Tuja Smaragd a Brabant sú veľmi obľúbené záhradné dreviny, ktoré svojím vždyzeleným vzhľadom zdobia mnohé záhrady, či už v podobe samostatných solitérov alebo rozsiahlych živých plotov. Tuje patria do čeľade cyprusovité (Cupressaceae) a pochádzajú zo Severnej Ameriky a Ázie. Majú sýtozelené ihličie, ktoré si zachovávajú aj v zime a neopadáva. Sú mrazuvzdorné a vďaka svojej robustnosti statočne odolávajú aj prudkým mrazom. Navyše, dobre znášajú znečistené mestské prostredie a nevyvráti ich ani silný vietor. V nemčine má tuja synonymum strom života.
Vždyzelená neopadavá tuja sa vyznačuje obzvlášť hustým štíhlym kužeľovitým rastom. Kvitne v apríli a máji nenápadnými zeleno-žltými kvetmi tvaru púčikov. Šišky sú zhruba centimetrové. Aromatické ihličie býva najčastejšie tmavozelené, alternatívne zlatisté. Tuja je plnohodnotnou náhradou múrov alebo plotov pri ochrane súkromia pred narušiteľmi aj zvedavými pohľadmi. Tuje sú vďaka svojmu rýchlemu rastu, hustému olisteniu a odolnosti ideálne na vytváranie súkromia, vetrolamov alebo ako dekoratívny prvok.
Dôležité upozornenie: Vyhnite sa kontaktu s tujou nad rámec nevyhnutnej starostlivosti, respektíve bez pracovných rukavíc. Je totiž toxická aj na dotyk, spôsobuje začervenanie pokožky a svrbenie. Myslite na to pri pobyte malých detí v záhrade.
Výber miesta a pôdy pre tuje
Tuje patria medzi nenáročné druhy, čo sa týka pôdnych podmienok a vlahy. Dobre rastú na plnom slnku aj v polotieni, pričom najrýchlejší rast dosahujú na slnečnom mieste. Preferujú slnečné, prípadne mierne tienisté prostredie. Ak má tuja ako solitér zabezpečiť zdravý rast a esteticky vyniknúť, nesaďte ju v tesnej blízkosti iných stromov, najmä ovocných, ktorým môže tieniť a pripravovať ich o vlhkosť a živiny.
Ideálna pôda pre tuje by mala byť mierne kyslá až neutrálna, kyprá, priedušná, prípadne piesčitá. Optimálna hodnota pH sa pohybuje na úrovni od 3,5 do 5,5. Nikdy nesaďte tuju do ílu alebo inej ťažkej nepriedušnej pôdy, pretože ju ťažšou ílovinou nenadchnete. Nadzemnej časti zodpovedajúcim husté korene, s výnimkou niekoľkých hlavných, zostávajú vo vrchných vrstvách pôdy, preto je priedušnosť pôdy kľúčová.
Ak v mieste výsadby nie je dostatočne kvalitná pôda, možno ju skvalitniť pridaním rašelinového substrátu. Keď je pôda v mieste výsadby nepoužiteľná, je nutné vytvoriť celistvú drážku o minimálnej hĺbke 50 cm a min. šírke 50 cm. Táto drážka by mala mať aj drenáž pre odvod prebytočnej vody, aby nedošlo k utopeniu koreňových systémov.
Kedy sadiť tuje?
Dreviny zakúpené v kontajneroch je možné vysádzať od marca do novembra, prípadne až do momentu trvalého zamrznutia pôdy. Vysádzanie tují nie je časovo limitované a je možné prakticky kedykoľvek od jari do jesene, pokiaľ zem nie je zamrznutá. Výnimkou sú iba mrazivé dni, ktoré výsadbe neprajú. Najprirodzenejším obdobím na výsadbu je jar, pričom s jarnou výsadbou sa odporúča počkať aspoň do druhej polovice marca alebo do začiatku apríla.
