Brest hrabolistý (Ulmus minor) je opadavý listnatý strom z čeľade brestovitých (Ulmaceae), ktorý sa vyznačuje nielen svojím estetickým habitom, ale aj širokým spektrom využitia. Môže dorastať do výšky 20-30 metrov, pričom niektoré dlhoročné exempláre dosahujú až dvojnásobok tejto výšky. Jeho koruna je široká a rozložitá, kmeň je rovný a kôra sa mení od hladkej v mladosti po tmavosivú až hnedú a hlboko rozpukanú v starobe. Brest hrabolistý je známy svojím pomalým rastom a unikátnou odrodou s malými listami, ktoré sú stredne zelené, striedavé a dosahujú dĺžku len asi 3 cm. Tieto listy sú typicky habrovito tvarované - pretiahle vajcovité, nápadne žilnaté a pri krajoch výrazne pílkovité.
Charakteristické znaky a habitus
Vetvičky brestu hrabolistého obrastajú veľmi husto a pravidelne, čím vytvárajú dojem exotických vejárov alebo tradičného vzoru rybej kosti. Táto odroda sa vyznačuje tým, že nekvitne, netvorí semená ani koreňové výbežky. Prirodzene tvoria skôr kríky či viackmenné stromy, ktorých habitus pôsobí malebne, najmä ak sa odstraňujú postranné vetvičky v spodných partiách, čím vyniknú pokrútené kmene a nepravidelne formovaná koruna. Brest hrabolistý sa často vrúbľuje na bežné hrabové podnože, čím vznikajú zakrpatené stromy s jedným kmeňom, ideálne do obmedzených priestorov, s atraktívnou korunou. Bežná výška týchto stromov sa udáva okolo 3 metrov, avšak už sú zdokumentované exempláre dvojnásobnej výšky. Pri vrúbľovaných stromoch je potrebné pripočítať aj výšku kmeňa.
Pestovanie a nároky brestu hrabolistého
Brest hrabolistý je nenáročný na pôdny typ, pokiaľ zem nie je podmáčaná. Dobre znáša silné mrazy, ale neznáša suchý úpal, napriek tomu, že sa odporúča pestovať ho na slnku. Pre úspešné pestovanie je dôležité rastlinu dostatočne zamulčovať, aby sa v horúcich mesiacoch zamedzilo strate vlhkosti v pôde.
V prvých rokoch po výsadbe sa odporúča v 2. až 3. mesiaci rezať dlhé výhonky, aby sa podporil štíhlejší rast a zosilnenie kmeňa. Brest hrabolistý vyžaduje slnečné stanovište s mierne suchou až vlhkou, sviežou, hlbokou a na živiny bohatou pôdou. Znáša aj mierne kyslú pôdu.
Botanický opis a rozmnožovanie
Listy brestu hrabolistého sú striedavé, vajcovité až elipsovité, na okraji pílkovité a majú asymetrickú bázu. Ich dĺžka sa pohybuje medzi 4-9 cm. Povrch listov je drsný na dotyk, zvrchu tmavozelený a zospodu svetlejší. Na jeseň sa listy sfarbujú do žlta až žltohneda.
Kvety brestu sú drobné, nenápadné, zelenkasté až červenkasté, bez korunných lupienkov. Objavujú sa skoro na jar (marec - apríl), ešte pred vypučaním listov. Sú obojpohlavné a opeľované vetrom.
Plodom je nažka s blanitým krídelkom - tzv. samara. Má oválny až okrúhly tvar s jedným semenom uprostred. Plody dozrievajú v máji až júni a šíria sa vetrom.
Semená alebo nažky sa zbierajú od mája do júna a vysievajú sa hneď po zbere do hĺbky 0,5 cm. Pre jarný výsev sa semená presušia, uskladnia a 2-3 týždne pred siatím sa namočia na 1 deň.
Prirodzený výskyt a rozšírenie
Brest hrabolistý sa prirodzene vyskytuje v južnej a strednej Európe, zasahuje aj do západnej Ázie a severnej Afriky. Na Slovensku rastie najmä v nížinách a pahorkatinách, často v lužných lesoch, pri riekach a na úrodných pôdach. Uprednostňuje vlhké, živinami bohaté pôdy a slnečné stanovištia.
