Borievka, latinsky Juniperus, je rod vždyzelených kríkov z čeľade cyprusovitých. Domovom borievok je prakticky celá severná pologuľa. Tieto dreviny sa vyznačujú odolnosťou voči poveternostným vplyvom a sú vhodné aj pre menej skúsených záhradkárov.
Botanická charakteristika a vlastnosti
Borievky sú ihličnaté vždyzelené kry. Ich listy sú ihlicovité alebo šupinaté, pričom na jednej rastline sa môžu vyskytovať oba typy. Listy sú zvyčajne zelenomodrej farby a sú usporiadané v trojpočetných praslenoch. Sú tvrdé a pichľavé, čo môže byť pre niekoho nevýhodou pri pestovaní. K ihličnanom neodmysliteľne patria aj plody - šišky, ktoré sú u borievok nenápadné a majú podobu modrých bobúľ, nazývaných aj jalovčinky. Tieto pseudoplody sú malé, guľovité, s priemerom asi 0,5 cm, v prvom roku sú zelené a v zrelosti v druhom alebo treťom roku nadobúdajú modročiernu farbu.
Borievka potrebuje humóznu, kyprú a priepustnú pôdu s kyslým pH. Vyhovuje jej dostatok vlahy, ale vďaka svojej odolnosti pomerne dobre znáša aj sucho. Borievka preferuje slnečné stanovište - ak je ker zatienený, pomerne zle prospieva a dožíva sa nižšieho veku. Naopak, borievky na slnečnom stanovisku s prehľadom rastú desiatky rokov. Zimu a mráz znášajú tieto dreviny dobre, a tak nie je nutné ich na nízke teploty nijako pripravovať. Počas zimných dní je potrebné zbavovať vetvy ťažkého snehu, pod ktorého váhou by sa mohli polámať.
Väčšina bežne predávaných druhov znesie aj extrémnejšie podmienky, ako sú sucho, slnečná páľava či vietor. Potrebujú suchšie alebo aj mierne vlhké humózne, hlinitopiesočnaté pôdy. Tolerujú v nich aj vyšší obsah vápnika či prítomnosť štrku a kamienkov. Ponuka je rozsiahla, dôležité je si však vyberať najmä podľa rastovej formy a tiež rozmerov, ktoré postupne na vybranom stanovišti dosiahnu.
Druhy borievok a ich charakteristiky
Existuje mnoho druhov a odrôd borievok, ktoré sa líšia vzrastom, tvarom a farbou. Medzi najznámejšie patria:
Borievka obyčajná (Juniperus communis)
Pôvodný druh, ktorý sa prirodzene vyskytuje na niektorých miestach aj vo voľnej prírode. Má stromovitý alebo krovitý rast, sivozelené ihlice a modré nepravé bobule, ktoré sú liečivé. Tvorí štíhle vyššie stromy so sivozelenými šupinatými ihlicami. Známa je odroda ‘Skyrocket’, ktorá patrí k najštíhlejším ihličnanom a má sivo sfarbené konáriky postavené kolmo vedľa seba. Ročné prírastky sú približne 20 cm.
Borievka netatová (Juniperus sabina)
Jedná sa o pomerne nízky ker s rozloženým habitusom. Predtým bol využívaný v ľudovom liečiteľstve, pričom výťažky mali pomáhať proti kŕčom, plynatosti alebo proti zápalom močových ciest. Je to ihličnatý ker dosahujúci výšku maximálne 1,5 m. Nežiaduce účinky pri vonkajšom podaní zahŕňajú podráždenie kože a pľuzgiere. Pri vnútornom užití väčších dávok môže dôjsť k otrave zasahujúcej najmä obličky. Ľuďom s chorými obličkami sa jalovcový extrakt nesmie podávať ani v najmenších dávkach. U tehotných žien požitie silnejšej dávky spôsobuje interrupciu, čo bolo v minulosti hojne využívané, avšak s vážnymi zdravotnými následkami alebo smrťou. Pre svoje použitie pri potratoch sa borievke netatovej posmešne hovorilo palma starých panien.