Pri stromčekoch s koreňovým balom je najlepším obdobím na výsadbu jeseň, ideálne jej prvá polovica, aby sa mladý stromček vyhol prvým mrazom. Korene sa najlepšie uchytia na jeseň. V prípade stromčeka vysádzaného do črepníka sa tuja môže sadiť kedykoľvek v priebehu roka, vždy s odporúčaním uprednostniť jarný alebo jesenný termín.
Ako sadiť tuje
Rozostupy pri výsadbe
Rozostupy pri výsadbe sú veľmi dôležité a udávajú sa podľa budúcej požadovanej výšky plota alebo pre solitérne rastliny. Nesprávne zvolené rozostupy môžu viesť k pomalému rastu, zakrpateniu jednotlivých drevín, konkurenčnému boju o vodu a živiny, slabým prírastkom a nedostatočnému prevzdušneniu priestoru, čo podporuje vznik múčnatiek a hubových ochorení.
- Pre živý plot s výškou 4-5 metrov sú odporúčané rozostupy 80-90 cm.
- Pre finálnu výšku plota do 3 metrov je ideálny rozostup 70 cm.
- Pre menšie ploty postačujú menšie rozostupy, minimálne však 50 cm.
- Pokiaľ chcete vytvoriť extra hustý živý plot, dodržujte minimálny rozostup 30 cm, ideálne 40-60 cm medzi stromami. Pri príliš tesnej výsadbe hrozí žltnutie či hnednutie ihličia až úplné vyschnutie.
- Pri vytváraní živého plota z útlejších odrôd pracujte s rozostupom zhruba 50-60 centimetrov.
- Od oplotenia je tiež vhodné dodržať vzdialenosť 70-80 cm.
- Pre samostatne stojaci strom (solitér) by mali byť stromy sadiť aspoň 50 cm od seba, aby mali dostatok priestoru pre rast.
Príprava pôdy a výsadba
Pred výsadbou je vhodné upraviť pôdu a vykopať dostatočne hlbokú jamu. Pre samostatne stojaci strom sa pripraví jama s rozmermi aspoň 25x25 cm, s dostatkom vlahy. Sadenice sa vkladajú do jamy, zalejú vodou, zasypú zeminou a pôda sa utlačí. Pre lepšiu drenáž je možné na dno jamy pridať vrstvu štrku.
Počas celého procesu výsadby je dôležité nedovoliť prístup hrabošom, myšiam a iným hlodavcom, ktoré by mohli poškodiť koreňový systém mladých rastlín. Odporúča sa záhon mulčovať kôrou alebo trávou, ktorá udržuje vlhkosť. Pokosenú trávu je však na jeseň vhodné zo záhonu odstrániť, pretože sa v nej držia hlodavce.
Starostlivosť o tuje po výsadbe
Výsadba je len prvým krokom k úspešnému pestovaniu tují. Aj keď tieto dreviny nie sú vôbec náročné, po výsadbe vyžadujú istú starostlivosť, aby si splnili svoju okrasnú aj praktickú úlohu.
Zálievka
Tuje potrebujú pravidelný prísun vody. Bezprostredne po výsadbe je potrebné polievať výdatne, pokojne aj každý deň počas prvého mesiaca. Neskôr, keď rastliny trochu vyrastú, väčšie druhy polievajte raz týždenne približne jedným litrom vody, pričom množstvo závisí od veľkosti stromu a počasia. Bežnou starostlivosťou sa rozumie primeraná závlaha počas celého roka, najmä v prvých 1-2 rokoch po výsadbe a počas zimy, keď nemrzne. Počas horúcich období je orientačne potrebné zaliať trojnásobok tohto objemu. Aj v zime je potrebné polievať, ak nemrzne, a dbať na to, aby voda v črepníku nezamrzla.
Hnojenie
Po zasadení tuje nehnojte. Prvé hnojenie by malo prebehnúť najskôr po 6 týždňoch, ideálne po 2 mesiacoch, aby nedošlo k poškodeniu koreňov. Počas zapúšťania koreňov nehnojte.
- Na jar používajte hnojivá s obsahom dusíka, ktoré môžete aplikovať aj v lete (jún). Dusík podporuje rast zelenej hmoty.
