semien. V našich podmienkach by pre maximálnu úrodu semien bolo potrebné porast zavlažiť, prípadne 3 - 5 krát v celkovej dávke 50 - 180 mm závlahovej vody, pričom hlavným zavlažovacím obdobím je jún, resp. začiatok butonizácie, nasadzovanie prvých strukov a tvorba semien v hornom poschodí. Nadmerné množstvo zrážok, prekvapivo už na začiatku, výrazne spomaľuje klíčenie a predlžuje vzchádzanie, neskôr vplýva nepriaznivo na opeľovacie pomery v poraste.
Výsev a ošetrovanie
Bôb obyčajný sa vysieva od začiatku marca do mája, pričom čím skôr, tým lepšie. Hĺbka výsevu je 4 - 8 cm, spon 50 × 20 cm. Pre ozimné odrody sa výsev uskutočňuje koncom septembra až začiatkom októbra, ale ich nízka mrazuvzdornosť obmedzuje ich pestovanie v podmienkach s výskytom silnejších mrazov. Pri dosiahnutí výšky rastliny 10 - 15 cm sa porasty plečkujú a prihŕňajú zeminou. Porast je potrebné udržiavať bez burín a podľa potreby zavlažovať.
Výživová hodnota a použitie
Semená bôbu obyčajného sú veľmi výživné. Obsahujú približne 25 % dusíkatých látok, z toho zhruba 19 % stráviteľných bielkovín, 1,5 % oleja a 49 % škrobu. Suchý bôb obsahuje až 28 % bielkovín. Je dobre stráviteľný a bohatý aj na obsah vitamínov skupiny B, kyseliny listovej (425 mg/100 g), vitamínu C a E, železa, draslíka, fosforu, zinku, horčíka a vápnika. Obsahuje tiež až 25 g vlákniny na 100 g jedlej časti, čím pôsobí proti zápche.
Mladé bôby sú chuťovo mierne orieškové až jemne sladké, s jemnou a krémovou konzistenciou. V minulosti sa bôb viac pestoval a používal ako potravina, aj keď v Čechách nikdy nepatril k častým pokrmom. V Nemecku bol v 15. a 16. storočí tradičným jedlom sedliackych domácností. V moderných kuchyniach Európy ho do veľkej miery nahradila fazuľa, no jeho pestovanie a konzumáciu si doteraz zachovali najmä Taliani, Angličania, sčasti i Nemci, Francúzi a Arabi, ktorí uprednostňujú plne dozretý, suchý bôb.
Suché bôby je pred varením vhodné namočiť na noc do vody. Tým napučia, rýchlejšie sa uvaria a zároveň sa vyplavia nežiaduce oligosacharidy, ktoré spôsobujú nadúvanie. Bôb sa používa na prípravu slaných bôbových pokrmov, pyré, možno ho konzumovať aj surový. Čerstvý bôb je najlepšie skladovať v chladničke niekoľko dní. Na dlhodobú konzerváciu sa môže zavariť, zamraziť, naložiť alebo vysušiť.
Použitie ako krmivo a antinutričné látky
Bôb je veľmi dobré krmivo pre dobytok každého druhu, najmä šrotovaný. Hoci semeno bôbu poskytuje bielkovinové krmivo pre všetky druhy hospodárskych zvierat, musí sa ním kŕmiť opatrne a vždy v miešankách s inými jadrovými krmivami. Krmivársku hodnotu semien bôbu znižujú antinutričné látky (inhibítory tripsínu, vicin, konvicín, lektín, tanín), ktorých obsah je potrebné znížiť namáčaním semien, ich varením, či suchou tepelnou úpravou, prípadne aj šľachtením.
Pri skrmovaní zelenej hmoty bôbu je denná dávka obmedzená na 10 - 15 kg pri hovädzom dobytku, resp. na 1 - 2 kg pri teľných a dojných kravách, keďže vyššie množstvo by zhoršovalo kvalitu mlieka. Na zelené kŕmenie sa používa celá rastlina vo fáze mliečnej až voskovej zrelosti semena. Pre dostatok vysoko bielkovinovej nadzemnej hmoty sa senážuje alebo silážuje spolu s inými plodinami. Pre hrubú byľ je bôb silážovateľný ťažšie, resp. senážuje sa po zavädnutí alebo s použitím prídavných látok.
Semená bôbu obsahujú alkaloid vicín, ktorý je toxický pre osoby s genetickým ochorením deficit glukózo-6-fosfát dehydrogenázy.
Význam v poľnohospodárstve a agronomické benefity
Bôb má spomedzi strukovín najvyšší úrodotvorný potenciál, pričom priemerná úroda semena v produkčných podmienkach je 3 tony na hektár a za mimoriadne priaznivých podmienok 4 - 5 t/ha. Na nízkom využití tohto potenciálu sa podieľa viacero faktorov, ako napríklad vplyv ročníka, zhoršený stav pôdy, zhoršený zdravotný stav porastu alebo nedodržanie technologickej disciplíny.
Melioračný a predplodinový význam
Pre celý rad agronomických benefitov mu patrí prívlastok „meliorátor ťažkých pôd“. Je to fytomelioratívna a fytosanitárna rastlina. Hlboko kyprí pôdu a potláča buriny. Ako strukovina obohacuje pôdu o dusík vďaka symbiotickým baktériám Rhizobium lupini v koreňových hrčkách, ktoré viažu vzdušný dusík. Pôda po bôbe je vo veľmi dobrom stave a štruktúre, čo z neho robí cennú predplodinu pre obilniny, najmä pre ozimnú pšenicu. Pre kratší čas na prípravu pôdy sú menej vhodné skoršie oziminy, raž a jačmeň ozimný.
