Borievka obyčajná: Využitie, zber a liečivé účinky

Borievka obyčajná je známa a ľahko spoznateľná rastlina, často spájaná najmä s výrobou niektorých druhov alkoholu. Jej plody však v sebe skrývajú oveľa viac - sú skvelým zdrojom vitamínu C, cenných karotenoidov a majú blahodárny vplyv na zdravie človeka. Pomáhajú tráviacemu traktu aj močovým cestám a dokonca zlepšujú stav pokožky.

Vždyzelený ker borievky obyčajnej s charakteristickým ihličím

Opis a rozšírenie

Borievka obyčajná, známa aj ako jalovec, je vyšší vždyzelený ker dorastajúci do výšky jeden a pol až štyri metre. Rastlina je charakteristická kratším pichľavým ihličím a fialovo modrými bobuľami. Obľubuje suchšie pôdy a problém jej nerobia ani vyššie položené miesta. Na našom území sa vyskytuje hlavne v podhorských a horských oblastiach. Borievky môžeme nájsť na suchých stráňach, piesočnatých a skalnatých miestach, v lesíkoch i borinách. Rastie na suchých stráňach, piesočnatých a skalnatých miestach. Je to nenáročná, odolná kerovitá až stromovitá drevina, ktorá miluje nové miesta a samotu. Borievka obyčajná patrí medzi rastliny, ktoré sa bez problémov ujmú aj na novej pôde a darí sa im aj tam, kde iné druhy len ťažko prežívajú. Rastie sama, nepotrebuje veľa a jej prirodzené prostredie je pokoj a ticho. Na zimu je výborne pripravená, čo vidno už na jej listoch. Sú ihličkovité a uprostred majú jemný striebristý pásik pripomínajúci sneh. Práve ten symbolizuje drsnosť zimných mesiacov, ktoré borievka zvláda bez problémov. Borievka je úzko ihlanovitý, často viackmeňový tŕňový ihličnatý strom (do 12 m), častejšie vždyzelený ker. Všetky listy sú ihlicovité, zoskupené do trojpočetných praslenov, ihlice na vrchnej strane majú biele pásy prieduchov. Kvety sú dvojdomé, samčie kvety žlté, kvitnú od jari do leta, samičie jednotlivé, na nich sa vytvárajú guľaté plody, šiškové bobule veľké 5 - 9 mm, oinovatené, dozrievajúce v druhom až treťom roku, v zrelosti sivomodré, odborne označené termínom galbulus. Borievka obyčajná rastie v celom miernom pásme severnej pologule, na juh až po severnú Afriku, na juhovýchod po západné Himaláje; tvorí viac geografických rás. Borievky z juhu majú výraznejšiu arómu.

Borievka je dvojdomá rastlina. Pazušné samičie kvety majú tvar zeleno-žltých púčikov. Samčie kvety zložené zo šupinovitých, trojhranných žltých tyčiniek tvoria malé žlté jahňady. Peľ prenáša vietor. Plodom je tmavobelasá trojsemenná šištičkovitá bobuľa - borievka (galbulus) s hnedo-zelenou dužinou. Dozrieva každý druhý rok, takže na rastline môžu byť súčasne plody zelené aj dozreté.

Detail zrelých plodov borievky obyčajnej (borievok)

Zber a spracovanie

Ak sa rozhodnete natrhať si borievky, uistite sa, že sa nachádzate mimo chránených oblastí a miest, kde je zber zakázaný. Ker kvitne v období od apríla do mája. Na liečebné účely sa zbierajú dozreté plody borievky, a to zvyčajne od septembra do novembra. Zberá sa plod, drevo a zriedka aj vršky konárov. Plody sa zbierajú na jeseň. Dozreté neporušené plody sa trhajú ručne alebo sa striasajú na plachtu. Drevo sa zbiera bez kôry zo silnejších kmeňov a konárov. Na začiatku zimy sa niekedy zberá aj drevo borievky, z ktorého sa získava silica. Zber plodov je možný počas celého roka, no najvhodnejšie obdobie je na jeseň až do konca októbra, kedy sa zbierajú zrelé tmavo modré plody (borievky). Plody je následne možné sušiť do zásoby, ideálne v prevzdušnenom priestore a pri maximálnej teplote 35 °C. Po usušení by mali byť bobule lesklé a nezvráskavené. Suší sa na tienistých miestach v tenkých vrstvách alebo umelým teplom neprevyšujúcim 35°C. Usušené plody sa balia do pevných papierových alebo polypropylénových vriec. Zosychací pomer je 6:1.