- V auguste a septembri je vhodné použiť jesenné hnojivo s obsahom draslíka na zvýšenie mrazuvzdornosti a celkovej odolnosti rastliny. Neskoršie hnojenie dusíkom môže predĺžiť vegetačné obdobie a oslabiť odolnosť proti mrazom.
- Odporúča sa aj používanie horkej soli, ktorá by mala byť súčasťou hnojiva na tuje, pomáha pri prevencii hnednutia ihličia.
- Približne dva až tri razy za rok povzbuďte tuje kompostom alebo hnojivom pre ihličnany.
Pri pestovaní je dôležité zvoliť hnojivo určené priamo na tuje, či už tekuté alebo tuhé.
Rez a tvarovanie
Tuje veľmi dobre znášajú rez, ktorý vykonávame predovšetkým na mladých výhonkoch pre dotvorenie požadovaného tvaru. Tvarovanie je nutné vykonávať postupne od mladých rastlín. Neaplikujte radikálny orez, kozmetický je žiaduci a prospieva, ale pristúpte k nemu najskôr po prvom roku.
Tuje sa strihajú približne 2-3 krát ročne. Rez sa vykonáva zo strán, zatiaľ čo vrchol sa necháva dorásť do požadovanej výšky a až potom sa zastrihne. Pre extra hustý plot je možné zastrihnúť aj vrchol, čo podporí jeho rozvetvenie. Strihajú sa nožnicami alebo krovinorezom. Ideálny rez je tesne pred dažďom, pod mrakom, nie v horúčavách.
Ideálny čas na rez:
- Prvý rez: na jar v mesiaci apríl.
- Druhý letný rez: v júni.
- Posledný rez: na koniec augusta - september.
Pri strihaní živých plotov je ideálne strihať ich do kónického tvaru (sklon 5-10%), aby malo svetlo prístup k dolným častiam a plot nezostal odspodu bez ihličia.
Ako správne strihať živý plot (NOVÁ ZÁHRADA)
Rast tují
Rýchlorastúce tuje nevyžadujú špeciálne podmienky pre rast a ročne narastú priemerne 20-40 cm, v závislosti od kultivaru a podmienok pestovania. Vo vhodnom prostredí s pravidelným hnojením a primeranou závlahou môžu dosiahnuť rast 25-40 cm za rok. Ak chcete pri plánovaní výškovú víziu, ročne pribudne približne 30 centimetrov pri mohutnejších typoch a 10-15 centimetrov u nižších.
Šišky na tuji
Šišky sú semená a ich tvorba na tujách ku koncu jari je nežiaduci jav. Šišky majú zelenú farbu, ktorá na jeseň zhnedne a stvrdne. Tento jav je pud sebazáchovy a vzniká tým, že tuja nie je s niečím spokojná (málo vlahy, málo živín, atď.). Tuju ošetríme tak, že nájdeme príčinu (všeobecne stačí pohnojiť a viac zalievať). Ďalej je dôležité odstrániť tieto šišky manuálne (otrhať), najlepšie čo najskôr, kým sú ešte zelené.
Pestovanie tují v nádobách
Tuje je možné pestovať celoročne aj v nádobách, pričom sú ideálne keramické alebo drevené. Plastové nádoby vyžadujú dodatočné zaizolovanie koreňov, napríklad obalením črepníka dekou. Nádoba musí byť dostatočne veľká, aby poskytla primeraný priestor pre koreňový bal pri kúpe, inak v malom kvetináči bude rast tují minimálny. Obyčajne skrášľujú vchod do domu, lemujú balkón či terasu.
Pri pestovaní v nádobách je dôležitá pravidelná a výdatná zálievka, pričom treba dbať na to, aby voda v črepníku nezamrzla. Pre udržanie vlhkosti a teploty môžu pomôcť rôzne materiály. Doprajte im pravidelnú a výdatnú zálievku. Tuje sú vhodné nielen do záhrady, ale aj na slnečný balkón, schodisko či terasu.
