Kučeravosť listov (Taphrina deformans) predstavuje hospodársky najvýznamnejšie ochorenie broskýň. Toto hubové ochorenie napáda najmä mladé listy, ktoré následne v jarných mesiacoch predčasne opadávajú. Strata značnej časti listovej plochy môže viesť k opadu mladých plodov, čím je priamo ohrozená úroda v danom vegetačnom období.
Infekcii stromov priaznivo napomáha daždivé a chladné počasie, najmä koncom zimy, v štádiu pučania a v období krátko po vypučaní až do začiatku kvitnutia broskýň. Pôvodca ochorenia prezimuje vo forme napučaných spór (tzv. blastospór) na kôre stromov a pod šupinami púčikov.
Príznaky kučeravosti listov
Prvotné príznaky ochorenia sa objavujú krátko po vypučaní listov z infikovaných púčikov. Na mladých listoch sa začínajú vytvárať charakteristické žlté až červenkasté oblasti, ktoré postupne hrubnú a spôsobujú typické skrútenie a deformáciu listov. Infikované listy môžu predčasne opadávať, alebo zostávajú prichytené na strome, kde postupne vädnú a tmavnú do tmavohnedej farby.
V neskoršej fáze napadnutia sa na listoch môže objaviť biely povlak tvorený spórami huby. V závere vývoja ochorenia sú listy výrazne kučeravé a majú pľuzgierovitý vzhľad. Pri silnom napadnutí môžu byť postihnuté aj plody, na ktorých sa prejavujú nepravidelné červené lézie. Skoré infekcie môžu dokonca spôsobiť opad plodov.
Morfologické deformácie listov znižujú fotosyntetickú aktivitu rastliny, čo sa môže negatívne prejaviť aj na úrode v nasledujúcom roku. Infikované výhonky rastú nepravidelne a majú skrátené internódiá.
Možnosti ochrany
Základom úspešnej ochrany broskýň pred kučeravosťou listov je preventívny prístup. Odporúča sa pestovanie odolnejších odrôd a počas jari odstraňovanie napadnutých listov a výhonkov, čo môže znížiť intenzitu prejavov ochorenia.
Preventívne postreky
Každoročne je dôležité vykonávať preventívnu chemickú ochranu. Najúčinnejším opatrením je správne načasovaný postrek, ktorý sa aplikuje v období nalievania púčikov. Toto obdobie je pomerne krátke a z hľadiska účinnosti rozhodujúce, preto je nevyhnutné sledovať túto fenofázu a vykonať ošetrenie v správnom termíne.
V podmienkach Slovenska spravidla ide o obdobie od začiatku marca do prvej tretiny apríla v chladnejších oblastiach, pričom v najteplejších oblastiach môže byť termín už od poslednej dekády februára. Základom ochrany je preventívny ochranný postrek na jar v čase nalievania sa púčikov meďnatými alebo sírnatými prípravkami. Ak po vypučaní broskýň pretrváva chladné a daždivé počasie, v ošetrovaní sa pokračuje v 7 až 10-dňových intervaloch až do začiatku kvitnutia.
Pozor: Meďnaté prípravky je možné použiť iba v období pučania. Na rozvinuté listy sa aplikovať nesmú. Pri použití prípravkov na ochranu rastlín je nevyhnutné riadiť sa pokynmi uvedenými na etikete konkrétneho prípravku.
Medzi dostupné fungicídy v malospotrebiteľskom balení patria napríklad prípravky na báze síranu meďnatého (Cuproxat SC), dodinu (Syllit 544 SC) či hydroxidu meďnatého (Champion 50 WG).
Ďalšie opatrenia a prevencia
Kučeravosť broskýň sa šíri predovšetkým hmyzom, ako sú vošky alebo ploskanky, ktoré sa živia na infikovaných rastlinách a tým prenášajú ochorenie na ostatné rastliny. Častým prípadom je aj prenos vegetatívnym štepením. Na zníženie rizika napadnutia je dôležité dbať na stav záhradných nástrojov a ďalšieho vybavenia.