Historické využitie

Borievka bola na zdravotné účely využívaná dávno v minulosti. Už v staroveku ju považovali za prírodný všeliek. Arabi si napríklad v stredoveku pripravovali borievkový lekvár, ktorý bol preslávený svojimi liečivými účinkami. Liečebné účinky borievky boli známe už v stredoveku, keď Arabi vyrábali chýrny borievkový lekvár, uvádzaný v niektorých starších liekopisoch dodnes. Plody majú taký silný dezinfekčný účinok, že v časoch stredovekých epidémií neochoreli tí, ktorí v priebehu dňa žuvali bobuľky borievky. Latinské pomenovanie borievky juniperus pochádza od Keltov a znamená trpký. V časoch morových epidémií horeli pred bránami miest hranice z borievkových konárov, aby zabránili vstupu choroby. V ľudovej tradícii slúžilo jej tvrdé a odolné drevo ako ochrana. Zväzky borievkových vetvičiek sa zvyčajne zavesili nad dvere, aby odohnali zlé sily a chránili domácnosť.

Zloženie a účinné látky

Čerstvé plody borievky obsahujú triesloviny, silice a flavonoidy. Taktiež sú výborným zdrojom vitamínu C. Živice nachádzajúce sa v šupke chránia telo pred infekciami a majú dezinfekčné vlastnosti. Droga obsahuje až 3 % silice (hlavnou zložkou je pinén, kadinén, terpinol), ďalej horčinu juniperín, živicu, rôzne organické kyseliny, terpény, fytoncídy, cukry až 30% a triesloviny. V kozmetike sa borievka využíva ako prírodný konzervant.

Liečivé účinky a využitie

Borievka má okrem detoxikačných účinkov aj antiseptické a hlavne močopudné vlastnosti. Je dobrou prevenciou pred chrípkou alebo nádchou. Podporuje normálnu činnosť obličiek a vylučovanie vody z organizmu. Slúži na podporu normálneho trávenia. Prispieva k udržaniu normálnej hladiny cukru v krvi, má antioxidačné účinky. Podporuje prirodzenú obranyschopnosť a odolnosť. Borievka stimuluje detoxikáciu a činnosť pečene, urýchľuje revitalizáciu pečeňového tkaniva a využíva sa pri rekonvalescencii po pečeňových ťažkostiach. Podporuje činnosť obličiek, rozpúšťa v nich usadeniny aj piesok. Znižuje hladinu cholesterolu. Pomáha udržiavať čisté cievy bez akýchkoľvek usadenín. Borievka je cenná pre svoje antibakteriálne, antiseptické a čistiace pôsobenie. Tradične sa spájala s posilnením apetítu a lepším trávením, ale aj so symbolickou očistou priestoru.

Vnútorné užívanie

Pri vnútornom užívaní plodov borievky obyčajnej nie je vhodné prekračovať dávkovanie, pretože to môže viesť k vedľajším účinkom. Ak vás naopak trápi dusivý alebo hlienitý kašeľ, zadržiavanie vody v tele či zlé trávenie, pripravte si borievkový čaj.

POSTUP (Borievkový čaj):

  1. Na liečivý čaj budete potrebovať sušené rozdrvené plody borievky.
  2. Dve čajové lyžičky nasypte do menšieho hrnca a pridajte tri deci vody.
  3. Po zovretí varte zmes ďalšie tri minúty, a potom odstavte.
  4. Odvar nechajte lúhovať 12 až 17 minút a sceďte.
  5. Po miernom vychladnutí si ho môžete osladiť čajovou lyžičkou medu.