Riešenie problémov pri pestovaní v nádobách:
- Pani Anna sa stretáva s problémom vysychania tují na balkóne orientovanom na juh. Napriek pravidelnému polievaniu a hnojeniu sa rastliny skrúcajú a vetvičky sa menia na prach. Odborník jej odporúča zabezpečiť čerstvý substrát s dobrou priepustnosťou, prípadne presadiť rastliny do väčšieho črepníka s vhodným substrátom. Odporúča tiež hnojivo s postupným uvoľňovaním živín a zintenzívniť závlahu počas horúcich letných mesiacov (2-3 litre vody denne na jednu tuju). Vysychanie starších konárikov vo vnútri koruny je prirodzený jav spôsobený nedostatkom svetla.
- Pán Pavol zas rieši problém s tujami v tieni na balkóne, kde v lete priame slnečné lúče nedopadajú. Odporúča sa skúsiť Tis obyčajný (Taxus baccata), ktorý sa dá tvarovať a zhustne aj v tieni, hoci rastie pomalšie.
- Ďalší záhradkár plánuje vytvoriť živý plot z tují Smaragd v dlhom betónovom kvetináči s rozmermi 30x50x50 cm, s cieľom zabezpečiť dostatočnú vlhkosť pomocou fólie a zavlažovacieho systému. Vysadiť chce tuje v rozostupoch 50 cm. Pri výsadbe do kvetináča sa tiež odporúča použiť črepník s dostatočnou hĺbkou a šírkou. Korene tují sa časom rozrastajú, preto je dôležité zvoliť vhodnú drevinu, ktorá sa hodí do takýchto podmienok.
Najčastejšie druhy a odrody tují
Tuje sú vždyzelené, neopadavé ihličnany s dobrou odolnosťou proti mrazu. Existuje veľké množstvo druhov a odrôd, ktoré sa líšia veľkosťou, farbou a spôsobom využitia. Pri výbere tují je dôležité zohľadniť typ využitia, požadovaný tvar a konečnú výšku rastliny.
Tuja západná (Thuja occidentalis)
Tento druh sa vyznačuje hustou kužeľovitou korunou s rovnomerne rozostavanými vetvami. Je často využívaný na stavbu živých plotov, pričom obľúbené sú najmä odrody 'Smaragd' a 'Brabant'.
- Brabant: Rastie rýchlo, dorastá do výšky 5 metrov (niektoré odrody vyhúknu až do 20 metrov pri šírke štyri metre) a má celoročne zelené sfarbenie. Dobre znáša znečistené prostredie. Pre živé ploty sa hodí, pretože nepolieha pod ťarchou snehu.
- Smaragd: Tmavozelená odroda dorastajúca do výšky 10 metrov s kužeľovitým tvarom a husto rastúcimi vetvami. Je obľúbená pre svoj subtílny rast a minimálnu potrebu strihania bokov. Pre symbiózu funkčnosti a ozdobnosti obľúbený Smaragd či Golden Smaragd meria maximálne päť metrov a bez úpravy má priemer okolo dvoch metrov.
Tuja riasnatá (Thuja plicata)
Známá aj ako tuja obrovská, dorastá do výšky až 60 metrov a jej kmeň môže dosiahnuť priemer až 6 metrov. Medzi známe odrody patria 'Atrovirens', 'Gerderland', 'Whipcord' alebo '4Ever Goldy'.
Zakrpatené odrody
Pre menšie záhrady, skalky alebo lemovanie ciest sú vhodné zakrpatené formy, ako napríklad 'Danica', 'Tiny Tim' alebo 'Mr Bowling Ball'. Guľovitá 'Danica' či 'Tiny Tim' dorastajú maximálne do osemdesiat centimetrov.
Choroby a škodcovia tují
Pravidelne kontrolujte zdravotný stav drevín. Tuje môžu byť napadnuté rôznymi škodcami a chorobami, ktoré spôsobujú hnednutie, žltnutie alebo odumieranie ihličia a výhonkov.
Škodcovia
- Priadzoček smrekovcový: Mole požierajúce vetvičky, spôsobujúce ich hnednutie.
- Lykokaz tujový: Napáda staré a poškodené stromy, oslabuje ich a spôsobuje vysychanie.