Je to teplomilný druh stromu, ktorý si vyžaduje primerané množstvo svetla. Rastie na slnečných stráňach, pozdĺž pririečnych lužných lesov, ako aj v povodí väčších riek a potokov. Dáva prednosť pôdam drenážovaným, striedavo vlhkým, čiastočne zaplaveným i hlbokým pôdam bohatým na živiny.
Využitie brestu hrabolistého
V záhradníctve a krajinárstve
Drevo brestu hrabolistého je tvrdé, pružné a dekoratívne s výraznou kresbou. V minulosti sa používalo na výrobu nábytku, parkiet, drevorezbu, kolies a športového náčinia. Dnes sa využíva aj v záhradníctve a krajinárstve ako okrasná a tieniaca drevina.
Špeciálne kultivary, ako je Ulmus minor 'Sarniensis', sú majestátne stromy s dokonale priamym kmeňom a pravidelným, úzkym, pyramidálnym habitom rastu, dosahujúce výšku približne 20 metrov. Majú drsnú, šupinatú kôru a relatívne malé, široko vajcovité listy sýtozelenej farby, ktoré sa na jeseň farbia do žlta.
V ľudovom liečiteľstve
Na liečebné účely sa zbiera kôra brestu hrabolistého (Cortex ulmii). Narezáva sa ručne do kruhov na mladých konároch a lúpe sa. Pred použitím sa musí oškrabať horná vrstva borky. Kôra má zvieravú chuť, obsahuje triesloviny, horčiny a slizy.
V liečebnej praxi sa využíva sťahujúci účinok drogy pri poruchách trávenia a silných hnačkách. Z kôry sa pripravuje odvar (2 čajové lyžičky drogy na šálku vody), z ktorého sa denne vypijú 2 až 3 šálky. Drogu možno podávať aj ako prášok v dávke 2 až 5 g denne.
Zvonka sa používa 20 % odvar zriedený s vodou v pomere 1 : 1 na vymývanie hnisavých a otvorených rán. Odvar možno použiť aj ako kloktadlo proti zápalom ústnej dutiny a hltana.
Ohrozenie a ochrana
V posledných desaťročiach sú bresty, a najmä brest hrabolistý, ohrozované nebezpečnou hubovou chorobou nazývanou grafióza brestov (spôsobená hubou Ceratocystis ulmi), ktorú prenášajú kôrovce rodu Scolytus. Táto choroba spôsobila masívne úhyny stromov po celom svete a viedla k tomu, že brest hrabolistý sa ocitol na Červenom zozname kriticky ohrozených druhov. V Európe i v Rakúsku je považovaný za ohrozený druh, regionálne, napr. v Alpách, dokonca za silne ohrozený. Pozoruje sa silný ústup tohto druhu aj v národných parkoch.
Ďalšou hrozbou je žltnutie brestu, spôsobené fytoplazmou „Candidatus Phytoplasma ulmi“, ktorá vedie k príznakom ako je žltnutie listov, tvorba čarodejníckych metiel a nekróza floému. Z hmyzích škodcov spôsobuje značnú defoliáciu brestový mandeliek (Xanthogaleruca luteola).
Výskum rezistencie u Ulmus minor odhalil geografickú variabilitu, pričom juhoeurópske klony, najmä zo Španielska, vykazovali v pokusoch proti Ophiostoma novo-ulmi v roku 2010 nízku celkovú mieru tolerancie. Zdôrazňuje sa potenciál získavania odolných genotypov zo stredomorských oblastí na zmiernenie biotických tlakov.
Filmový dokument Hans Broos - Architekt drsnej poetiky
Ekologický a kultúrny význam
Brest hrabolistý má významný ekologický význam - poskytuje potravu a úkryt mnohým druhom hmyzu a vtákov. Jeho rozsiahle koreňové systémy pomáhajú pri stabilizácii pôdy pozdĺž brehov riek, čím zabraňujú erózii.
Už od prehistorického obdobia boli bresty s ľuďmi úzko späté. Mnohé časti týchto drevín slúžili ako potrava pre ľudí alebo krmivo pre dobytok. Z dreva brestov sa vyrábali umelecké predmety a využívalo sa v ľudovom liečiteľstve. Staré pohanské kulty spojené s brestom neskôr z časti prebralo kresťanské náboženstvo.
V dnešnej dobe zohráva brest oveľa menšiu rolu, avšak jeho drevo sa stále hodí na výrobu nábytku a je odolné aj pod vodou.
tags: #brest #hrabolisty #kora