Čemerica, známa aj pod latinským názvom Helleborus, je vždyzelená a dlhoveká trvalka, ktorá sa stáva čoraz obľúbenejšou pre svoju schopnosť priniesť farbu a život do záhrady počas najchladnejších mesiacov roka.
Charakteristika čemerice
Najväčšou ozdobou čemerice sú jej kvety. Na prvý pohľad môžu pôsobiť krehko, no v skutočnosti sú pevné, trváce a mimoriadne odolné proti nízkym teplotám. Farebná škála kvetov je široká a zahŕňa biele, zelené, žlté, oranžové, ružové, purpurové, fialové a dokonca aj takmer čierne odtiene. Kvety môžu byť jedno- alebo viacfarebné.
Čemerice sa pýšia aj zaujímavými listami, ktoré sú tmavozelené alebo so sivastým nádychom, lesklé a kožovité. Listy niektorých druhov sú mohutnejšie s jemnými zúbkami po okrajoch.

Pestovanie a umiestnenie
Túto nenáročnú trvalku si môžete vysadiť do voľnej pôdy alebo do vyvýšených záhonov. Čemerice sa hodia do moderných aj tradičných vidieckych záhrad. Ak si kúpite rozkvitnutú čemericu okolo Vianoc, s jej výsadbou do voľnej pôdy počkajte, kým sa mierne oteplí.
Pre bohatšie kvitnutie je kľúčové pestovanie v mierne zásaditej alebo neutrálnej, kyprej a mierne vlhkej pôde. Dobre zakorenené rastliny znesú aj sucho, čo pozitívne vplýva na tvorbu kvetov.
Nevhodné podmienky
Menej vhodná je blízkosť ihličnatých drevín, pretože čerericám prekáža kyslejšia pôda, ktorú tieto dreviny často vytvárajú. Substrát pre čemerice nesmie byť kyslý, ale mal by byť skôr zásaditejší.
Ideálne umiestnenie
Čemerice si vysádzajte na dobre viditeľné miesta kvôli ich krásnym kvetom. Môžu rásť v úrovni pohľadu z okien domu alebo tam, kde zaujmú pri každej prechádzke. Ideálne je umiestnenie do polotieňa, kde sú aspoň časť dňa tienené inými, najlepšie opadavými stromami a kríkmi, ktoré im v zime netienia a v lete poskytujú ochranu pred priamym slnečným žiarením a vetrom.
Vhodné sú pre ne aj vyvýšené záhony, kde pekne vyniknú ich kvety, alebo pestovanie v nádobách na balkónoch a terasách. V črepníkoch sa rýchlo rozrastajú do šírky a aj keď nekvitnú, pútajú vždyzelenými listami.