- Mínerka tujová: Malý motýľ, ktorý poškodzuje tuje najmä v máji a júni, ale môže pôsobiť celoročne.
- Pochmúrnik tujový: Tento škodca vyhrýza malé dierky.
Dôležité je nedovoliť prístup hrabošom a myšiam, ktoré môžu poškodiť korene tují.
Choroby
- Vysychanie ihličia: Najčastejšou príčinou sú huby, ktoré sa vyskytujú v premokrených pôdach, alebo nedostatok vody či živín.
- Hnednutie ihličia: Môže byť spôsobené plesňami, mechanickým poškodením, obhrýzaním škodcami alebo nedostatkom vody a živín.
- Odumieranie výhonkov: Spôsobené hubou Kabatina, prejavuje sa hnednutím mladých výhonkov a tvorbou plodničiek. Často sa vyskytuje v hustých živých plotoch s nedostatkom svetla.
- Plieseň šedej ihlice: Objavuje sa počas vlhkého počasia.
Pri napadnutí chorobami je dôležité odstrániť napadnuté časti a použiť vhodný fungicídny postrek.
Tuje v živých plotoch - špecifické rady
Pre živé ploty sa hodia husté, rýchlo rastúce odrody, ktoré nepoliehajú pod ťarchou snehu, ako napríklad 'Brabant', 'Frieslandia' alebo obľúbený 'Smaragd'.
Výška živého plota by mala byť do troch metrov. Na jeden meter dĺžky sa vysádzajú dve až tri rastliny. 'Smaragd' má symetrický kužeľovitý rast a strihá sa až po dosiahnutí požadovanej výšky. Rez sa vykonáva pravidelne raz ročne v júni. Prerastené rastliny netolerujú rez do starého dreva, ktoré by už neobrástlo. Strihajú sa vrcholky aj boky z pohľadových strán.
Tuje sa rozrastajú aj do šírky, čím časom vytvoria zapojený porast. Živý plot môže byť aj nestrihaný, voľne rastúci, len s upravenou výškou.
Tuje a ovocné stromy
Samotné tuje nie sú škodcami ovocných stromov. Pokiaľ sú však vysadené v ich blízkosti, môžu poskytovať úkryt pre hmyz a hlodavce, ktoré ovocným stromom škodia. Napríklad húsenice alebo molice sa môžu z tují presúvať na ovocné stromy a poškodzovať ich listy a kvety. Malé odstupy tují od ovocných stromov môžu byť hrozbou, pretože tuja tieni a ešte ich pripravuje aj o vlhkosť a živiny. Podľa niektorých sa jedná o mýtus, no prípadov, kedy ovocné stromy posadené v tesnej blízkosti tují vyschli, je mnoho. Obzvlášť to platí pri živých plotoch, ktoré zvyknú vrhať tieň a tým škodiť susediacim drevinám.
Rozmnožovanie tují
Tuje je možné jednoducho rozmnožovať z vlastných zásob. Zo stromu sa nastrihajú zdravé zrelé výhonky s dĺžkou 10 až 20 centimetrov, ktoré sa namočia do špeciálneho rastového stimulátora. Následne sa vetvičky zasadia do kvetináča s pripravenou mierne kyslou pôdou (rašelina alebo rašelinový substrát zmiešaný s pieskom, pH 4-5). Substrát sa udržuje vlhký, až kým nebudú mať rastlinky dostatok miesta pre korene.
Výsledkom správneho spôsobu výsadby a následnej starostlivosti bude zdravý rast a pekný vzhľad stromčekov. Tuje si splnia svoju okrasnú aj praktickú úlohu. V podobe živého plota budú slúžiť ako živá zelená bariéra proti prachu a nečistotám a uplatnia sa aj ako akustická bariéra, ktorá bude tlmiť hluk prichádzajúci z okolitého prostredia. Tuje sú vďaka svojej kráse, jednoduchosti a všestrannosti skutočne nenahraditeľným prvkom každej záhrady. So správnou starostlivosťou sa vám odvďačia hustým rastom a prirodzenou ochranou pred okolitými pohľadmi.