Pestovanie borievky skalnej a jej odrôd

Borievky, vedecky známe ako Juniperus, sú obľúbené vždyzelené kry z čeľade cyprusovitých. Tieto rastliny sa vyznačujú výnimočnou odolnosťou a schopnosťou adaptácie na rôznorodé prostredia, od nížin až po vysokohorské oblasti, od suchých púští po alpské tundry a mierne dažďové pralesy. Vďaka svojej nenáročnosti a estetickej hodnote sú často využívané na dekoráciu záhrad, vstupov do domov či na vytváranie živých plotov.

Charakteristika borievok

Borievky sú vždyzelené rastliny s ihličkovitými alebo šupinatými listami. Ich plody, známe ako nepravé bobule alebo šišky, majú typickú modročiernu farbu a nachádzajú široké uplatnenie, predovšetkým v kuchyni pri príprave jedál z diviny, ako aj v liečiteľstve a parfumérii. Väčšina druhov borievok je dvojdomá, čo znamená, že existujú oddelené samčie a samičie rastliny. Samčie rastliny produkujú šišky, ktoré zabezpečujú opelenie samičích kvetov a následný vývoj plodov. Existujú však aj samorodé odrody.

Odolnosť a prispôsobivosť

Borievka obyčajná (Juniperus communis) je najrozšírenejší druh ihličnanov a zároveň jednou z najrozšírenejších rastlín na svete. Dokáže prežiť v podmienkach, ktoré sú pre mnohé iné rastliny nepriaznivé, vrátane sucha, mrazu a chudobných, kyslých, piesočnatých alebo vápenatých pôd. Mnohé druhy borievok znášajú aj veterné, exponované miesta.

Výber a výsadba borievok

Najspoľahlivejším spôsobom, ako získať borievku, je nákup predpestovanej sadenice z predajne záhradkárskych potrieb. Pri výbere rastliny je dôležité skontrolovať jej zdravotný stav - žlté alebo hnedé lístie môže signalizovať problém. Rastlina by mala byť zelená (alebo strieborná, zlatá či modrá podľa odrody) a jej konáriky by mali pružne reagovať na jemné ohýbanie.

Borievky sa vysádzajú na jar alebo na jeseň. Pred výsadbou je vhodné do pôdy zapracovať zrelý hnoj, nasekaný céder alebo kôru z tvrdého dreva. Ak je pôda piesočnatá, možno ju vylepšiť pridaním hnoja, kompostu alebo ornice. Ideálne je vykonať test pôdy na zistenie jej pH, ktoré by sa malo pohybovať v rozmedzí 6,0 - 7,0.

Výsadbová jama by mala byť dvakrát väčšia a rovnako hlboká ako nádoba, v ktorej ste borievku zakúpili. Po jemnom vybratí rastliny z nádoby a uvoľnení koreňov sa koreňový bal umiestni do jamy a zasype sa zeminou. Je dôležité vyhnúť sa vysádzaniu na miesta s neustálym tieňom a zle odvodnenou pôdou. Dodržiavanie odporúčaných rozostupov medzi rastlinami je kľúčové pre prevenciu chorôb.

Pestovanie zo semien

Hoci je technicky možné pestovať borievky zo semien, tento spôsob sa neodporúča, pretože proces je zdĺhavý (trvá štyri roky, kým vyrastie krík) a nie je jednoduchý.

Starostlivosť o borievky

Borievky sú mimoriadne odolné voči suchu, preto platí pravidlo - menej je viac. Nadmerná vlhkosť im škodí. Polievanie by malo byť mierne, najmä v prvých týždňoch po výsadbe, kým sa rastlina nezakorení. Dospelé rastliny potrebujú zálievku len počas extrémne suchých období.

Hnojenie borievky nie je nevyhnutné, ale ak sú pestované v extrémne chudobnej pôde, môže byť prospešné pôdu pred výsadbou obohatiť živinami. Na jar je možné použiť univerzálne hnojivo pre ihličnany na podporu zdravého rastu a sfarbenia.