Popri melioratívnom kyprení pôdy a množstve 60 - 70 kg/ha dusíka zanechaného v pôde, vysoká predplodinová hodnota bôbu spočíva aj v množstve pozberových zvyškov a ich priaznivom pomere C:N, ako aj fytosanitárnom účinku. Pre tieto dôvody sa najčastejšie zaraďuje medzi dve obilniny. Z pestovateľského hľadiska sa bôb môže radiť aj k okopaninám, a organicky hnojené okopaniny sú najvhodnejšie predplodiny bôbu.
Manažment živín a hnojenie
Bôb dobre využíva starú pôdnu silu a o výške úrody v podstatnej miere rozhoduje celková úroveň výživy v osevnom postupe. Na jednotku úrody (1 t semien a zodpovedajúce množstvo slamy) odoberie bôb podobné množstvo živín ako hrach: 63 kg N, 9 kg P, 41 kg K, 25 kg Ca a 4 kg Mg. Avšak, úroda fytomasy bôbu je vyššia, a preto aj odber živín z jednotky plochy je vyšší.
Bežné dávky čistých živín na hektár sú N 10 - 20 kg, P 25 - 30 kg a K 70 - 100 kg. Pri nízkom obsahu v pôde môže ísť až o dávky 40 kg/ha P a 120 kg/ha K. Nízka dávka dusíka zodpovedá dodávke na prekonanie hladového obdobia, kým sa po sejbe na koreňoch nevytvoria hrčky. Najvhodnejší je síran amónny zapracovaný pri predsejbovej príprave. Krátko pred sejbou alebo po nej je možné použiť rýchlo účinkujúci liadok vápenatý. Z fosforečných hnojív sú vhodné formy s menej rozpustnou a pozvoľnejšie pôsobiacou kyselinou fosforečnou. Z draselných hnojív sa najlepšie uplatňujú síranové formy. Bôb je náročný na vápnik, preto sa neodporúča používať chloridové hnojivá.
PRÍRUČKA PESTOVANIA FAZULE FAVA: Pestujte pre potraviny a lepšiu pôdu
Biologické viazanie dusíka a mikroelementy
V súčasnej dobe je dôležité venovať pozornosť biologickému viazaniu vzdušného dusíka mikroorganizmami. Na očkovanie osiva bôbu sa používajú baktérie Rhizobium lupini. Pri využití účinných očkovacích látok sa pri strukovinách dosiahne v priebehu roka všeobecne pútanie 70 - 140 kg vzdušného dusíka na hektár. Priemerné a najvyššie hodnoty namerané pri bôbe sú na úrovni 210, resp. 552 kg/ha N. Aktivita nitrogenáz, kľúčových enzýmov v koreňových hrčkách, je najvyššia pri teplote vzduchu 20 - 30 °C (optimum 20 - 24 °C) a pri pH pôdy 6,5 - 7,5. Úrodový prínos očkovania osiva je významný a malo by sa stať bežnou súčasťou pestovania bôbu.
Ďalšiu možnosť zvyšovania úrod predstavuje výživa mikroelementami. V poľných pokusoch bolo dokázané, že nedostatok mikroživín v pôde vyvoláva pokles úrody a znižuje jej kvalitu, ako aj odolnosť rastlín proti chorobám. Za jeden z najvýznamnejších mikroprvkov sa pri strukovinách pokladá molybdén (Mo). Mo sa zúčastňuje na reakciách pri symbiotickom viazaní dusíka a následne pri redukcii dusičnanov. Pri nedostatku Mo sú hrčky na koreňoch strukovín žlté a málo aktívne, čo nepriaznivo ovplyvňuje aj metabolizmus a tvorbu aminokyselín. Koncentrácia Mo v sušine bôbu činí 15,4 mg/kg, zatiaľ čo u pšenice len 3,3 mg/kg. Mikroživiny fungujú ako katalyzátory mnohých procesov pre zdravý rast a vývoj rastlín. Ich deficit môže byť spôsobený nielen nedostatkom, ale aj obmedzenou prístupnosťou stopového prvku rastlinám, ktorá je daná ich formou, pôdnymi vlastnosťami a konkurenciou iných živín.
Súčasné výzvy a ekologické aspekty
Na nízkom využití úrodového potenciálu bôbu sa zvyčajne spolupodieľa viacero faktorov, môže ísť o vplyv ročníka, zhoršený stav pôdy, zhoršený zdravotný stav porastu, nedodržanie technologickej disciplíny, atď. Dosahovanie vyšších úrod bôbu obyčajného v zásade komplikujú iba dva aspekty: prvým je samotný úrodový potenciál, čo je geneticky podmienené, druhým sú vonkajšie činitele, ktoré v rôznych rastových fázach obmedzujú uplatnenie úrodovej schopnosti.
V poslednej dobe zažíva pestovanie bôbu ako krmiva renesanciu, pretože podobne ako sója obsahuje veľké množstvo bielkovín - 26 až 28 %, ale na rozdiel od sóji nehrozí jeho kríženie s geneticky modifikovanými odrodami, čo má veľký význam predovšetkým v ekologickom poľnohospodárstve. Bôb je tiež vhodný ako krycia plodina.