Starostlivosť a rozmnožovanie
Vhodným obdobím na výsadbu čemeríc s koreňovým balom je jar alebo koniec leta. Počas leta je vhodné čemerice prihnojiť kompostom alebo hnojivom s vyšším obsahom draslíka, čím podporíte tvorbu kvetov. Vhodné sú aj hnojivá s vyšším obsahom dusíka na jar, keď rastú.
Pôda v okolí rastlín sa nesmie kypriť, mohlo by dôjsť k poškodeniu koreňov. Mladším aj starším rastlinám prospieva padajúce lístie, ktoré je dôležité ponechať v okolí rastlín na jeseň, avšak rastliny by nemali byť lístím úplne zakryté.
Novovysadené jedince by ste mali pred prvou zimou ochrániť, najmä citlivejšie druhy, ako napríklad čemerica korzická. Čemerice si rozmnožíte delením starších trsov po odkvitnutí. Vhodné sú na to staršie, bohato rozrastené a zdravé jedince. Vypestovanie nových čemeríc zo semien je ďalší spôsob, ako získať nové rastliny, avšak semená z vlastnej záhrady nemusia priniesť totožné rastliny s materskou.
Koncom zimy alebo skoro na jar, keď sa objavujú stonky nových listov, môžete odstrániť všetky staré alebo poškodené listy až ku koreňom. Odkvitnuté kvety je vhodné odstraňovať, aby sa predĺžilo kvitnutie a porast pôsobil sviežo.
Raz za 3-5 rokov je vhodné trs rozdeliť, aby nevyholieval a kvitnutie ostalo silné. Dávajte pozor na slimáky, vošky a plesne; prevenciou je vzdušný spon, čistota záhona a zálievka ku koreňom.
Druhy a kultivary čemeríc
Existuje mnoho druhov a kultivarov čemeríc, ktoré sa líšia vzhľadom kvetov, listov a obdobím kvitnutia:
- Čemerica čierna (Helleborus niger): Patrí k najskôr kvitnúcim čerericiam, často rozkvitá už v období adventu a počas Vianoc. Kvety má poloplné a bordové. Kvitne od februára do apríla.
- Čemerica východná (Helleborus orientalis): Je to trvalka, ktorá dorastá do výšky 40 cm. Kvetenstvo je miskovité, bielo-fialové. Kvety sa niekedy začínajú otvárať už v decembri, bežnejšie však v januári až februári, a rozkvitajú až do apríla. Listy sú neopadavé, dlanité, kožovité a tmavozelené.
- Čemerica korzická (Helleborus corsicus): Pekný druh z Korziky s pekne zelenými listami a purpurovými kvetmi. Je citlivá na zimné slnko a vyžaduje zimnú ochranu.
- Hybridy: Dorastajú spravidla do výšky 30-40 cm a kvitnú v priebehu marca až apríla. Farebná škála kvetov je veľmi široká, najčastejšie sa stretávame s ružovými, tmavo ružovými, alebo bielymi kvetmi, ale nájdu sa aj odtiene žltej a fialovej.
- Helleborus 'Anemone White': Kultivar dorastá približne do 45 cm a kvitne od februára do apríla. Má nežný anemonkový typ kvetu.
- Helleborus orientalis Viv Double Flowered: Vyznačuje sa bohatými, plnými kvetmi s viacerými vrstvami okvetných lístkov v rôznych farbách. Je mrazuvzdorná až do -15 °C.

Čemerice v záhradných kompozíciách
Čemerice sa výborne hodia do zmiešaných kvetinových záhonov, pred skupiny ihličnanov alebo opadavých krov, ktoré kvitnú v zime a skoro na jar. Uplatnia sa aj pod vyššími stromami, ktoré ich v lete zatieňujú a počas zimy k nim prepúšťajú dostatok svetla.
Postupne zmohutnejú, zatiaľ čo cibuľoviny a hľuznaté rastliny splanú, čím časom vznikne pôvabný a prirodzene pôsobiaci porast. Takúto výsadbu si môžete vytvoriť v modernej aj vidieckej záhrade.
Zaujímavé môže byť spojenie niekoľkých rozkvitnutých rastlín čemerice smradľavej a farebne výraznej kôry svíbu sibírskeho (Cornus alba ’Sibirica‘). Vhodné sú aj do spoločnosti iných trvaliek ako sú snežienky, krokusy, muscari, narcisy, ale aj k hostám alebo pivóniám.
Sprievodca starostlivosťou o čemuriu // Záhradná odpoveď
Čemerice a ich symbolika
Pestovanie čereric má v Európe dlhoročnú tradíciu. Ich kvety zdobia záhradu v zimných mesiacoch, niekedy už v januári a často vydržia až do jari. V angličtine sa im hovorí aj „lenten roses“ podľa toho, že ich kvety sa podobajú ružiam a tiež podľa toho, že rozkvitajú na jar, v období kresťanského pôstu. V nemčine sa volajú napríklad aj Christrosen alebo Schneerosen - vianočné alebo snehové ruže, čo tiež súvisí s obdobím ich kvitnutia.
V Ázii a aj v niektorých častiach strednej a východnej Európy rastú čemerice prirodzene, väčšinou v listnatých lesoch resp. na horských lúkach.
Čemerice sú nádherné, ale jedovaté rastliny, preto by ste ich nemali pestovať v záhradách, kde sa pohybujú menšie deti.