Rez borievok

Doba a frekvencia strihu závisia od druhu, odrody a spôsobu pestovania. Všeobecne sa borievky skracujú v období vegetačného pokoja, ideálne na jar, kedy sa vykonáva radikálny rez. Počas jari, leta či jesene je možný ľahký strih na udržanie požadovaného tvaru.

Borievky na úpravu tvaru je možné strihať presnými nožnicami na živé ploty. Mladé výhonky, podobné sviečkam, sa môžu na polovicu alebo viac skrátiť na podporu hustejšieho rastu. Väčší rez znášajú niektoré druhy, ako napríklad tis, smrekovec či cypruštek Leylandov, ktoré vyháňajú aj zo starého dreva.

Borievky v nádobách

Borievky je možné úspešne pestovať aj v nádobách na balkónoch a terasách. Pri výbere nádoby je dôležité zvoliť dostatočne veľkú, na dno umiestniť drenážnu vrstvu a použiť kvalitný substrát (zmes záhradnej zeminy a rašeliny v pomere 1:1). Miesto očkovania by malo byť tesne pod úrovňou zeminy. Po výsadbe je potrebné rastlinu dobre zaliať a umiestniť na slnečné miesto.

Pre pestovanie v nádobách sú vhodné najmä zakrpatené kultivary, ako napríklad 'Nana' alebo pomaly rastúce 'Sentinel'. Rastliny v črepníkoch vyžadujú pravidelnejšiu zálievku, a to aj počas zimy v slnečných dňoch, keď nemrzne, pretože mráz znižuje vlhkosť pôdy.

Druhy a odrody borievok

Existuje mnoho druhov a odrôd borievok, ktoré sa líšia veľkosťou, tvarom a farbou:

• Borievka obyčajná (Juniperus communis): Pôvodný druh v našich končinách, pestovaný pre okrasu aj pre svoje liečivé plody.
• Borievka netatová (Juniperus sabina): Nižší ker s rozloženým habitusom, pôvodom zo Stredomoria. Využívala sa v ľudovom liečiteľstve.
• Borievka čínska (Juniperus chinensis): Pochádza z Ázie, dorastá do výšky 1-20 metrov.
• Borievka japonská (Juniperus procumbens): Pôvodom z Japonska, pestuje sa ako okrasná rastlina, často tvarovaná ako bonsaj.
• Borievka virgínska (Juniperus virginiana): Pochádza zo Severnej Ameriky, dorastá do výšky až 15 metrov. Známym kultivarom je 'Blue Arrow' s úzkou, stĺpovitou štruktúrou.
• Borievka skalná (Juniperus scopulorum): Domovom je Severná Amerika, obľúbená do živých plotov.
• Borievka šupinatá (Juniperus squamata): Nižší druh s malými, sploštenými ihlicami pripomínajúcimi šupiny.
• Borievka plazivá (Juniperus horizontalis): Nízke kríky vhodné ako pôdopokryvné rastliny.
• Borievka rozprestretá (Juniperus horizontalis): Plazivé druhy s domovom v Japonsku, otužilé a rozložité. Medzi odrody patria 'Blue Chip', 'Golden Carpet' a 'Pince Of Wales'.
• Borievka oxycedrus (Juniperus oxycedrus): Ker nižšieho vzrastu sýto červenými plodmi, využívaný v drevárskom priemysle a parfumérii.

Borievka skalná (Juniperus scopulorum)

Borievka skalná je vždyzelený ihličnan pôvodom zo Severnej Ameriky, ktorý si získal obľubu vďaka svojej odolnosti, dekoratívnemu vzhľadu a nenáročnosti na pestovanie. Tento druh borievky dorastá obvykle do výšky 4 až 10 metrov, s kužeľovitým až stĺpovitým tvarom koruny, ktorý môže byť v závislosti od kultivaru kompaktný alebo voľnejší.

Ihlice borievky skalného sú krátke, šupinovité, s modrozeleným až striebristým nádychom, ktorý dodáva rastline charakteristický chladný a elegantný vzhľad. Niektoré kultivary, napríklad 'Blue Arrow' alebo 'Skyrocket', majú úzky vzpriamený rast, zatiaľ čo iné môžu byť skôr rozložité.

