Chrastavitosť je považovaná za najvážnejšie ochorenie jadrovín, ktoré postihuje nielen listy, ale aj plody. Pri silnejšej infekcii môžu byť plody úplne znehodnotené. Na jabloniach ju spôsobuje huba Venturia inaequalis a na hruškách Venturia pirina. Obe huby prezimujú v opadaných listoch, kde sa do jari vytvárajú plodničky s vreckami. Počas daždivého počasia sa tieto plodničky otvárajú a uvoľňujú sa tzv. askospóry, ktoré spôsobujú nákazu mladých listov a plodov.
Charakteristika chrastavitosti
Chrastavitosť jabloní
Patogén Venturia inaequalis napáda listy, kvety, plody a výnimočne aj letorasty jabloní. Prvé symptómy sa zvyčajne objavujú na spodnej strane listu v podobe tmavých škvŕn, ktoré môžu byť prehliadnuté. Neskôr sa na vrchnej strane listu vytvorí zamatovohnedý povlak, viditeľný pri pohľade na list proti svetlu. Na listoch sa následne objavujú ostro ohraničené, oválne, hnedočierne škvrny. Napadnuté listy hnednú, usychajú a predčasne opadávajú. Podobné škvrny sa môžu tvoriť aj na kvetoch. Na plodoch sa od začiatku júna objavujú malé, tmavo sfarbené škvrny. V dôsledku nerovnomerného rastu napadnutých a zdravých pletív dochádza k deformáciám a praskaniu plodov. Napadnutie letorastov sa prejavuje svetlými škvrnami a prasklinami na pokožke.
Chrastavitosť hrušiek
Chrastavitosť hrušiek, spôsobená hubou Venturia pirina (konídiové štádium Fusicladium pirinum), je hospodársky najzavážnejšou hubovou chorobou hrušiek. Okrem listov, pukov a plodov postihuje aj kôru konárov a letorastov. Na listoch sa infekcia sústreďuje najčastejšie na rube, kde sa objavujú zamatovo hnedozelené povlaky podhubia s letnými výtrusmi - konídiami. Napadnuté časti listov neskôr usychajú a odumierajú, sfarbujú sa do siva. Chrasty na plodoch sú podobné ako pri chrastavitosti jabloní, avšak nálety huby bývajú hustejšie. Na napadnutej kôre letorastov alebo starších konárov sa objavujú preliačiny so zdurenými okrajmi. Podhubie v povrchových pletivách napadnutých častí prežíva aj niekoľko rokov, pričom na jar sa na kôre objavujú letné výtrusy (konídiá).
Epidemiológia a podmienky šírenia
Chrastavitosť prezimuje najmä na chorých opadaných listoch z minulej sezóny. Pri hruškách však môže infekcia prezimovať aj na napadnutých výhonkoch. Určité nebezpečenstvo pri šírení infekcie predstavujú aj konídiá vznikajúce na jar na chrastách kôry. Z plodničiek (peritécií), ktoré sa vyvinuli v listoch počas zimy, sa na jar uvoľňujú vreckové výtrusy - askospóry, ktoré sú hlavným zdrojom infekcie. K nákaze dochádza iba vtedy, ak sa askospóra dostane do kvapôčky vody na hruškovom liste alebo plode a má dostatok času na vyklíčenie.
Keďže infekcia môže nastať len na mokrých listoch alebo plodoch, zásadný význam pri šírení chrastavitosti má počasie, najmä dážď. Hlavným obdobím, v ktorom nastáva infekcia, býva apríl až jún. Chrastavitosť jadrovín sa rýchlo šíri pri teplote medzi 12,5 °C a 23,5 °C. Pri teplom počasí a bez zrážok sa počet infekcií výrazne znižuje, naopak, pri daždivom a vlhkom počasí stúpa a môže zničiť celú úrodu.