Borievka čínska (Juniperus chinensis)
Pochádza z ázijského kontinentu a dorastá sa do výšky jedného až dvadsiatich metrov, v závislosti od spôsobu pestovania. Má viacero pekných odrôd, ako napríklad žltozelenú ‘Golden Carpet’ alebo modrosivú ‘Ice Blue’ a ‘Wiltonii’ s drobnými sivomodrastými ihlicami.
Borievka skalná (Juniperus scopulorum)
Jej domovom je severná Amerika, od Kanady až po Texas. U nás sa pestuje ako okrasná drevina, s obľubou sa vysádza hlavne do živých plotov.
Borievka šupinatá (Juniperus squamata)
Tento druh je oproti ostatným borievkam pomerne nízky. Ihlice sú malé a sploštené, pripomínajú šupiny - odtiaľ pochádza jeho druhové meno.
Borievka plazivá (Juniperus horizontalis)
Nízke kríky dobre fungujú ako pôdokryvné rastliny. Tvorí nízky, hustý, poliehavý porast s tenkými konármi, šupinatými a aj ihlicovitými listami. Tvorí poliehavé porasty s vyrastajúcimi konármi, má ihlicovité, pichľavé a husté listy. Vyžaduje vyššiu vlhkosť pôdy a vzduchu.
Borievka japonská (Juniperus procumbens)
Je pôvodom z Japonska. U nás sa pestuje ako pôsobivá okrasná rastlina, najčastejšie v nádobách. V Ázii tento druh často tvarujú ako bonsaj.
Borievka červenoplodá (Juniperus oxycedrus)
Ker nižšieho vzrastu, ktorý je doma hlavne v Stredomorí a v oblastiach Čierneho mora. Líši sa od ostatných druhov farbou plodov, ktoré sú v tomto prípade sýto červené. Využíva sa v drevárskom priemysle, v aromaterapii a parfumérii.
Pestovanie a starostlivosť
Borievky je možné pestovať v nádobách. Pred ich presadením je potrebné na dno dostatočne veľkého kvetináča umiestniť drenážnu vrstvu a naplniť ho kvalitným substrátom. Bezprostredne po vysadení krík dobre zalejte a potom nádobu postavte na slnečné miesto. Do kvetináčov sa však všetky druhy borievky nehodia, dokonca ani všetky odrody. Vhodné sú najmä zakrpatené kultivary, ako sú napríklad 'Nana' alebo pomaly rastúce 'Sentinel'.
Mladé borievky vysádzame s neporušeným koreňovým balom počas celého vegetačného obdobia. Ideálna je však výsadba na začiatku jari a potom koncom leta a začiatkom jesene. Novovysadené jedince zavlažujeme, neskôr po zakorenení znesú aj suchšiu pôdu. Viac vlahy musíme dopriať borievkam vysadeným v nádobách. Tie by sme mali zavlažovať aj v zime, počas slnečných dní, keď nemrzne.
Doba a frekvencia strihu závisí od druhu, odrody i spôsobu pestovania. Všeobecne by sme však mohli povedať, že borievky skracujeme v období vegetačného pokoja, ideálne teda skoro na jar (pri reze nesmie mrznúť). V tomto období robíme radikálny rez. Počas jari, leta či jesene potom ker možno strihať, ale malo by sa jednať iba o ľahké zastrihnutie do požadovaného tvaru.
Pri výbere vhodného kríka môžete naraziť na pôsobivé borievky na úzkom kmienku. Tento vzhľad sa však nedá docieliť klasickým zaštipovaním a tvarovaním. Mladý ker borievky je nutné na kmienok vrúbľovať. Takto upravené rastliny sa obvykle pestujú ako solitéry v záhradách v japonskom štýle.