Borievka skalná sa často využíva ako solitérny ker, do živých plotov, ako pôdokryvna rastlina alebo do skaliek. Jeho odolnosť a atraktívne ihličie z neho robí obľúbenú drevinu pre rôzne typy záhradných úprav.

Pestovanie borievky skalnej

Borievka skalná nie je náročná na pestovanie, musí však byť zaistená priepustná pôda bez zimného podmáčania. Najlepšie prosperuje na plnom slnku, znesie aj polotieň, v tieni však redne a stráca modrý odtieň. Vhodné sú hlinitopiesčité až kamenisté substráty s drenážou, pH približne 5,5-8,0, dobre toleruje aj vápenité podložie.

V prvom roku po výsadbe býva kľúčová pravidelná zálievka, po zakorenení je výrazne odolná voči suchu a znáša vietor aj mestské prostredie. Hnojenie sa zvyčajne obmedzuje na miernu jarnú dávku pre ihličnany, nadmiera dusíka vedie k mäkším prírastkom. Rez nebýva nutný, prípadné korekcie sa vykonávajú koncom zimy alebo skoro na jar odstránením poškodených výhonov. V oblastiach s ťažkým mokrým snehom sa osvedčuje zimné previazanie koruny, aby sa vetvy neroztvárali.

Sadenice v kontajneri sa vysádzajú od marca do novembra podľa počasia, v nádobách sa odporúča chrániť koreňový bal pred premrznutím. Mrazuvzdornosť vyzretých rastlín sa uvádza približne do -28 až -34 °C. Ročné prírastky sa často pohybujú okolo 10-20 cm, v dospelosti sa dá v záhradách očakávať zhruba 3-5 m výšky a 0,6-1,0 m šírky. Pri výsadbe do radu sa ponecháva rozostup asi 0,6-0,8 m, pre solitéry a skupiny 0,8-1,2 m.

Kultivary borievky skalnej

Existuje viacero atraktívnych kultivarov borievky skalnej:

• 'Blue Arrow': Vznikol v roku 1949 v škôlkach Pine Grove Nurseries v Pensylvánii a získal ocenenie RHS Award of Garden Merit. Vytvára prísne vzpriamený, úzko stĺpovitý habitus s hustým vetvením, ktorý pôsobí architektonicky aj na malom priestore. Olistenie je vždyzelené, prevažne šupinovité, s modrozeleným až oceľovo striebristým tónom.
• 'Skyrocket': Jeden z najznámejších kultivarov s veľmi úzkou, stĺpovitou korunou a šedo-modrou farbou. Vetvičky sú pevne pritlačené k trupu.
• 'Munglow': Rýchlo rastúci kultivar s rozprestretou, pyramídovou korunou a modro-striebornými, mäkkými, nepichľavými ihlicami.
• 'Wichita Blue': Dorastá do výšky približne 3 m, s modrasťou ihiel so strieborným odtieňom.
• 'Moffat Blue': Vysoký kultivar (až 3 m) so zelenomodrými ihlicami, mrazuvzdorný a vyžadujúci nízku vlhkosť.
• 'Silver King': Zakrpatený, ale široký kultivar s modrými šupinatými ihlicami.
• 'Blue Haven': Kríkový typ s pyramidálnou korunou a svetlo modrou farbou, mrazuvzdorný a odolný voči silnému vetru.

Ochrana rastlín

Borievky sú vo všeobecnosti odolné voči škodcom, ale môžu byť napadnuté voškami alebo roztočmi. Medzi bežné problémy patria:

• Voška smreková: Spôsobuje žltnutie a opadávanie ihličia.
• Hálky: Nádorky na ihličí vznikajú saním vošiek.
• Zavíjač borový: Hnednutie a usychanie špičiek výhonkov.
• Voška vlnatka: Prejavuje sa bielymi bodkami na ihličí a kôre.

Prevencia spočíva v priebežnej kontrole rastlín a v prípade potreby ošetrení vhodnými prostriedkami proti savému hmyzu.

tags: #borievka #skalna #pestovanie