Pre vznik prvotných infekcií je potrebné dostatočne dlhé orosenie listov, či už priamo rannými rosami alebo počas dažďa až do uschnutia listov po daždi. Preto sú jej výskyty častejšie a intenzívnejšie vo vyšších polohách. Vlhkosť navyše určuje nielen dážď, ale aj rosa v noci. Na listoch sa okamžite neobjavia charakteristické tmavé škvrny so zamatovým povlakom. Spočiatku je choroba na listoch nápadná vo forme nevýrazných, okrúhlych, nejasných chlorotických škvŕn. Po niekoľkých dňoch škvrny získajú viditeľné známky tmavých škvŕn s charakteristickým zamatovým povlakom.
Počas vlhkých alebo daždivých období sú novo vytvorené listy náchylné na infekciu. Čím dlhšie listy ostanú vlhké, tým bude infekcia závažnejšia. K uvoľňovaniu spór dochádza od apríla do júna, preto sú tieto mesiace rozhodujúcim obdobím v boji proti chrastavitosti.
Metódy ochrany proti chrastavitosti
Preventívne opatrenia
- Voľba vhodných odrôd: Pestovanie odrôd, ktoré sú odolnejšie voči chrastavitosti, je základným preventívnym opatrením.
- Likvidácia napadnutých listov: Pohrabať a zničiť napadnuté listy je kľúčové pre zníženie počtu spór plesní pripravených na opätovné spustenie choroby v nasledujúcej jari.
- Sanitárne opatrenia: Odstraňovanie napadnutých výhonkov alebo výhonkov s napadnutými púčikmi redukuje zdroje infekcie. Pri hruškách je dôležité fyzicky odstrániť napadnuté vetvičky.
- Zabezpečenie vzdušnosti korún: Koruny stromov by mali byť dobre osvetlené slnkom a vo vlhkom počasí rýchlo prefúknuté vetrom. To si vyžaduje každoročné prerezávanie koruny.
- Úprava pôdy: Kruhy kmeňa je lepšie ponechať pod čiernym úhorom počas celého vegetačného obdobia. Rozloženie vrstvy kompostu a slamy ďalej od kmeňa môže pomôcť zakryť pôdu a zabrániť rozptylu plesňových spór pri daždi.
Chemická ochrana
Prvý postrek by sa mal vykonať tesne pred kvitnutím, ideálne vo fenofáze zelený - rúžový púčik. Následne, ihneď po odkvitnutí stromov, nasleduje druhý postrek. Za daždivého počasia je potrebné pokračovať v ošetrovaní v 10-14-dňových intervaloch až do júla.
Používané prípravky:
- Prípravky ako Baycor, Clarinet, Discus, Rubigan, Systhane a Vectra sú účinné aj proti múčnatke.
- Prípravky ako Euparen Multi, Dithane M 45, Novozir MN 80, Discus (tiež proti múčnatke) sa aplikujú tesne pred kvitnutím.
- Pri odkvitnutí alebo tesne po odkvitnutí sa používajú prípravky ako Baycor 25 WP (tiež proti múčnatke), Hattrick, Chorus 75 WG, Score 250 EC, Rubigan 12 EC (tiež proti múčnatke), Zato 50 WG (tiež proti múčnatke).
- V prípade daždivého počasia sa odporúča pokračovať v ošetrovaní v 10-14-dňových intervaloch až do júla.
- Prípravky treba kombinovať a striedať, aby sa zamedzilo vzniku rezistentných kmeňov huby.
- Posledné ošetrenie jadrovín proti chrastavitosti, v prípade daždivého počasia, sa odporúča koncom augusta alebo začiatkom septembra, najmä pri hruškách.
Dôležité upozornenie: Aplikácia prípravkov proti múčnatke by mala byť vykonávaná mimo obdobia kvitnutia, aby nedošlo k ohrozeniu včiel. V prípade potreby je možné opakovať postrek po 6 až 8 dňoch, najneskôr po ukončení kvitnutia.
Biologická ochrana
V prípade, že je to možné, je vhodné použiť biologické prípravky na ochranu rastlín proti chrastavitosti. Medzi osvedčené metódy patria:
- Meďnaté prípravky: Aplikácia prípravkov ako Kocide 2000, CuproTonic alebo Controlphyt Cu dva týždne pred očakávaným výskytom príznakov choroby, ideálne v kombinácii s PREV-B2. Prípadne začať s aplikáciou hneď pri prvom výskyte ochorenia a opakovať v 7-10-dňových intervaloch až do tvorby prvých plodov.