Odborné rezanie borievok - bonsaje: Vyhnite sa drobným chybám, ktoré ničia váš strom
Využitie borievok
Borievky majú široké využitie:
- V liečiteľstve: Zberajú sa zrelé plody (jalovčinky) pre ich silné močopudné a dezinfekčné účinky. Historicky sa používali pri zápaloch močových ciest a reumatizme. Droga obsahuje až 3 % silice, invertný cukor, juniperín, živicu, rôzne kyseliny, terpény a i. Má diuretické, močopudné účinky a je súčasťou oficiálneho diuretického čaju. Je vhodná pri kašli a poruchách látkovej výmeny, liečbe kĺbového reumatizmu, kožných chorobách, na úpravu nepravidelnej menštruácie. Plody borievky majú sedatívne, upokojujúce účinky pri žuvaní a sú výborným sedatívom pri záchvatoch kašľa, v rámci ochorení dýchacích ciest. Esenciálne oleje z borievky pomáhajú tonizovať spojivové tkanivá, zabraňujú kŕčom a uvoľňujú svaly. Podľa lekárskych štúdií plody borievky preukázali svoje hypoglykemické vlastnosti. Kúra s boriekami sa odporúča pri enteritíde, kolitíde, úplavici - ako adjuvans, ale aj pri entero-renálnom syndróme. Plody borievky, podávané v dvoch kúrach po 3-5 dňoch, sú užitočné pri liečbe hepatitídy, cukrovky a cirhózy. Kúra s plodmi borievky sa odporúča ako adjuvans pri liečbe vírusových infekcií ako je HIV, vírusová meningoencefalitída a herpes.
- V gastronómii: Jedlé plody sú ceneným korením k zverine, do omáčok, kyslej kapusty a predovšetkým ako základná surovina na výrobu ginu a borovičky. Zber plodov sa vykonáva na jeseň.
- V drevárstve a priemysle: Tvrdé a voňavé drevo slúži na drobné rezbárske práce a údenie mäsa. Borievky sú tiež dôležitou surovinou pre likérový priemysel.
- V záhradníctve: Pestujú sa ako okrasné dreviny v mnohých kultivaroch rôznych tvarov (stĺpovité, poliehavé) a farieb. Plazivé formy nájdu uplatnenie aj ako náhrada trávnika na problémových miestach, na svahoch či pri schodoch.
Dôležité upozornenie: Pri užívaní borievky treba dodržiavať vhodné dávkovanie. Nesmú ju užívať ľudia chorí na obličky a tehotné ženy. Rastlina je pri vyšších dávkach toxická, najmä kvôli obsahu silíc, ktoré môžu dráždiť obličky. Príznaky otravy zahŕňajú poškodenie obličiek a u tehotných riziko potratu.
Borievkové porasty ako biotopy
Rozvoľnené až takmer zapojené formácie borievky s prímesou ďalších svetlomilných drevín tvoria významné biotopy pre zoocenózy. V krajine sú dôkazom minulých vplyvov človeka na vegetáciu a plnia aj estetický význam. Najvyššiu diverzitu majú prvé štádiá krátko po skončení pastvy v trávnych porastoch s roztrúsenou borievkou do 30% pokryvnosti, resp. plochy, kde ešte prebieha extenzívna pastva. Po jej skončení sa začínajú šíriť expanzívne trávy a biodiverzita porastov klesá. Neskoršie sa začínajú formovať sukcesné štádiá lesa. Vyššie náletové dreviny postupne vytlačia borievku, a preto ich treba priebežne odstraňovať.
Biotop sa vyskytuje roztrúsene prakticky na celom Slovensku, od viatych pieskov až do podhorského stupňa. Rozlišujú sa dve podjednotky:
- Kr2a - Borievkové porasty na vápencoch a bázických substrátoch: Borievka často vytvára porasty na subxerotermných stanovištiach spoločenstiev radu Festucetalia valesiacae s plytkými presychavými pôdami na výhrevných svahoch alebo krasových planinách.
- Kr2b - Borievkové porasty na viatych pieskoch a v nížinných vresoviskách: Borievka sa najčastejšie šíri na extenzívne využívané až opustené pasienky bez ohľadu na typ substrátu. Preferuje však ľahšie pôdy alebo presychavé stanovištia.
tags: #borievka #nizsie #klasifikacie