Čaj si doprajte jeden až tri razy denne. Borievka nie je vhodná na dlhodobé užívanie.

Alternatívnym spôsobom užívania je 1-2 g sušených rozdrvených plodov, najlepšie podávaných ako nálev, 1 až 3-krát denne. Odvar: jednu až dve polievkové lyžice plodov zalejeme 400 ml vody. Varíme 3 minúty a necháme lúhovať 30 minút. Precedený odvar užívame trikrát denne 80-120 ml 15 minút pred jedlom. Jeden cyklus liečenia trvá 20 dní.

Vonkajšie použitie

Borievka obyčajná dokáže blahodarne vplývať na ľudské telo aj zvonka. Napríklad kúpeľ s borievkovým odvarom má liečivé i relaxačné účinky. Vyskúšajte ho pri problémoch s hemoroidmi, zlým spánkom či pri kožných ochoreniach. Pomôže vám, ak vás trápi nervozita, bolesti chrbtice a krížov či svalové kŕče.

POSTUP (Borievkový kúpeľ):

  1. Najskôr si z čerstvých či sušených borievok pripravte odvar. Použiť môžete buď 150 gramov sušených plodov alebo tri šálky čerstvých bobúľ borievky.
  2. Potom nechajte zmes lúhovať ešte 10 až 15 minút a sceďte.
  3. Takto pripravený odvar vlejte do vane s teplou vodou.

Kúpeľ si doprajte dvakrát týždenne po dobu aspoň 20 minút. Alternatívne, 8 hrstí plodov a mladých výhonkov borievky varíme v dvoch litroch vody asi 15 minút. Precedíme a vlejeme do teplého vaňového kúpeľa.

Borievková tinktúra

Borievková tinktúra je skvelá na podporu trávenia či zmiernenie nepríjemného nadúvania. Užíva sa po kvapkách (6 až 8 kvapiek) rozrobená vo vode.

POSTUP (Príprava tinktúry):

  1. 1 diel sušených plodov zalejeme 2 dielmi 40 % číreho alkoholu.
  2. Uzavrieme v nádobke a necháme macerovať asi 2 až 3 týždne.

Ďalšie využitie a produkty

Borievky sú dôležitou surovinou pre likérový priemysel, ktorý z nich pripravuje známu borovičku a gin. V zime dodávajú jedlám výraznú, zemito-sladkastú a jemne korenistú chuť. Tradične sa používajú do polievok, mäsových jedál či diviny. V akútnych prípadoch noste pri sebe v papierovom vrecúšku borievku. Rozhryzte a pálenie záhy aj nevoľnosť sú fuč.

Borievka sa využíva aj pri liečbe kĺbových ochorení ako dna, reuma a artróza. Odporúča sa aj pri srdcovej slabosti na odvodnenie organizmu (spolu s krušinou a ligurčekom) a taktiež pri rôznych kožných chorobách. Borievka je účinná na regeneráciu pečene a žlčníka. Môžete si ju zakúpiť aj vo forme čajoviny, napríklad ako sypaný čaj od Valdemara Grešíka, alebo vo vínnom elixíre s názvom Wacholder.

Upozornenia a kontraindikácie

Borievka nie je vhodná na dlhodobé užívanie. Nie je vhodná pre osoby s chronickým a zápalovým ochorením obličiek a pre tehotné a dojčiace ženy. Pri užívaní borievky treba dodržiavať vhodné dávkovanie. Nesmú ju užívať ľudia chorí na obličky a tehotné ženy. Borievka má však aj nepríjemné vlastnosti, preto sa neodporúča prekročiť dávkovanie.

Zber LIEČIVÝCH bylín na lúke 1

tags: #borievka #obycajna #zber