- Kvapalné listové hnojivo PREV-B2: Na báze pomarančového oleja s vedľajším účinkom proti hubovým chorobám a škodcom. Obmedzuje napadnutie škodcami a obmedzuje výskyt múčnatky a plesne sivej. Použiteľné aj ako zmáčadlo.
- Chitopron: Pôsobí ako rastlinný elicitor a zvyšuje odolnosť rastlín proti hubovým chorobám. Obsahuje chitosan. Nepoužívajte v čase kvetu.
- Imunofol: Funguje na podobnom princípe ako Chitopron.
- Vitisan: Obsahuje hydrogenuhličitan draselný, ktorý pri kontakte usmrcuje mnohé rastlinné choroby a poskytuje až 2 týždne zvyškovej ochrany. Pre najlepšiu ochranu opakujte v 1-2 týždňových intervaloch. Vitisan spôsobuje zmenu pH na listoch, čím zabráni klíčeniu spór.
Ivan Hričovský: AKO SA ZBAVIŤ KRTKOV V ZÁHRADE?
Iné ochorenia jadrovín
Múčnatka jabloní
Múčnatku jabloní spôsobuje huba Podosphaera leucotricha. Prejavuje sa bielym múčnatým povlakom na listoch, mladých vetvičkách a kvetoch. Napadnuté listy sú deformované, stáčajú sa nahor, neskôr vädnú a zasychajú. Vetvičky zaostávajú v raste, sú deformované a môžu uschnúť. Ochorenie spomaľuje rast stromov a znižuje úrodu.
Metódy ochrany:
- Pestovanie odolnejších odrôd.
- Odstraňovanie napadnutých výhonkov a púčikov.
- Chemická ochrana s použitím fungicídnych prípravkov s rôznymi účinnými látkami, striedanie systémových a kontaktných prípravkov. Prvé ošetrenie sa robí pred kvitnutím, ďalšie hneď po odkvitnutí a podľa potreby v 7-14-dňových intervaloch do polovice júla. Používajú sa prípravky ako Domark 10 EC, Karathane LC, Kumulus WG, Sulikol K, Thiovit, Topas 100 EC. Kombinácia chemickej ochrany s mechanickým odstraňovaním napadnutých listových ružíc a koncov výhonkov.
Bakteriálna spála jadrovín
Bakteriálna spála jadrovín, spôsobená baktériou Erwinia amylovora, je mimoriadne nebezpečná choroba. Prejavuje sa rýchlym hnednutím až černením listov, ktoré sa zvinujú a ostávajú visieť na strome. Letorasty vädnú, scvrkávajú sa a môžu odumrieť. Infikované plôdiky sú vodnaté, hnedé až čierne a scvrkávajú sa. Na kôre sa tvoria lézie. Baktérie sa šíria vetrom, dažďom, hmyzom a ľudskou činnosťou.
Ochrana: Kombinácia chemických prípravkov so sanitárnymi opatreniami, rezom, eradikáciou, výživou a použitím rezistentných alebo tolerantných odrôd. Perspektívnym postupom je aj použitie niektorých antibiotík alebo biologických prípravkov, napr. Blossom Protect.
Hrdza hrušková
Hrdza hrušková, spôsobená hubou Gymnosporangium sabinae, má zložité vývinové cyklus s dvoma hostiteľmi: hruškou a borievkami. Na listoch hrušiek sa objavujú oranžovočervené škvrny. Na borievkach sa tvoria ložiská, z ktorých sa uvoľňujú zimné výtrusy. K infekcii dochádza za vlhkého počasia.
Ochrana:
- Likvidácia napadnutých listov: Odstraňovanie napadnutých listov hrušiek a zničenie spór.
- Odstránenie borievok: V prípade silného výskytu na hruškách je vhodné odstrániť blízko pestované borievky, ktoré sú alternatívnym hostiteľom.
- Chemická ochrana: Použitie fungicídov, najmä v období, keď sa uvoľňujú zimné výtrusy z borievok (apríl-máj).