Je tiež dôležité sledovať predpovede počasia a reagovať na podmienky, ktoré podporujú šírenie ochorenia. Kým sa teplota vzduchu neustáli na 25°C, kučeravosť broskýň môže byť v sade prítomná.
Ivan Hričovský: ABY BROSKYNE RODILI
Broskyňa a jej vlastnosti
Broskyňa (Prunus persica) patrí medzi teplomilné druhy s vysokými nárokmi na svetlo. Vyžaduje ľahké, hrejivé, bohaté, hlinité až hlinitopiesočnaté pôdy s vyšším obsahom vápnika. Broskyňa je citlivá na nedostatok dusíka, horčíka, železa, mangánu a bóru.
Listy broskýň majú kopijovitý tvar a zubatý okraj. Povrch listov je hladký, zvyčajne jasne zelený, no môžu sa objaviť aj hnedé alebo fialové opálené znaky. Listy broskýň majú podobné pozitívne vlastnosti ako plody, vďaka obsahu polyfenolových látok, fytoncidov, flavonoidov a trieslovín.
Listy broskýň môžu posilniť imunitný systém, podporiť hojenie rán, stimulovať močenie a pôsobiť laxatívne a adstringentne. Používajú sa na prevenciu a liečbu ochorení kĺbov a pri poruchách gastrointestinálneho traktu.
Zber a spracovanie listov broskýň
Zber listov je možné začať až po úplnom odkvitnutí rastliny, ideálne za suchého počasia. Listy sa trhajú na ich základni, na koncoch konárov.
Dôležité upozornenie: Listy, ktoré sú stočené, nie je možné použiť, pretože môžu byť napadnuté plesňovým ochorením (kučeravosťou listov).
Listy je potrebné dôkladne vysušiť v tmavej, dobre vetranej miestnosti pri teplote do 50°C. Sušenie je možné urýchliť použitím sušičky. Po úplnom vyschnutí sa listy skladujú v papierových alebo látkových vreckách.
Odvar z listov broskýň sa používa na liečbu prechladnutia, posilnenie imunity, pri reumatizme, endometrióze, problémoch urogenitálneho systému, ekzémoch, psoriáze či dermatitíde. Môžu sa podávať vo forme čaju, nálevu alebo liečivých kúpeľov.
Upozornenie: Samoliečba môže mať škodlivý vplyv na telo, preto sa vždy poraďte s odborným lekárom.
Iné choroby a škodcovia broskýň
Okrem kučeravosti listov môžu broskyne napádať aj iné choroby a škodcovia:
- Moníliová hniloba (Monilinia fructigena a M. laxa): Napáda kvety, letorasty, vetvy a plody, spôsobuje hnednutie a zasychávanie, glejotok a znehodnotenie plodov.
- Šárka (plum pox virus): Vírusové ochorenie napádajúce slivky, broskyne, marhule a iné kôstkoviny. Prejavuje sa na listoch svetlozelenými až žltozelenými prúžkami a na plodoch krúžkami alebo mapovitými kresbami.
- Rakovinové odumieranie vetví kôstkovín (Pseudomonas syringaem, Leucostoma cincta a L. persooni): Spôsobuje tmavo sfarbené, prepadávajúce miesta na vetvách a kmeňoch, ktoré postupne odumierajú a často sa prejavujú silným glejotokom.
- Múčnatka broskyne (Sphaerotheca pannosa var. persicae): Huba napádajúca listy, konáre a plody, vytvára belavé až hnedasté podhubie, spôsobuje deformácie a opadávanie listov, odumieranie konárov a skorkovatenie plodov.
- Obaľovač broskyňový (Cydia molesta): Húsenice napádajú letorasty a plody, spôsobujú vädnutie a zasychávanie výhonkov a červivosť plodov.
- Psota broskyňová (Anarsia lineatella): Húsenice zasychávajúce púčiky a letorasty, napádajú aj plody.
- Voška hniezdotvorná (Brachycaudus shwartzi): Spôsobuje zvíjanie a deformácie listov, vytvára zhluky hniezd, bráni rastu výhonkov.
- Voška broskyňová (Myzus persicae): Spôsobuje silné zvíjanie a skrúcanie listov, zastavuje rast výhonkov a je prenášačom vírusu šárky.